Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/11/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu Y. A., bytom M., A. XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. W. R., s.r.o., so sídlom F. P. XXX/XX, M., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému X. A., trvale bytom C. XX, M., právne zastúpeného JUDr. W. W., advokátkou, C.. A. N. XX/XX, M. S., o zaplatenie 2.340 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07. decembra 2017, č.k. 3Pc/18/2017-44, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že nárok na náhradu trov prvoinštančného konania p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 %.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.340 eur v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur vždy k poslednému dňu v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť. Druhým výrokom súd náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vrátenia spotrebovaného výživného od žalovaného od dňa 04.01.2016 v celkovej výške 2.340 eur. Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom súdu Považská Bystrica súd zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému vo výške 130 eur mesačne, a to od dňa 04.01.2016. Súd mal za preukázané, že od uvedeného dátumu, t.j. od dňa 04.01.2016 do 15.06.2017 vrátane, žalobca zaplatil žalovanému titulom výživného sumu 2.340 eur (18 mesiacov x 130 eur). Súd posúdil, že sa jedná o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko toto bolo preukázané, súd zaviazal žalovaného k povinnosti túto sumu žalobcovi vydať (zaplatiť). Vzhľadom na žalovaného majetkové, osobné a zárobkové pomery povolil splácať priznanú žalovanú sumu v mesačných splátkach po 100 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 s tým, že dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v osobných a majetkových pomeroch žalovaného, ktorý je mladý človek, syn žalobcu, je zamestnaný s príjmom v priemere 615,54 eur, pričom matke prispieva sumou 200 eur mesačne, spláca úver na auto vo výške 188 eur a iný majetok väčšej hodnoty nemá. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl aj v tom, že súd zaviazal žalovaného k zaplateniu čiastky 2.340 eur, čo žalovaného dostatočne finančne zaťažuje a tiež aj vzhľadom na rodinný vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca v časti o nepriznaní náhrady trov konania. Poukázal na to, že nepriznanie náhrady trov konania úspešného účastníkovi konania sa pripúšťa len ako výnimka zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Zdôraznil, že je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je i správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Priznanie

trov konania sa nejaví ako neprimerane tvrdé, pretože práve správanie žalovaného ho viedlo k začatiu konania o vrátenie spotrebovaného výživného. Žiadal o vrátenie výživného po tom, ako sa k nemu žalovaný správal, i ako si účelovo predlžoval štúdium, len aby mohol ďalej poberať výživné. Na základe uvedeného žalobca žiadal odvolací súd, aby vec zrušil a vrátil na nové rozhodnutie, alebo aby rozhodnutie zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na vzťahy so žalobcom a skonštatoval, že žalobcove tvrdenia, že jeho správanie malo vplyv na podanie žaloby, nie sú pravdivé.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania, je potrebné v zmysle § 388 zmeniť.

5. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorý je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania nárok a vynaložené trovy znáša trvale zo svojho. Nárok na náhradu trov konania má strana sporu voči protistrane.

7. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.

8. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§256 ods. 1 . Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

9. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z

uvedeného výkladu § 257 vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 MCdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca mal vo veci plný úspech, nakoľko výrok meritórneho rozhodnutia sa zhoduje so žalobným petitom, t.j. žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade jestvujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré nie je možné priznať úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

11. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v osobných a majetkových pomeroch žalovaného, ktorý je mladý človek, syn žalobcu, je zamestnaný s príjmom v priemere 615,54 eur mesačne, pričom matke prispieva mesačne sumou 200 eur, spláca úver na auto vo výške 188 eur a iný majetok väčšej hodnoty nemá. Súd prvej inštancie ďalej dôvody hodné osobitné zreteľa videl v tom, že skutočnosť, že súd zaviazal žalovaného k zaplateniu čiastky 2.340 eur, dodatočne finančne zaťažuje žalovaného a aj vzhľadom na danosť rodinného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, že v tomto prípade existujú dôvody hodné zreteľa podľa § 257 z nasledovných dôvodov. Nemožno vidieť dôvod hodný osobitného zreteľa v majetkových a osobných pomeroch žalovaného, nakoľko tento je zamestnaný, dosahuje pravidelný mesačný príjem, vlastní osobný automobil, má zabezpečené bytové potreby, a preto nemožno v týchto okolnostiach vidieť dôvod hodný osobitného zreteľa k aplikácii § 257 CSP.

13. K ďalšiemu dôvodu hodnému osobitného zreteľa, ktorý uviedol súd prvej inštancie, že žalovaný je mladý človek a syn žalobcu, treba uviesť, že tieto skutočnosti sami o sebe nemôžu znamenať dôvod na aplikáciu § 257 CSP. Ďalej odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že súd zaviazal žalovaného na platenie sumy 2.340 eur, žalovaného dostatočne zaťažuje, a to preto, že treba prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný bez právneho dôvodu toto výživné spotreboval, pričom mu muselo byť zrejmé, že je to plnenie bezdôvodné, ergo nemal na prijatie tejto sumy právny dôvod, keďže vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zaniká okamihom, keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť. Náhrada trov konania nemá spočívať v opatrení, od ktorého by bolo možné upustiť, ak by vec sama „dostatočne zaťažovala“ neúspešnú stranu konania. Súd v konaní rozhoduje a prejednáva spory vyplývajúce z porušenie alebo ohrozenia subjektívnych práv, pričom so súdnym konaním sú spojené určité náklady s tým, že pre ich náhradu sú stanovené jasné pravidlá.

14. Dôvodom hodným osobitného zreteľa k aplikácií § 257 nemôže byť ani to, že žalovaný je synom žalobcu, keďže žiadna právna norma nevylučuje, aby sa osoby súdnou cestou domáhali voči osobám, s ktorými sú v rodinnom (alebo blízkom) vzťahu, svojich práv. Opačný úsudok by viedol k záveru, že v prípade sporov, kde by účastníkmi konania boli osoby v rodinnom (alebo blízkom) vzťahu, by apriori jestvovali dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, a bola by tým popretá primárna zásada, ktorá sa uplatní pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to zásada úspechu vo veci podľa § 255 CSP.

15. Keďže odvolací súd v tomto prípade vylúčil aplikáciu § 257 a neboli tiež naplnené dôvody pre aplikáciu § 256 CSP, bolo potrebné rozhodovať podľa § 255 CSP, a preto, kvôli plnému úspechu vo veci žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd zmenil výrok o trovách konania napadnutého rozsudku v zmysle § 388 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .