Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Co-303-2017.pdf
PDF · 96.64 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/303/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom L., M. R. K. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Editou Tomkovou, advokátkou so sídlom I., D. X, proti žalovanému: Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Marekom Belkom, LLM, advokátom so sídlom L., L. D. XXXX, o zaplatenie 3.000 eur, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/4/2011-660 zo dňa 6. apríla 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom, v poradí tretím, okresný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané platné uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2009 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Znalecky bola preukázaná pravosť listiny - zmluvy o pôžičke, predovšetkým pravosť podpisu žalovaného na nej. Nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by predmetná zmluva bola vyhotovená na dvakrát, teda najskôr podpisová doložka a podpis a až následne text zmluvy. Posúdenie okolnosti, či predmetná zmluva bola uzavretá podvodným konaním žalobcu, je v právomoci orgánov činných v trestnom konaní, pričom ku dňu rozhodovania súdu toto preukázané nebolo. Reálne odovzdanie požičanej sumy mal okresný súd, v súlade so závermi odvolacieho súdu vyslovenými v jeho zrušujúcom uznesení, preukázané na základe čl. I./5 predmetnej zmluvy o pôžičke, podľa ktorého dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie celej finančnej hotovosti od veriteľa. Žalovaný nevyvrátil nejakým dôkazom, že by tomu tak nebolo. Nadväzne medzi zmluvnými stranami, resp. stranami sporu vznikol platný záväzkový právny vzťah, z ktorého žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť - vrátiť žalobcovi požičanú sumu. Okresný súd poznamenal, že vzhľadom na výsledky dokazovania sa priklonil k záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu vyslovenému v bode 20. jeho zrušujúceho uznesenia. 3. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca uplatňuje v súvislosti s predmetnou pôžičkou ďalších približne 90 čiastkových nárokov (úroky z omeškania) v rovnakom počte sporov (súdnych konaní), s prihliadnutím na náklady z titulu súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia v týchto konaniach (žalobca je koncipientom u advokáta, ktorý ho v konaniach zastupuje), jedná sa o zjavné zneužitie práva, ktoré v zmysle čl. 5 všeobecných zásad CSP nepožíva právnu ochranu. Avšak nároky súvisiace s uvedeným záverom môže žalovaný uplatňovať v rámci jednotlivých konaní. Tie (konania) však nemajú a nemôžu mať vplyv na konanie o uloženie povinnosti vrátiť samotnú pôžičku 3.000 eur.
4. Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal niektoré navrhované dôkazy, stalo sa tak preto, že ich strany navrhli, resp. predložili po uplynutí 30-dňovej lehoty stanovenej súdom v zmysle § 153 ods. 1, 2 CSP. Navyše nešlo o priame dôkazy, len o dôkazy nepriame. Listina - podanie JUDr. A. K. sa týkala A. A. a iných súdnych prípadov, navyše bola predložená až v deň pojednávania, na ktorom pojednávaní nebol žalobca prítomný a nebolo tak možné mu ju doručiť.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Vychádzal zo záveru o úspechu žalobcu v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).
6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe zamietnutia žaloby. 7. Vytýkal nepripustenie prostriedku svojej procesnej obrany, a to vyjadrenia advokátky JUDr. A. K.. Predmetný dôkaz nemohol predložiť skôr - v lehote, ktorú mu ustanovil súd, nakoľko nemal súhlas menovanej advokátky a jej klientky k zverejneniu dokladov. Hoci sa dané vyjadrenie vzťahovalo na vec vedenú na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 16C/48/2014, vyplýva z neho, že všetky fiktívne pohľadávky (z titulu pôžičiek a následne ich príslušenstva) uplatňuje v skutočnosti v mene priateľky G. Z., svojich príbuzných G. L., O. Y. a ďalších, žalobca K. M.. Podania žalobcu v týchto konaniach sú totožné s tými, ktoré podáva v aktuálnom konaní proti žalovanému. 