Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Csp-220-2017.pdf
PDF · 115.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/220/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24 785 199, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: D. L., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Y. XXX, XXX XX Ž., Š. A. H., o zaplatenie 405,99 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu o zaplatenie sumy 405,99 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 405,99 eur od 17.12.2016 do zaplatenia zamieta.
Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 08.11.2017 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 405,99 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 405,99 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že obchodná spoločnosť Provident Financial, s. r. o. so sídlom Mlynské nivy 49, 621 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej aj ako „PF“) uzatvorila so žalovaným dňa 13.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569446345, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 22,42 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 07.11.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Ďalej PF uzatvorila so žalovaným dňa 13.09.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa PF zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 515,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 8,58 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 31,- eur. Žalovaný sa touto zmluvou, okrem iného, zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Ďalej žalobca uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi PF ako postupcom a ním ako postupníkom, postúpila PF na neho pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosti splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 1.454,01 eur. Listom - predžalobná výzva vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby na súde žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Na základe uvedeného tak žalobca špecifikoval celkový dlh žalovaného nasledovne: zmluva o úvere 1.000,- eur + zmluva o zabezpečení 515,- eur + zmluvný úrok 345,- eur - prijaté úhrady 1.454,01 eur = žalovaná suma 405,99 eur. Žalovanú sumu po zohľadnení prijatých platieb žalovaného tvorí: žalovaná suma 405,99
eur = zmluva o úvere zostatok 181,28 eur + zmluva o zabezpečení zostatok 134,56 eur + zmluvný úrok zostatok 90,14 eur. Žalobca napokon uviedol, že si zároveň uplatňuje nárok na zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúcom po postúpení pohľadávky. 3. Žalovaný sa k doručenej žalobe a jej prílohám aj napriek výzve súdu v určenej lehote (a to ani do vyhlásenia tohto rozsudku) písomne nevyjadril. 4. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane), ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 27.02.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 21.02.2018. 5. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 6. Dňa 13.09.2013 uzavreli PF a žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa PF zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1.000,- eur. V zmluve boli uvedené nasledujúce údaje poskytnutého spotrebiteľského úveru: celkové náklady tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 144,- eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 201,- eur; RPMN vo výške 70,38 %; celková čiastka, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť PF za predpokladu riadneho a včasného plnenia dlhu vo výške 1.345,- eur; priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na poskytnutý úver 46,06 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý spotrebiteľský úver, vrátane úrokov a poplatku za garantovanú službu splatiť v 59 týždenných splátkach vo výške 22,42 eur a poslednej 60. splátke vo výške 22,22 eur, s termínom splatnosti prvej splátky 7. kalendárnym dňom po uzavretí zmluvy, termínom splatnosti každej ďalšej splátky 7. kalendárnym dňom po splatnosti predchádzajúce splátky a termínom splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný podpisom zmluvy potvrdil prevzatie čiastky spotrebiteľského úveru v hotovosti. Na rube zmluvy sa nachádzali ďalšie podmienky zmluvy, v zmysle ktorých bodu 1 bol spotrebiteľský úver poskytovaný vo forme pôžičky a prostriedky úveru boli určené na osobné potreby žalovaného bez obmedzenia osobitným účelom s výnimkou ich použitia na výkon zamestnania, povolania, podnikania a inej zárobkovej činnosti alebo na účel podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. 7. Dňa 13.09.2013 uzavreli PF a žalovaný súčasne zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa zaviazal PF za odmenu žalovanému počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569446345 a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal k tomu poskytnúť súčinnosť, pričom prevzatie peňažnej hotovosti sa malo uskutočniť v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal, že za poskytnutie služby zaplatí PF odmenu vo výške 515,- eur v 60 pravidelných splátkach, a to 59 vo výške 8,58 eur a poslednej 60. vo výške 8,78 eur, s rovnakou splatnosťou, ako to bolo u splátok predmetného spotrebiteľského úveru. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a mala zaniknúť dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky súd predmetom dojednanej služby. 8. Podľa výpisu splátok a úhrad uhradil žalovaný na daný prípad: dňa 20.09.2013 sumu 31,- eur, dňa 27.09.2013 sumu 31,- eur, dňa 06.10.2013 sumu 31,- eur, dňa 14.10.2013 sumu 32,- eur, dňa 21.10.2013 sumu 31,- eur, dňa 25.11.2013 sumu 10,- eur, dňa 15.12.2013 sumu 100,- eur, dňa 22.12.2013 sumu 20,- eur, dňa 12.01.2014 sumu 2,- eurá, dňa 19.01.2014 sumu 31,- eur, dňa 28.01.2014 sumu 15,- eur, dňa 02.02.2014 sumu 15,- eur, dňa 14.02.2014 sumu 124,- eur, dňa 23.02.2014 sumu 15,- eur, dňa 17.03.2014 sumu 50,- eur, dňa 24.03.2014 sumu 124,- eur, dňa 02.05.2014 sumu 31,- eur, dňa 18.05.2014 sumu 50,01 eur, dňa 27.05.2014 sumu 20,- eur, dňa 27.07.2014 sumu 31,- eur, dňa 24.08.2014 sumu 15,- eur, dňa 26.10.2014 sumu 40,- eur, dňa 16.11.2014 sumu 125,- eur, dňa 15.12.2014 sumu 80,- eur, dňa 18.01.2015 sumu 100,- eur, dňa 15.02.2015 sumu 100,- eur, dňa 23.02.2015 sumu 20,- eur a dňa 20.04.2015 sumu 100,- eur, spolu tak celkovo sumu 1.374,01 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nenamietal skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný uhradil na daný prípad celkovo sumu 1.454,01 eur, súd považoval toto skutkové tvrdenie žalobcu za medzi stranami nesporné (§ 151 ods. 1 CSP), pričom tak pri svojom rozhodnutí vychádzal (§ 186 ods. 2 CSP) z toho, že žalovaný na daný prípad uhradil celkovo sumu 1.454,01 eur, aj keď ďalšia úhrada vo výške 80,- eur z výpisu splátok a úhrad nevyplýva.
