Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-270-2017.pdf
PDF · 82.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/270/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. G. XXXX/XX, I., obaja právne zastúpení: JUDr. Daniel Vanko, advokát so sídlom ul. Z. Y. XX/XXX, I., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO : 47 233 516, o zaplatenie 2.066,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 21C/255/2016-88 zo dňa 27. apríla 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 2.066,48 Eur a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 11.04.2016 až do zaplatenia a vo výroku III., ktorým žalobcom priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania, zrušuje a v tejto časti mu vec vracia na ďalšie konanie.
Výrok II., ktorým bol návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo zvyšujúcej časti zamietnutý, z o s t á v a nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 2.066,48 Eur a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 11.04.2016 až do zaplatenia (výrok I.), návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.) a žalobcom priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že v spore vedenom na tomto súde pod sp. zn. 10C/60/2015 si PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako žalobca uplatnil voči Ivanovi C. a Z. C. ako žalovaným zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy, ktorú s ním uzatvorili dňa 17.12.2010. Rozsudkom vydaným v tejto veci dňa 01.07.2015 bol tento nárok zamietnutý s tým, že poskytnutý úver okresný súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, preto že úverová zmluva neobsahovala zákonné náležitosti vyplývajúce zo zák. č. 129/2010 Z. z. Na základe týchto záverov, pretože žalobcovia sa v prejednávanej veci domáhajú voči žalovanému uhradenia sumy, ktorú zaplatili na základe takejto neplatnej revolvingovej zmluvy nad sumu, ktorá im bola skutočne zo strany žalovaného vyplatená. Okresný súd tento nárok vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalovaný žalobcom vydať v zmysle § 458 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobcovia boli zo zmluvy o úvere zaviazaní podľa § 533 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne a prostriedky, ktoré žiadajú vrátiť vyplatili žalovanému ako manželia zo svojho bezpodielového spoluvlastníctva, na ich strane je aktívna solidarita, preto žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej istiny žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne.
3. Okresný súd na námietku premlčania vznesenú žalovaným neprihliadal. Tvrdil, že žalovaný síce premlčanie uplatneného nároku namietal, avšak nijakým spôsobom svoje tvrdenie nešpecifikoval a
neuviedol, či považuje za premlčaný celý dlh alebo len jeho časť a aká konkrétna výška žalovaného nároku by mala byť premlčaná, z akého dôvodu. Ďalej konštatoval, že z konania žalovaného v súdenom prípade vyplýva, že minimálne s nepriamym úmyslom chcel získať bezdôvodné obohatenie, a preto na daný prípad aplikoval 10-ročnú premlčaciu lehotu podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka . Zaplatením dohodnutých splátok úveru žalobcami žalovanému v období od 02.03.2011 do 08.10.2015 začala plynúť 10-ročná premlčacia lehota. Právo na zaplatenie najskôr splatnej pohľadávky vo výške 80,40 Eur, ktorá bola zaplatená dňa 022.03.2011 tak zanikne dňa 02.03.2021. Žalobcovia podali žalobu na súde dňa 05.09.2016 teda pred uplynutím objektívnej premlčacej lehoty. Ďalej konštatoval, že neuplynula ani subjektívna 2-ročná premlčacia lehota, pretože žalobcovia sa o tom, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie dozvedeli až z rozhodnutia Okresného súdu Martin vydaného dňa 01.07.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/60/2015. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej istiny okresný súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodný. Ustálil, že k začiatku omeškania žalovaného došlo dňom 11.04.2016, pretože bol zo strany žalobcov vyzvaný na úhradu žalovanej istiny listom zo dňa 23.03.2016, ktorý mu bol doručený dňa 31.03.2016. V tomto liste žalobcovia žiadali vydať bezdôvodné obohatenie v lehote do 10 dní od jeho doručenia, t.j. do 10.04.2016, nasledujúcim dňom sa tak žalovaný dostal do omeškania. Nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania uplatneného od 01.04.2016 do 10.04.2016 tak zamietol ako nedôvodný.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 v spojení s § 262 CSP a žalobcom, ktorí boli v spore úspešní priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške rozhodne samostatným uznesením.
5. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá. Žalovaný namietal postup súdu a jeho závery, ktoré sa týkali ním uplatnenej námietky premlčania. Tvrdil, že v konaní nebola dokázaná žiadna skutočnosť, že k premlčaniu došlo úmyselne. Závery súdu o úmyselne získanom obohatení vylučuje fakt, že nároky z rovnakej zmluvy boli súdmi opakovane priznané a suma bola posúdená ako platná, navyše je osobou, ktorá podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska a v čase uzavretia zmluvy Slovenskej obchodnej inšpekcii, pričom ani jedna z týchto inštitúcií nevyslovila záver, že na jeho strane dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Existenciu úmyslu nie je možné založiť na teoretickej úvahe o poznaní zákonov, musí byť dokázaná, a to aj nepriamy úmysel musí byť dokázaný skutočnosťami, z ktorého možno existenciu tohto úmyslu usudzovať. Z rozsudku nie je zrejmé, aký dôkaz súd vykonal za týmto účelom a z akého dôkazu zistil, že na základe konkrétnych skutkových okolností žalovaný sledoval získanie bezdôvodného obohatenia. O existencii úmyslu získať obohatenie je v zákone určená domnienka, čiže súd musí mať túto skutočnosť preukázanú dôkazmi, z ktorých tento záver vyplýva.
6. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a závislom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa§ 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je určená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna, ktorá je 2-ročná a objektívna - 3-ročná, resp. 10-ročná. Ich začiatok je určený odlišne. Zatiaľ, čo pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne fakticky vzniklo, začiatok subjektívnej premlčacej doby sa viaže k okamihu, kedy oprávnený nadobudol vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal; vyžaduje sa pritom skutočná, preukázaná a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie. V tomto zmysle subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých mohol odvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby mohol určiť približne výšku náhrady v peniazoch.
9. V posudzovanom prípade spočíva bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v tom, že na základe neplatného právneho titulu, revolvingovej zmluvy, prijal od žalobcov peňažné plnenie.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 55 a nasl.) v bode 3 uviedol : „Žalovaný uplatňuje voči návrhu námietku premlčania, nakoľko žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú vydania súm, ktoré uhradili aj pred 05.09.2014 a v uvedenom rozsahu ide o nároky premlčané, uplatňované po uplynutí premlčacej lehoty.“ Strana sporu, ktorá uplatnila námietku premlčania je povinná tvrdiť skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby a svoje tvrdenia aj doložiť dôkazmi. Rovnako druhá strana v spore, v ktorej neprospech bola námietka premlčania vznesená, má právo tvrdiť k otázke premlčania skutočnosti, ktoré je tak isto povinná podložiť dôkazmi. Pokiaľ strana sporu uplatňujúca námietku premlčania, povinnosť tvrdenia nesplní, súd ju má vyzvať na doplnenie týchto tvrdení, ktoré sú relevantné pre posúdenie právnej otázky premlčania. Iba v prípade, že tieto tvrdenia rozhodné z hľadiska premlčania nebudú stranou, ktorá námietku vzniesla, riadne doplnené, môže vychádzať už z vykonaných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý bol zistený.
11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva záver okresného súdu, že vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako neurčitú, bez toho, aby vyzval žalovaného na jej doplnenie a uvedenie relevantných skutočností, z hľadiska tejto námietky neúplnej, následne posudzoval premlčanie uplatneného nároku. Potom okresný súd nepostupoval správne, keď ohľadne žalovaným vznesenej námietky premlčania žalobcovia neuviedli a nepreukazovali žiadne skutočnosti o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na ich úkor. V tomto smere je zároveň nutné prisvedčiť odvolacím námietkam žalovaného, že okresný súd otázku úmyslu vykladal na základe všeobecných úvah a dohadov, čo vyplýva aj z použitia slov „Konanie žalovaného zrejme vychádza z logickej úvahy“. Okresný súd uviedol, že nemá pochybnosti o vedomosti žalovaného, že sporná zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, aj že sú poskytnuté úroky nemorálne a z toho dôvodu neplatné, s tým, že uviedol, že ide o všeobecne známe skutočnosti, vzhľadom na veľké množstvo judikovaných prípadov. Takéto ustálenie úmyslu, a to aj v prípade nepriameho úmyslu však odvolací súd nepovažuje za správne.
12. Vychádzajúc z týchto záverov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní okresný súd bude vychádzať zo záverov tohto uznesenia a vyzve žalovaného na doplnenie vznesenej námietky premlčania. V prípade, že táto námietka bude riadne doplnená, je dôvodné z hľadiska uvedených skutkových tvrdení, označených a predložených dôkazov vyhodnotiť, ak doplnená nebude, môže vychádzať iba zo zisteného skutkového stavu bez toho, aby sám z vlastnej iniciatívy doplňoval skutočnosti týkajúce sa vznesenej námietky premlčania. Vec opätovne prejedná a v novom rozhodnutí zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)