8. Ďalej odvolateľ namietal, že na výzvu súdu zo dňa 3.11.2016 reagoval a zaslal vyjadrenie doručené dňa 7.12.2016, kde opisoval a číselne označil súdne konania, ktoré inicioval žalobca pred Okresným súdom Čadca a Okresným súdom Levice a navrhol vypočuť svedka Bc. B. E.. Zároveň označil konanie žalobcu za špekulatívne, keď aj voči nemu si žalobca v ďalších konaniach uplatňuje príslušenstvo z istiny 3.000 eur, z údajnej pôžičky, aj s trovami konania. Predmetné podanie predstavovalo včas uplatnený prostriedok procesnej obrany žalovaného. Už z jeho obsahu (bez ohľadu na vyjadrenie JUDr. A. K., ktorý dôkaz okresný súd odmietol vykonať) mohol súd vyvodiť, že sa v prejednávanej veci jedná o uplatňovanie nároku z neplatného právneho úkonu. Okresný súd napokon citoval spory, ktoré žalobca viedol a vedie proti mnohým iným osobám vo svojom mene alebo v mene svojich príbuzných a priateľky G. Z., v ktorých podania sú identické a jednoznačne ide o vymáhanie fiktívnych pohľadávok, pričom obeťou sofistikovaného podvodu sú občania, ktorí sú psychicky labilní a majú problémy v zamestnaní, v rodine. 9. Žalovaný poprel, že by v prípade predmetnej zmluvy o pôžičke šlo o platný právny úkon. Od začiatku popieral, že si od žalobcu požičal nejaké peniaze a že uzavrel predmetnú zmluvu o pôžičke. Poukázal na jej neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi. Namietal správnosť argumentácie, že zmluva, s ktorou obe zmluvné strany svojím podpisom vyjadrili súhlas, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ totiž aj predmetnú zmluvu o pôžičke podpísal, konal v danej situácii v zlom psychickom rozpoložení (správa zo psychiatrickej ambulancie MUDr. M.) z dôvodu rozvodu manželstva a nezhôd s bývalou manželkou, pričom žalobca využil jeho neskúsenosť, rozrušenosť a dôverčivosť, na čo mal okresný súd prihliadnuť. Žalobca ho nechal podpísať doklad, ktorého znenie žalovaný nečítal, a teda ani nepoznal. Nebolo preukázané odovzdanie sumy 3.000 eur, ani k nemu nikdy nedošlo. 10. Záverom odvolateľ v zmysle § 384 ods. 1, 2 CSP navrhol doplniť dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením JUDr. A. K. a vypočutím svedka Bc. B. E. v prítomnosti žalobcu na okolnosti podpísania písomného dokladu dňa 10.10.2009 v reštaurácii Medea v Čadci.
11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Pokiaľ súd nepripustil ako prostriedok procesnej obrany žalovaného vyjadrenie A. A., žalovaný ho nepredložil včas i napriek skutočnosti, že nepotreboval žiadny súhlas, nakoľko jeho právny zástupca podobné účelovo vykonštruované elaboráty predkladal aj v iných konaniach proti žalobcovi. Predmetné vyjadrenie nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu, nemá s vecou nič spoločné. Vyfabulované tvrdenia uvedené v predmetnom vyjadrení boli orgánmi činnými v trestnom konaní aj civilnými súdmi vyvrátené ako nepravdivé a konanie menovanej bolo vyhodnotené ako účelové. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného doručenému súdu dňa 7.12.2016, v ktorom boli opísané a číselne označené súdne konania, ktoré inicioval žalobca, žalobca uviedol, že pred Okresným súdom Levice neinicioval žiadne konanie. Tvrdenia žalovaného, že zo strany žalobcu ide o vymáhanie fiktívnych pohľadávok založených podvodným konaním voči osobám psychicky labilným majúcim problémy v zamestnaní a rodine, sú nepravdivé a účelové a žalovaný sa nimi snaží znemožniť žalobcovi profesionálne uplatnenie v advokátskej praxi. Tvrdenie žalobcu o neplatnom právnom úkone nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, na znak čoho ju účastníci
vlastnoručne podpísali. Pred podpísaním zmluvu žalovaný zapožičanú hotovosť po prepočítaní prevzal, z čoho je zrejmé, že nekonal v zlom psychickom rozpoložení, čo môžu potvrdiť viacerí nezávislí svedkovia. Z dopytu na psychiatrickú ambulanciu MUDr. M. nikdy nevyplynulo, že žalobca zneužil žalovaného a dal mu podpísať fiktívnu pôžičku v období zlého psychického rozpoloženia. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz, ktorý by spochybňoval písomnú zmluvu o pôžičke. Nakoľko došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí žalovanému a ich prevzatiu z jeho strany presne v zmysle ustanovení predmetnej zmluvy, táto nemohla byť uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenie žalovaného, že nevedel, že podpísal zmluvu o pôžičke, je účelové a nemá oporu v žiadnom dôkaze. V prípade Bc. B. E. sa jedná o účelového svedka, ktorý je blízkym priateľom žalovaného. Nakoľko menovaný nebol pri prítomný pri podpise zmluvu o pôžičke zo dňa 10.10.2009 a pri preberaní peňazí, jeho výpoveď v prítomnosti žalobcu je bezpredmetná.