9. Dňa 16.12.2016 uzavrel PF ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou došlo medzi iným aj k odplatnému postúpeniu žalovanej pohľadávky (so špecifikáciou: zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.09.2013 vo výške 271,- eur a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 13.09.2013 vo výške 135,- eur) aj s jej príslušenstvom. Túto skutočnosť oznámil PF žalovanému listom zo dňa 16.12.2016. 10. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 11. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 12. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v pôvodnom znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.] 13. Podľa ust. § 2 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 14. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 15. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 16. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 17. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v znení zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 20. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 21. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 23. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 24. Podľa ust. § 567 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. 25. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 26. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 27. V danom prípade sa tak žalobca ako nositeľ pohľadávky, nadobudnutej spolu s jej príslušenstvom podľa ust. § 121 ods. 3 OZ - úrokmi z omeškania - na základe postúpenia podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ domáhal zaplatenia sumy 405,99 eur, a to titulom vrátenia zvyšku nesplatenej peňažnej čiastky, ktorú prevzal žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 13.09.2013 medzi jeho právnym predchodcom PF ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva“), ďalej titulom zaplatenia dojednaných úrokov z poskytnutej čiastky na základe Zmluvy, titulom zaplatenia dojednaného poplatku za garantovanú službu na základe Zmluvy a titulom zaplatenia odmeny na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzavretej dňa 13.09.2013 medzi jeho právnym predchodcom PF ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o zabezpečení“). 28. S poukazom na to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu PF išlo bez najmenších pochybností o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a zo strany žalovaného nešlo o konanie v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd mal za to, že v prípade oboch zmlúv (Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení) išlo o uzavretie spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže v danom prípade išlo o dočasné odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 1.000,- eur zo strany PF žalovanému, súd konštatuje, že v danom prípade Zmluvy išlo súčasne o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ, t. j. o uzavretie akej zmluvy medzi účastníkmi Zmluvy išlo, a to vzhľadom k tomu, že spotrebiteľská zmluva, ako to vyplýva priamo zo znenia cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, resp. zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako to vyplýva priamo zo znenia ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., nie je samostatným zmluvným typom. V danom prípade sa účastníci Zmluvy zjavne dohodli, že PF poskytne žalovanému peňažnú sumu vo výške 1.000,- eur (k čomu aj nesporne došlo) a žalovaný vráti túto peňažnú sumu PF spolu s dohodnutým úrokom a poplatkom za garantovanú službu v celkovej sume 345,- eur. Súd dospel k záveru, že Zmluva uzavretá medzi PF a žalovaným má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, keďže nepochybne vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi pri uzavretí Zmluvy a vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí Zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do sumy 1.000,- eur a záväzok dlžníka tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi úroky (podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka). 29. Súd sa v ďalšom ťažiskovo zaoberal otázkou platnosti Zmluvy o zabezpečení, pričom dospel k záveru, že predmetná Zmluva o zabezpečení je absolútne neplatným právnym úkonom odporujúcim dobrým mravom (§ 39 OZ; na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex officio). Dôvod, pre ktorý tak tomu je, je to, že podľa názoru súdu PF uzavieraním zmlúv o zabezpečení splátok úveru sledoval zámer vyvolať u priemerného spotrebiteľa dojem (predstavu, pocit) poskytovania nadštandardných služieb, avšak tomu tak reálne nie. Podstatou takejto „služby“ (dojednanej v Zmluve o zabezpečení) bolo dojednanie miesta plnenia záväzku spotrebiteľa platiť splátky spotrebiteľského úveru tak, ako to vyplýva aj z cit. ust. § 567 ods. 1 OZ (bydlisko dlžníka), ak nebolo dohodou zmluvných strán určené iné miesto plnenia. Až absurdnou, s ohľadom na výšku dojednanej odmeny (515,- eur), s ohľadom na sumu spotrebiteľským úverom poskytnutých peňažných prostriedkov (1.000,- eur) a dojednanú dobu splácania spotrebiteľského úveru (60 týždňov, t. j. cca 1 rok a 2 mesiace), sa súdu javí ekonomická kauza danej odmeny, a to, že táto mala byť zo strany spotrebiteľa (žalovaného) uhradená za „službu“, ktorá mu mala byť poskytnutá veriteľom (PF) a ktorej podstatou bola len dohoda o mieste plnenia peňažných záväzkov spotrebiteľa ako dlžníka (žalovaného) korešpondujúca s cit. ust. § 567 ods. 1 OZ. Ak teda medzi zmluvnými stranami Zmluvy (PF a žalovaným) nebolo dojednané iné miesto plnenia, ako vyplýva z cit. ust. § 567 ods. 1 OZ, niet žiadneho dôvodu, aby žalovaný ako spotrebiteľ poskytol PF ako veriteľovi akúkoľvek odplatu za to, že bude plniť svoje peňažné záväzky zo Zmluvy voči PF ako
veriteľovi na mieste plnenia, ktoré je určené OZ. S určitosťou možno ďalej konštatovať, že v danom prípade by peňažné výdavky žalovaného ako spotrebiteľa, v prípade dojednania iného miesta plnenia peňažných záväzkov žalovaného (napr. plnenia splátok prostredníctvom poštovej poukážky, prípadne poukázaním splátok na bankový účet veriteľa PF), nedosiahli sumu rovnajúcu sa odmene vo výške 515,- eur. S ohľadom na výšku poplatkov v banke za vedenie bežného účtu, z ktorého by mohol žalovaný realizovať úhrady jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru, resp. s ohľadom na možnosť vykonávať tieto úhrady prostredníctvom poštových poukážok a výšku poštových poplatkov s takýmito úhradami spojených, sa javí absolútne nelogické, aby si žalovaný „zvolil“ (zákonný; t. j. v súlade s ust. § 567 ods. 1 OZ) spôsob a miesto plnenia svojich peňažných záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, aby každá jeho platba bola u neho spojená týždenne s výdavkom vo výške 8,58 eur (ako 1/60-tiny z celkovej sumy dojednanej odmeny vo výške 515,- eur), resp. mesačne s výdavkom vo výške 34,32 eur (4 týždne v mesiaci x 8,58 eur týždenne = 34,32 eur). Rovnako absurdne vyznieva tiež skutočnosť, že súčasťou „nadštandardnej“ služby PF malo byť aj to, že vybranú sumu v hotovosti bezodkladne použije na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Ak za nadštandardnú službu považoval PF to, že ním poverená osoba nespreneverí peňažné prostriedky prevzaté od spotrebiteľa a určené na úhradu jeho peňažných záväzkov voči PF, bolo by sa možné až pousmiať, ak by nešlo o také praktiky PF, ktoré závažne zasahujú do majetkovej sféry spotrebiteľa. Napokon širší pohľad na takúto „službu“ v prospech spotrebiteľa vyvoláva radu pochybností o možnom nátlakovom a obťažujúcom konaní osoby poverenej PF inkasovaním splátok. Súd je vzhľadom na vyššie uvedené presvedčený o skutočnom kauzálnom (ekonomickom) význame Zmluvy o zabezpečení, ktorým nie je nič iné len snaha opätovne navýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru uvedenú v Zmluve, ktorej výška (úrok podľa Zmluvy vo výške 144,- eur + odmena podľa Zmluvy o zabezpečení vo výške 515,- eur, spolu tak odplata 659,- eur tvorí v ročnom vyjadrení - keďže pôžička mala byť splatená v lehote 420 dní, 57,27 % z poskytnutej sumy 1.000,- eur; výpočet: 659,- eur / 1.000,- eur x 365 dní kalendárneho roka / 420 dní splácania = 0,5727 = 57,27 % ročne; navyše uvedený výpočet by bolo možné použiť len pri splatení pôžičky jednorázovo po uplynutí doby splatnosti poslednej splátky, teda, že by mal spotrebiteľ k dispozícii peňažné prostriedky získané úverom po celú dobu 420 dní, čomu vzhľadom k splácaniu pôžičky v týždenných splátkach nedošlo a súčasne mal spotrebiteľ zaplatiť aj poplatok za ďalšiu garantovanú službu vo výške 201,- eur) tak bez najmenších pochybností nemôže byť v súlade s dobrými mravmi. Súd mal ďalej za to, že snahou žalovaného bolo tiež obchádzať najvyššiu prípustnú odplatu podľa cit. ust. § 53 ods. 6 OZ (v danom prípade by tak celková odplata podľa ust. § 53 ods. 6 OZ dosiahla sumu 860,- eur, t. j. 86 % z poskytnutej peňažnej sumy 1.000,- eur), ktoré konanie rovnako vedie v zmysle ust. § 52 ods. 2 OZ k neplatnosti spornej Zmluvy o zabezpečení. Z uvedených dôvodov preto žalovanému na základe neplatného právneho dôvodu nevznikla povinnosť zaplatiť PF v Zmluve o zabezpečení dojednanú odmenu vo výške 515,- eur. Ak sa teda žalobca, ako nositeľ pohľadávky v sume 134,56 eur s príslušenstvom (po postúpení tejto pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016; § 524 ods. 1 a 2 OZ), domáhal proti žalovanému žalobou zaplatenia tejto sumy 134,56 eur spolu s jej príslušenstvom (§ 121 ods. 3 OZ), t. j. úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 134,56 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to titulom zaplatenia zvyšku dojednanej odmeny podľa Zmluvy o zabezpečení, t. j. podľa absolútne neplatného právneho úkonu, neostávalo súdu nič iné ako konštatovať nedôvodnosť tejto časti žaloby (z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie strán sporu) a žalobu v tejto časti zamietnuť. 30. V kontexte s neexistenciou vzniku peňažného záväzku žalovaného zaplatiť PF na základe Zmluvy o zabezpečení odmenu vo výške 515,- eur, je nutné započítať všetky úhrady žalovaného v nespornej výške 1.454,01 eur na plnenie jeho peňažných záväzkov zo Zmluvy v celkovej výške 1.345,- eur. Vychádzajúc z tohto tak potom možno uzavrieť, že žalovaný si ku dňu 20.04.2015 (ku ktorému poskytol preukázateľne PF na plnenie svojich peňažných záväzkov celkovo sumu 1.374,01 eur; keďže súd nedospel ku skutkovému zisteniu, kedy zo strany žalovaného došlo k ďalšej úhrade neuvedenej vo výpise splátok a úhrad v sume 80,- eur, avšak tento nedostatok skutkových zistení nepovažoval za podstatný z hľadiska meritórneho posúdenia sporu) splnil svoje peňažné záväzky zo Zmluvy v celkovej výške 1.345,- eur, a preto došlo k ich zániku podľa ust. § 559 ods. 1 OZ dňom 20.04.2015, t. j. ešte pred postúpením žalovanej pohľadávky na žalobcu (zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016). Ak sa teda žalobca ako nositeľ pohľadávky v sume 271,42 eur (po postúpení tejto pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016; § 524 ods. 1 OZ), domáhal proti žalovanému žalobou zaplatenia tejto sumy 271,42 eur (z toho sumy 181,28 eur titulom nesplateného zostatku spotrebiteľským úverom poskytnutých peňažných prostriedkov a sumy 90,14 eur titulom nesplateného zostatku dojednaného úroku), neostávalo súdu nič iné ako konštatovať nedôvodnosť tejto časti žaloby (z dôvodu zániku tejto
žalovanej pohľadávky ešte pred podaním žaloby) a žalobu v tejto časti o zaplatenie sumy 271,42 eur zamietnuť. 31. Napokon ak si žalobca žalobou uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 271,42 eur za obdobie od 17.12.2016 do zaplatenia ako príslušenstva pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ) vo výške 271,42 eur (po postúpení tejto pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016; § 524 ods. 1 a 2 OZ), možno konštatovať, že žalovaný ku dňu 17.12.2016 nebol v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku zo Zmluvy v celkovej výške 1.345,- eur (§ 517 ods. 1 OZ), nakoľko jeho peňažný záväzok zanikol plnením (559 ods. 1 OZ) dňom 20.04.2015, t. j. dňom predchádzajúcim dňu počiatku omeškania (17.12.2016), od ktorého si žalobca uplatňoval predmetný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 271,42 eur. PF, resp. po postúpení pohľadávky zmluvou zo dňa 16.12.2016 žalobcovi, tak nemohlo za obdobie od 17.12.2016 vzniknúť právo na zaplatenie úrokov z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ) zo sumy 271,42 eur zodpovedajúcej časti peňažných záväzkov žalovaného zo Zmluvy, a preto súd žalobu v ostávajúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 271,42 eur za obdobie od 17.12.2016 do zaplatenia považoval za nedôvodnú a žalobu aj v tejto jej časti zamietol. 32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu procesne úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku na náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania nároku žalovanému vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).