Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. K., N.. XX.XX.XXXX, bytom V. XX a W. K., N.. XX.XX.XXXX, bytom V. XX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: matka: P. Á., nar. 23.07.1973, bytom V. XX a otec: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX o zvýšenie výživného na maloleté deti takto

rozhodol:

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/540/2005-14 zo dňa 30.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30.11.2005 vo výroku o výživnom tak, že otcovi Q. K. sa zvyšuje výživné na maloletú K., nar. XX.XX.XXXX z 30% zo sumy životného minima na sumu 35,--Eur mesačne a na maloletého W., nar. XX.XX.XXXX z 30% zo sumy životného minima na sumu 35,--Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Takto určené výživné je splatné k rukám matky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 10.01.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú K. a maloletého W.. Vo svojom vyjadrení matka uviedla, že otec pracuje u V. R. pravdepodobne bez papierov, pričom je dobre zaplatený, avšak má rád herné automaty a alkohol. Otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, avšak deti sú väčšie a vyžadujú toho viac. Matka ich vychovala od malička, pričom platila všetky výdavky. V súčasnosti poberá od úradu práce sumu 192,20 € a sama to finančne nezvláda. Z daného dôvodu žiada o zvýšenie výživného.

2. Na pojednávaní konanom dňa 07.02.2018 matka uviedla, že trvá na svojom návrhu. Matka pritom uviedla, že otec pred deťmi nadával a všetky peniaze nahádzal do automatov. Túto skutočnosť matka navrhla preukázať svedkami, pričom jej súd uložil povinnosť označiť mená svedkov a zabezpečiť ich prítomnosť.

3. Otec na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že neprispieva matke na výživu maloletých detí, avšak v súčasnosti nepracuje a má dlžobu aj u súčasného prenajímateľa. Otec si chodí príležitostne privyrobiť u V. R., ako aj u jeho rodinných príslušníkov, kde na deň dostanem od 15,--Eur do 20,--Eur. Nechodí však pracovať každý deň, mesačne si viem takto privyrobiť asi 250,--Eur pokiaľ mu nedochádza do výšky nájomného, tak si zvyšnú sumu požičia. Nechodí do práce každý deň, z domu však odchádza vždy, pretože sa doma nedá vydržať. Zdržiava sa zväčša u rodiny v V., C. alebo u svojich kamarátov. Na otázku sudkyne, či otec chodieva do krčmy uviedol, že v krčme nebol asi jeden rok a automaty nehráva od januára tohto roka. Dovtedy otec vedel peniaze, ktoré zarobil nahádzať do automatov.

4. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že zotrvávajú na svojich písomných podaniach. Ďalej uviedla, že od poslednej úpravy v roku 2005 došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí a preto je potrebné, aby bola zmenená aj výška výživného. Sú toho názoru, že je v schopnostiach otca, aby si privyrobil, nakoľko aj sám preukázal, že si chodí príležitostne privyrábať.

5. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 28.02.2018, ktorého sa nezúčastnila matka, ktorá termín pojednávania brala na vedomie, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnila. Z daného dôvodu súd pojednával v neprítomnosti matky.

6. Otec na pojednávaní uviedol, že pracoval asi pred 5 rokmi v N. a potom vo Š.. V N. pracoval na zmluvu, avšak majiteľ neplatil, tak odišiel z práce, vo Š. bol iba brigádnicky, nakoľko mu nechceli dať zmluvu, pretože v minulosti bol trestne stíhaný. V N. mal dostať 8,--Eur na hodinu, avšak dostal len zálohy vo výške 500,--Eur alebo 600,--Eur. Potom keď sa vrátil z N., neviem presne v ktorom roku skúšobne pracoval aj na píle bez zmluvy. Pracoval tak, že dva dni robil a dva dni bol doma. Tam dostal 15,--Eur na deň. V tom čase býval s manželkou na T.A. a bolo ťažké dochádzať na uvedenú pílu. Kamarát mu vravel, aby tam išiel na mesiac, to on odmietol. Otec ďalej uviedol, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Mal rodičovský dom, avšak sestra ho predala a z uvedených peňazí nedostal nič, nakoľko ona splatila svoj úver. Otec chodil po brigádach a niekedy doniesol mäso, avšak matka ho odmietla dať do chladničky, pretože chladnička bola jej. Keď mal peniaze zvykol deti brávať kúpať sa na B.. Išli na víkend a bývali u jeho kamaráta. Boli tam asi tri alebo štyrikrát. Na otázku sudkyne, prečo nepracuje uviedol, že skúšal dávať žiadosti, dal žiadosť do F., tam ho nechceli. Bol na skúšku na stavbe v V., avšak pýtali sa, či nebol trestaný, alebo nemá exekúciu a tak ho nevzali. Teraz má ísť s kamarátom do zahraničia sadiť stromčeky