12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
13. Súd prvej inštancie plne v súlade s Civilným sporovým poriadkom neprihliadal na vyjadrenie JUDr. A. K. predložené žalovaným (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) až v deň pojednávania, na ktorom bol napadnutý rozsudok vyhlásený (6.4.2017). Už v rámci výzvy súdu zo dňa 3.11.2016, doručenej mu dňa 7.11.2016, mu totiž bola určená lehota 30-dní na predloženie všetkých tvrdení a dôkazov. Žalovaný teda nerešpektoval predmetnú výzvu, resp. lehotu. Nešlo pritom o podanie, ktorého potreba predloženia by vyvstala až z neskoršieho priebehu dokazovania. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že nebolo možné predmetné vyjadrenie predložiť skôr, keďže nemal súhlas menovanej a jej klientky k zverejneniu dokladov, uvedené tvrdenie nepreukázal. Už v predmetnej výzve súdu bol pre prípad nemožnosti predloženia navrhnutého dôkazu (dôkazného prostriedku) upozornený na nevyhnutnosť preukázania tejto nemožnosti. Tým, že žalovaný predložil vyjadrenie JUDr. A. K. až na pojednávaní dňa 6.4.2017, vzhľadom na neprítomnosť žalobcu a jeho právneho zástupcu na danom pojednávaní, by prihliadanie na predmetné vyjadrenie vyžadovalo jeho dodatočné doručovanie žalobcovi a v danej súvislosti teda ďalšie odročenie pojednávania. Z uvedených dôvodov nebolo možné odvolaciu argumentáciu žalovaného v tejto časti akceptovať.
14. Pokiaľ ide o podanie žalovaného došlé okresnému súdu dňa 7.12.2016, žalovaný síce označil konania vedené žalobcom vo vlastnom mene alebo v mene jeho príbuzných proti viacerým dlžníkom z titulu pôžičiek a príslušenstva, pričom konštatoval, že ide o fiktívne pôžičky. Avšak svoje tvrdenie, že ide o fiktívne pôžičky, relevantne bližšie neozrejmil, nevysvetlil. Zo samotnej skutočnosti, že žalobca vedie vo vlastnom mene alebo v mene jeho príbuzných viacero konaní, v ktorých aj osobne formuluje podania na súdy, ktoré sú preto takmer identické, ešte nevyplýva záver žalovaného, že predmetné pôžičky sú fiktívne. 15. Určitý náznak konštrukcie vo vzťahu k záveru o neplatnosti zmluvy o pôžičke by mohlo predstavovať tvrdenie žalovaného v predmetnom podaní, že žalobca ho zmanipuloval v čase, keď bol v zlom psychickom stave, pričom takto mal žalobca postupovať aj v iných prípadoch konaní, v ktorých následne blízke osoby žalobcu vystupujú ako strany alebo svedkovia a navzájom účelovo svedčia vykonštruované tvrdenia, v ktorej súvislosti žalovaný žiadal, aby výpovede rodinných príslušníkov žalobcu a jeho priateľky neboli považované za dôveryhodné. Avšak žalovaný neponúkol konkrétne tvrdenia ohľadom označeného správania žalobcu a jeho blízkych osôb v týchto iných prípadoch, resp. konaniach a nepriblížil také ich okolnosti, ktoré by nasvedčovali jeho tvrdeniu o fiktívnosti pôžičky v aktuálnej veci. Neobstojí teda tvrdenie odvolateľa - žalovaného, že z obsahu podania došlého súdu dňa 7.12.2016 mohol súd vyvodiť, že sa v prejednávanej veci jedná o uplatňovanie nároku z neplatného právneho úkonu. V sporovom konaní spočíva bremeno tvrdenia na pleciach tej ktorej sporovej strany a v zásade nemôže byť suplované iniciatívou súdu, pričom okresný súd na základe vykonania žalovaným v predmetnom podaní označených dôkazných prostriedkov - súdnych spisov nedospel k záveru o neplatnosti zmluvy o pôžičke. 16. K žiadosti žalovaného na spôsob hodnotenia dôveryhodnosti blízkych osôb žalobcu ako svedkov možno dodať, že v aktuálne prejednávanej veci nebolo poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanému preukázané (primárne) svedeckými výpoveďami blízkych osôb žalobcu, ale obsahom samotnej zmluvy o pôžičke.
17. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného v tom smere, že so žalobcom neuzavrel zmluvu o pôžičke, nijaké prostriedky si od neho nepožičal, a pokiaľ vyhotovenie zmluvy o pôžičke podpísal, nepoznal jej obsah a žalobca využil jeho vtedajšie psychické rozpoloženie, krajský súd konštatuje, že hodnotením predmetných okolností okresným súdom sa zaoberal už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č.k. 10Co/151/2015-514 zo dňa 29.9.2016. V ňom prezentoval názor, že v podstate poskytnutie prostriedkov žalobcom žalovanému preukazuje samotná zmluva o pôžičke a ostatné okolnosti daného prípade nie sú spôsobilé tento záver zvrátiť (bližšie viď body 20., 21. označeného uznesenia), pričom v priebehu ďalšieho konania pred okresným súdom (v štádiu po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia) nevyšla najavo žiadna zásadná skutočnosť, opodstatňujúca zmenu uvedeného právneho názoru. V danej spojitosti možno len poukázať (na zdôraznenie správnosti dotknutého záveru) na neprehliadnuteľný fakt a to, že v priebehu konania boli dva krát znaleckým dokazovaním vyvrátené zásadné tvrdenia žalovaného - primárne, že zmluvu o pôžičke nepodpísal vôbec a následne, že text zmluvy bol doplnený až po podpise zmluvy - čo nemožno hodnotiť inak, ako kvalifikované oslabenie dôveryhodnosti vyjadrení žalovaného. 18. Zároveň krajský súd v predchádzajúcom rozhodnutí pripustil potencionálny vplyv prípadných iných okolností naznačených predovšetkým v bode 22. označeného zrušujúceho uznesenia na výsledok sporu. Okresný súd bol vysloveným názorom krajského/odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). Žalovaný v tejto súvislosti podaním došlým okresnému súdu dňa 7.12.2016 uspokojivo rozviedol, vysvetlil svoje tvrdenia o špekulatívnom charaktere separátneho spôsobu uplatňovania nároku na úhradu istiny a ďalších nárokov na úhradu príslušenstva - a to že dochádza k poškodzovaniu dlžníkov, okrem iného, v dôsledku vznikajúcich trov často prevyšujúcich hodnotu uplatneného nároku (ako to naznačil už krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 10Co/151/2015-514 zo dňa 29.9.2016). Nadväzne v tomto smere aj okresný súd ponúkol svoje úvahy (v rámci bodu 9. napadnutého rozsudku), avšak s tým záverom, že práva vyplývajúce z označeného spôsobu uplatňovania nárokov si môže žalovaný uplatňovať v súvisiacich, akcesorických konaniach; uvedené nemá právnu relevanciu k zmluve o pôžičke, k jej platnosti alebo neplatnosti, resp. k povinnosti žalovaného vrátiť 3.000 eur. Tu odvolací súd pripomína (svoju) principiálnu viazanosť nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré odvolateľ vymedzí v rámci zákonnej lehoty na podanie odvolania. Vychádzajúc z uvedeného postulátu nemôže napadnuté rozhodnutie preskúmavať z iných, než odvolateľom predostretých dôvodov.
19. Krajský súd nevykonal v rámci aktuálneho odvolacieho konania odvolateľom navrhované dôkazy, nakoľko neboli pre to splnené podmienky v zmysle § 384 ods. 3 CSP. Pokiaľ ide o vyjadrenie JUDr. A. K., možno poukázať aj na bod 13. tohto rozsudku. Svedok E. bol vypočutý už v konaní pred okresným súdom, pričom okresný súd uzavrel, že výpoveďou menovaného nemal preukázané, že by bol svedkom uzavretia písomnej zmluvy o pôžičke a nadväzne ani prevzatia požičaných prostriedkov; navyše okresný súd nepovažoval menovaného svedka za vierohodného (viď bližšie bod 6., str. 14 a nasl. napadnutého rozsudku). Uvedené závery okresného súdu vo vzťahu k hodnoteniu výpovede svedka E. odvolateľ - žalovaný nijako nespochybnil (§ 380 ods. 1 CSP), preto je bezpredmetné dopĺňať dokazovanie opätovným výsluchom menovaného svedka v rámci odvolacieho konania.
20. S ohľadom na opísané krajský súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého rozsudku vo výroku o veci samej.
21. Odvolateľ - žalovaný síce výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, avšak výlučne v súvislosti s odvolaním namietanou správnosťou rozhodnutia vo veci samej (vyhovenie žalobe). Nadväzne, ako vecne správny, potvrdil krajský súd od meritórneho rozhodnutia závislý výrok o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu miery úspechu v spore.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný ani v časti, preto protistrane - žalobcovi patrí voči nemu náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
23. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.