Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/96/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XX, zastúpeného JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Partizánska 7571/58 proti žalovanej E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpenej Mgr. Jurajom Orvanom, advokátom, so sídlom Žilina, Sad SNP 8, za účasti intervenienta na strane žalovaného Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 3.747,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6C/221/2013-322 zo dňa 16. novembra 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, žalovanej priznal náhrada trov konania vo výške 100% a rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia 3.747,54 eur spolu s úrokom z omeškania s odôvodnením, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo poškodené pri dopravnej nehode medzi žalobcom a žalovanou. Príčinou dopravnej nehody bolo vbehnutie divej zveri diviaka z obilného porastu nachádzajúce sa pri ceste do jazdnej dráhy motorového vozidla žalovanej, na základe čoho došlo k zrážke motorového vozidla žalovanej a diviaka, ktorý bol v dôsledku tejto zrážky vymrštený a odhodený do oproti idúceho motorového vozidla žalobcu. Žalobca ako poškodený zaslal poisťovni Wustenrot poisťovňa, a.s., ktorá je poisťovňou žalovanej, oznámenie poškodeného o poistnej udalosti, na základe čoho si uplatnil vzniknutú škodu na svojom motorovom vozidle. Poisťovňa žalovanej odmietla poskytnúť žalobcovi náhradu škody.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že k dopravnej nehode došlo dňa 15.05.2010 o 21:20 hod. v mieste okresu Nové Mesto nad Váhom, k.o. Beckov, komunikácia: cesta tretej triedy č. 507017. K dopravnej nehode došlo tak, že vodička X. viedla vozidlo Fiat Punto v k.o. Beckov po ceste III/507017 smerom od obce Kočovce, časť Rakoľuby k obci Kálnica, pričom v priamom úseku komunikácie po prejdení ľavotočivej zákruty jej sprava, z poľa obilného porastu náhle a neočakávane do jazdnej dráhy vbehla lesná zver - diviak, následkom čoho došlo k zrážke vozidla a diviaka, ktorý bol v dôsledku zrážky odhodený do proti jazdiaceho vozidla Mazda 3, ktoré viedol vodič B., následkom čoho došlo k usmrteniu diviaka. Ako príčina dopravnej nehody bolo v zázname o dopravnej nehode uvedené pôsobenie zvierat, vbehnutie zvery na vozovku. Celková škoda bola uvedená 4.200,- eur. Vlastníkom a vodičom osobného motorového vozidla EČ: NM XXX BH bola žalovaná. Vlastníkom a vodičom osobného motorového vozidla EČ: TN XXX BV bol žalobca. Pre Wüstenrot poisťovňu a.s. bol spísaný "Agreed statemen", kde žalovaná uviedla, že krátko pred zrážkou s diviakom pocítila únavu, ktorej keby nebolo dokázala by nehode pravdepodobne zabrániť. Diviaka po náraze odhodilo priamo do vozidla B. Zrážke teda nemohla zabrániť. Dňa 25.05.2010 bolo spísané oznámenie poškodeného o poistnej

udalosti poisťovni Wüstenrot, v zmysle ktorého podrobného popisu nehody, vodička X. zrazila diviaka, ktorý bol nárazom odhodený do motorového vozidla žalobcu - priamo. Vychádzajúc z popisu nehody je tu i uvedené, že vodička X. sama uviedla, že dôvodom zrážky bola jej nepozornosť v dôsledku únavy. Podľa kalkulácie spoločnosti Techcar Slovakia s.r.o., náklady na opravu vrátane DPH predstavujú sumu 4.833,99 eur. Listom zo dňa 26.07.2010 poisťovňa Wüstenrot a.s. oznámila žalobcovi, že prevádzkovateľ poisteného vozidla nezodpovedá za vznik škodovej udalosti, nakoľko ten škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Na základe uvedeného, škodovú udalosť uzavreli v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka (zbavenie sa zodpovednosti) bez náhrady škody. Listom zo dňa 06.02.2011 bola poisťovni Wüstenrot poisťovňa a.s. zo strany žalovanej zaslaná sťažnosť k stanovisku k predmetnej škodovej udalosti z 15.05.2010. Listom zo dňa 16.03.2011 bolo zaslané žalovanej oznámenie stanoviska k odvolaniu voči zamietnutiu predmetnej škodovej udalosti, v zmysle ktorého poisťovňa uvádza, že je nútená konštatovať, že stanovisko, ktoré bolo zaslané v korešpondencii zo dňa 26.07.2010, je správne. Škodová udalosť bola ukončená podľa § 428 Občianskeho zákonníka, ako bezpredmetná, nakoľko prevádzkovateľ vozidla nezodpovedá za jej vznik. Pri vzniknutej škode nejde o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla, nakoľko spôsobenej škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Z faktúry č. 2011/140 vystavenej dňa 23.12.2011, splatnej dňa 23.12.2011, dodávateľom Ing. R. R. - AUTORAM súd zistil, že touto faktúrou dodávateľom vyúčtoval žalobcovi titulom opravy motorového vozidla Mazda 3 s evidenčným číslom TN XXX BV sumu 2.791,54 eur. Žalobca túto sumu uhradil dodávateľovi dňa 23.12.2001 vychádzajúc z príjmového pokladničného dokladu č. 140/2011. Z faktúry č. 2012/030 vystavenej dňa 10.05.2012, splatnej dňa 17.05.2012 súd zistil, že Ing. R. R. - AUTORAM ako dodávateľ vyúčtoval žalobcovi za opravu motorového vozidla Mazda 3 s evidenčným číslom TN XXX BV sumu 956,- eur. Žalobca túto sumu zaplatil prevodným príkazom zo dňa 14.05.2012. Z obsahu priestupkového spisu č.p.: ORP-N-550/DI-TN-2010Be súd zistil, že Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie výkonu služby, odložil vec vo veci poškodených žalobcu a žalovanej s tým, že nie je podozrenie zo spáchania priestupku podľa § 60 ods. 3 písmeno a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov týkajúci sa dopravnej nehody, nakoľko nejde o podozrenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V zázname sa konštatuje, že dopravnú nehodu nezavinili vodiči motorových vozidiel, ale zavinila ju lesná zver - diviak. Nakoľko teda v predmetnej veci nejde o podozrenie zo spáchania priestupku, vec bola v zmysle uvedeného § 60 ods. 3 písmeno a) zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov odložená. Zo znaleckého posudku č. 24/2015 súd zistil z vyjadrenia znalca Ing. R. Y., po ním realizovanej analýze nehodového deja, že ani jeden z vodičov nemohol zrážke s diviakom zabrániť, ani keby boli schopní ho zaregistrovať v čase približne 1,0s pred prvou zrážkou - čo je tiež s výrazne prevažujúcou pravdepodobnosťou takmer vylúčené. Podmienky kontrastu medzi diviakom a pozadím a časové možnosti na zastavenie, vyhnutie sa alebo zníženie rýchlosti boli pre oboch vodičov takmer nulové. Vbehnutie diviaka na cestu z porastu, za tmy v extraviláne medzi dve míňajúce sa vozidlá, z technického hľadiska možno jednoznačne hodnotiť ako prekážku technicky náhlu. V úseku medzi obcami sa nenachádza zvislé dopravné značenie, ktoré by upozorňovalo na vbehnutie divej zveri na cestu, pravdepodobne sa tam nenachádzalo ani v inkriminovanom čase. Rýchlosť jazdy 70 km/ hod. možno považovať za primeranú rozhľadu pred vozidlá, pretože dráha na zastavenie tejto rýchlosti havarijným brzdením so spomalením 7,85m.s-2 a celkovou reakčnou dobou 1,5s je blízka 57m, čo je priemerná vzdialenosť účinne osvetlenej plochy pri zapnutých a správne nastavených stretávacích svetlách. Výpočet rýchlosti primeranej dohľadu na diviaka vysokého cca 50cm je v tomto prípade neúčelné. Zásadnými negatívnymi faktormi zabraňujúcimi skoršiemu rozpoznaniu diviaka bol jeho nevypočítateľný vstup na cestu, kritické vzdialenosti pred vozidlom Fiat a zhodou okolností vzájomná blízkosť oproti sebe sa pohybujúcich vozidiel. Možnosť zabránenia zrážke vodičkou X. skoršou reakciu je čisto hypotetická, pretože by musela mať možnosť zaregistrovať diviaka skôr pred zrážkou aspoň o toľko času, aby bol schopný vyjsť z koridoru jej vozidla. To však predpokladá, buď podstatne menšiu rýchlosť pohybu diviaka na ceste alebo jeho zastavenie počas pohybu. K otázke č. 1, k popísaniu poškodenia motorového vozidla žalobcu a žalovanej podľa dostupných listinných dôkazov a fotografií a uvedeniu, za akých okolností dochádza k takémuto rozsahu poškodenia sa znalec vyjadril v tom smere, že pri zrážke s diviakom bol na vozidle Fiat poškodený predný nárazník v ľavej polovici od stredu a ľavý predný blatník. Nárazník bol poškodený bez prasklín na ľavom obryse za ohybom rohu. Ťažiskovým typom poškodenia sú praskliny cez celú hrúbku steny situované predovšetkým od strednej časti naľavo. Ľavý roh nie je prasknutý ani preliačený a nevidno na ňom ani zmenu farby povrchu ako následok prudkého ohybu plastovej steny výlisku. Poškodenie je typické pre čelný náraz vozidla do tuhej, premiestniteľnej prekážky a poškodenie je akceptovateľné ku priebehu nehodového deja. Na vozidle Mazda boli poškodené tieto diely: predný nárazník v ľavej polovici, mriežka nárazníka, ľavé svietidlo do hmly, mriežka svietidla,

predné čelo, chladič motora, chladič klimatizácie, medzi chladič stlačeného vzduchu, riadiaca jednotka motora, nádržka na kvapalinu do ostrekovača, ľavé rameno prednej nápravy. Rozsah poškodenia je typický pre náraz vozidla ľavou polovicou predného obrysu do tuhej prekážky s výškou do 40 - 50cm, pri kombinácii buď nižšej hmotnosti prekážky a jej vyššej rýchlosti v smere proti pohybu vozidla alebo vyššou rýchlosťou vozidla do prekážky s nižšou hmotnosťou a rýchlosťou proti pohybu vozidla. Celkové poškodenie vozidla je technicky prijateľné pre zrážku s diviakom, ktorý bol odhodený od protiidúceho vozidla. K otázke č. 2, či mohlo alebo nemohlo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla tak, ako uvádza žalobca, že diviak po odrazení od ľavej časti motorového vozidla žalovanej narazil do vozidla žalobcu, ako aj s ohľadom na postavenie motorového vozidla žalobcu a zrazeného diviaka znalec uviedol, že k poškodeniu vozidla žalobcu mohlo dôjsť tak, ako to uvádza. Vzájomné postavenia vozidiel a ďalšie detaily nehodového deja sú však pomerne presne definované. Predovšetkým sa jedná o vzdialenosť vozidiel v čase nárazu vozidla Fiat do diviaka a okamžité rýchlosti vozidiel. K otázke č. 3, aby znalec uviedol, či by mohlo na vozidle žalobcu dôjsť k takému rozsahu poškodenia aj v prípade, ak by nešlo o odrazeného diviaka, ale iba o staticky stojaceho, príp. ležiaceho diviaka na vozovke, znalec uviedol, že v prípade, že by malo prísť k rozsahu poškodenia, ktoré je predmetom analýzy a poškodenie by malo vzniknúť pri náraze do stojaceho diviaka s odhadovanými parametrami, potom nárazová rýchlosť vozidla do diviaka by musela byť v intervale od 120 do 130 km/hod. Vtedy by sa dosiahlo porovnateľné EES, hodnota celkovej deformačnej energie a impulzu rázu. Teoreticky by mohlo prísť k takému poškodeniu aj nárazom do statického diviaka. Pravdepodobnosť takéhoto priebehu je však závislá na praktickom posúdení prijateľnosti spôsobu riadenia vozidla vodičom B. v konkrétnom profile cesty, teda či by bol schopný bezpečne viesť svoje vozidlo v nasledujúcom úseku cesty - niekoľko 100m. Za priamym úsekom cesty, kde prišlo ku zrážke nasleduje z pohľadu vodiča B. dvojitá zákruta, prvá vpravo, ktorej prejazd uvedenou rýchlosťou 120 - 130 km/hod., za tmy, dažďa a na úzkej ceste, hodnotí ako technicky bezpečne nerealizovateľný. K otázke č. 4, ak je možné podľa dostupných informácií posúdiť, či žalobca mohol alebo nemohol predísť poškodeniu pri znížení rýchlosti a či by nižšia rýchlosť vozidla mala vplyv na rozsah poškodenia, znalec uviedol, že pri akceptovaní takého variantu v priebehu nehodového deja, pri ktorom ako časovo prvá zrážka prebehla medzi vozidlom žalovanej a vozidlo žalobcu narazilo do odhodeného diviaka, žalobca s pravdepodobnosťou blízkou istote nemohol predísť poškodeniu vozidla. Teoreticky zníženie rýchlosti jazdy všeobecne zníži rozsah poškodenia, a to bez ohľadu na to, či vozidlo narazí do stojaceho, ležiaceho alebo odhodeného diviaka, ktorý je v pohybe proti vozidlu. Podmienky kontrastu medzi diviakom a pozadím a časové možnosti na zastavenie, vyhnutie sa alebo zníženie rýchlosti, boli pre vodiča takmer nulové. Zásadnými negatívnymi faktormi pôsobiacimi proti skoršiemu rozpoznaniu diviaka bol jeho nevypočítateľný vstup na cestu v kritickej vzdialenosti pred vozidlom Fiat a zhodou okolností vzájomná blízkosť oproti sebe sa pohybujúcich vozidiel. Je veľmi málo pravdepodobné, aby vozidlo žalobcu narazilo do diviaka, ktorý už ležal na ceste po odhodení od vozidla Fiat a už sa nepohyboval. Vzhľadom na jeho celkovú výšku nad povrchom cesty (cca 30cm na boku ležiaci diviak), nábehový klyn, ktorý by vytváralo telo, by vozidlo pravdepodobne prebehlo, prípadne ťahalo pod sebou. S vysokou mierou pravdepodobnosti by diviak nebol odhodený vpravo ku krajnici, na ceste by zostali stopy po vlečení a aj výška rozsah poškodenej zóny na vozidle by boli iné, ako boli zadokumentované. K otázke č. 5, či by mohlo alebo nemohlo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla žalobcu pri priamej zrážke s diviakom, pri akej rýchlosti by mohlo dôjsť k rovnakému rozsahu poškodenia a či je s poukazom na okolnosti miesta zrážky možné, aby sa motorové vozidlá pohybovali takouto rýchlosťou, znalec uviedol, že teoreticky aj prakticky je možné spôsobiť na vozidle porovnateľné poškodenia aj pri priamej zrážke s diviakom. Pri stojacom diviakovi by bola potrebná nárazová rýchlosť Mazdy medzi 120 - 130 km/h. V prípade diviaka bežiaceho do jazdnej dráhy vozidla Mazda rýchlosťou 20 km/h by bola potrebná nárazová rýchlosť vozidla okolo 135 km/h. Po prihliadnutí na okolnosti a podmienky jazdy v inkriminovanom čase a mieste, znalec uviedol, že nepovažuje také rýchlosti jazdy za reálne. K otázke č. 6, ako možno hodnotiť z technického hľadiska diviaka a či je možné, aby došlo k jeho vymršteniu, znalec uviedol, že vbehnutie diviaka na cestu z porastu za tmy a dažďa v extraviláne, medzi dve míňajúce sa vozidlá, z technického hľadiska možno pre vodiča jednoznačne hodnotiť ako prekážku technicky náhlu. Nie je preukázané, že by sa v úseku cesty nachádzalo zvislé dopravné značenie, ktoré upozorňovalo na vbehnutie divej zveri na cestu, čo znamená, že sa pravdepodobne jednalo aj o prekážku nečakanú. Z technicko-mechanického hľadiska je vymrštenie diviaka akceptovateľné - ťažisko rázu pod ťažiskom diviaka umožní jeho nadvihnutie a vymrštenie po oblúku. V závere, k otázke č. 7, aby znalec uviedol iné skutočnosti, ktoré považuje vzhľadom na predmet sporu za dôležité, znalec uviedol, že diviaka odhodeného od vozidla Fiat považuje z čisto technického hľadiska za predmet, nie za zviera. Za stret dopravného prostriedku (vozidla) s divou zverou možno považovať len prvú kolíziu vozidla Fiat s diviakom. Po prvej zrážke a po odrazení od vozidla Fiat už zviera nebolo schopné korigovať svoju

rýchlosť a smer pohybu. Jednalo sa teda o predmet (objekt) s definovanou hmotnosťou pohybujúci sa priestorom určitým smerom a rýchlosťou, na ktorý vplývali už len objektívne fyzikálne zákonitosti a sily. Bolo len otázkou náhody, aké následky jeho neovplyvniteľný pohyb vyvolá. Tento predmet bol uvedený do dynamicky neovplyvniteľného stavu v dôsledku bežnej prevádzky iného motorového vozidla. Vodič B. nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť jeho prítomnosť v mieste kolízie, ani zabrániť zrážke s ním.

3. Uvedené zistené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 4 ods. 2 písmeno b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v inkriminovanom čase došlo k stretu vozidiel žalobcu a žalovaného v tom smere, že sa v predmetnom inkriminovanom čase stretli ako vozidlá oproti sebe idúce, každé vo svojom jazdnom pruhu. Od motorového vozidla žalovanej došlo "k odhodeniu, resp. k odmršteniu" do jej jazdnej dráhy náhle vbehnutého zvieraťa diviaka, ktorého je nevyhnutné považovať za prekážku technicky náhlu. Tento narazil do motorového vozidla žalobcu, ktoré poškodil. Vychádzajúc z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, je základným predpokladom pre túto zodpovednosť naplnenie štyroch základných predpokladov zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie vodiča. Súd je toho názoru, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, že žalovaná neporušila žiadnu povinnosť uloženú jej právnymi predpismi, a teda súd postráda existenciu základného predpokladu nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje na samotný záznam z dopravnej nehody, ktorý bol vydaný Okresným dopravným inšpektorátom v Trenčíne, v ktorom ako príčina škodovej udalosti je uvedená "pôsobenie zvierat, vbehnutie zveri na vozovku". Súd bol ďalej toho názoru, že nie je možné stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vychádzajúc z ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka a škodu spôsobenú okolnosťou prevádzky podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka, keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Podľa druhej vety § 428 Občianskeho zákonníka sa však prevádzateľ môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 Občianskeho zákonníka), avšak ktorá bola spôsobená vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pre vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Napriek právnej vete Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03.06.2014, sp. zn. Cpj.5/2014, podľa ktorého "aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škoda, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá nemožno zbaviť", ktoré sa podľa názoru súdu na danú situáciu nevzťahuje, sa súd zaoberal otázkou v súlade s doterajšou ustálenou rozhodovacou praxou súdov, či sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, v ktorom prípade sa prevádzateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, resp. či išlo o situáciu opačnú, za súčasného preukázania ktorej, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzateľa považovať, sa možno škody zbaviť za existencie tohto liberačného dôvodu. Podľa názoru súdu sa žalovaná zbavila svojej zodpovednosti za škodu, pretože v danom prípade bola škoda spôsobená okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, ale okolnosťou vonkajšou a okolnosťou nepredvídateľnou, pričom žalovaná škode nemohla objektívne zabrániť ani vynaložením všetkého úsilia, ktoré je možno od nej požadovať. Možno konštatovať, že podľa § 427 Občianskeho zákonníka došlo ku škode vyvolanej osobitnou povahou tejto prevádzky, avšak táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod v prevádzke nemajú (odmršteným zvieraťom do cesty). Iba samotná prevádzka, resp. rotácia kolies bez toho, aby došlo k stretu so zvieraťom by nebola spôsobila privodiť na motorovom vozidle škodu. V danom prípade nastala situácia predpokladaná § 428 Občianskeho zákonníka upravujúcim liberáciu prevádzateľa, a to, že škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. Podľa názoru súdu žalovaná objektívne nemohla škode zabrániť ani s vynaložením všetkého úsilia, ktoré je od nej možné požadovať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery znaleckého posudku, podľa ktorého možno s pravdepodobnosťou blízkou istote tvrdiť, že ani jeden z vodičov nemohol zrážke s diviakom zabrániť, ani keby boli schopní ho zaregistrovať v čase približne 1,0s pred prvou zrážkou

- čo je tiež s výrazne prevažujúcou pravdepodobnosťou takmer vylúčené. Podmienky kontrastu medzi diviakom a pozadím a časové možnosti na zastavenie, vyhnutie sa alebo zníženie rýchlosti boli pre oboch vodičov takmer nulové. Vbehnutie diviaka na cestu z porastu za tmy, v extraviláne medzi dve

míňajúce sa vozidlá z technického hľadiska možno jednoznačne hodnotiť ako prekážku technicky náhlu. V úseku medzi obcami sa nenachádza zvislé dopravné značenie, ktoré by upozorňovalo na vbehnutie divej zveri na cestu, a pravdepodobne sa tam nenachádzalo ani v inkriminovanom čase. Rýchlosť jazdy 70km/h možno požadovať za primeranú rozhľadu pred vozidlá, pretože dráha na zastavenie z tejto rýchlosti havarijným brzdením so spomalením 7,85m.s-2 a celkovou reakčnou dobou 1,5s je blízka 57m, čo je priemerná vzdialenosť účinne osvetlenej plochy pri zapnutých a správne nastavených stretávacích svetlách. Vychádzajúc tiež z odpovede znalca na otázku č. 4, že zásadnými negatívnymi faktormi pôsobiacimi proti skoršiemu rozpoznaniu diviaka bol jeho nevypočítateľný vstup na cestu v kritickej vzdialenosti pred vozidlom Fiat a zhodou okolností vzájomná blízkosť oproti sebe sa pohybujúcich vozidiel a tiež z odpovede na otázku č. 6, že vbehnutie diviaka na cestu za tmy a dažďa v extraviláne, medzi dve míňajúce sa vozidlá, z technického hľadiska možno pre vodiča jednoznačne hodnotiť ako prekážku technicky náhlu, podľa názoru súdu tiež vyplýva skutočnosť, že žalovaná nemohla škode zabrániť ani s vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Súd tiež zastáva názor, že pokiaľ by i vznik škody na vozidle žalobcu súvisel s okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku žalovanej, teda aj keď by vznik škody nesúvisel s okolnosťami, ktoré by mali svoj pôvod v prevádzke, keď bezprostrednou príčinou škody bola v danom prípade iná okolnosť (vbehnutie zveri na cestu), ktorú nemožno objektívne predvídať a tým ani škode zabrániť, za daných okolností prichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa. Tiež podľa názoru súdu, keby tento neprijal uvedené závery, ustanovenie § 428 by sa stalo obsolentným. Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03.06.2014 sp. zn. Cpj.5/2014 sa podľa názoru súdu na danú situáciu nevzťahuje.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba "CSP").

