Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Cb-127-2013.pdf
PDF · 135.41 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: X.. Q. X., K.. XX.XX.XXXX, Č. XXX/X, XXX XX K., práv. zast. JUDr. Daniel Mičiak, advokát, Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, o zaplatenie 4.660,77 eur s príslušenstvom a o zaplatenie 11.078,07 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.693,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo:
- sumy 15.738,84 eur od 01.01.2011 do 12.10.2016
- sumy 15.670,30 eur od 13.10.2016 do 11.11.2016
- sumy 15.486,38 eur od 12.11.2016 do 02.12.2016
- sumy 15.422,14 eur od 03.12.2016 do 14.12.2016
- sumy 15.180,14 eur od 15.12.2016 do 09.01.2017
- sumy 15.095,61 eur od 10.01.2017 do 10.01.2017
- sumy 15.043,10 eur od 11.01.2017 do 02.02.2017
- sumy 14.955,07 eur od 03.02.2017 do 03.03.2017
- sumy 14.867,04 eur od 04.03.2017 do 05.04.2017
- sumy 14.800,14 eur od 06.04.2017 do 04.05.2017
- sumy 14.780,86 eur od 05.05.2017 do 09.01.2018
- sumy 14.693,29 eur od 10.01.2018 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa konanie zastavuje.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.04.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 4.660,77 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia odmeny advokáta za zastupovanie žalovaného pred súdmi a exekútormi v súvislosti s výkonom mandátnej správy pohľadávok. Rovnakým titulom sa žalobca návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie istiny 11.078,07 eur s príslušenstvom, a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22Cb/27/2014. Uznesením zo dňa 14.01.2015, č. k. 22Cb/27/2014-131, súd spojil veci vedené pod sp. zn. 22Cb/27/2014 a 22Cb/127/2013 na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 22Cb/127/2013.
2. Rozsudkom zo dňa 11.05.2015 č. k. 22Cb/127/2013-310 súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 06.04.2016 č. k. 3Cob/247/2015-367 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a predložených listinných dokladov nebolo v konaní preukázané, že medzi žalobcom a spol. APS SLOVAKIA, a.s. vznikol záväzkový vzťah. Žalobca nebol účastníkom mandátnej zmluvy zo dňa 14.05.2008, a preto sa jej obsah, resp. akékoľvek práva a povinnosti mohli týkať len vzťahu medzi spol. APS SLOVAKIA, a.s. a žalovaným. Podľa názoru odvolacieho súdu odkaz v plnomocenstve zo dňa 18.02.2009 na mandátnu zmluvu nemôže nahradiť prejav vôle žalobcu v tom, že žalobca k mandátnej zmluve pristúpil ako ďalší účastník zmluvy. Vzhľadom na uvedené je jediným dokladom preukazujúcim vznik záväzkového vzťahu plnomocenstvo zo dňa 18.02.2009, ktoré bolo vystavené žalovaným na právne zastúpenie žalobcom ako advokátom, a to na všetky úkony právnej pomoci a v prospech žalovaného. Je teda nesporné, že žalobca vykonal úkony právnej pomoci v prospech žalovaného. Spol. APS SLOVAKIA, a.s. sa vo vzájomnom vzťahu k sporovým stranám javí ako sprostredkovateľ, ktorý poskytol žalovanému príležitosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní právnej pomoci so žalobcom a žalovaný túto ponuku využil.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím právnych zástupcov strán, výsluchom svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca v žalobe zo dňa 04.04.2013 uviedol, že žalovaný splnomocnil žalobcu ako advokáta na zastupovanie pred súdmi a súdnymi exekútormi v súvislosti s výkonom mandátnej správy pohľadávok na základe plnomocenstva zo dňa 18.02.2009. Dňa 09.06.2009 boli žalobcovi odovzdané doklady potrebné na súdne a exekučné vymáhanie pohľadávok voči nasledovným dlžníkom žalovaného: V. Á. U. W.., Z. Z. U. W.., Q. J. U. W.. U. J. B. U. W.. Žalobca odoslal v prípadoch uvedených dlžníkov návrhy na začatie súdneho konania na príslušné súdy dňa 07.07.2009 a následne zastupoval žalovaného až do právoplatného skončenia jednotlivých súdnych konaní. Okrem iných nárokov uplatnil žalobca za žalovaného v jednotlivých konaniach aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za žalobcom uskutočnené úkony právnej pomoci. Príslušné súdy právoplatne priznali žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene, spolu vo výške 2.633,86 eur. Následne žalobca spracoval na základe právoplatných rozhodnutí súdov ako exekučných titulov návrhy na vykonanie exekúcie a tieto podal na exekútorské úrady. Žalobca okrem iného uplatnil v jednotlivých exekučných konaniach aj nárok na vymoženie trov právneho zastúpenia v exekúcii za žalobcom uskutočnené úkony právnej pomoci určené podľa vyhlášky o tarifnej odmene, a to spolu vo výške 2.026,91 eur, na úhradu ktorých boli príslušným exekútorom vyzvaní aj povinní v jednotlivých upovedomeniach o začatí exekúcie. Žalovaný do dnešného dňa nezaplatil žalobcovi odmenu advokáta spolu v sume 4.660,77 eur. Žalovaný postúpil svoje pohľadávky (vrátane príslušenstva, t.j. aj nároku na náhradu trov konania), ktoré boli predmetom uvedených súdnych a exekučných konaní, tretím subjektom (Majetkový holding, a.s., Reclaim, a.s. a EOS KSI Slovensko, a.s.).
4. Obdobne žalobca v žalobe zo dňa 17.10.2013 uviedol, že žalovaný splnomocnil žalobcu ako advokáta na zastupovanie pred súdmi a súdnymi exekútormi v súvislosti s výkonom mandátnej správy pohľadávok na základe plnomocenstva zo dňa 18.02.2009. Dňa 20.10.2009 boli žalobcovi odovzdané doklady potrebné na súdne a exekučné vymáhanie pohľadávok voči nasledovným dlžníkom žalovaného: Q. O. U. W.., G. O. U. W.., U. D. U. W.., G. P. U. W.., X. P. U. W.., Q. E. U. W.., J. S. U. W.., O. S. U. W.., X. S. U. W.., Z. V. U. W.., Q.. S. V. U. W.., J. W. U. W.., Q. W. U. W.., U. I. U. W.., S. O. U. W.., X. O. U. W.., O. O. U. W.., H.. X. Q. U. W.. U. Q. Q. U. W.. Dňa 07.10.2010 boli žalobcovi odovzdané doklady potrebné na súdne a exekučné vymáhanie pohľadávok voči dlžníčke H. B.. V súvislosti so zastupovaním žalovaného v prípadoch uvedených dlžníkov vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie odmeny a náhrad advokáta podľa vyhlášky o tarifnej odmene, a to v prípade súdneho vymáhania vo výške 7.236,96 eur a v prípade exekučného vymáhania vo výške 3.841,11 eur. Žalovaný do dnešného dňa nezaplatil žalobcovi odmenu a náhrady advokáta spolu v sume 11.078,07 eur v plnej výške. Žalovaný aj v týchto prípadoch postúpil svoje pohľadávky tretím subjektom.
5. Žalovaný sa voči tvrdeniam žalobcu bránil v podanom odpore, kde uviedol, že plnomocenstvo zo dňa 18.02.2009 bolo vystavené žalovaným na základe a v rámci mandátnej zmluvy zo dňa 14.05.2008, uzatvorenej medzi žalovaným ako mandantom a APS Slovakia, a.s. ako mandatárom, pričom toto bolo
vystavené ako osobitné plnomocenstvo podľa čl. III. bod 12. mandátnej zmluvy pre žalobcu na základe písomnej žiadosti APS Slovakia, a.s. zo dňa 16.02.2009. Žalovaný si neobjednal žiadne poskytnutie právnych služieb, neuzatvoril dohodu o právnej pomoci a ani nerokoval o možnosti právneho zastúpenia so žalobcom. Dodal, že podľa jeho názoru nie je v tomto spore pasívne legitimovaný.
6. Vo vyjadrení zo dňa 30.10.2013 žalovaný doplnil, že predmetnú plnú moc žalobcovi udelil len a výslovne v rámci uzatvoreného zmluvného vzťahu s APS Slovakia, a.s. s poukazom na čl. III. bod 12, čl. V. bod 3 a čl. VI. bod 2 mandátnej zmluvy. Konanie žalobcu považuje za výkon mandátnej správy podľa mandátnej zmluvy ako konanie mandatára, pričom v odplate je zahrnutá aj náhrada všetkých nákladov mandatára (vrátane nákladov právneho zastúpenia).
7. Žalobca na pojednávaní dňa 03.02.2014 uviedol, že ohľadom právneho zastupovania s nikým nerokoval. Dňa 18.02.2009 mu bola doručená plná moc a dňa 19.02.2009 súhlas žalovaného. Plná moc mu bola vystavená na základe dožiadania APS Slovakia, a.s. Ďalej uviedol, že nepozná obsah mandátnej zmluvy, ani konkrétne podmienky spolupráce žalovaného s touto spoločnosťou. On komunikoval najmä s APS Slovakia, a.s. Na ich otázku, či bude zastupovať žalovaného v konaniach súhlasil. S p. Polákom zo spol. APS Slovakia, a.s. sa rozprával ohľadom trov a dohodli sa na tom, že odmena ostane len vo forme trov právneho zastúpenia. V rokoch 2008-2010 bola táto spoločnosť jeho klientom. Na poskytovanie právnej pomoci dostával podklady prostredníctvom APS Slovakia, a.s., ktorá ich získala od žalovaného. O stave súdnych konaní, v ktorých zastupoval žalovaného informoval APS Slovakia, a.s. Keď bolo potrebné odkomunikovať niečo konkrétne so žalovaným, uskutočnilo sa to prostredníctvom emailov priamo so žalovaným.