7. Na pojednávaní súd vyslúchol svedka V. R., ktorý uviedol, že k otcovi má kamarátsky vzťah. Otec mu chodí pomáhať napr. s drevom, bol u neho asi dva alebo trikrát. Neplatil mu nič, niekedy mu dal stravu, niekedy 5,--Eur. Svedok mal vedomosť, že otec chodí pomáhať viacerým, napríklad svojmu bratrancovi J. Š., ktorý je invalidný dôchodca. Podľa jeho vedomostí u neho nedostáva nič, iba sa tam naje, poprípade dostane nejaké oblečenie. Otca videl aj v krčme, ako bol na pivo, automaty ho tam nevidel hrať. Na otázku kolíznej opatrovníčky, či otec má nejaké zdravotné problémy, svedok uviedol, že neviem, ale sem tam sa sťažuje na to, že ho bolí noha. Na otázku kolíznej opatrovníčky, či svedok má vedomosti o tom, prečo sa otec nechce zamestnať, svedok uviedol, že vie o tom, že má dlžoby v sociálnej a možno aj v zdravotnej poisťovni a z daného dôvodu ho nechcú zamestnať. Svedok má vedomosť o tom, že asi pred dvoma rokmi robil otec pastiera, bol tam však len dva dni a vyhodili ho.

8. Zároveň bol vypočutý svedok V. R. B.., ktorý uviedol, že otca poznám od malička, chodí ku nemu pracovať Otec chodí pomáhať nielen jemu, ale aj synom alebo svokrovcom. V jeseni chodil otec pomáhať častejšie, nakoľko stavali u syna garáž. Teraz chodil sem tam tlačiť fúrik, nakoľko má svedok problémy s kĺbami. Čo sa týka pomoci u svokrovcov ,tak väčšinou otec príde len zložiť alebo vyložiť vetriesku s drevom. Otec chodí k nemu často, zastaví sa ráno na kávu a potom ide preč. Svedok zvykne volávať otca podľa potreby. Stávalo sa, že aj raz alebo dvakrát do týždňa, ale bolo aj obdobie, keď ho 3 týždne nevolal. Za vykonanú prácu mu svedok zvykne dať 5,--Eur, keď napr. vykydá hnoj spod koňa, aby mal na chlieb na cigarety. Manželka mu zvykne dať nejaké jedlo. Svedok má vedomosť, že otec chodí robiť aj po iných kamarátoch, alebo u rodiny, napr. u bratranca J., kde chodí kosiť trávu. Nemá však vedomosť o tom, či mu dávajú nejaké finančné prostriedky za túto pomoc. Zároveň uviedol, že raz za polrok zvykol otcovi požičať asi 50,--Eur, ktoré si u neho potom odpracoval. Na otázku sudkyne, či svedok má vedomosť o tom, či otec chodí do krčmy, uviedol ,že počul, že zájde na pivo.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, obsahom spisu sp. Zn. 11P/540/2005, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/540/2005 - 14 zo dňa 30-11-2005 bola medzi rodičmi schválená dohoda na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé dieťa zvlášť. Maloletá K. mala v tom čase 3 roky a mal. W. 1 rok.

11. V konaní bolo preukázané, že matka nepracuje , jej jediným príjmom je podpora z úradu práce vo výške 192,20 Eur mesačne. Matka má výdavky na mal. K. vo výške cca 8,80 Eur mesačne v súvislosti s návštevou školy. Taktiež mala výdavky na obuv vo výške 33,56 Eur.

12. Šetrením bolo zistené, že matka pracovala u zamestnávateľa E. B. od 04.04.2017 do 16.04.2017.

13. V konaní bolo zistené, že otec v súčasnosti nepracuje. Asi pred 5 rokmi pracoval na zmluvu v N., odkiaľ odišiel, pretože mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu iba zálohu vo výške 500 alebo 600 Eur. Následne odišiel pracovať brigádnicky do Š.. Potom, čo sa vrátil domov sa pokúšal zamestnať. Istý čas pracoval na píle, avšak nevedel do práce dochádzať a odmietol ísť na celý mesačný turnus. Otec bol krátko zamestnaný ako pastier, potom na stavbe a v F., avšak väčšinou s ním nechceli uzavrieť zmluvu, pretože bol trestne stíhaný. Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že voči otcovi sa viedli tri konania a to za ublíženie na zdraví pod sp.zn. 1T/6/2006 a prečin zanedbania povinnej výživy sp.zn. 4T/81/2006 a 2T/293/2009. Takisto bolo preukázané, že otec vlastnil časť rodičovského domu spolu so sestrou, ktorá uvedenú nehnuteľnosť predala, pričom otec z predaja nezískal žiadne finančné prostriedky, nakoľko tieto slúžili na úhradu dlhov jeho sestry. Otec neuviedol súdu žiadne výdavky, predložil len doklad o zaplatení nájomného za obdobie september 2017.

14. Zo šetrenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Pre neplnenie si vyživovacej povinnosti bol aj trestne stíhaný. Všetky potreby v súvislosti s maloletými deťmi zabezpečuje matka sama a finančne jej pomáhajú jej rodičia. Byt, ktorý obýva matka pozostáva z 2 izieb, predizby, kúpeľne, WC a kuchyne. Jedna izba slúži matke a maloletým deťom a druhú obýva otec. Za nájom a inkaso prenajímateľovi uhrádzajú sumu 300,- € mesačne. Takto vysokú sumu matka nevie uhradiť , pričom otec jej neprispieva, z daného dôvodu si hľadá iné vhodnejšie zamestnanie. Úrad poskytuje matke pomoc v hmotnej núdzi vo výške 67,- Eur mesačne, taktiež poberá prídavky na deti vo výške 71,04 Eur. A náhradné výživné vo výške 54,64 Eur. Podľa vyjadrení matky otec nepracuje na pracovnú zmluvu a zároveň má vedomosti, že hráva automaty, pričom niekedy disponuje značným objemom peňazí. Zároveň otec denne požíva alkoholické nápoje. Z daného dôvodu je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť deťom primeranú výživu. Maloletá K. uviedla, že s otcom sa jej nebýva dobre, pretože všetko prepije alebo nahádže do automatov. Nekupuje im žiadne veci a otec sa k nim správa zle, napr. ich vymkol z bytu a nechcel ich pustiť dnu. Deti uviedli, že sú v kontakte so starými rodičmi z V., ktorý im pomáhajú, s otcovou rodinou sa nestretávajú. Úrad konštatoval, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. Poukázali pritom, že od poslednej úpravy výživného prešiel dosť dlhý čas, počas ktorého maloleté deti vyrástli a v tej súvislosti sa zvýšili výdavky na stravu, ošatenie ako aj hygienu, zároveň maloleté deti nastúpili na 2. Stupeň základného vzdelávacieho procesu, s čím sú spojené aj vyššie školské výdavky.

15. Z výsluchu svedka V. R. bolo zistené, že otec mu chodí príležitostne pomôcť, pričom za jeho pomoc mu neplatí. Poskytne mu jedlo resp. mu dá 5 Eur. Svedok mal vedomosti o tom, že chodieva pomáhať viacerým kamarátom, pričom nevedel uviesť, či mu títo platia. Zároveň uviedol, že otec sa nevie zamestnať, pretože má dlhy v sociálnej a zdravotnej poisťovni. Taktiež uviedol, že otca videl v krčme na pive.

16. Z výsluchu svedka V. R. B.. bolo zistené, že otec mu chodí pomáhať podľa potreby. Chodí pomáhať nielen jemu, ale aj jeho synovi, svokrovcom aj ďalším kamarátom. Svedok otcovi za pomoc poskytne jedlo alebo 5,- Eur, aby mal na chlieb alebo cigarety. Zvykne mu požičať z času na čas aj sumu 50,- Eur, ak to potrebuje, pričom potom si túto sumu odpracuje.

17. Z výpovede otca ako aj svedkov v konaní boli zistené určité rozpory, najmä čo sa týka výšky poskytnutej odmeny za vykonanú prácu. Obaja svedkovia tvrdili, že otcovi neposkytujú žiadne peniaze za ním poskytnutú pomoc, nanajvýš mu dajú po 5,- Eur, zväčša mu však poskytnú iba jedlo. Súd neuveril tvrdeniam svedkov o výške sumy vyplácanej otcovi, s poukazom na výpoveď otca, ktorý uviedol, že na deň dostane 15,- až 20,- Eur, pričom sám uviedol, že si vie u svedkov mesačne privyrobiť sumu 250,- Eur. Z výpovede svedkov však bolo preukázané, že otec chodí pomáhať viacerým kamarátom. Zároveň výsluchom svedkov nebolo preukázané, že by otec chodil hrávať automaty, dokonca ani samotná matka nevedela označiť svedkov, ktorý by potvrdili jej tvrdenie, že otca videli na automatoch prehrať sumu vo výške 400,- až 500,- Eur.

