Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-121-2017.pdf
PDF · 113.79 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/121/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, V., v zastúpení právne - JUDr. Ján Repáň, advokát, so sídlom M. R. Y. XX, H., proti žalovanému - PERUN EU, spol. s r.o., so sídlom Budovateľská 516, 038 63 Turany, IČO: 36 426 644, v zastúpení právne - JUDr. Roman Hriadel, so sídlom Národná 806/16, 010 01 Žilina, IČO: 35 655 089, o zaplatenie 3.408 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 16C/70/2015-140 zo dňa 20.1.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.216 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.216 eur od 5.5.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a p o t v r d z u j e rozsudok aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.
N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.216 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.216 eur od 5.5.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobca peňažné plnenie (nárok na istinu a jej príslušenstva) uplatňuje voči žalovanému za vykonanie montáže zárubní a dverí vrátane kovaní na stavbe Praha - Čimice, v zmysle podpísaných preberacích protokolov, na základe dodacieho listu č. 2012001 zo dňa 30.4.2014, za čo žalobca vystavil faktúru č. 2012001 zo dňa 30.4.2012 na čiastku 3.408 eur, splatnú dňa 4.5.2012. Žalobca tvrdí, že žalovaný faktúru nenamietal. I keď sa stala splatnou, faktúrou účtovaná istina 3.408 eur žalovaným mu zaplatená nebola.
3. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol platný záväzkovo-právny vzťah uzatvorením ústnej zmluvy o dielo, potvrdenej objednávkou zo dňa 14.3.2012, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať montáž zárubní vrátane osadenia dverných krídel a kovania, v dojednanom čase plnenia od 19.3.2012 do 29.3.2012 za dojednanú cenu 7.966 eur. Malo sa jednať o montáž 70 dvojkrídlových a 207 jednokrídlových dverí.
4. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o dielo, vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu v čase jeho vzniku a predmet ich záväzkov posúdil súd ako vzťah obchodno-právny podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvu o dielo uzatvorenú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca bol v čase vzniku záväzkového vzťahu so žalovaným fyzickou osobou - podnikateľom, podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom V. G. - DAMONT, IČO: 40 303 586. Podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 1.8.2013. Napriek tomu, že žalobca vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným ako podnikateľ, jedná sa o tú istú fyzickú osobu, ten istý subjekt práv a povinností, hoc v čase, keď podal žalobu, už nemal postavenie podnikateľa. Z tohto dôvodu súd námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu neakceptoval, následne návrh na vykonanie dokazovania predložením dokladov dokumentujúcich ukončenie podnikania žalobcu a vyporiadania nárokov z podnikania zamietol, nakoľko vo vzťahu ku aktuálne vedenému sporu by tieto listiny nemali relevanciu.
5. Žalovaný v priebehu konania namietal, že žalobca dielo neodovzdal, pretože preberacie protokoly nepodpísala osoba konajúca za žalovaného. Podľa názoru súdu nebolo preukázané, že by si zmluvné strany dohodli osobitný režim preberania diela, a to podpisom preberacieho protokolu. Z tohto dôvodu námietku žalovaného, že dielo nebolo riadne odovzdané, súd považoval za účelovú, nakoľko ak je nesporné, že dielo bolo zrealizované, je zrejmé, že muselo byť aj odovzdané. Pokiaľ sa na objednávke nachádza text, že doplatok ceny za montáž bude vyplatený po prevzatí odberateľom celej dodávky a montáže bez závad a nedorobkov, nesvedčí to o dojednaní, že len podpisom preberacích protokolov osobou konajúcou v mene žalovaného mohlo dôjsť k odovzdaniu diela. Uvedený text upravuje predpoklad splatnosti ceny diela, ktorým je prevzatie diela bez vád a nedorobkov. Žalobca poukazoval na zaužívanú prax medzi stranami, keď bolo bežné, že preberacie protokoly podpisoval stavbyvedúci, ktorý nemusel byť osobou konajúcou v mene žalovaného. Takýto postup bol uplatnený aj pri výkone predmetnej montáže, pričom v protokoloch sa uvádza, že dielo bolo odovzdané bez vád a nedorobkov. Preto dielo bolo odovzdané vykonaním montáže. Svedok Ing. E. Y. síce poprel, že dielo bol oprávnený prevziať stavbyvedúci poverený investorom, pričom tvrdil, že stavbyvedúci nepreberal dielo ani na predchádzajúcich akciách, ktoré boli realizované v spolupráci strán, súd však výpoveď svedka v tejto časti vyhodnotil ako nedôveryhodnú, nakoľko jeho tvrdenia boli vyvrátené predloženými preberacími protokolmi z predmetných stavieb. Súd mal za to, že žalovaný nepreukázal, že si u žalobcu uplatnil spôsobom predpokladaným zákonom vady pri prebratí diela, pričom uvedené nevyplynulo ani z výsluchu svedka, ktorý uvádzal, že žalobcu na nekvalitu práce počas výkonu montáže neupozornil, nakoľko predpokladal, že dielo riadne dokončí. Cenu za vykonané dielo, resp. jej časť po zohľadnení preddavku v sume 4.935 eur vyúčtoval žalobca faktúrou č. 2012001 (odkaz súdu na listinný dôkaz na č.l. 7a spisu). Nesporné bolo, že žalovaný uhradil časť ceny diela v sume 4.935 eur formou preddavku, pričom zvyšok sa zaviazal uhradiť po odovzdaní diela bez vád a nedorobkov.