8. Svedok Q. V., vtedajší štatutár APS Slovakia, a.s., na pojednávaní dňa 24.03.2014 uviedol, že APS Slovakia, a.s. ako mandatár oslovila žalobcu za účelom zabezpečenia súdneho inkasa a bolo mu odporučené žalobcom, aby sprostredkoval priame splnomocnenie medzi žalobcom a žalovaným. Podľa jeho informácií k tomuto splnomocneniu došlo, keďže prebehlo vymáhanie pohľadávok súdnou cestou. Doplnil, že žalobca nebol právnym zástupcom APS Slovakia, a.s., neexistovala medzi nimi žiadna dohoda, na základe ktorej by APS Slovakia, a.s. mala vyplácať žalobcu namiesto žalovaného. V APS Slovakia, a.s. predpokladali, že žalobca bude odmeňovaný z priznaných trov právneho zastúpenia. Počas trvania mandátnej zmluvy APS Slovakia, a.s. žiadala od žalobcu informácie o stave konaní a tieto predkladali žalovanému.
9. Svedkyňa Q. I., operation manager v APS Slovakia, a.s., zabezpečovala pre žalovaného mandátnu správu, v rámci ktorej sprostredkovala pre žalovaného právneho zástupcu - žalobcu. APS Slovakia, a.s. nemá právne oddelenie, žaloby písal žalobca. Uviedla, že APS Slovakia, a.s. nemala so žalobcom uzavretú žiadnu zmluvu v rámci vymáhania pohľadávok.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.09.2014 uviedol, že žalovaný ako splnomocniteľ svojim podpisom na predmetnom splnomocnení prejavil vôľu byť zastupovaný určitou osobou - žalobcom pred súdom, resp. inými orgánmi, pričom túto svoju vôľu konkretizoval na pohľadávky, ktoré boli odovzdané do mandátnej správy APS Slovakia, a.s. Žalovaný vedel, že udelil plnú moc advokátovi, ktorý ju v celom rozsahu prijal a následne žalovaného zastupoval. Z uvedeného je podľa jeho názoru preukázaný vznik a existencia právneho vzťahu medzi advokátom a jeho klientom. Keďže medzi nimi nedošlo k osobitnej dohode o odmeňovaní advokáta za poskytovanie služieb, advokátovi prináleží tarifná odmena podľa vyhlášky. Ďalej uviedol, že súdu predložil tri faktúry, ktorými fakturoval žalovanému trovy právneho zastúpenia v troch prípadoch, v ktorých žalobca obdobne ako v žalobe vymenovaných prípadoch zastupoval žalovaného pri vymáhaní pohľadávok na základe predmetnej plnej moci. Žalovaný faktúry riadne uhradil, pričom je zrejmé, že jednotlivé platby žalovaný poukazoval žalobcovi titulom úhrady trov právneho zastúpenia. Doplnil do spisu aj ďalšiu faktúru (Č.. XXX/XXXX), ktorou fakturoval žalovanému odmenu za úkon právnej pomoci a ktorú žalovaný uhradil s poznámkou „za úkon právnej pomoci“. Z listu žalovaného exekútorovi X.. P. zo dňa 28.03.2014, v ktorom uvádza, že nezaplatené trovy advokáta je exekútor povinný uhradiť priamo na účet advokáta, podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaný si uvedomuje svoje záväzky voči žalobcovi, keďže žalovaný aj v tomto prípade poukázal na účet exekútora platbu určenú na uspokojenie trov právneho zastúpenia, ktorý ju následne poukázal žalobcovi. Doložil do spisu aj emailovú komunikáciu medzi zamestnancami žalovaného a advokátskou kanceláriou žalobcu, z ktorej je podľa jeho názoru zrejmé, že zamestnanci žalovaného žiadali o vystavenie a zaslanie faktúr na vyplatenie trov právneho zastúpenia, k čomu aj následne došlo. Uviedol, že z doterajšej praxe medzi
sporovými stranami (úhrada trov právneho zastúpenia na základe faktúr vystavených žalobcom) a tiež zo správania žalovaného jednoznačne vyplýva, že tento si je plne vedomý svojej povinnosti hradiť žalobcovi odmenu a náhrady v súvislosti s jeho zastupovaním v súdnych a exekučných konaniach. K mandátnej zmluve zo dňa 14.05.2008 sa vyjadril tak, že pre neho nie je záväzná, nakoľko nie je jej účastníkom a teda jej ustanovenia sa nemôžu vzťahovať na predmetnú vec. Zároveň odmietol tvrdenie, že v odplate APS Slovakia, a.s. mala byť zahrnutá aj jeho odmena za poskytovanie právnych služieb, keďže toto nebolo nikdy medzi účastníkmi dohodnuté. Doplnil, že vystavená plná moc je síce procesného charakteru, ale zároveň potvrdzuje a v podstate aj zakladá hmotnoprávny vzťah jej účastníkov - podnikateľov v špecifickom postavení advokát - klient. Zdôraznil, že žalobca sa nikdy nedohodol s APS Slovakia, a.s. na odmene za právne služby pre žalovaného, išlo len o diskusiu o všeobecných princípoch odmeňovania v súdnom konaní.
