Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_36C-142-2015.pdf
PDF · 73.17 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/142/2015
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobca E. O. Q..A.., A. A. A. W. X XXX XX K., T. : XX XXX XXX zastúpeného advokátom JUDr. Alanom Strelákom, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava proti žalovanému P. C., Š. U. A., E. K. J. XX, XXX XX A. W. o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 1.118,-eur s príslušenstvom a iné takto
rozhodol:
Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia: Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 918,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 918,-eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a k tomu náhradu trov súdneho konania vo výške 198,22 eur a to všetko do 5 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa XX.XX.XXXX doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca žiadal, aby súd deklaroval právo žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.118,-eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 1.000,-eur za odplatu vo výške 380,-eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastkovú vo výške 1.380,-eur uhradiť v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 5,-eura a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 136,50 eura. Do dňa spísania návrhu uhradil 262,00 eura, pričom posledná uhradená suma bola vo výške 200,- eur bola uhradená dňa XX.XX.XXXX. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu XX.XX.XXXX.
2. Vzhľadom na to, že strany sporu uzavreli dňa XX. Y. XXXX dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré žiadali posúdiť a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd, posúdiac súlad dohody so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný súdny zmier schválil (§ 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Strany sporu sa dohodli o celom predmete uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí.
3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol samotným schválením súdneho zmieru (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku), keďže strany sporu sa v zmieri o náhrade trov súdneho konania dohodli, nebolo preto potrebné rozhodovať samostatne o nároku na náhradu trov súdneho konania a o výške náhrady trov konania, nebude potrebné preto ani následne rozhodovať o výške náhrady trov konania.
4. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil súdny zmier uznesením. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje Civilný sporový poriadok vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto potrebné predovšetkým posúdiť, či rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutím vo veci samej.
5. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný nárok. Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný návrh (obdobne SPÁČIL, J., Nekolik poznámek k problematice zmeny žaloby a k predmetu občanského soudního rízení, Právní rozhledy, 6/1995, str. 222, cit. podľa ASPI). Vec samá je potom v literatúre definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo uznesením súdu podľa § 81 ods. O.s.p. (teraz § 8 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), o ktorom sa má v konaní rozhodnúť, vrátane úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 písm. a/ OZ (V. STEINER, Občianske procesné právo v teórií a praxi, Bratislava, Obzor, 1980, str. 352). Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.
6. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom (obdobne J. RUBEŠ : Občanský soudní rád komentár díl I, Orbis Praha 1970; STEINER str. 221; V. HANDL a J. RUBEŠ : Občanský soudní rád, Komentár, I. díl, Panorama Praha, 1985, str. 455; Z. ČEŠKA : Občanské právo procesní, Panorama, Praha 1989, str. 129; str. 360; DRÁPAL, BUREŠ : Občanský soudní rád I., § 1 až 200za, Komentár, 1. vyd., Praha, C.H.Beck, 2009, str. 642), následne na základe úkonu účastníkov konania (teraz strán sporu) v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu, ale schváli existujúcu hmotnoprávnu dohodu strán sporu ak to tieto právne relevantným spôsobom navrhnú. Súčasne tiež meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do XX.XX.XXXX malo byť tiež materiálne spravodlivé, od XX.XX.XXXX má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda nerozhodne vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením (exekúciou) tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho zmieru bol do XX.XX.XXXX oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava účastníkov konania (teraz strán sporu) o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma právnu skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí konania (samotná dohoda) a rozhodnutím súd deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní súdneho zmieru. Navyše súdny zmier môže prekračovať predmet konania (J. HANDLAR : Zánik závazku dohodou v občanském a obchodním právu, 1. Vydanie, Praha, C.H.Beck, 2010, str. 107 rovnako V. HANDL a J. RUBEŠ, str. 456 ale aj DRÁPAL, BUREŠ, str. 643) čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami, pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi účastníkmi konania a jeho súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku zo žaloby.
7. Obdobne ako nemeritórne rozhodnutie posudzuje rozhodnutie o schválení súdneho zmieru aj právna teória čo má dlhodobý odraz aj v odbornej literatúre (Z. ČEŠKA, str. 197 : „zvláštní funkci plní soudní rozhodnutí v prípade, že účastníci chtejí konflikt vyrídit soudním smírem. Tu pak soud nereší sice tento konflikt prímo svým rozhodnutím...“; V. HANDL a J. RUBEŠ str. 453 : „Od soudního meritorního rozhodnutí v pravém slova smyslu se pritom liší tím, že ...“; DRÁPAL, BUREŠ str. 642 „Jestliže soud smír schválí, hovoríme o »soudním smíru«, který je - vedle rozhodnutí soudu o veci... - zpusobem skončení rízení“) s výnimkou (HANDLAR, str. 98 : „Soudní rozhodnutí, ktorým je smír schválen, je meritorním rozhodnutím, kterým sa rízení končí“), pričom spravidla je súdny zmier posudzovaný ako procesná dohoda (vid vyššie uvedená literatúra; ako dohodu ho posudzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009). Naostatok aj dobová judikatúra odlišovala uznesenie o schválení súdneho zmieru od rozhodnutia vo veci samej, aj keď na poplatkové účely podľa z. č. 116/1966 Zb. o súdnych poplatkoch tieto rozhodnutia zaraďovala do jednej kategórie (R 21/1983, zošit č. 2-3, str. 175 a 176, Cpj 141/80).
8. Vzhľadom na uvedené má potom súd rozhodnutie o schválení súdneho zmieru za rozhodnutie, ktorým nerozhoduje vo veci samej, preto súd schválil dohodu účastníkov konania uznesením.
9. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku o tomto súd rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 písm. f/ Civilného sporového poriadku).