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho sa súd prvej inštancie nijako nezaoberal výpoveďou žalobcu zo dňa 26.09.2014 a výpoveďou svedkyne Mgr. P. zo dňa 28.11.2014. Tieto dôkazné prostriedky súd vo svojom rozhodnutí nijako nevyhodnotil. Tieto výpovede sú pritom pre závery súdu rozhodujúce. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že v jazdnom pruhu žalovanej videl ako sa niečo pohybuje a že išlo o diviaka sa dozvedel až následne. Vzhľadom na poveternostné podmienky spomalil a podľa neho mal žalovaná šancu zareagovať, príp. sa rozhodnúť, akým spôsobom zareaguje. Svedkyňa Mgr. P. vypovedala, že po vyjdení zo zákruty jej partner /žalobca/ hovoril, či si všimla, že niečo je na ceste na opačnej strane cesty, na krajnici. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie týmito výpoveďami nezaoberal, hoci mohli mať vplyv na jeho záver, že možnosť žalovanej zabrániť zrážke skoršou reakciou je čisto hypotetická, pretože by musela mať možnosť zaregistrovať diviaka pred zrážkou. Rovnako tak uvedené skutočnosti nezohľadnil pri svojej činnosti ani znalec. Ani súd ani znalec potom nevzali do úvahy listinné dôkazy - náčrty situácie, ktoré vyhotovili obaja svedkovia vypočutí na pojednávaní dňa 28.11.2014. Pri svojom závere o tom, že žalovaná nemohla stretu s diviakom nijakým spôsobom zabrániť súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani vyjadrenia samotnej žalovanej, ktoré sú zaznamenané v dokumente o dopravnej nehode „AGREED STATMENT“, oznámení o poistnej udalosti z 25.05.2010 a sťažnosti žalovanej k stanovisku poisťovne zo dňa 06.02.2011. Zo všetkých týchto dokumentov vyplýva, že žalovaná sa vyjadrovala tak, že pred zrážkou s diviakom pocítila únavu, dôsledkom čoho bola jej znížená pozornosť a ak by tohto stavu nebolo, tak by nehode pravdepodobne zabránila. Uvedené tvrdenia žalovanej svedčia o porušení povinnosti povinností podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože podľa tohto zákona má vodič povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a nesmie viesť vozidlo, ak je jeho schopnosť viesť vozidlo znížená únavou. Uvedené konanie žalovanej možno posúdiť aj podľa § 420 Občianskeho zákonníka, teda je daná jej zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Podľa žalobca sa zviera s autom žalovanej zrazilo na jeho ľavom prednom boku, z čoho podľa neho vyplýva, že žalovaná absolútne nereagovala na vstup zvieraťa na vozovku. Ďalej žalobca poukázal na správanie sa žalovanej po nehode, keď táto utiekla z miesta dopravnej nehody, čím porušila zákon o cestnej premávke. Týmto konaním potom žalovaná znemožnila, aby u nej bola vykonaná dychová skúška, aby sa urobila fotodokumentácia z miesta nehody, aby sa zistilo v akom technickom stave je jej vozidlo a teda aby sa riadne a dôkladne vyšetrila dopravná nehoda. Žalobca tiež uviedol, že okolnosť únavy žalovanej pri vedení vozidla by mohla byť považovaná za okolnosť vo vnútri vlastnej prevádzky vozidla, z ktorej má pôvod dopravná nehoda, čo znamená, že podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka sa žalovaná nemôže svojej zodpovednosti za škodu zbaviť. V súvislosti s týmto ustanovením ďalej žalobca poukázal na odpoveď č. 7 v podanom znaleckom posudku, podľa ktorej „Bolo len otázkou

náhody, aké následky jeho neovplyvniteľný pohyb vyvolá. Tento predmet bol uvedený do dynamického neovplyvniteľného stavu v dôsledku bežnej prevádzky iného motorového vozidla.“. S tým úzko súvisí Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 5/2014 zo dňa 03.06.2014, podľa ktorého ak je škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Tieto závery je podľa žalobcu dôvodné aplikovať aj na daný prípad. Sám znalec konštatoval, že z technického hľadiska bol diviak vec a ak vplyvom otáčavých pohybov kolies vozidla žalovanej došlo k jeho vymršteniu, uvedeniu do pohybu smerom do auta žalobcu, následkom čoho bola na vozidle žalobcu spôsobená škoda, je to rovnaká situácia, ako keby škodu na vozidle žalobcu spôsobil vymrštený kameň z pod kolies iného auta. Súd prvej inštancie tak nesprávne vyhodnotil, že v prípade diviaka vymršteného vozidlo žalovanej do vozidla žalobcu sa nejedná o okolnosť, ktorá by mala pôvod v prevádzke motorového vozidla. Nakoniec žalobca poukázal na to, že súd sa v napadnutom rozsudku nevyporiadal so všetkými jeho námietkami proti záverom podaného znaleckého posudku, nevyporiadal sa ani s rozpormi vo výpovediach svedkov a strán sporu ohľadne strany vozovky, z ktorej na vozovku diviak vybehol a podobne. Z týchto dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a žalovanú zaviazal na peňažné plnenie, ktoré žalobca požadoval v žalobe.