11. Svedkyňa B. V., právnik na oddelení vymáhania pohľadávok u žalovaného na pojednávaní dňa 06.10.2014 uviedla, že je pravdou, že žalovaný udelil žalobcovi plnú moc, avšak túto plnú moc udelil iba z dôvodu, že súdy neakceptujú v tomto prípade plnú moc udelenú spoločnosťou, ktorá má v mandátnej správe pohľadávky žalovaného. Udelením tejto plnej moci nešlo v žiadnom prípade o vyjadrenie vôle, aby žalovaného zastupoval v konaní žalobca, ale žalovaný tak urobil iba z procesných dôvodov a súdnej praxe, čo vyplýva aj zo samotnej mandátnej zmluvy. Je pravdou, že žalobca vyfakturoval žalovanému preplatky, tieto mu boli aj uhradené, avšak udialo sa tak na základe dohody s firmou APS Slovakia, a.s. o takomto postupe. V žiadnom prípade úhrady preplatkov neboli prejavom vôle, že žalovaného zastupuje žalobca. Podobný typ fungovania mal žalovaný aj s inými spoločnosťami, ktoré sa dali zastúpiť právnym zástupcom, pričom tam nevznikli žiadne problémy. Okrem spomínaných troch faktúr boli takýmto spôsobom preplatené ešte ďalšie dve a dochádzalo k tomu vtedy, keď klient vyplatil celú pohľadávku vrátane trov právneho zastúpenia. Nemá vedomosť o tom, že by došlo k prípadom, že by žalovaný uhradil trovy žalobcovi aj v prípade nedoplatku (nemá vedomosť, že by tento prípad bol takéhoto druhu). Trovy žalobcu nemali dôvod zaúčtovať ako pohľadávku žalovaného, keďže tieto trovy, tak ako boli priznané súdom žalobcovi zaplatil dlžník na ich účet a žalovaný ich potom preposlal žalobcovi, lebo mu patrili. Žalovaný ich sám neplatil. Inú odmenu žalobcovi nemali prečo platiť, keďže v zmysle mandátnej zmluvy si tieto výdavky má pokrývať APS Slovakia, a.s. Žalovaný si žalobcu nevybral ako advokáta, v plnej moci je uvedené „na základe mandátnej zmluvy“, vybrala si ho spoločnosť APS Slovakia, a.s.
12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.11.2014 uviedol, že žalobca súdu predložil faktúry celkovo v 16 prípadoch procesného zastupovania, pričom len v troch prípadoch boli faktúry vystavené na žalovaného (v ostatných boli vystavené na exekútorov a dlžníkov žalovaného). Preto je tvrdenie žalobcu o tom, že týmto žalobca potvrdil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, nelogické a nesprávne. Zdôraznil, že v troch prípadoch došlo k úhrade faktúr z dôvodu, že pri každom z týchto prípadov bol preplatok na úverovom účte, ktorý bol vedený žalovaným ako bankou pre konkrétneho klienta, t.j. dlžníka z úveru. K preplatku došlo preto, že dlžník uhradil celý svoj dlh - istinu, úroky z úveru, úroky z omeškania a trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia na úverový účet vedený u žalovaného. Keďže žalovaný nevedel, ako má uvedené preplatky zaúčtovať, bolo medzi žalovaným a APS Slovakia, a.s. dohodnuté, že tieto budú vyfakturované žalobcom. P. Takáčová na pojednávaní v obdobnom konaní sp. zn. 42Cb/229/2013 uviedla, že mala vedomosť o tom, že boli uhradené žalovanému trovy právneho zastúpenia a že telefonicky riešila s p. Pollákovou, komu majú byť trovy vyplatené, pričom ona ich odkazovala na žalobcu. Pokiaľ ide o faktúru č. XXX/XXXX, ktorou žalobca fakturoval žalovanému odmenu za jeden úkon právnej služby, žalovaný dal súdu do pozornosti sprievodný list zo dňa 27.10.2009 adresovaný žalovanému, v ktorom žalobca uvádza, že zasiela faktúru č. XXX/XXXX po dohovore s p. Takáčovou z APS Slovakia, a.s. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.03.2014, z ktorého má byť podľa tvrdenia žalobcu zrejmé, že ide o existenciu nedoplatku na účte dlžníka (nie preplatku), ktorý žalovaný následne zaplatil exekútorovi na uspokojenie trov právneho zastúpenia žalobcu, žalovaný uviedol, že došlo k rozdielnemu výpočtu dlžnej sumy u exekútora a dlžnej sumy evidovanej u žalovaného z dôvodu, že exekútor mal nastavené vymáhanie najskôr na istinu a potom na príslušenstvo, pričom žalovaný to mal nastavené v opačnom poradí. Zároveň do spisu založil výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že na účte dlžníka žiaden nedoplatok nebol, ale pohľadávka bola v exekučnom konaní úplne vymožená.