18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

21. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Podľa ustanovenia § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

26. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Podľa zákonného ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení ako napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého stará poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov súd robí ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.

29. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal, pričom nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného, tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodnutia na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby na strane maloletého môžu byť rôzne. Sú závislé

predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenie v spoločenskom živote. Povinnosťou všetkých rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečovaniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to, či s nimi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Ani v prípade, že rodič nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj maloletých detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a sú odkázané na výživu rodičov. Podstatná zmena pomerov v zmysle § 78 je výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom dieťaťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Účelom výživného je nielen uhrádzanie bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne po dlhšie obdobie, prípade potreby celkom náhodné.

30. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného v roku 2005 došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré nastúpili do školy a plnia si povinnú školskú dochádzku. Maloletá K. navštevuje X. ročník Cirkevnej základnej školy v R. a maloletý W. X. ročník Cirkevnej základnej školy v R.. Vzhľadom na vek maloletých detí spojený s obdobím zrýchleného duševného aj fyzického vývoja, majú jednoznačne vyššie nároky na už aj základné odôvodnené potreby (oproti času predchádzajúcej úpravy výživného). V prípade matky došlo taktiež k zmene pomerov, keď pri predchádzajúcom rozhodovaní o výške výživného bola na rodičovskej dovolenke s príjmom 5 850 Sk (t.j. 194,18 Eur) a v súčasnosti je nezamestnaná odkázaná na pomoc v hmotnej núdzi vo výške 67,- Eur, teda možno konštatovať, že majetková situácia matky sa zmenila k horšiemu. Čo sa týka otca, tak tento ostal nezamestnaným, aj napriek tomu, že vystriedal viacero zamestnaní, nemá trvalú prácu. Z výpovede svedkov však bolo preukázané, že otec má dlhy v zdravotnej a sociálnej poisťovni a z daného dôvodu, ho nechcú zamestnať. Nikto nemôže nikoho nútiť, aby pracoval alebo si hľadal prácu, avšak pri osobách, ktoré sú viazané povinnosťou platiť výživné je potreba nájsť si prácu naviac umocnená potrebami vyživovaného dieťaťa, teda je tu vytvorený určitý zákonný aj spoločenský tlak na to, aby rodičia, ktorí majú takúto povinnosť pristupovali k hľadaniu si práce serióznejšie a výdatnejšie než ľudia, ktorí takúto povinnosť nemajú. Otec by preto mal robiť všetko pre to, aby si našiel výhodnejšie zamestnanie a to za účelom zabezpečenia adekvátnej výživy svojim maloletým deťom. Súd podotýka, že na strane povinného rodiča sa prihliada na jeho schopnosti, teda na faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné dosiahnuť s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosť, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. V konaní nebolo preukázané, že otec trpí nejakými závažnými zdravotnými ochoreniami, ktoré by mu bránili nájsť si zamestnanie. Naopak bolo preukázané, že otec je schopný vykonávať viacero druhov povolaní, keď z výsluchu otca ako aj svedkov bolo zistené, že pracoval napr. ako pilčík, pastier, vykonával práce na stavbe. Taktiež v minulosti pracoval aj v zahraničí. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že sa otec vzdal majetkového prospechu z predaja nehnuteľnosti po rodičoch v prospech svojej sestry, čím došlo k ukráteniu maloletých detí na primeranej výžive. Súd nebral do úvahy tvrdenia matky týkajúce sa hrania automatov ako ani tvrdenia, že otec prehral vysoké sumy, nakoľko súdu táto skutočnosť nebola preukázaná ani samotnou matkou ani svedkami. V danom prípade ide len o tvrdenie matky, ktoré sa nepodarilo preukázať. Z daného dôvodu má súd za to, že je v schopnostiach otca zabezpečiť si príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy, čo preukázal aj on sám tým, že si chodí privyrábať u svojich kamarátov, rodiny ako aj u svedkov. Pretože otec nepreukázal súdu, že má nejaké výdavky, súd pri určení výšky výživného vychádzal z výšky minimálnej mzdy za rok 2018, ktorá je 480 Eur v hrubom t.j. čistá mzda predstavuje sumu 403,18 Eur. Z daného dôvodu súd určil výživné vo výške 35,- Eur na každé z maloletých detí. Takto určené výživné spolu so starostlivosťou matky ako aj jej finančným príspevkom budú pokrývať odôvodnené potreby detí.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)

Podľa § 62 ods. 1, 2 je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).