Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/50/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. februára 2018, v trestnej veci obž. F. X., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/87/2014 zo dňa 6. júna 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej F. X..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/87/2014 zo dňa 6. júna 2017 bola obžalovaná F. X. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- v Prešove, vystupujúc ako štatutárna zástupkyňa - konateľka spoločnosti A., s.r.o., Q. XXX/X, X., pod zámienkou obstarania obchodnej záležitosti - dodania nábytku a spotrebičov do domácnosti

1. po predchádzajúcom uzavretí objednávky zo dňa 14. júna 2012 vylákala od Q. E. sumu 822,-EUR ako zálohu na zhotovenie nábytku a sumu 1.709,-EUR za účelom obstarania kuchynských spotrebičov, ktoré sumy jej Q. E. dňa 15. júna 2012 odovzdala v hotovosti. Spotrebiče a nábytok mala dodať do konca októbra 2012, avšak v stanovenom termíne, ani neskôr poškodenej nič nedodala ani prevzaté zálohy jej nevrátila, pričom žiadne spotrebiče nezabezpečovala a vzhľadom na finančné problémy spoločnosti A., s.r.o., v tom čase vedela, že predmet dohody nebude môcť naplniť. Poškodenej Q. E., bytom Q., A. XX, týmto uvedením do omylu a vylákaním finančných prostriedkov od nej spôsobila škodu vo výške najmenej 2.531,- EUR, 2. po predchádzajúcom uzavretí objednávky zo dňa 16. júla 2012 vylákala od V. Q. sumu 1.100,-EUR ako zálohu na dodanie kuchynskej linky a sumu 1.400,-EUR za účelom obstarania kuchynských spotrebičov, ktoré sumy jej V. Q. dňa 16. júla 2012 odovzdal v hotovosti. Spotrebiče a nábytok mala dodať do 15. decembra 2012, avšak v stanovenom termíne, ani neskôr poškodenému nič nedodala ani prevzaté zálohy mu nevrátila, pričom žiadne spotrebiče nezabezpečovala a vzhľadom na finančné problémy spoločnosti A., s.r.o., v tom čase vedela, že predmet dohody nebude môcť naplniť. Poškodenému V. Q., bytom K., B. XX, týmto uvedením do omylu a vylákaním finančných prostriedkov od neho spôsobila škodu vo výške najmenej 2.500,- EUR, 3. po predchádzajúcom uzavretí objednávky zo dňa 14. októbra 2012 vylákala od F.. F. A. sumu 1.697,- EUR, ktorú sumu jej F.. A. zaslala dňa 17. októbra 2012 na účet spoločnosti A., s.r.o., za účelom obstarania kuchynských elektrospotrebičov. Spotrebiče mala dodať do 14. novembra 2012, avšak v stanovenom termíne, ani neskôr poškodenej nič nedodala ani prevzatú sumu jej nevrátila, pričom žiadne spotrebiče nezabezpečovala a vzhľadom na finančné problémy spoločnosti A., s.r.o., v tom čase vedela, že predmet dohody nebude môcť naplniť. Poškodenej F.. F. A., bytom J. Z. V. XXX, okr. X., týmto

uvedením do omylu a vylákaním finančných prostriedkov od nej spôsobila škodu vo výške najmenej 1.697,- EUR.

Za to jej bolo uložený podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 5 Tr. zákona za prevahy priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m) Tr. zákona, za nezistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zákona bola obžalovaná pre výkon uloženého trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd poškodených: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., A. XX, V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX K. a F.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Z. V. XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaná, pričom v neskoršie predložených písomných dôvodoch namieta, že ju súd ako obžalovanú nevypočul a tento dôkaz odmietol vykonať na hlavnom pojednávaní dňa 3.6.2016. Súd by jej nemal brániť vo výpovedi, čo považuje za podstatnú chybu v konaní. Taktiež okresný súd nezabezpečil výpisy z účtu spoločnosti A., s.r.o. od začiatku fungovania spoločnosti, čím by preukázala, že mala na začiatku dostatok finančných prostriedkov na jej chod. Súd namiesto toho vykonal nepodstatné dôkazy a to výsluchy svedkýň L. a J.. Zároveň boli porušené jej práva tým, že nemal možnosť vykonať záverečnú reč ani posledné slovo. Hoci dala súhlas na konanie v jej neprítomnosti, nevzdala sa práva na svoju záverečnú reč a na posledné slovo. Namieta, že pri uzatváraní jednotlivých obchodov chýba akýkoľvek úmysel poškodených podviesť a nedodať príslušný tovar. To, že nakoniec zákazky dodané neboli, bolo zapríčinené viacerými okolnosťami, avšak nikdy pri preberaní záloh nemala úmysel tovar nedodať. Popisuje spôsob, akým začala podnikať a ako došlo k vyberaniu záloh. Taktiež v inom trestnom konaní jej bol uložený zákaz vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorý dodržiavala a to jej nemôže byť predsa na ťarchu. Odmieta, aby vylákala jednotlivé zálohy za účelom ponechania si ich bez protihodnoty, a teda existuje minimálne vážna pochybnosť o jej úmysle konať podvodne v čase prevzatia záloh. Jej neschopnosť splniť zmluvný záväzok nemôže byť okolnosťou, pre ktorú by jej mala byť odňatá sloboda. Je ochotná uhradiť spôsobenú škodu po dohode s poškodenými aj s príslušným úrokom z omeškania. Vyslovila aj námietku zaujatosti voči okresnému súdu, keďže má vážnu pochybnosť o tom, že konanie bolo voči nej vedené nestranne a spravodlivo. Uložený trest považuje za neprimerane prísny, pričom zákon umožňuje použiť aj ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu. Má 4 maloleté deti, o ktoré sa stará a takýto trest by mal veľmi nepriaznivý vplyv na jej rodinu a blízke osoby. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaná podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obž. F. X. nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutkov uvedených v obžalobnom návrhu prokurátora. Vo vzťahu k týmto skutkom boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje odvolací súd za správne, s nimi sa stotožnil, a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.

Na podklade uskutočneného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že skutky sa stali, sú trestným činom a spáchala ich obžalovaná. Aj krajský súd zastáva názor, že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno

vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutky, ktoré jej boli obžalobou kladené za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3507547&FragmentId2=3507547&VirtualDate=20.+12. +2000> Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Záver o vine obžalovaného je možné vyvodiť predovšetkým z výpovede svedkov poškodených Q. E., V. Q. a F.. F. A., ktorí vypovedali o okolnostiach zoznámenia sa s obžalovanou a za akých okolností a za akým účelom dochádzalo neskôr k poskytovaniu jej peňazí formou záloh a to na zhotovenia nábytku a zakúpenie kuchynských spotrebičov. Obžalovaná sa neskôr začala vyhovárať ohľadne zhotovovania nábytku ako aj odovzdania objednaných kuchynských spotrebičov, pritom deklarovala, že tieto sú už kúpené, avšak ich bolo potrebné k zhotoveniu kuchynskej linky, alebo že sa pracuje na objednávke. Neskôr prestala s poškodenými komunikovať a zdvíhať im telefóny. Spoločnosť N. vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že spoločnosti A., s. r. o., AZ D., s. r. o. a ani obžalovaná ako fyzická osoba sa nenachádzajú v ich databáze a ich spoločnosť s nimi nikdy nespolupracovala. Taktiež ich spoločnosť nikdy nevypracovala cenovú ponuku, ktorú poskytla obžalovaná poškodenej F.. A.. Je potrebné súhlasiť s prvostupňovým súdom, ktorý dospel k záveru, že obžalovaná vylákala postupne od jednotlivých poškodených rôzne sumy peňazí pod zámienkou výroby a dodania kuchynského nábytku, resp. dodania elektrospotrebičov, hoci vzhľadom na finančné problémy spoločnosti A., s.r.o. si musela byť vedomá toho, že žiadne spotrebiče ani kuchynský nábytok nedodá, čo sa nakoniec aj stalo. Spoločnosť N. poprela, aby s obžalovanou, resp. s jej spoločnosťami mala nejaké obchodné vzťahy a ani jej nikdy žiadne spotrebiče nedodala. Svedkyne J. a V., zamestnankyne obžalovanej v žalovanom období, zhodne potvrdili, že obžalovaná žiadne zákazky nedávala realizovať a neboli jej dodané ani žiadne kuchynské spotrebiče. Rovnako nebolo preukázané, že by obžalovaná mala reálne dohodnutú spoluprácu s akoukoľvek stolárskou firmou vo vzťahu k prijatým zákazkám na zhotovenie kuchynských liniek. Z výpovedí svedkov - poškodených zároveň je zrejmé, že v čase, ako sa začali domáhať splnenia záväzkov, prerušila s každým z nich kontakt po predchádzajúcich výhovorkách a oddiaľovaní riešenia situácie z jej strany.

Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov potom preukazuje vinu obžalovanej a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaných skutkov a usvedčujú z ich spáchania obžalovanú. Správne a zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku.

Konanie obžalovanej bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona. Obžalovaná sa na škodu poškodených obohatila o ich finančné prostriedky, pričom tieto osoby uviedla do omylu ohľadne účelu poskytnutia finančných prostriedkov a čin spáchala na viacerých osobách, teda závažnejším spôsobom konania.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom s uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd a v ďalšom na neho odkazuje.

Zároveň je možné konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovanej. Súčasne podrobne rozobral predchádzajúce odsúdenia obžalovanej ako aj dôvody neukladania súhrnného trestu, pričom tieto skutočnosti, ako aj tam prezentované názory, považuje odvolací súd za správne.

Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovanej a jednak zo závažnosti činu. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím prvostupňového

súdu ohľadne výšky trestu a má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, t. j. na dolnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby, keďže z dôvodu opätovného spáchania zločinu (§ 38 ods. 5 Tr. zákona), došlo k úprave trestnej sadzby, teda k zvýšeniu dolnej hranice o jednu polovicu, pričom výmera trestu je v takomto prípade na 6 a pol roka až 10 rokov, spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaná vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zákonné. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaná F. X. doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie uvedené závery, ktorými sa riadil pri preskúmavaní rozhodnutia a má za to, že vina obžalovanej bola v dostatočnom rozsahu preukázaná vykonanými dôkazmi. Ohľadne návrhov obhajcu obžalovanej na vykonanie ďalších dôkazov je potrebné uviesť, že rozsah vo veci vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom považoval aj krajský súd za dostatočný na vydanie rozhodnutia. Podstatou podaného odvolania je aj snaha obžalovanej dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky obžalovanej dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobil prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne bol aj zákonne subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Domáhanie sa vykonania ďalších dôkazov je preto neopodstatnené. S ohľadom na oprávnenie súdu odmietnuť vykonať dôkaz za podmienok uvedených v § 272 ods. 3 Tr. poriadku preto nevykonanie týchto dôkazov nie je možné, podľa názoru krajského sudu, považovať za porušenie (a teda ani zásadné porušenie) práva obžalovanej na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Okolnosti, ktoré by nimi bolo možné zistiť, totiž neboli podstatné pre rozhodnutie, resp. boli bez dôvodných pochybností už zistené inými dôkazmi. Napokon, bola to samotná obžalovaná, ktorá svojím konaním zapríčinila, že nebola v konaní pred súdom vypočutá. Obžalovaná v prípravnom konaní odmietla vypovedať a na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2016 využila svoje právo a nevypovedala. Súčasne požiadala, aby sa hlavné pojednávania vykonali v jej neprítomnosti. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2017 obhajca uviedol, že obžalovaná chce v tejto veci vypovedať na ďalšom hlavnom pojednávaní, a preto ju súd prvého stupňa predvolal na deň 6.6.2017, pričom obžalovaná si predvolanie osobne prevzala dňa 21.4.2017. Ako vyplýva z čl. 504 a 510 obžalovaná prostredníctvom obhajcu požiadala o konanie v jej neprítomnosti a netrvala na svojej osobnej účasti. Práve na tomto hlavnom pojednávaní chcel okresný súd umožniť obžalovanej vo veci vypovedať. Keďže obžalovaná dala súhlas na konanie v jej neprítomnosti, prvostupňový súd vykonal ďalšie dokazovanie, zamietol opätovný návrh obhajcu na vypočutie obžalovanej a po záverečných rečiach vyhlásil napadnutý rozsudok. Z uvedeného je teda zrejmé, že obžalovanej bola opakovane poskytnutá možnosť vypovedať pred súdom a je len vecou jej obhajoby, či takéto právo využije alebo nie. Opakovaný návrh obhajcu na jej vypočutie je potrebné potom vnímať ako bezpredmetný, pretože bolo predovšetkým úlohou obhajcu zabezpečiť si účasť obžalovanej na hlavnom pojednávaní, ak chcel, aby táto vypovedala. Ak sa obžalovaná nechcela zúčastniť hlavného pojednávania, na ktorom malo dôjsť k jej výsluchu a následne dala súhlas na konanie v jej neprítomnosti, rezignovala tým aj na svoje právo byť osobne vypočutá v konaní pred súdom. Obdobne to platí aj ohľadne namietaného neuskutočnenia záverečnej reči a posledného slova obžalovanej.

Súčasťou jednej zo základných (všeobecných) zásad trestného konania, a síce zásady zabezpečenia práva na obhajobu, je aj právo obvineného požadovať, aby v trestnom konaní boli zistené všetky okolnosti svedčiace v jeho prospech. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že toto jeho právo však neznamená povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vykonávať všetky ním navrhované dôkazy (§ 2 ods. 10 a § 272 ods. 3 Tr. poriadku).

K namietanej objektívnej stránke trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona krajský súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, pričom táto predpokladá existenciu páchateľa, ktorý uvedie niekoho do omylu, príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností) a ňou vykonanou majetkovou dispozíciou a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej

strane a škodou na cudzom majetku a obohatením sa páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Na podvode môžu byť zainteresované štyri osoby: páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba poškodená a osoba obohatená. Platí, že omyl sa môže týkať skutočností minulých, prítomných aj budúcich, a musí byť nevedomý, nenásilný (skrytý) prostriedok, ktorým páchateľ vplýva na vôľu rozhodovania sa osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu, o ktorom táto osoba nemá vedomosť, t.j. osoba vykonávajúca majetkovú dispozíciu nekoná pod fyzickým alebo psychickým nátlakom. Pri trestnom čine podvodu je podstatným, aby išlo o nezhodu predstavy s reálne existujúcou skutočnosťou (udalosťou), ktorú je možné objektívne overiť. „Uvedením do omylu“ sa potom rozumie aktívne konanie páchateľa, ktorý koná tak, aby vyvolal v inej osobe určitú subjektívnu predstavu (stav), ktorá sa však nezhoduje s objektívnou realitou. Dispozíciou majetkovej povahy, ktorú vykonáva osoba konajúca v omyle, sa rozumie určité majetkové plnenie, ktorým dochádza ku škode na strane poškodenej osoby a zároveň k obohateniu na strane páchateľa alebo inej osoby. Spravidla pôjde o odovzdanie (prenechanie, prevod) určitej veci (vecí, peňazí) z majetku poškodeného do dispozície páchateľa alebo inej osoby. Aby mohlo ísť o naplnenie všetkých znakov trestného činu podvodu, je preto nevyhnutým, aby škoda na cudzom majetku a obohatenie iného mali základ (príčinnú súvislosť) práve v „podvodnom konaní“ páchateľa (t. j. konaním, ktorým páchateľ iného uvádza do omylu, alebo využíva omyl iného). K naplneniu skutkovej podstaty trestného činu proti majetku nestačí preto len formalisticky pojatý výklad príslušného zákonného ustanovenia Trestného zákona, ale je nutné brať zreteľ aj napríklad na osobu páchateľa a na spôsob jeho konania.

K ďalším odvolacím námietkam obžalovanej, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Všetky vykonané dôkazy okresný súd náležite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak k správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu, plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Predmetné skutky sa aj podľa názoru krajského súdu stali tak, ako to prvostupňový súd správne ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepochybne ich spáchala práve obžalovaná konaním, ktoré je tam podrobne rozvedené. O týchto skutkových záveroch nemá odvolací súd žiadne pochybnosti, tieto sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne jednoznačne usvedčili obžalovanú zo spáchania týchto skutkov.

Vo vzťahu k vznesenej námietke zaujatosti voči okresnému súdu uvedenej v odvolacích dôvodoch, krajský súd konštatuje, že touto sa už nezaoberal, keďže k meritórnemu skončeniu veci došlo v odvolacom konaní, teda vec sa už nevracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, kedy by bolo potrebné sa takouto námietkou zaoberať. Súčasne neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu alebo pomery obžalovanej, na podklade ktorých by mohol súd pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody v súlade s ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Záverom krajský súd len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovanej F. X. vyhodnotil ako nedôvodný a jej odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku. Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.