Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-11-2018.pdf
PDF · 73.05 KB
Case nature
Subarea
41Cob/11/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci žalobcu VICTORAUTO spol.s.r.o., so sídlom Košická cesta, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 31 646 930, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Bračokovou, M.Rázusa 29, 984 01 Lučenec, proti žalovanému JUHÁSZTRANZ s.r.o., so sídlom Rázusova 2, 986 01 Fiľakovo, IČO: 44 785 232, zastúpenému advokátkou JUDr. Erikou Golskou, so sídlom T.G.Masaryka 7, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 3.640,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/71/2017-45 zo dňa 20. novembra 2017 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb/71/2017-45 zo dňa 20. novembra 2017 vo výroku o trovách konania mení tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd prvým výrokom zastavil konanie a druhým výrokom rozhodol, že stranám náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia kúpnej ceny v sume 3.640,-Eur. Zároveň súd konštatoval, že pred pojednávaním zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť, a preto súd konanie v súlade s § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavil. Zároveň konštatoval, že keďže strany sa na pojednávanie nedostavili, náhradu trov konania si neuplatnili, preto súd rozhodol tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd vo výroku č. 2 rozhodol tak, že súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že má za to, že okresný súd mal na náhradu trov konania aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku a mal vychádzať zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu, čo je prípad späťvzatia žaloby práve v tomto konaní, procesné zavinenie zastavenia konania je dané na ťarchu žalobcu a žalobca zároveň znáša aj trovy konania žalovaného. Žalovaný má za to, že rozhodnutie okresného súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému nemá oporu v skutkovom stave konania, keďže nie je pravdivé tvrdenie súdu o tom, že si žalovaný náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil. Žalovaný poukázal na svoj odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom si uplatnil nárok na náhradu trov konania. V danom prípade neobstojí právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže neaplikoval ustanovenie § 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje zásadu zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania. Žalovaný tiež uviedol, že v súčasnom civilnom sporovom konaní nie je povinnosťou strany sporu vyčísliť
vzniknuté trovy konania, ktorých náhradu si uplatňuje od protistrany. Žalovaný si zároveň uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil žalobou podanou na Okresný súd v Lučenci dňa 30.6.2017 právo na zaplatenie 3.640,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4.10.2013 do zaplatenia. Žalovanú sumu si uplatnil na základe faktúry č. 1310/078 splatnej dňa 30.6.2013, z ktorej žalovaný uhradil sumu 27.160,-Eur a žalovanú sumu nedoplatil. Okresný súd dňa 21.7.2017 vydal platobný rozkaz č.k. 14Cb/71/2017 - 20, proti ktorému žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odôvodnený odpor. Okresný súd následne uznesením č.k. 14Cb/71/2017-40 zo dňa 18.10.2017 zrušil vydaný platobný rozkaz v súlade s § 267 ods. 3 CSP a predvolal strany sporu na pojednávanie na deň 20.11.2017. Následne žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 30.10.2017 zobral žalobu bez udania dôvodu v celom rozsahu späť a žiadal konanie v súlade s § 145 CSP zastaviť. O späťvzatí žaloby rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
6. Predmetom odvolacieho konania je výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že z dôvodu, že sa strany nedostavili na pojednávanie a neuplatnili si náhradu trov konania, nevzniká nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie bol povinný v súlade s § 256 ods. 1 CSP skúmať, ktorá strana konania zavinila zastavenie konania. V danom prípade je nesporné, že žalovaný nesúhlasil s uplatnenou žalobou z dôvodov podrobne špecifikovaných v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu, následkom čoho žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby. Žalobca teda zavinil zastavenie konania, a preto žalovanému vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania. Odvolací súd zároveň uvádza, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd druhý výrok napadnutého uznesenia zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
9. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).