6. Na námietky žalovaného, že dielo malo vady, ktoré musel následne odstraňovať na svoje vlastné náklady, v dôsledku čoho si u žalobcu uplatnil náhradu škody, súd z dôvodu ich neurčitosti neprihliadal, pričom nebolo zrejmé, či si žalovaný mienil uplatniť vzájomnú žalobu, kompenzačnú námietku alebo či tieto tvrdenia uvádzal len ako podporné argumenty v rámci svojej obrany, nakoľko v konaní neučinil jednoznačný prejav vôle, z ktorého by bolo zrejmé, čoho sa voči žalobcovi domáha, a to napriek tomu, že uvedené „naznačil" advokát žalovaného, voči ktorému súd nemá poučovaciu povinnosť. Rovnako tak súd nezohľadnil v konaní náklady na dopravu, ubytovanie a stravu, ktoré podľa tvrdenia žalovaného mal nahradiť žalobca, nakoľko uvedené tvrdenie nebolo žalovaným preukázané a žalobcom bolo výslovne popreté, argumentujúc zároveň tým, že počas spolupráce so žalovaným, pokiaľ bola dohoda o náhrade nákladov za dopravu, tieto náklady boli riadne vyúčtované a fakturované žalovanému, o ktorej skutočnosti predložil žalobca dôkaz - faktúry vystavené žalovanému dňa 12.10.2010, dňa 9.11.2011, dňa 4.10.2010.
7. V ďalšej časti rozhodnutia súd poukazuje na hmotnoprávne ustanovenia, ktorými sa nároky v prípade vadného plnenia zo zmluvy spravujú. Ide o ustanovenia § 436 - 441 v nadväznosti na § 564 Obchodného zákonníka. Konkrétne nároky objednávateľa sú závislé od toho, či vadným vykonaním diela došlo k porušeniu zmluvy o dielo podstatným spôsobom (§ 436 ods. 1 Obchodného zákonníka) alebo nepodstatným spôsobom (§ 437 ods. 1 Obchodného zákonníka). Objednávateľ musí nároky z vád diela uplatniť ako je to zakotvené v § 436 a § 437 Obchodného zákonníka pri zohľadnení aj notifikačnej povinnosti a následkov jej nesplnenia v zmysle § 562 Obchodného zákonníka. V prípade, že objednávateľ ako zodpovednostný nárok uplatní právo požadovať odstránenie vád diela a zhotoviteľ tieto
neodstráni, objednávateľ má právo za splnenia zákonných predpokladov požadovať primeranú zľavu z ceny diela alebo od zmluvy odstúpiť (§ 436 ods. 2, § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka), pričom v prípade odstúpenia od zmluvy o dielo dochádza k vysporiadaniu vzájomných nárokov zmluvných strán postupom podľa § 351 Obchodného zákonníka. Objednávateľ zo zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl., Obchodného zákonníka má právo odstrániť sám vady diela alebo nechať si ich odstrániť iným subjektom a domáhať sa od zhotoviteľa náhrady nákladov tohto odstránenia, len ak takýto spôsob vysporiadania nárokov zo zodpovednosti za vady diela bol medzi zmluvnými stranami dojednaný, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Náhrady nákladov vynaložených na odstránenie vád diela sa pritom žalovaný nemôže domáhať ani titulom náhrady škody podľa § 373, resp. § 380 Obchodného zákonníka, nakoľko tomu bráni § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ objednávateľ neuplatnil nároky zo zodpovednosti za vady diela, nemôže sa domáhať náhrady škody vzniknutej mu z vadného plnenia zhotoviteľa v rozsahu, v ktorom sa mohol domôcť uspokojenia uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Takýto postup § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka výslovne vylučuje. Mohol by sa prípadne domáhať len náhrady ďalšej (následnej) škody, vzniknutej v dôsledku vadného plnenia zhotoviteľa. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by bol žalovaný oprávnený zistené nedostatky diela odstraňovať sám na vlastné náklady a následne sa domáhať od žalobcu úhrady takto vynaložených nákladov. Preto by jeho kompenzačná námietka nemohla byť dôvodná. Zároveň, nebolo preukázané, že by si žalovaný uplatnil nároky z vád diela postupom podľa § 436 alebo § 437 Obchodného zákonníka, pričom uvedené nemožno dovodiť ani z predložených listín týkajúcich sa vrátenia faktúr.