13. Na pojednávaní dňa 11.05.2015 svedok Q.. I. S. uviedol, že ich advokátska kancelária mala zmluvu so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., bol to ich paušálny klient. V rámci služieb, ktoré im poskytovali, s nimi spolupracovali aj ohľadne mandátnej správy, ktorú mali zmluvne zakotvenú medzi
sebou EOS KSI Slovensko, s.r.o. a žalovaný. Pri tejto činnosti spolupracovali so žalovaným už aj v štádiu mimosúdneho vymáhania, aby mali vedomosť o týchto pohľadávkach, keď sa ich vzťah preklopí do fázy súdneho vymáhania. Ak sa pohľadávka vymohla mimosúdne, ich kancelária nemala z toho žiaden profit. Ale ak bol nárok priznaný na súde a pohľadávka bola vymožená, bola im zaplatená odmena vo forme trov spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorej zasa zaplatil žalovaný. Prakticky to prebiehalo tak, že exekútor poslal časť priznaného nároku vo forme istiny a úrokov žalovanému a trovy poslal spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. Už v čase mimosúdneho vymáhania pohľadávky dostali plnú moc od žalovaného, ktorá neskôr platila aj pre súdne konanie. Mali vedomosť o tom, aká zmluva sa uzatvára medzi EOS KSI Slovensko, s.r.o. a žalovaným a ak by bola nevýhodná, tak by plnú moc zo strany žalovaného neprijali. Nárok na trovy konania mali voči žalovanému, keďže ho v konaní zastupovali, avšak v rámci dohody medzi všetkými troma stranami trovy konania im mali byť vyplatené spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. Faktúry teda vystavovali EOS KSI Slovensko, s.r.o. a nie žalovanému. Základnou podmienkou bolo to, že trovy boli vymožené. V takomto druhu vzťahu spočívalo určité riziko, keď trovy budú zaplatené na účet žalovaného, avšak ten ich neposunie ďalej EOS KSI Slovensko, s.r.o. Doteraz sa im to nestalo. V prípade ak trovy neboli vymožené na základe súdneho rozhodnutia, takéto trovy si neuplatňovali, aj keď boli priznané. V prípade, ak by bola pohľadávka súdom priznaná, avšak nebola by z akýchkoľvek dôvodov vymožená, riziko nesie advokátska kancelária, ktoré je však znížené preddavkami vo forme paušálnej odmeny od EOS KSI Slovensko, s.r.o. Svedok JUDr. Peter Herceg uviedol, že v rámci ich činnosti mali uzatvorenú zmluvu s GENERAL FACTORING, a.s., ktorý bol ich klient. Táto spoločnosť mala uzavretú mandátnu zmluvu s bankovou inštitúciou. Najprv dochádzalo k mimosúdnemu vymáhaniu pohľadávky, na ktorú v rámci potreby dohliadali a konzultovali. Keď bola pohľadávka zverená do mandátnej správy GENERAL FACTORING, a.s., bola im bankou vystavená plná moc, ktorá platila aj na súdne konanie. V prípade, ak súd priznal pohľadávku, trovy konania boli v prípade vymoženia exekútorom posielané spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., ktorá im ich postúpila v prípade, ak to tak bolo dohodnuté. Počas tejto praxe v obdobných prípadoch sa nevyskytol žiaden problém. V prípade, ak im súd nárok priznal, teda aj trovy, dokázali si upraviť vzťah s bankou, resp. so spoločnosťou GENERAL FACTORING, a.s. tak, že na vymáhaní participovali. V prípade, ak by nastala situácia, že by sa mu zdalo, že banka nevyvíja dostatočnú aktivitu na vymáhanie pohľadávky, teda aj trov, nikdy by nešiel proti banke, ale rešpektoval by druh vzťahu, na ktorom sa všetky tri strany dohodli. Dodal, že plnú moc, ktorá mu bola udelená bankou chápal ako súčasť celkového trojstranného vzťahu, ktorý prebiehal ohľadne vymoženia pohľadávky. Poznal obsah vzťahu medzi bankou a GENERAL FACTORING, a.s., keďže bol jeho súčasťou a mohol do neho zasahovať. Odplatu fakturovali spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., čo je bežná prax.
14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.10.2016 uviedol, že žalovaného viackrát vyzýval na úhradu odmeny a náhrad advokáta, a to jednak na osobných stretnutiach v sídle žalovaného, z ktorých jedno sa uskutočnilo koncom roka 2010, čo sa spomína aj v emailovej správe zo dňa 26.01.2011, ktorú predložil žalovaný na pojednávaní dňa 03.02.2014. Žalobca viackrát upomínal žalovaného, ako to vyplýva napr. z emailovej komunikácie z 20.-22.02.2013.
15. Na pojednávaní dňa 30.11.2016 žalovaný uviedol, že nárok žalobcu na odmenu je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v konaní bolo preukázané, že plná moc, ktorú vystavil žalovaný žalobcovi, vystavil v rámci súčinnosti s APS Slovakia, a.s. V konaní bolo preukázané, že žalobca nerokoval so žalovaným o rozsahu zastúpenia, ani o výške odmeny. Žalobca nikdy nevyzval žalovaného na zaplatenie odmeny, ani neurčil jej konkrétnu výšku a taktiež nikdy nevystavil žalovanému za svoju činnosť žiadnu faktúru. Tým, že nevystavil faktúru, tak v zmysle § 71 zákona o DPH nemá nárok na DPH k jednotlivým úkonom. V celom konaní bola vystavená iba jedna generálna plná moc pre žalobcu zo dňa 18.02.2009. Nie je zrejmé podľa akého § vyhlášky si žalobca uplatňuje odmenu, nakoľko podľa § 1 odsek 2 druhá veta v čase prevzatia zastúpenia nebola známa hodnota sporu a teda nebolo možné vypočítať základnú sadzbu tarifnej odmeny. V tomto prípade je možné aplikovať iba § 11 odsek 1 vyhlášky. Taktiež nebolo preukázané, ktoré konkrétne úkony si uplatňuje žalobca voči žalovanému. Voči úkonom príprava a prevzatie zastúpenia si žalovaný uplatnil námietku premlčania. Podania, ktoré uvádza žalobca vo svojom vyjadrení nezdokladoval, že boli zároveň aj súdnymi návrhmi. V týchto prípadoch išlo o typizované žaloby, pri ktorých sa nepriznáva rovnaká odmena za úkon právnej služby pri všetkých. V tomto prípade je potrebné preukázať náročnosť poskytnutej služby.
16. Na pojednávaní dňa 15.03.2017 žalovaný uviedol, že nemožno odignorovať skutočnosti, ktoré prebehli pred vystavením plnomocenstva ako sú uzatvorenie mandátnej zmluvy, žiadosť spoločnosti
APS Slovakia, a.s. o vystavenie plnomocenstva, ako aj samotné doručenie plnomocenstva spoločnosti APS Slovakia, a.s. Počas pojednávaní žalobca uviedol, že nerokoval so žalovaným o uzatvorení zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Naopak uviedol, že rokoval o odmene o poskytnuté právne služby so spoločnosťou APS Slovakia, a.s., čo jednoznačne preukazuje vzťah žalobcu a spoločnosťou APS Slovakia, a.s. Poukázal na § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka a bol názoru, že z hmotnoprávneho hľadiska nikdy nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí právnych služieb, nakoľko tu chýba vážnosť vôle prejavu. V zmysle vyhlášky základným predpokladom na aplikáciu tejto vyhlášky je dohoda o poskytovaní právnych služieb. K takejto dohode nedošlo. Ak súd dôjde k záveru, že advokát vykonal právne služby v prospech žalovaného mimo mandátnej zmluvy, tieto služby boli vykonané bez právneho dôvodu a žalobca by sa mohol domáhať iba vydania bezdôvodného obohatenia a v takomto prípade vzniesol námietku premlčania. Do podania žaloby žalobca nevystavil žalovanému žiadne faktúry, ani nezaslal žalovanému žiadnu výzvu na zaplatenie konkrétnej sumy z konkrétneho titulu.
17. Podaním doručeným súdu dňa 18.10.2017 žalobca vzal žalobu čiastočne späť spolu v sume 957,98 eur, z dôvodu uspokojenia nárokov žalobcu po podaní žaloby v súvislosti s prípadom „X. S. a spol.“ v sume 411,01 eur a s prípadom „Q.. S. V. a spol.“ v sume 546,97 eur.
18. Podaním doručeným súdu dňa 27.02.2018 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v sume 87,57 eur, z dôvodu ďalšieho uspokojenia nárokov žalobcu po podaní žaloby v súvislosti s prípadom „X. S. a spol.“
19. Podľa § 1 ods. 1 Obch. zák., tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 566 ods. 1 a 2 Obch. zák., mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa § 567 ods. 1 Obch. zák. mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 571 ods. 1, ods. 2 Obch. zák. ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
Podľa § 266 ods. 1 , ods. 2 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy, alebo jej musel byť známy.
V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 24 ods. 1, ods. 3 zák. č. 586/2003 Z.z. / zák. o advokácii / advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obch. zák., účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., účinného od 01.02.2013, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
20. Vzhľadom na viazanosť súdu právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého je jediným dokladom preukazujúcim vznik záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami plnomocenstvo zo dňa 18.02.2009, ktoré bolo vystavené žalovaným na právne zastúpenie žalobcom ako advokátom na všetky úkony právnej pomoci a v prospech žalovaného, súd rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní nebolo sporné, že žalobca zastupoval žalovaného ako advokát pred súdmi a súdnymi exekútormi. Spornou ostala skutočnosť, či má žalobca nárok na odmenu a náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného. Žalovaný bol toho názoru, že udelením plnej moci poskytoval súčinnosť pre mandatára /spoločnosť APS Slovakia a.s./ v zmysle mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako mandantom a spoločnosťou APS Slovakia a.s. ako mandatárom. Súd sa s týmto tvrdením žalovaného nemohol stotožniť.
21. V konaní bol preukázaný vznik a existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Zmluvný vzťah sporových strán má najbližšie k ustanoveniam o mandátnej zmluve upravenej v Obchodnom zákonníku. Odplatnosť je jednou z charakteristických znakov mandátnej zmluvy. V konaní nebola preukázaná dohoda o odplate, preto platí ust. § 24 ods. 3 Zák. o advokácii o tarifnej odmene. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ako aj nároky z neho plynúce, sú okrem ustanovení o mandátnej zmluve, upravené najmä v Zák. o advokácii a Vyhláške o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, konkrétne § 1 ods. 2 vyhl., podľa ktorého odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom, ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa požijú ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene /§ 9 až 14/.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna osobitná dohoda o odmeňovaní advokáta za poskytnutie právnych služieb, je zrejmé, že žalobcovi ako advokátovi prináleží voči žalovanému nárok na zaplatenie tarifnej odmeny, ktorá čo do úkonov ako aj jej výšky bola už súdmi v jednotlivých konaniach preskúmavaná a priznaná. Preto súd priznal žalobcovi tarifnú odmenu v rozsahu, ako mu ju priznali súdy v jednotlivých sporoch, resp. v exekučných konaniach.
23. V konaní bolo tiež preukázané a nesporné, že žalovaný uhradil žalobcovi 3 faktúry, ktorými žalobca fakturoval trovy právneho zastúpenia na základe výzvy žalovaného (čo vyplýva z emailovej komunikácie medzi advokátskou kanceláriou žalobcu a žalovaným). Žalovaný úhradu faktúr nerozporoval. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že táto úhrada bola realizovaná z dôvodu preplatku na úverovom účte a že dlžník uhradil celý dlh. Žalovaný tiež v konaní nepreukázal dohodu medzi ním a spoločnosťou APS Slovakia, a.s., že preplatky na úverovom účte budú fakturované žalobcovi - jeho advokátskej kancelárii.
V spomínanom emaili zo dňa 24.08.2009 pracovník spoločnosti APS Slovakia, a.s. len konštatuje, že preplatok /trovy právneho zastúpenia/ bude fakturovaný žalobcom.
24. Z listinného dokladu a to plnomocenstva zo dňa 18.02.2019 vyplýva, že žalovaný riadne splnomocnil žalobcu ako splnomocnenca na zastupovanie žalovaného ako splnomocniteľa /tzv. generálne plnomocenstvo/ a nejedná sa len o poskytnutie súčinnosti v súvislosti s mandátnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a spoločnosťou APS Slovakia, a.s. Je pravdou, že v tomto plnomocenstve bol odkaz na mandátnu zmluvu, konkrétne čl. III. bod 12, žalobca však nebol účastníkom tejto mandátnej zmluvy a preto sa na neho ustanovenia mandátnej zmluvy nevzťahujú a vo vzťahu k žalobcovi sú irelevantné. Obsah, resp. práva a povinnosti z tejto mandátnej zmluvy, sa mohli týkať len vzťahu medzi spoločnosťou APS Slovakia, a.s. a žalovaným. Jediným dokladom preukazujúcim vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je práve plnomocenstvo zo dňa 18.02.2009, ktoré bolo vystavené žalovaným na právne zastúpenie žalobcom ako advokátom, a to na všetky úkony právnej služby a v prospech žalovaného. Je nesporné, že žalobca vykonal úkony právnej služby v prospech žalovaného. Spoločnosť APS Slovakia, a.s. sa vo vzájomnom vzťahu k stranám sporu javí ako sprostredkovateľ, ktorý poskytol žalovanému príležitosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní právnej služby so žalobcom a žalovaný túto ponuku využil. Preto na základe uvedeného nemožno považovať úkony právnej služby žalobcu za plnenie bez právneho dôvodu, teda ani žalovaný nárok nemôže byť nárokom z bezdôvodného obohatenia.
25. Svedkyňa Q. I. vo svojej výpovedi potvrdila, že medzi žalobcom a spoločnosťou APS Slovakia, a.s. nebola uzatvorená žiadna zmluva.
26. To, že žalobca nevystavil faktúry v žalovaných prípadoch je irelevantné a neznamená, že žalobca nemá nárok na odplatu za činnosť, ktorú vykonal pre žalovaného. Podstatným je a nebolo to ani v konaní sporné, že žalobca poskytol žalovanému právne služby v žalovaných prípadoch, v ktorých bol žalovaný úspešný a súd mu priznal náhradu trov konania. Navyše faktúra je len daňovým dokladom, ktorá nezakladá právny vzťah.
27. K uplatneniu si dane z pridanej hodnoty žalobcom za úkony právnej služby súd aj vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu poukazuje na ust. § 18 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré jednoznačne stanovuje, že ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. V zmysle cit. ust. Vyhlášky sa teda o túto daň zvýšila aj príslušná odmena a náhrady advokáta a žalobca bol oprávnený uplatniť si spolu s úkonom právnej služby aj daň z pridanej hodnoty.
28. Neobstojí ani tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o absencii vôle s poukazom na ust. § 35 ods. 1 Obč. zák. a ust. § 266 Obch. zák., pretože žalovaný svojím podpisom na plnomocenstve zo dňa 18.02.2009 prejavil vôľu byť zastúpený určitou osobou /žalobcom ako advokátom/ v súdnych a exekučných veciach. Súd dáva do pozornosti žalovanému, že práve v konaní bola preukázaná vôľa žalovaného uzatvoriť so žalobcom obchodnozáväzkový vzťah, čo preukazuje práve podpísané plnmomocenstvo.
29. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, ktorý nesúhlasí so záverom žalovaného, že okamihom udelenia generálnej plnej moci pre žalobcu zo dňa 18.02.2009 došlo k určeniu rozhodujúceho okamihu začatia poskytovania právnej služby. Je nepochybné, že žalobca ako advokát mohol začať s poskytovaním právnych služieb v prospech žalovaného až okamihom odovzdania tej ktorej pohľadávky /agendy/ na súdne, príp. exekučné vymáhanie. Žalobca mohol až po prevzatí veci subjektívne zistiť hodnotu veci. Súd musí prisvedčiť žalobcovi, že zo strany žalobcu ako advokáta došlo k začatiu poskytovania právnych služieb v prípade každej konkrétnej pohľadávky najskôr okamihom jej odovzdania žalobcovi na súdne, príp. exekučné vymáhanie. Prípady uvedené v žalobe o zaplatenie 4.660,77 eur boli odovzdané žalovanému odovzdávajúcim a preberacím protokolom zo dňa 09.06.2009, žaloba bola podaná na súd dňa 05.04.2013. Prípady uvedené v žalobe o zaplatenie 11.078,07 eur boli odovzdané žalovanému odovzdávajúcim a preberacím protokolom zo dňa 20.10.2009, žaloba bola podaná na súd dňa 17.10.2013. V obidvoch prípadoch to teda bolo pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty podľa Obch. zák. /§ 397/. Preto súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným za neopodstatnenú.
30. Súd považuje za potrebné uviesť, že z generálnej plnej moci vyplýva, že žalovaný svoju vôľu byť zastúpený žalobcom konkretizoval na pohľadávky odovzdané do mandátnej správy APS Slovakia, a.s., pričom v prípade každej pohľadávky bola ešte pred prevzatím veci žalobcom jej hodnota známa a jednoznačne určiteľná. Irelevantné je aj tvrdenie žalovaného, že ide o prípady žalôb, pri ktorých sa nepriznáva rovnaká odmena za úkon právnej služby pri všetkých, pričom je potrebné preukázať náročnosť poskytnutej služby. V jednotlivých prípadoch je potrebné aplikovať ustanovenia Vyhlášky o tarifnej odmene advokáta, ktorá však nepozná pojem „typizované žaloby“ a ani pre takýto typ žalôb nepozná iný druh odmeňovania. Preto z hľadiska vzniku nároku na tarifnú odmenu je neopodstatnená náročnosť poskytnutých služieb. Žalobca pri zastupovaní žalovaného v jednotlivých prípadoch pristupoval ku každému z nich individuálne, dodržujúc svoje povinnosti stanovené pre advokáta, čoho dôkazom sú výsledky konaní, kedy žalovanému boli priznané náhrady trov právneho zastúpenia v plnej uplatnenej výške. Okrem toho súd nemá pochybnosti, že žalobca riadne vyzval žalovaného na úhradu požadovanej odmeny, teda žalovaný si musel byť vedomý tejto skutočnosti. Žalobca napr. vyzýval žalovaného na úhradu odmeny na osobných stretnutiach v sídle žalovaného, z ktorých jedno sa uskutočnilo koncom roka 2010, čo sa spomína aj v emailovej správe zo dňa 26.01.2011, ktorú predložil žalovaný na pojednávaní dňa 03.02.2014. Žalobca viackrát upomínal žalovaného, čo vyplýva napr. aj z emailovej komunikácie z 20.-22.02.2013. Súd nemal tiež žiadne pochybnosti o tom, že žalobca jednotlivé úkony právnej pomoci riadne vykonal, ako aj v žalobách riadne špecifikoval. Okrem toho rozsah poskytnutej právnej pomoci (vrátane výšky odmeny) bol riadne preskúmaný zo strany konajúcich súdov a súdnych exekútorov, preto tvrdenia žalovaného o opaku po rozhodnutí odvolacieho súdu súd považuje za irelevantné a účelové.
31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 14.693,29 eur spolu s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.01.2011, čo je dátum určený žalobcom, hoci si úrok z omeškania mohol uplatniť skôr (napr. od odovzdania jednotlivých prípadov žalovanému protokolmi zo dňa 09.06.2009 a 20.10.2009, alebo odo dňa 30.11.2010, kedy došlo k vyčísleniu trov právneho zastúpenia žalobcu v elektronickej podobe v súbore nazvanom „Informacie_report_ 30.11.2010.xls“, ktorého doručenie žalovaný nerozporoval). Žalovaný taktiež v priebehu konania nerozporoval výšku úrokov z omeškania uplatnenú žalobcom v tomto konaní. Súd vo zvyšku konanie zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby spolu vo výške 1.045,55 eur (v súvislosti s úhradami za účelom uspokojenia nárokov žalobcu v prípadoch „X. S. a spol.“ a „Q.. S.na V.“).
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. Žalobca mal v konaní úspech aj v prípade istiny vzatej čiastočne späť, nakoľko táto istina bola žalobcovi uhradená až po začatí sporu za účelom uspokojenia nárokov žalobcu v prípadoch označených v žalobe zo dňa 17.10.2013. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.