6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná. Uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a považuje ho za vecne správne a zákonné. Podľa nej žalobca v odvolaní len vo všeobecnosti, bez konkretizácie uviedol, že podáva odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. c) - nesplnenie procesných podmienok a písm. d) - iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalobcu z uvedených dôvodov, bez ich náležitého odôvodnenia, poukazuje na zjavnú účelovosť odvolania. Pokiaľ ide o ďalší z odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom - § 365 ods. 1 písm. f) - skutkové vady rozhodnutia, k tvrdenia žalobcu a svedkyne Mgr. Bednárikovej v ich výpovediach nebolo prihliadnuté pre nezrovnalosti a vážne pochybnosti o pravdivosti opisovaného priebehu skutkového deja stretu vozidiel, ktoré z ich výpovedí vyplynuli. Vzhľadom na protichodnosť tvrdení sporových strán a svedkov súd správne ustálil, že zistenie priebehu nehodového deja je otázkou odbornou, ktorú je potrebné objasniť znaleckým dokazovaním. Konštatovania znalca na str. 10 podaného znaleckého posudku a súčasne jeho odpovede na otázky č. 4 a 6 v tomto znaleckom posudku jednoznačne vyvrátili akékoľvek tvrdenia odvolateľa o príčinnej súvislosti medzi údajnou únavou žalovanej a nehodou. Laický názor žalobcu o tom, že tvrdená únava žalovanej mala byť príčinou dopravnej nehody boli znaleckým dokazovaním vyvrátený. Znalecký posudok bol potom relevantným zákonným podkladom pre správne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Čo sa týka posledného z odvolacích dôvodov žalobcu - § 365 ods. 1 písm. h) - nesprávne právne posúdenie veci, podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav aplikoval správne zvolenú právnu normu a túto tiež správne interpretoval. Správne súd usúdil, že na strane žalovanej je daný dôvod zbavenia sa jej zodpovednosti za škodu podľa § 428 Občianskeho zákonníka, keď ide o prípad, keď škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou. Žalobca účelovo prirovnáva škodu spôsobenú na svojom vozidle diviakom odrazeným od nárazníka vozidla žalovanej so škodou, ktorá je spôsobená na čelnom skle vozidla kamienkom /pôvodne na ceste nehybne ležiacim/ vymrštením z vozovky pohybom kolies iného idúceho vozidla. Toto žalovaná odmieta. Vybehnutie diviak z porastu za tmy a dažďa, v mieste bez zvislého dopravného značenia upozorňujúceho na možnosť vbehnutia zvery, do jazdnej dráhy vozidla žalovanej, jeho stret s vozidlo žalovanej a následné nekontrolovateľné odrazenie sa do motorového vozidla žalobcu tvorí z právneho hľadiska jeden skutkový dej, ktorý vyvstal v dôsledku vyššej moci. Z týchto dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. K odvolaniu žalobcu sa tiež písomne vyjadril intervenient na strane žalovanej. Uviedol, že napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch považuje za vecne správny, plne sa s ním stotožňuje a rovnako tak sa stotožňuje aj s odôvodnením a právnymi úvahami, ktoré k nemu súd viedli. Skutkový stav bol vo veci dostatočne zistený a vyplynulo z neho, že od žalovanej nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, v dôsledku čoho bola podľa § 428 Občianskeho zákonníka zbavená zodpovednosti za škodu. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. K vyjadreniam žalovanej a intervenienta na jej strane sa písomne vyjadril žalobca. Podľa neho nie je pravdou, že by znalec vyvrátil akékoľvek tvrdenia o príčinnej súvislosti medzi únavou žalovanej

a nehodou. Znalec sa podanom znaleckom posudku únavou žalovanej vôbec nezaoberal, nikde sa k nej nevyjadroval, ňou tvrdenú únavu nezohľadňoval. Tiež je podľa žalobcu namieste analogické použitie judikatúry ohľadom vymršteného kameňa spod kolies vozidla do iného vozidla na tento prípad. Sám znalec v podanom znaleckom posudku označil zviera z technického hľadiska za vec. Ohľadne intervenienta žalobca poukázal na to, že Wüstenrot poisťovňa, a.s. po zmene procesných kódexov s účinnosťou od 01.07.2016 stratila postavenie vedľajšieho účastníka v tomto konaní. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 03.10.2016 tento subjekt nie je uvedený na prvej strane ako subjekt pojednávania, na rozdiel od zápisníc z predchádzajúcich pojednávaní a súd na pojednávaní ani nezisťoval jeho prítomnosť, resp. dôvody neprítomnosti za účelom zistenia, či môže vo veci prebehnúť pojednávanie. Napriek takémuto procesnému postupu súdu prvej inštancie tento súd následne zaslal odvolanie žalobcu vo veci na vyjadrenie menovanému subjektu, teda s ním ďalej konal ako s intervenientom, čím porušil ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. K vyjadreniu žalobcu na svojej vyjadrenia žalovaná písomne uviedla, že na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v celom rozsahu zotrváva.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /CSP/ v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z týchto dôvodov:

11. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal proti žalovanej práva na náhradu škody, ktorá mu vznikla na jeho motorovom vozidle pri dopravnej nehode pri ktorej bol do jeho vozidla od vozidla žalovanej odhodený, resp. odmrštený diviak, ktorý náhle vbehol do jazdnej dráhy vozidla žalovanej. Súd prvej inštancie po právnom posúdení skutočností zistených vykonaným dokazovaní dospel k záveru, že žalovaná neporušila žiadnu povinnosť uloženú jej právnymi predpismi, a teda nie je daná existenciu základného predpokladu nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovanej ako prevádzateľa motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú žalobcovi, tu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná sa podľa § 428 veta druhá zbavila svojej zodpovednosti za škodu, keď táto síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak bola spôsobená vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a bolo preukázané, že žalovaná škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej požadovať.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že s vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie podľa ktorého sa žalovaná ako prevádzateľ motorového vozidla, pri prevádzke ktorého došlo ku škode svoje zodpovednosti za škodu zbavila podľa § 428 veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno súhlasiť.

13. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

14. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

15. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

16. Pri posudzovaní zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu je potrebné vychádzať z ustanovení § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka, kedy úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti

je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré súvisia s touto prevádzkou s tým, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzkou dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.

17. Občiansky zákonník v ustanovení § 428 veta druhá umožňuje prevádzateľovi motorového vozidla, aby sa svojej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla zbavil / liberácia/, keď preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Ak však bola škoda pri prevádzke motorového vozidla spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, prevádzateľ motorového vozidla sa nemôže liberovať, nemôže sa zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti za škodu /§ 428 veta prvá Občianskeho zákonníka/. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984).

18. Z dokazovania, ktoré vo veci vykonal súd prvej inštancie vyplýva, že ku škode na motorovom vozidle žalobcu došlo pri dopravnej nehode dňa 15.05.2010, kedy žalovaná viedla vlastné motorové vozidlo Fiat Punto v katastri obce Beckov po ceste III/507017 smerom od obce Kočovce, časť Rakoľuby k obci Kálnica, pričom v priamom úseku komunikácie po prejdení ľavotočivej zákruty jej sprava, z poľa obilného porastu náhle a neočakávane do jazdnej dráhy vbehla lesná zver - diviak, následkom čoho došlo k zrážke motorového vozidla žalovanej a diviaka, ktorý bol v dôsledku zrážky odhodený do proti jazdiaceho motorového vozidla Mazda 3, ktoré viedol žalobca, vlastník motorového vozidla.

19. Posúdiac uvedený zistený skutkový stav podľa citovaných zákonných ustanovení odvolací súd nutne dospel k záveru, že ku škode na motorovom vozidle žalobcu došlo v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla žalovanej. Je nepochybné, že škoda na motorovom vozidle žalobcu bola spôsobená diviakom, ktorý bol do motorového vozidla žalobcu odmrštený od motorového vozidla žalovanej, ktoré ho zrazilo. Je tu teda udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, škoda i príčinná súvislosť medzi nimi. Žalovaná tak za škodu na motorovom vozidle žalobcu zodpovedá ako prevádzateľ motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

20. Otázkou je, či sa žalovaná svojej objektívnej zodpovednosti za škodu žalobcu, ktorá bola vyvolanú osobitnou povahou prevádzky jej motorového vozidla v zmysle § 428 veta druhá Občianskeho zákonníka zbavila, resp. či tu nejde o prípad, kedy sa žalovaná ako prevádzateľ motorového vozidla svojej zodpovednosti za škodu nemôže zbaviť, pretože škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke jej motorového vozidla /§ 428 veta prvá Občianskeho zákonníka/.

21. Odvolací súd je toho názoru, že s ohľadom na okolnosti danej dopravnej nehody, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu, je použitie záverov Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03.06.2014, sp. zn. Cpj.5/2014 celkom priliehavé. V zmysle toho Stanoviska „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení Stanoviska: „... nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového

vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.“. 22. Aj keď zviera - tu diviak, nie je kameňom a pred svojím vymrštením od motorového vozidla žalovanej nebol nehybne na svojom mieste na ceste, nie sú tieto rozdiely rozhodujúce. Je nepochybné, že aj v tomto prípade samotný pohyb a rýchlosť motorového vozidla žalovanej sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Rovnako je podľa odvolacieho súdu nepochybné, že ak v súvislosti s pohybom motorového vozidla žalovanej došlo k odhodeniu, odmršteniu zvieraťa, ktoré spôsobilo škodu na motorovom vozidle žalobcu, tak k takejto škode došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla žalovanej, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. A aj keď odmrštené zviera určite nebolo súčasťou motorového vozidla žalovanej, bez pôsobenia pohybu a rýchlosti idúceho motorového vozidla žalovanej by zviera nebolo odmrštené do proti idúceho vozidla žalobcu a ku vzniku škody by nedošlo.

23. Odvolací súd je tak presvedčený, že v tomto prípade bola škoda na motorovom vozidle žalobcu spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla žalovanej a tá sa preto svojej zodpovednosti za škodu nemôže podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka zbaviť. Ak súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na opačnom právnom závere je jeho rozhodnutie nesprávne a odvolací súd bol preto nútený ho podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

24. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný zhora vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu /§ 391 ods. 2 CSP/ a preto sa obmedzí na posúdenie otázky výšky škody spôsobenej žalobcovi. V tomto smere umožní stranám vyjadriť sa k tejto otázke a vykoná dokazovanie podľa ich návrhov. Opätovne potom o žalobe žalobcu rozhodne a v závislosti od tohto rozhodnutia s ohľadom na výsledok konania rozhodne aj o nároku náhradu trov konania.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .