Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-190-2017.pdf
PDF · 96.69 KB
Case nature
Subarea
27Co/190/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: F. proti žalovaným: 1/ V.; 2/ E. 3/ Y., o zaplatenie 7.406,47 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. januára 2017, č.k. 2C/103/2015-112, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému 1/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100% úspechu vo veci, žalovaným 2/ a 3/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, 2, 3, § 427 ods. 1, § 430 Obč. zákonníka, § 225 ods. 1 Zákonníka práce, § 4 ods. 2 písm. b/, c/, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.12.2014 došlo k dopravnej nehode v okrese T., tak že vinník nehody - žalovaný 3/ ako vodič motorového vozidla E. - žalovaný 3/ pri predbiehaní pred ním idúceho motorového vozidla narazil do motorového vozidla žalobcu zn. Y.. Na miesto bola privolaná polícia. Medzi účastníkmi nehody jej priebeh nebol sporný. Záznam o dopravnej nehode je podpísaný obidvoma zúčastnenými subjektmi, z ktorého vyplýva uznanie viny žalovaného 3/, ktorý porušením svojej povinnosti zapríčinil nehodu na motorovom vozidle žalobcu. Žalobca a žalovaný 3/ riadne nahlásili škodu - poistnú udalosť, no žalovaný 1/ doručil žalobcovi vyjadrenie, že na vozidle sa nachádzajú poškodenia, kde nie je jednoznačne daná príčinná súvislosť s nehodou alebo tieto vznikli v iných súvislostiach, resp. za iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel, pričom nárok si má žalobca uplatniť u žalovaného 2/. Žalovaný 2/ (prevádzateľ motorového vozidla) odmietol plniť. Celkové náklady, ktoré žalobca vynaložil predstavujú sumu vo výške 7.406,47 eur. Pretože žalovaný 1/ odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody aj voči škodcovi - t.j. žalovanému 2/ ako prevádzkovateľovi motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca nevie, v akom vzťahu bol žalovaný 3/ k žalobcovi 2/, žaluje aj vinníka - žalovaného 3/. Ide o solidárny záväzok voči žalobcovi, z ktorého sú povinní plniť spoločne a nerozdielne. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že podľa § 185 CSP rozhodol, že žalovanými 2/ a 3/ navrhovaný dôkaz znaleckým dokazovaním za účelom preskúmania záverov odborného vyjadrenia K.. T. Y. zo dňa 04.04.2015 pod č. X/XXXX nevykoná. Rozhodol tak z dôvodu, že dôkazné bremeno uniesť žalobu má žalobca, a pokiaľ aj odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), nie je podľa názoru súdu oprávnená strana navrhovať dôkazy za účelom preukazovania skutočností svedčiacich v jej neprospech. V tejto veci pritom žalovaný 1/ predložil odborné vyjadrenie, ktorého závery svedčia v prospech žalovaných 2/ a 3/ čo do procesného úspechu v tomto konaní, preto podľa názoru súdu žalovaní netrpia dôkaznou núdzou, ktorá by nasvedčovala tomu, že je vo veci potrebné znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že hoci sú tvrdenia žalobcu a žalovaných 2/ a 3/ čo do popisu skutkového deja - mechanizmu vzniku dopravnej nehody zhodné, je závažná pochybnosť o och pravdivosti, pretože závery odborného
vyjadrenia znalca K.. T. Y., znalca pre odbor Doprava cestná, odvetvia Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel, nasvedčujú inému priebehu vzniku dopravnej nehody, pričom pokiaľ je spochybnený priebeh nehody z hľadiska mechanizmu vzniku dopravnej nehody v takom podstatnom rozsahu ako v tomto prípade, sú spochybnené aj závery o vinníkovi škodovej udalosti. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdenej skutočnosti o tom, že za predmetnú škodovú udalosť zodpovedá žalovaný 1/ a 2/. Dôvodil, že neprisvedčil tvrdeniam strán sporu o príčinách vzniku škodovej udalosti a jej zavinení tak, aby bolo možné v rovine rozumnej istoty tvrdiť, že zodpovednosť za náhradu škody majú žalovaní 1/ až 3/. Poukázal na závery odborného vyjadrenia znalca K.. T. Y., znalca pre odbor Doprava cestná, odvetvia Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel, vo veci posúdenia vzniku a priebehu škodovej udalosti medzi vozidlami E. a Y.. Súd prvej inštancie uviedol, že závery znalca nemajú charakter subjektívnych tvrdení, ale sú odbornými závermi na základe skúmania objektívnych skutočností. Namietanie osoby znalca, pokiaľ ide o odborné vyjadrenie predložené stranou sporu, nie je na účely jeho použitia ako dôkazu relevantné. Znalec je povinný podať pravdivý znalecký posudok (aj odborné vyjadrenie), pričom vedomé uvedenie nepravdivých skutočností má trestnoprávny dosah. Znalec v odbornom vyjadrení konštatuje, že náraz nebrzdeného vozidla E. do stojaceho vozidla Y. je vysoko nepravdepodobný, s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k nárazu brzdeného vozidla Y. do stojaceho vozidla E. Vychádza z výškovej kompatibility (oter bielej farby z kapoty vozidla Y. a poškodenia medzichladiča vzduchu na vozidla E. tiež súd poukazuje na charakter poškodenia remenice alternátora na vozidle E.. Nemenej dôležitý záver je aj o možnom inom mieste nehody vychádzajúc z absencie šmykových stôp vozidla Y.. Mal za to, že nemožno považovať žalobcov nárok podľa § 4 ods. 2 písm. b/ a c/ zákona o PZP a podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP vo vzťahu k žalovanému 1/ a § 427 ods. 1 OZ vo vzťahu k žalovanému 2/ za nárok preukázaný. Závery vychádzajúce z potvrdenia polície o vinníkovi škody udalosti nepovažoval za smerodajné s odôvodnením, že vychádzali zo zhodných tvrdení účastníkov nehody, ktorá bola zadokumentovaná (polícia nebola prítomná v čase a na mieste skutku, bola privolaná na zdokumentovanie škodovej udalosti), pričom pokiaľ nebol priebeh nehody rozporovaný nikým z jej účastníkov a túto verziu na prvý pohľad nič na mieste samom nespochybňovalo, nebol dôvod aj políciou vyvodzovať iné závery o jej vzniku - a o jej vinníkovi. Tie napokon boli spochybnené až závermi odborného vyjadrenia, aj to ich žalobca a žalovaní 2/ a 3/ rozporujú. O to pravdepodobnejšie nebol iný možný priebeh vzniku škodovej nehody ihneď odhaliteľný počas dokumentácie skutku políciou. Poukázal na to, že k dispozícii mal len tvrdenia účastníkov škodovej udalosti a závery odborného vyjadrenia. Vyvodil, že za takejto dôkaznej situácie nemožno považovať nárok žalobcu za preukázaný. Konštatoval, že žalovaný 1/ uniesol dôkazné bremeno a spochybnil odborným vyjadrením tvrdenia žalobcu, na to však už žalobca nereagoval. Poukázal na skutočnosť, že záujem žalobcu ako aj žalovaných 2/ a 3/ bol spoločný, pokiaľ nešlo o samotné majetkové plnenie. Tiež poukázal na skutočnosť, že nároky žalobcu a žalovaného 1/ sú prepojené vzájomným plnením z poistenia (havarijné a PZP). Uviedol, že jeho pozornosti neušla skutočnosť, že ku škodovej udalosti došlo dňa 04.12.2014 so škodou na vozidle, na ktorom vykonával opravy žalovaný 2/ v priebehu roku 2014, a to vo výške dosahujúcej temer polovicu nákupnej hodnoty vozidla. K nehode došlo medzi vozidlami spoločnosti, ktorá vykonáva opravy vozidiel a jej zákazníka. Žalobca pritom inak, ako výpisom z faktúr a vlastným tvrdením nepreukázal, aké opravy sa na vozidle uskutočnili, pokiaľ tieto navýšili cenu vozidla, či teda vozidlo o uvedené sumy zhodnocovali. Odhliadnuc aj od ceny vozidla v čase skutku, ani samotná celková výška škody nie je dostatočne preukázaná. Nemožno tiež prisvedčiť tomu, že určenie vinníka nehody nie je významné z hľadiska účasti žalovaného 2/ na skutku, pretože by mal i tak nárok na plnenie buď na základe havarijného poistenia alebo PZP. Pokiaľ by totiž bol vinník škodovej udalosti vodič/prevádzateľ vozidla Y.-F. L., hoci by bolo poskytnuté z PZP plnenie žalovanému 2/, škoda na vozidle žalobcu by nebola uhradená (nebolo preukázané, že žalobcovo vozidlo bolo havarijne poistené), teda by ju znášal sám žalobca. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že za uvedenej dôkaznej situácie je zrejmé, že nemohol vychádzať len zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovaných 2/ a 3/, ale vyššiu váhu dôkazu musel priradiť záverom objektívneho odborného vyjadrenia, ktoré nebolo nijako vyvrátené, hoci už pred podaním žaloby, keď sa žalobca dozvedel, že žalovaný 1/ nie je ochotný plniť, mohol tak žalobca ako žalovaný 2/ zaobstaraním vlastného znaleckého posudku tento dôkaz spochybniť, a tak zmeniť dôkaznú situáciu vo svoj prospech (u žalovaného 2/ v prospech v paralelnom súdnom konaní). Na základe vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k žalovanému 1/ a 2/ rovnako zamietol s odôvodnením, že nemožno považovať za preukázané, že zodpovedný za vznik škodovej udalosti je poistený - žalovaný 2/ poisteného motorového vozidla X.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach tvrdených v odbornom vyjadrení predloženom žalovaným 1/ a do úvahy nebral ďalšie dôkazy, a to zhodné výpovede účastníkov nehody ako žalobcu a žalovaného 3/ a rovnako v otázke priebehu škodnej udalosti výpoveď žalovaného 2/. Závery o vzniku dopravnej nehody vyvodil len na základe odborného vyjadrenia a nie znaleckého posudku vyhotoveného nezávislým a nestranným znalcom. V tejto súvislosti dôvodil, že odborné vyjadrenie je vypracované osobou, ktorú si na zdokumentovanie škodovej udalosti určil žalovaný 1/. O objektívnosti odborného vyjadrenia teda možno mať dôvodné pochybnosti. Dával do pozornosti, že v odbornom vyjadrení sa niektoré skutočnosti len predpokladajú. Tvrdenia obsiahnuté v odbornom vyjadrení, týkajúce sa nehody, vychádzajú len zo simulácie tejto udalosti. Nakoľko odborné vyjadrenie bolo zostavené osobou, ktorú si určil žalovaný 1/, možno odôvodnene predpokladať, že podmienky, na základe ktorých bola vykonaná simulácia dopravnej nehody, nekorešponduje so skutočným priebehom dopravnej nehody. Zdôrazňoval, že odborné vyjadrenie nie je znalecký posudok. Z hľadiska mechanizmu vzniku škody, priebehu vzniku udalosti, zrážky motorových vozidiel a ďalších skutočností je potrebný znalecký posudok podľa § 207 ods. 1 CSP, a preto odborné vyjadrenie navyše predložené žalovaným 1/, ktorý by mal plniť na základe poistenia, nemožno považovať za objektívny a relevantný. Súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 27.04.2016 je uvedené, že súd zváži znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel za účelom ozrejmenia mechanizmu vzniku spôsobenej škody vzhľadom k zodpovednosti účastníkov konania, ako aj k odhadu rozporovanej výšky škody. O tejto skutočnosti rozhodol súd prvej inštancie bez účasti žalobcu, avšak v opačnom prípade by v súlade s ust. § 207 ods. 1 CSP žalobca bezpodmienečne navrhol vykonanie znaleckého dokazovania. Súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukazoval na tú skutočnosť, že v súvislosti s predmetným konaním si súd vyžiadal správu o stave konania vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/135/2015, v ktorom žalovaný 2/ sa domáha svojho práva voči žalovanému 1/ z dôvodu, že žalovaný 1/ odmietol plniť poistné plnenie na základe havarijného poistenia. Súdu prvej inštancie bolo oznámené, že na Okresnom súde Bratislava I bude ustanovený znalec, ktorý bude určovať mechanizmus vzniku dopravnej nehody. V tejto súvislosti žalobca upozorňoval, že sa jedná o totožný a paralelný priebeh rovnakej udalosti a nepostačuje, aby sa závery súdu odrážali len z odborného vyjadrenia bez vykonania riadneho znaleckého dokazovania. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že polícia nebola prítomná v čase a mieste skutku a bola privolaná na zdokumentovanie škodovej udalosti, poukazoval na to, že mu nie je známy prípad, kedy by nastala situácia, že polícia bola priamo prítomná v čase a mieste skutku. Polícia je privolaná až pri vzniku udalosti a skutku, v opačnom prípade by potrebná nebola. Mal za to, že sa jedná o nelogický záver súdu, ktorým vyvracia nerelevantnosť tohto dôkazu. Navrhoval preto vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel za účelom ozrejmenia mechanizmu vzniku spôsobenej škody vzhľadom k zodpovednosti strán sporu, ako aj odhadu rozporovanej výšky škody tak, aby bol týmto dôkazom vykonaný nezávislý a objektívny znalecký posudok, ktorý by mal vyvrátiť závery odborného vyjadrenia predloženého žalovaným 1/ a preukázať pravdivosť tvrdení žalobcu, žalovaného 2/ a 3/.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Uviedol, že pri preukazovaní priebehu škodovej udalosti a určenia vinníka vzniku škodovej udalosti žalobca predložil iba policajnú správu, ako aj zhodné vyjadrenia účastníkov dopravnej nehody. Žalovaný 1/ predložil súdu znalecký posudok č. X/XXXX, vypracovaný K.. T. Y., znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR pre odbory Doprava cestná, odvetvia Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel, evidenčné číslo znalca XXXXXX. Znalec jasne logicky odôvodnil ten záver, že ku škodovej udalosti s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo takým spôsobom, ako to bolo prezentované v žalobe. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyvrátil skutočnosti uvedené v odbornom vyjadrení vypracovanom K.. Y., ani nenavrhol dôkazy na jeho vyvrátenie, resp. predložil vlastný znalecký posudok / odborné vyjadrenie. Pri absencii žalobcu, žalovaní 2/ a 3/ navrhovali dôkazy za žalobcu, teda vo svoj neprospech, pričom motiváciu žalovaných na takomto konaní ponecháva žalovaný 1/ na úvahe súdu. Ohľadom spochybňovania odborného vyjadrenia o priebehu škodovej udalosti zo strany žalobcu, žalovaný 1/ považoval za potrebné uviesť, že všetky dôkazné prostriedky majú v zmysle CSP rovnakú dôkaznú silu, a teda znalecký posudok nestojí
nad odborným vyjadrením, ako sa to snaží prezentovať žalobca. Argumentáciu žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom považuje za scestnú a zmätočnú z dôvodu, že žalobca sa riadne neospravedlnil, neuviedol závažný dôvod, pre ktorý sa nemohol zúčastniť pojednávania, nevyužil svoju možnosť dať sa zastúpiť substitútom.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. Súd prvej inštancie zdôvodnil zamietnutie žaloby predovšetkým tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdenej skutočnosti o tom, že za predmetnú škodovú udalosť zodpovedajú žalovaní 1/, 2/. Naopak, žalovaný 1/ uniesol dôkazné bremeno a spochybnil odborným vyjadrením tvrdenia žalobcu. Dôvodil, že žalovanými 2/, 3/ navrhovaný dôkaz znaleckým dokazovaním za účelom preskúmania záverov odborného vyjadrenia K.. T. Y. zo dňa 04.04.2015 pod č. X/XXXX nevykoná z dôvodu, že dôkazné bremeno uniesť žalobu má žalobca.
6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, tvrdenia žalobcu a žalovaných 2/, 3/ sú čo do popisu skutkového deja - mechanizmu vzniku dopravnej nehody zhodné. S ich zhodnými tvrdeniami korešponduje aj správa o nehode a potvrdenie OOPZ v T. zo dňa 04.12.2014. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie nepovažoval závery vychádzajúce z potvrdenia polície o vinníkovi škodovej udalosti za smerodajné, odvolací súd považuje za irelevantné, nie je totiž bežná situácia, že polícia by bola bezprostredne prítomná v čase a mieste dopravnej nehody. Možno v tomto smere súhlasiť so žalobcom, že je táto privolaná až po vzniku udalosti, tak ako tomu bolo aj v danom spore, kedy škodovú udalosť zadokumentovala. Súd prvej inštancie mal závažné pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení žalobcu a žalovaných 2/, 3/ s poukazom na závery odborného vyjadrenia znalca K., ktoré odborné vyjadrenie predložil súdu žalovaný 1/. Týmto pochybnostiam súdu nasvedčuje aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 27.04.2016 o odročení pojednávania na neurčito s tým, že súd zváži znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel za účelom ozrejmenia mechanizmu vzniku spôsobenej škody vzhľadom k zodpovednosti strán sporu, ako aj odhadu rozporovanej výšky škody.
7. Súd prvej inštancie napriek tomu, že mal pochybnosti, rozhodol o veci samej na pojednávaní bez odstránenia týchto závažných pochybností týkajúcich sa mechanizmu a príčin vzniku dopravnej nehody. Pochybil, keď rozhodol o nevykonaní ďalších dôkazov navrhovaných žalovanými 2/, 3/ s odôvodnením, že títo nie sú oprávnení navrhovať dôkazy za účelom preukazovania skutočností svedčiacich v ich neprospech. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaní 2/, 3/ navrhovali dôkaz na preukázanie ich tvrdení, a to bez ohľadu na to, že tieto boli zhodnými tvrdeniami so žalobcom. Práve z dôvodu, že súd prvej inštancie mal pochybnosti o pravdivosti ich tvrdení, v záujme spravodlivého rozhodnutia veci navrhovali ohľadom nich dokazovanie.
8. Povinnosťou súdu je dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranami sporu. Každá strana sporu môže navrhovať vykonanie dôkazu na preukázanie svojich tvrdení, tak ako tomu je aj v danom spore, keď aj žalovaní 2/, 3/ navrhovali vykonať dôkaz, ktorý môže smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti.
9. Aj keď odborné vyjadrenie nemá nižšiu právnu silu ako znalecký posudok (ako sa mylne domnievajú odvolatelia), ide o dôkazný prostriedkov, ktorý je svojou povahou obdobný znaleckému posudku, tento sleduje predovšetkým hospodárnosť konania. Ak však pre zložitosť posudzovaných odborných otázok odborné vyjadrenie nepostačuje (tak ako sa to javí aj v danom spore), súd ustanoví znalca alebo znalecký ústav, aby vo veci vypracoval znalecký posudok.
10. Odvolací súd nemôže ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že súd prvej inštancie i napriek tomu, že mu bolo známe, že na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/135/2016 je vedené konanie, v ktorom sa rieši tá istá udalosť, ktorá je predmetom tohto sporu, kde bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie ohľadne mechanizmu a príčin vzniku dopravnej nehody zo dňa 04.12.2014, rozhodol vo veci samej, a to bez vyčkania na závery uvedeného znaleckého dokazovania, resp. bez toho, aby na návrh strán sporu, bez ohľadu na to, či sa jednalo o žalobcu alebo žalovaných, ktorí chceli tak preukázať
svoje tvrdenia, nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Právne posúdenie otázky, ktorá je, resp. bola riešená aj v konaní pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/135/2016, je v preskúmavanej veci otázkou zásadnou. 11. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobným veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie.
12. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, neobjasnenie všetkých skutkových okolností a neúplnosť skutkových zistení, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/, § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Súd prvej inštancie je povinný ďalej vo veci konať tak, že doplní dokazovanie v intenciách hore uvedených, dokazovanie riadne vyhodnotí v súlade so zákonnými ustanoveniami a v súlade so súdnou praxou opätovne vo veci rozhodne.
14. Doplní dokazovanie za účelom ozrejmenia mechanizmu a príčin vzniku dopravnej nehody. Z hľadiska hospodárnosti konania oboznámi sa, v akom štádiu konania sa nachádza vec vedená na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 28Cb/135/2016, prípadne sám vo veci nariadi znalecké dokazovanie. Vec prejedná takým procesným postupom, aby stranám bola poskytnutá možnosť realizovať Ústavou SR a CSP zaručené procesné práva. Vyporiada sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré boli tiež produkované stranami sporu, všetky vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a následne o veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
15. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).