Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-357-2017.pdf
PDF · 95.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/357/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO 31 320 155, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, P.O. BOX 205 proti žalovanej S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., J. XXX/X o zaplatenie 11.138,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14C/102/2016-66 zo dňa 26. mája 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5.275,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.275,48 eur od 16.4.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku VI. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania j e žalovaná p o v i n n á žalobcovi zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.229,53 eur / výrok I./, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.275,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.275,48 eur od 16.4.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku /výrok II./, vo zvyšnej časti žalobu zamietol /výrok III./, žalobcovi vrátil časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 66,80 eur /výrok IV./, upravil Slovenskú poštu, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vrátila žalobcovi, časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 66,80 eur, ktorý bol zaplatený dňa 13.7.2016 na účet Slovenskej pošty, a.s. v celkovej sume 668,- eur /výrok V./ a nakoniec žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania /výrok VI./. Na odôvodnenie svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 11.138,86 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že so žalovanou bola dňa 28.5.2008 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver s úrokom 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec 4.800,- eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 160,- eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch pôvodného žalobcu. Konečný dlh žalovanej z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu 11.138,86 eur /pozostávajúcu z istiny 4.798,45 eur, z poplatkov 168,55 eur, štandardného úroku 5.110,88 eur a sankčného úroku 1.060,98 eur/. V podaní doručenom súdu dňa 24.5.2017 žalobca zároveň zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy
1.229,53 eur (poplatky a sankčný úrok). Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 27.5.2008 podpísala žalovaná „Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro“, v časti II. je uvedený schválený úverový rámec 30.000,-Sk a pevná mesačná splátka 1.000,-Sk. Žalobca poskytol žalovanej na základe uvedenej Žiadosti/Zmluvy revolvingový úver. Úverový rámec bol niekoľkokrát na žiadosť žalovanej zmenený. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že mala schválený úverový rámec 4.800,- eur. Dňa 1.6.2013 žalobca vypovedal zmluvu so žalovanou a vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku. Podľa znenia Výpovede bol dlžný zostatok na kreditnej karte Quatro, ktorá patrila žalovanej vo výške 5.416,59 eur. Žalobca ponúkol žalovanej možnosť uhradiť dlžný zostatok bez narátania a požadovania úhrady denného sankčného úroku najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia výpovede. Výpoveď bola žalovanej doručená dňa 14.6.2013. Na základe výpovede žalovanej súd dospel k záveru, že voči výške istiny 4.798,45 eur žalovaná nemá námietky. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 369 ods. 1, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka, podľa § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. a) , b), § 1 ods. 3, § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013. Následne súd prvej inštancie uviedol, že keďže žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.229,53 eur, súd konanie v tejto časti zastavil a zároveň rozhodol o vrátení alikvotnej časti súdneho poplatku v zmysle § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. V zostávajúcej časti predmetu sporu súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ v postavení banky uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom v postavení spotrebiteľa zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanej revolvingový úver s úverovým rámcom, ktorý bol naposledy vo výške 4.800,- eur a mesačnými splátkami v sume 160,- eur. Žalovaná si svoje záväzky riadne neplnila a preto právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná svoj záväzok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti neuhradila. Súd mal za to, že zmluvu bolo možné vypovedať, pripúšťa to charakter revolvingového úveru ako záväzku, ktorý má povahu časovo neohraničeného a opakovaného plnenia. Pre revolvingový úver je charakteristické, že banka sa zaväzuje v zmluve o úvere tento úver ku dňu splatnosti obnoviť (revolvovať) pri splnení vopred stanovených podmienok, osobitne tých, podľa ktorých výška obratu prechádzajúca účtami v banke by mala presahovať výšku dohodnutého úveru. Po čiastočnom späťvzatí, zostala predmetom konania istina v sume 4.798,45 eur a štandardný úrok vyčíslený žalobcom v sume 5.110,88 eur. Keďže výška istiny nebola medzi stranami sporná, súd zaviazal žalovanú, aby žalobcovi túto sumu uhradila /v zmysle § 150 Civilného sporového poriadku sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné/. Ohľadom štandardného úroku žalovaná uviedla, že ho žiada spätne znížiť na 8,5%. Súd mal za to, že žalovaná s uplatneným štandardným úrokom nesúhlasí a preto sa zaoberal jeho dôvodnosťou. Podľa súdu úrok z omeškania nemožno stotožňovať zo zmluvným úrokom z úveru (tu je označený aj ako štandardný úrok). Zmluvný úrok má charakter dohodnutej odmeny (resp. úžitku, výnosu) veriteľa za poskytnutie úveru, pričom úrok z omeškania ja sankciou dlžníka za nesplnenie povinnosti uhradiť peňažný záväzok riadne a včas. V danom prípade bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý zmluvný úrok (štandardný) v úrokovej sadzbe 22,80% ročne. Žalobca listinou zo dňa 1.6.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Podľa ustálenej súdnej praxe, dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, teda jeho splátok. Od splatnosti (zosplatnenia úveru) je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, ktoré majú povahu sankcií. V prípade, ak by po splatnosti dlhu bol spotrebiteľ povinný platiť úroky a aj úroky z omeškania, dochádzalo by k dvojnásobnému zaťaženiu, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ však veriteľ pristúpi k zosplatneniu celého úveru, nastupuje len režim platenia úrokov z omeškania a nie aj zmluvných úrokov z úveru (viď i uznesenie NS SR 4Obo 143/1998 a uznesenie ÚS SR IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012). Z uvedených dôvodov má podľa názoru súdu žalobca nárok na štandardný úrok len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. do 15.6.2013. Žalobca si uplatnil štandardný úrok vo výške 5.110,88 eur. Z predloženého výpisu z Pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že z uvedenej celkovej sumy štandardného úroku si žalobca po 15.6.2013 uplatňuje štandardný úrok v sume 4.633,85 eur. Súd teda z uplatnenej sumy štandardného úroku 5.110,88 eur odrátal štandardný úrok uplatňovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru v sume 4.633,85 eur. Výsledná suma je 477,03 eur, čo súd považuje za štandardný úrok vyčíslený od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, žalobca má teda naňho nárok a súd mu ho aj priznal. Vo zvyšnej časti (4.633,85 eur) preto súd žalobu zamietol. Keďže žalovaná neuhradila svoj záväzok včas, t.j. po účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, dostala sa tak do omeškania. Z uvedeného dôvodu je povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy, ohľadom ktorej bol žalobca so svojim nárokom úspešný. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 16.4.2016. Súd mu priznal úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.275,48 eur od 16.4.2016
do zaplatenia. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Žalobca si žalobou uplatnil nárok celkovo v sume 11.138,86 eur. V časti o zaplatenie 1.229,53 eur bolo konanie z viny žalobcu zastavené, súd priznal žalobcovi sumu 5.275,48 eur a vo zvyšnej časti (4.633,85 eur) súd žalobu zamietol. Žalovaný bol teda v konaní úspešný v rozsahu 47% a žalovaná 53%. Čistý úspech žalovanej je teda 6% (53%-47%) a z uvedeného dôvodu by tak mala nárok na náhradu 6% trov konania. Keďže si však žiadne trovy neuplatnila a žiadne jej nevyplývajú ani z obsahu súdneho spisu, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku do výroku II. o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.275,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.275,48 eur od 16.4.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a do výroku VI. o náhrade trov konania podala včas odvolanie žalovaná. Uviedla, že uvedenú sumu vynaložila namiesto žalobcu na vyšetrenie vyčíňania organizovanej zločineckej skupiny pôsobiacej vo vnútri žalobcu. Túto sumu má preto znášať žalobca. Súd prvej inštancie sa vyhol jej argumentom a dôkazom. Poukázala na personálne prepojenia medzi políciou, prokuratúrou, súdmi a spoločnosťami S Slovensko, spol. s r.o. a Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Podvodne bola vytvorená pohľadávka proti nej, aby sa tak vytvoril prístup k jej budúcim príjmom, aby ju a jej rodinu mohli vydierať. Ďalej žalovaná poukázala na to, že v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie je ako žalobca uvedený Všeobecná úverová banka, a.s., avšak táto pohľadávku postúpila novému veriteľovi Intrum Justitia Slovakia s.r.o. a o tomto veriteľovi nie je v napadnutom rozsudku žiadna zmienka. Nie je jasné, komu by mala plniť, ak by vôbec niečo plniť mala. Nebol jej doručený ani dokument, ktorým by žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. splnomocnila na svoje zastupovanie v tejto veci JUDr. Jána Šoltésa. Ten aj ospravedlňoval neúčasť na pojednávaní tak, že sa podpísal za dva subjekty, aj za Všeobecná úverová banka, a.s. aj za Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Nakoniec žalovaná uviedla, že aj keď si nenárokovala náhradu trov konania tak za 6 rokov práce, ktorú vykonala chce od žalobcu, aby jej zaplatil 144.000,- eur. To je náhrada trov konania, jej profesionálnej práce, iných súvisiacich výdavkov, škôd, ujmy a strát, včítane obmedzenia spoločenského uplatnenia. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodol, že ona nie je povinná žalobcovi zaplatiť nič a žalobca je povinný jej zaplatiť 144.000,- eur . 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril písomne v tom zmysle, že žalovaná v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali súdom priznaný nárok žalobcu. Podľa neho jej odvolanie ani nespĺňa zákonné náležitosti a preto navrhol, aby ho odvolací súd odmietol, prípadne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovanej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5.275,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.275,48 eur od 16.4.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku VI. o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovanej dodáva nasledovné: 6. Žalovaná v podanom odvolaní neuvádza žiadne vecné alebo právne argumenty, ktoré by spochybňovali súdom prvej inštancie priznané právo žalobcu na zaplatenie 5.275,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.275,48 eur od 16.4.2016 do zaplatenia. Opätovne, tak ako pred súdom prvej inštancie, uvádza tvrdenia o organizovanej skupine, ktorá má za cieľ ju poškodiť. Tieto tvrdenia žalovanej zostávajú v rovine nepreukázaných teórií, ktoré nijako nespochybňujú priznané právo žalobcu, ktoré bolo v konaní riadne zistené po preukázaní vykonaným dokazovaním a posúdením jeho výsledkov podľa relevantných právnych predpisov. 7. Za relevantné odvolacie námietky musí odvolací súd považovať len tvrdenia žalovanej o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom konania na iný subjekt a tiež žalovanou tvrdené nedostatky v zastúpení žalobcu v tomto spore. 8. Čo sa týka žalovanou tvrdeného postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom konania zo žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., takáto skutočnosť nebola
v konaní preukázaná. Právny zástupca žalobcu síce v podaní zo dňa 24.05.2017, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 26.05.2017 v označení veci uviedol, že novým veriteľom je Intrum Justitia Slovakia s.r.o., toto tvrdenie ale nikde v ďalšom texte podania už nezopakoval a ani nekonkretizoval /napríklad označením zmluvy o postúpení pohľadávky alebo inej právnej skutočnosti, pre ktorú by malo dôjsť k zmene veriteľa pohľadávky/, v záhlaví podania ďalej ponechal ako žalobcu Všeobecnú úverovú banku, a.s. a ani nenavrhol, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Žalovaná na uvedenom pojednávaní súdu prvej inštancie predložila dve oznámenia o postúpení pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zo dňa 30.09.2016, ktoré jej adresovala Všeobecná úverová banka, a.s.. Z obsahu týchto oznámení ale vyplýva, že pohľadávky voči žalovanej, ktorých postúpenie Všeobecná úverová banka, a.s. žalovanej oznamuje majú svoj pôvod v zmluve č. 41384055 zo dňa 10.02.2012 a č. 20143051 zo dňa 19.11.2011. Pohľadávky, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto spore domáha má však pôvod v zmluve zo dňa 28.05.2008. Je teda zrejmé, že ide o postúpenie pohľadávok odlišných od pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. V spore tak nebola preukázaná ani inak nevyplynula najavo skutočnosť tvrdená žalovanou, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania bola postúpená z veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Súd prvej inštancie preto správne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť 5.275,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.275,48 eur od 16.4.2016 do zaplatenia žalobcovi Všeobecnej úverovej banke, a.s.. 9. Nedôvodnou bola aj ďalšia odvolacia námietka žalovanej ohľadne nedostatku zastúpenia žalobcu JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom. Menovaný advokát súdu prvej inštancie predložil odvolanie plnej moci žalobcu zástupcovi Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o., ktorá žalobcu zastupovala pri podaní žaloby na súd. JUDr. Ján Šoltés, advokát potom predložil súdu prvej inštancie aj plnomocenstvo zo dňa 03.02.2016, ktorým ho žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie v tomto konaní. Riadne zastúpenie žalobcu JUDr. Jánom Šoltésom v spore teda bolo preukázané a tak všetky úkony menovaného zástupcu sú úkonmi samotného žalobcu v spore. 10. Odvolací súd preskúmal z dôvodu odvolania žalovanej aj výrok VI. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené s poukazom na výsledok sporu a relevantné ustanovenia CSP o náhrade trov konania. Žalovaná v odvolaní nesprávnosť tohto rozhodnutia nijako neodôvodnila a keďže výsledok sporu, z ktorého rozhodnutie o náhrade trov konania vychádza, zostáva aj po preskúmaní veci odvolacím súdom rovnaký, považuje odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania za vecne správne. 11. Nakoniec odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o odvolanie žalovanej v časti, v ktorej žiada, aby súd rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť jej 144.000,- eur ako náhradu trov konania, jej profesionálnej práce, iných súvisiacich výdavkov, škôd, ujmy a strát, včítane obmedzenia spoločenského uplatnenia, tu ide podľa posúdenie odvolacieho súdu o vzájomnú žalobu žalobcu podľa § 147 CSP /“Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.“/. Takáto vzájomná žaloba je však v odvolacom konaní neprípustná a to podľa § 372 CSP, ktorý stanovuje, že v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Z uvedeného dôvodu odvolací súd na toto podanie žalovanej neprihliadal. 12. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5.275,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.275,48 eur od 16.4.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku VI. o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca a preto mu súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie /§ 262 ods. 2 CSP/. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).