8. Dokazovanie nepreukázalo, že by časť ceny za dielo presahujúcu preddavok žalovaný žalobcovi uhradil. Z tohto dôvodu po dni splatnosti predmetnej faktúry, t.j. od 5.5.2012 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi, ktorému vznikol nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Žalobca má nárok na zaplatenie ceny za vykonanie montáže tak, ako to vyplýva z predloženej faktúry. Súd nepochyboval o tvrdení žalobcu, že rozsah skutočne realizovaného diela sa ustálil až v priebehu realizácie prác, t.j. v nadväznosti na aktuálnu potrebu, čo bolo čiastočne potvrdené aj výsluchom svedka, ktorý uviedol, že požiadal žalobcu o vykonanie prác navyše, spočívajúcich vo vykonaní 25 rezov do vchodových dverí a zrejme aj kovaní na týchto dverách, nakoľko ich ľudia nestíhali. Navyše rozsah potrebných prác vyplýval z predloženého zameriavacieho protokolu. Čo sa týka ceny za dielo, súd má za to, že bolo rešpektované ustanovenie § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka.
9. Peňažný nárok vyčíslený v sume 192 eur, vyúčtovaný ako prestoj a prenášanie dôvodný nebol. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal právo na účtovanie a zaplatenie tejto položky, pričom žalovaný účtovanie sumy titulom prestoja namietal.
10. Postupujúc podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd priznal žalobcovi (v konaní úspešná strana sporu) v celom rozsahu náhradu trov s prihliadnutím na to, že jeho neúspech v konaní bol len celkom nepatrný. O výške náhrady bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, jeho odvolanie (podľa konkrétnych odvolacích dôvodov) smeruje do výroku, v ktorom ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.216 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 5.5.2012 do zaplatenia a do výroku o náhrade trov konania. V dotknutých výrokoch sa domáhal zrušenia rozsudku a žiadal vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
12. Žalovaný namietal v prvom rade nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V tejto súvislosti argumentoval totožne ako v konaní pred okresným súdom, a to -, že v žalobe je identifikovaný žalobca ako V. G. so sídlom H. XXX/X, XXX XX V., ide o fyzickú osobu a nie podnikateľa. Z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že subjekt V. G. - DAMONT ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení zo dňa 1.8.2013. Je preto jednoznačné, že subjekt, ktorý s ním bol v právnom vzťahu, v súčasnej dobe neexistuje a právne nástupníctvo žalobcu preukázané nebolo. Neobstojí preto tvrdenie okresného súdu, že ide o totožné osoby.
13. Súd nesprávne vyhodnotil aj jeho obranu (námietku), že žalobca dielo neodovzdal tak, ako bolo dojednané, keď konštatoval, že nebolo preukázané, že by si zmluvné strany dohodli osobitný režim preberania diela a to podpisom preberacieho protokolu. Súd uviedol dôvod, že dielo bolo zrealizované,
je zrejmé, že muselo byť aj odovzdané. Odvolateľ namieta pravosť aj platnosť preberacích protokolov, podľa jeho názoru išlo o prefocovanie rôznych dokladov v ich prekladaní, aby sa manipulovalo s podpismi. Žalobca ani nevedel uviesť, že kto uvedené protokoly podpisoval za žalovaného a on jednoznačne potvrdil, že takáto osoba v jeho mene nemohla podpisovať žiadne preberacie protokoly, nebola s ním v žiadnom právnom vzťahu. Preberacie protokoly o odovzdaní diela na jednej strane okresný súd neuznáva, na druhej strane sa odvoláva na tieto protokoly ako podpísané oprávnenou osobou zo stany žalovaného. Súd bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania považoval predmetné protokoly za riadne odovzdanie diela, hoci vôbec nebola stotožnená osoba, ktorá uvedené protokoly podpisovala, či to bol zamestnanec žalovaného, v akom vzťahu bol so žalovaným aj napriek tomu, že aj sám žalobca túto osobu presne nestotožnil. On navrhoval vypočutie uvedenej osoby, čo však súd bez ďalšieho ako dôkaz nevykonal. Ním uvádzané skutočnosti potvrdil aj svedok Ing. Y., ktorý bol v tom čase zodpovednou osobou konajúcou v mene jeho (žalovaného). Súd však bez ďalšieho uviedol, že tomuto svedkovi neuveril, pretože na iných stavbách tiež boli takto preberané diela. Súd preto účelovo posúdil celé prevzatie diela, doslova svojvoľne bez akýchkoľvek relevantných dôkazov, ktoré by potvrdzovali tvrdenia žalobcu. Samotná písomná objednávka nahradzuje zmluvu, teda obaja zmluvní partneri boli uzrozumení s podmienkami zmluvy, malo sa postupovať tak, ako bolo v tejto objednávke dojednané. Prevziať montáž a celú dodávku mal objednávateľ, teda žalovaný a nie nejaká osoba, ktorú sám žalovaný nevie ani identifikovať. Keďže nedošlo k prevzatiu celej dodávky a montáže bez závad a nedorobkov, nenastala u neho (odvolateľa, zároveň žalovaného) ani povinnosť doplatiť dojednanú cenu.
14. Súd bez ďalšieho uznal protokoly aj napriek tomu, že v nich sa uvádza montáž 79 ks dverí a zárubni a 152 ks zárubní (bez dverí) t.j. menej ako sa v objednávke zaviazal. Na túto skutočnosť aj poukazoval na pojednávaní, súd si vôbec neporovnal matematicky množstvá dverí a zárubní na objednávke spolu s údajnými protokolmi. Je zrejmé, že ide o menšie množstvo ako sa zaviazal žalobca v objednávke.
15. On žalobcovi viackrát vrátil opakovane vystavenú faktúru aj so sprievodným listom, ktorým mu vytýkal závady, ako aj to, že faktúra neobsahovala preberací a odovzdávací protokol.
16. Odvolateľ v ďalšej časti odvolania poukazuje na to, že zo samotnej objednávky bolo zrejmé, že žalobca mal namontovať 70 kusov dvojkrídlových dverí a 207 kusov jednokrídlových dverí. Z dokladov, ktoré označuje žalobca ako preberacie protokoly je zrejmé, že namontoval 69 ks dverí a zárubní a 152 ks zárubní bez dverí a 10 ks zárubní a dverí. Tak osadil 79 ks dverí a 152 ks zárubní bez dverí. Z objednávky potvrdenej žalobcom je zrejmé, že tento mal namontovať 70 ks dvojkrídlových dverí, 207 ks jednokrídlových dverí spolu s obložkovou zárubňou. Teda kompletne mal namontovať 277 ks dverí spolu so zárubňami, kovaniami. V objednávke je jednoznačne konkrétne, presne uvedené množstvo výrokov, ktoré sa majú namontovať, miesto kde sa má montáž vykonať, ako aj termín, dokedy sa má montáž vykonať. Taktiež je uvedený aj rozsah jednotlivej montáže, čo je obsiahnuté v cene dodávky a montáže.
17. Odvolateľ naďalej tvrdí, že nárok žalobcu je nedôvodný, čo do základu, ako aj do výšky. Preukázal svoje tvrdenie o nepreberaní diela, nedôvodnosti výšky faktúry, rozsah nákladov na opravu diela, tieto skutočnosti vzniesol v rámci svojej obrany, bolo preto povinnosťou súdu sa s jeho obranou vysporiadať. Medzi závažné porušenie postupu okresného súdu považuje to, že súd skúmal, či doplatil cenu diela podľa objednávky, ale neskúmal, či žalobca dielo v rozsahu a v kvalite podľa objednávky uskutočnil a odovzdal. Podľa jeho názoru súd účelovo vyhodnotil vykonané dôkazy a len v prospech žalobcu.
18. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdenie rozsudku. Považuje tvrdenia žalovaného v odvolaní, obdobne ako aj v predchádzajúcich jeho vyjadreniach za ničím nepodložené, účelové a zavádzajúce. Závery súdu pri hodnotení jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore sú správne, tvrdenie žalovaného o neexistencii jeho ( žalobcu ) aktívnej vecnej legitimácie v spore neobstoja. Žalobca zdôrazňuje, že on uniesol v konaní dôkaznú povinnosť, predložil preberacie protokoly, ktorými zdokladoval prevzatie prác v zmysle dovtedy medzi účastníkmi konania zaužívanej praxe. Na predmetných preberacích protokoloch je identifikovaná stavba, počet namontovaných dverí a zárubní, tieto sú podpísané osobami, ktoré boli dozormi na stavbe a osobami pracujúcimi na stavbe zo strany investora.
19. Čo sa týka námietky žalovaného, že mu on dielo neodovzdal ako bolo dojednané, považuje za nutné uviesť, že v zmluve neexistovala osobitná úprava o odovzdaní diela. Je nesporné, že k odovzdaniu diela došlo tak, ako to bolo medzi stranami zaužívané a povinnosť zaplatiť dojednanú cenu žalovanému
nesporne vznikla. Nie je pravdou, že dielo nebolo odovzdané bez závad a nedorobkov. Všetky vykonané práce podliehali preberaniu, kedy boli preverované všetky súčasti montáže, všetky komponenty a nastavenia. Tento stav vyhotovenia bol zohľadnený v preberacích protokoloch zo dňa 23.3.2012, 15.4.2012, 18.4.2012. Samotná spoločnosť BAK potvrdila, že pracovníci podpisujúci protokoly u nich pracovali a sú dôvodne uvedení na predmetných protokoloch. Práve uvádzané osoby boli tie, ktoré mali na starosti kontrolu vykonávaných prác na stavbe a ich postoj pri preberaní prác by bol protichodný ich postaveniu a zastupovaniu záujmov investora. Pri zohľadnení tohto ich postoja nie je možné veriť tomu, že by v predmetných protokoloch nezachytili nedokončenosť a neúplnosť diela. V protokoloch nie je uvedené, že by bolo dielo odovzdané s vadami, o čom svedčí aj zápis v protokoloch a tá skutočnosť, že žalovaný si u neho (žalobcu) žiadnym spôsobom predpokladaným zákonom neuplatnil vady ako pri prebratí diela, tak i v stanovenej lehote. Tvrdenie žalovaného, že mu nad rámec objednávky poskytoval dopravu, stravovanie a ubytovanie, ktoré mu mal uhradiť, je účelové a zavádzajúce. Žalovaný sám trval na tom, že bude zabezpečovať dopravu z hotela na stavbu a späť a ubytovanie.
20. Z dokazovania bolo jednoznačne zistené, že rozsah realizovaného diela sa ustálil až v priebehu prác, v nadväznosti na aktuálnu potrebu, aj vykonania prác navyše, čo bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou.
21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP"), po zistení že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 1 CSP. Nedotknutým ostal výrok odvolaním nenapadnutý ( zamietnutie žaloby vo zvyšku).
22. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v súdenej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z vykonaného dokazovania zistil riadne aj skutkový stav v spore, uplatnené nároky žalobcu vecne správne a v súlade s právom posúdil a spor medzi účastníkmi konania uzatvoril v medziach Obchodného zákonníka. Okresný súd vyargumentoval svoje rozhodnutie rozsiahlo, uviedol aj zacitoval konkrétne ustanovenia Obchodného zákonníka, z pohľadu ktorých vec právne posudzoval, konkretizoval, špecifikoval dôvody, ktoré ho viedli v odvolaním napadnutom meritórnom výroku ku konštatácii dôvodnosti nároku. Písomné odôvodnenie rozhodnutia považuje odvolací súd za vyčerpávajúce, ktoré svojim obsahom garantuje právo účastníkov sporu na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd sa stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku, na jeho závery poukazuje ( § 387 ods.2 CSP ). Iba v záujme zvýraznenia vecnej správnosti rozhodnutia a plniac aj svoju povinnosť voči odvolateľovi považuje odvolací súd za nutné vyjadriť sa k podstatným vecným otázkam, namietaným odvolateľom v odvolaní.
23. Z obsahu spisu vyplýva nesporná skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal zmluvne ( v pozícii subdodávateľa ) voči spoločnosti BAK stavebná spoločnosť, a.s. Trutnov zabezpečiť kompletnú dodávku a montáž vstupných bytových dverí pre stavbu objektu - obytný súbor nad Čimickým údolím Praha. Stolárske práce spočívajúce v osadení zárubní ako subdodávateľ týchto prác pre žalovaného zabezpečoval žalobca. Podľa objednávky č. 120155 zo dňa 14.3.2012 žalovaný u žalobcu objednal montáž zárubní, krídel a kovania, dvojkrídlových dverí 70 ks za cenu MJ 31 eur, jednokrídlových dverí 207 ks na MJ 28 eur, v celkovej sume 7.966 eur. Podľa objednávky termín zahájenia montáže bol určený 19.3.2012, dokončenia montáže 29.3.2012. Žalovaný nepochybne zložil zálohu pred zahájením montáže, zaplatil žalobcovi preddavok na cenu diela 4.935 eur a doplatok ceny za montáž sa zaviazal vyplatiť po prevzatí odberateľom celej dodávky a montáže bez závad na nedorobkov ( viď objednávku na č.l. 64 spisu ).
24. Medzi žalovaným a žalobcom (v tej dobe obaja v postavení podnikateľských subjektov) vznikol obchodný záväzkovo-právny vzťah, založený platnou ústnou „zmluvou o dielo" uzatvorenou podľa § 536 a nasledovných Obchodného zákonníka a na právne posúdenie následných sporných otázok plynúcich z označeného záväzkového vzťahu dopadajú (ako to správne aplikoval aj okresný súd) súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce nároky zo zmluvy o dielo, práva a povinnosti z vád diela (§ 562 ods. 1, 2, § 564 prvá veta v spojení s § 436 ods. 1, 2, 3, 4, § 437 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obchodného zákonníka).
25. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie ( § 536 ods. l Obch. zák.). Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti ( § 536 ods.2 Obch.zák.). Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia ( § 536 ods.3 Obch.zák.).
26. Zmluva o dielo je konsenzuálna zmluva, ktorá zakladá synalagmatický vzťah . Na jej platnosť zákon nevyžaduje písomnú formu. Aj v súdenej veci účastníci sporu uzatvorili platne zmluvu o dielo v ústnej forme. Okolnosť, že táto zmluva mala podstatné zákonom vyžadované náležitosti potvrdzuje objednávka.
27. Správne uzavrel okresný súd, že žalobca dielo ( v rozsahu účtovaných prác vo faktúre ) vykonal a odovzdal žalovanému ( svedčia o tom preberacie protokoly ), navyše z obsahu zápisu o odovzdaní a prevzatí diela subdodávateľa ( viď na č.l. 124 spisu ) vyplýva, že žalovaný okrem iného aj predmet diela odovzdal 28.6.2012 svojmu objednávateľovi - BAK stavebná společnosť, a.s. Vodní 177, Trutnov, čo preukazuje, že žalovanému žalobca umožnil s predmetom zmluvy o dielo nakladať. Ak by dielo žalobca žalovanému neodovzdal, žalovaný by s predmetom diela ani nakladať nemohol.
28. Pokiaľ žalovaný namieta pravosť a platnosť fotokópie preberacích protokolov (predložené žalobcom pre účely súdneho konania), s uvedenou odvolacou argumentáciou odvolací súd súhlasiť nemohol. Rozhodovacia prax súdov už ustálila, že aj fotokópia listín má charakter relevantného listinného dôkazu v spore. Osobitne je ale významné, že žalovaný nepredložil ( ani neoznačil ) v sporovom konaní listinný dôkaz „opaku", ktorý by vylúčil pravdivosť údajov o dodávke montážnych prác uvádzaných vo fotokópiách preberacích protokolov predložených žalobcom pre účely súdneho konania ako listinný dôkaz, navyše potvrdené podpismi zamestnancov investora. Zodpovedný zamestnávateľ žalovaného Ing. Štefaňák preberacie protokoly nepodpisoval a nepodpisoval ich nikto zo zamestnancov žalovaného, obsah listinných dôkazov vykonaných súdom preukazuje, že to bol dôsledok zaužívanej dlhoročnej spolupráce strán sporu z minulosti pri dodávke ( realizácii ) obdobných prác na iných stavbách. Ak žalovaný chcel, aby preberacie protokoly o realizácii vykonaných prác podpisoval ním poverený zamestnanec a nie zamestnanci investora, s ktorým bol v zmluvnom vzťahu, bolo podľa názoru odvolacieho súdu na žalovanom, aby svoje práva ustrážil a zmluvne aj zabezpečil. Žalovaný nepreukázal, že by písomne vymedzil, dohodol podmienku podpisovania preberacieho protokolu (protokolov) ním na to určeným zodpovedným zamestnancom, nepreukázal v tejto otázke ani dojednanie ústne. Z obsahu preberacích protokolov (žalobca ich predložil pre účely súdneho konania a zároveň slúžili pre vyúčtovanie odvedených prác, odvolací súd poukazuje na č.l. 4, 5, 6) je zrejmé ( potvrdené podpismi zamestnancov investora), že žalobca namontoval celkom 79 ks dverí a zárubní, 152 ks zárubní bez dverí. Hoc má pravdu odvolateľ, že žalobca nevykonal montážne práce vrátane osadenia dverí v rozsahu uvedenom v objednávke ( vykonal práce v menšom rozsahu ), avšak vykonal práce nad rámec objednávky, tie sú konkrétne uvedené aj vo vystavenej faktúre č. 2012001 (odkaz odvolacieho súdu na obsah listiny na č.l. 75 spisu), navyše aj zamestnanec žalovaného Ing. Štefaňák vypočutý v konaní ako svedok potvrdil, že žalobcu požiadal o vykonanie prác naviac, o vykonanie 25 rezov do vchodových dverí a zrejme aj o kovania na týchto dverách ( viď na č.l. 106 spisu ). Vykonanie prác nad rámec objednávky, o aké konkrétne montážne práce sa jednalo preukazujú aj preberacie protokoly. Napokon faktúrou č.2012001 žalobca fakturoval žalovanému iba skutočne vykonané práce, uniesol v konaní dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že po odpočítaní zaplateného preddavku v sume 4.935 eur, zostávajúcou povinnosťou žalovaného je zaplatiť na cenu diela ešte sumu 3.206 eur.
29. Pokiaľ odvolateľ namieta vady diela, Ing. Jozef Štefaňák vo svojom výsluchu uviedol, že v stavebnom denníku o výhradách voči montáži záznam nie je, neuviedli ani výhrady voči práci žalobcu. Žalovaný nepreukázal ani splnenie notifikačnej povinnosti, t.j. včasné oznámenie vád ako predpoklad úspešnej vymáhateľnosti nárokov z vád diela. Objednávateľ je totiž povinný podľa § 562 Obchodného zákonníka predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku a s vynaložením odbornej starostlivosti zistiť prípadné vady. Iba všeobecná obrana žalovaného o odstraňovaní vád a nedorobkov, navyše bez to, že by postupoval podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka právnu relevanciu nemá. Aj v prípade, že by
dielo malo vady a žalovaný ich mal odstraňovať sám, resp. nechal si ich odstrániť iným subjektom, mohol sa domáhať od zhotoviteľa náhrady nákladov tohto odstránenia, len ak takýto spôsob vysporiadania nárokov zo zodpovednosti za vady diela bol medzi zmluvnými stranami dojednaný. Takéto dojednanie v hodnotenom zmluvnom vzťahu účastníkov sporu absentoval. Tým, že žalovaný neuplatnil zákonným spôsobom nároky zo zodpovednosti za vady diela u žalobcu, nemôže sa domáhať ani prípadnej náhrady škody vzniknutej mu z vadného plnenia zhotoviteľa v rozsahu, v ktorom sa mohol domôcť uspokojenia uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.
30. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu zániku jeho oprávnenia na podnikanie. Túto otázku zodpovedal okresný súd správne a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, pretože ani výmazom z obchodného registra, ani výmazom zo živnostenského registra práva a povinnosti fyzickej osoby neprechádzajú na iný subjekt ani nezanikajú.
31. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie súdu má oporu v ustanovení § 255 ods. 1 CSP, rešpektuje princíp úspechu/ neúspechu strán v spore.
32. Podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP žalobcovi - úspešnému v odvolacom konaní priznal odvolací súd nárok na náhradu trov voči žalovanému - plne neúspešnému. Dodáva zároveň, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.