Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/179/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. Q. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa matky Ing. I. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. - T. N. na H. ul. č. X zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 a W. Q.Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na U. ul. č. XX t.č. v Y. na F. ul. č. X v konaní o zvýšenie výživného a úpravu styku o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 22.3.2017 č.k. 27P 124/2016-77 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. W. Q. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 27.6.2014 č.k. 23P 123/2013-178 zo 150 € mesačne na 200 € mesačne od 13.4.2016 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 13.4.2016 do 31.3.2017 vo výške 575,05 € zaviazal otca uhradiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie o zmenu úpravy styku otca s maloletým zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že podáva odvolanie, a to v časti úpravy styku a zvýšenia výživného pre maloletého syna W. a žiada o zníženie výživného, nakoľko matka maloletého sa v dostatočnej miere finančne nepodieľa, ako uvádza a úpravu styku s maloletým, a to striedavou starostlivosťou. Žiada o vypočutie jeho maloletého syna, ako aj jeho snúbenice Z. V.. Uviedol, že sa obáva o zdravie svojho syna, nakoľko v domácnosti, kde žije matka maloletého so svojím priateľom, sú podľa jeho názoru nedostatočné hygienické a priestorové podmienky na vývoj dieťaťa. Z toho dôvodu sa značne znížil prospech maloletého v škole.

3. Súd prvej inštancie vyzval otca, aby upresnil svoje podanie označené ako odvolanie v tom smere, či ide o nový návrh na zníženie výživného a zverenie maloletého do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo o odvolanie voči rozsudku, predmetom ktorého nebolo zníženie výživného, ani zverenie do striedavej starostlivosti.

4. Otec podaním doručeným súdu prvej inštancie 11.9.2017 uviedol, že uvedené podanie je odvolaním na výšku výživného, pretože matka maloletého nepodala pravdivé informácie ohľadne výdavkov na výchovu a výživu maloletého a tiež sa odvolal na úpravu styku, a to zverením maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že tvrdenie otca, že sa finančne nepodieľa v dostatočnej miere, v koncepcii jeho odvolania nedáva žiaden zmysel. Považuje však za potrebné ozrejmiť, že po celý čas sa o maloletého stará sama, vychováva ho a zabezpečuje všetky jeho potreby, nakoľko otec jej finančne na výživu maloletého neprispieva tak, ako mu to bolo určené rozhodnutím súdu, v dôsledku čoho je vedené exekučné konanie. Preto ako matka zabezpečuje dieťaťu nielen osobnú starostlivosť, ale taktiež financuje všetky jeho potreby. Zároveň podľa fotodokumentácie predloženej do súdneho spisu je zrejmé, že otec cestuje na dovolenky, wellness pobyty, je vlastníkom dvoch osobných motorových vozidiel, a preto možno usudzovať, že jeho životná úroveň je vyššia ako obvyklý štandard a je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého 200 € mesačne. Vo vzťahu k úprave styku otec priamo na pojednávaní uviedol, že súhlasí so späťvzatím jej návrhu v časti úpravy styku, teda súhlasil s tým, aby súd o úprave styku v konaní nerozhodoval. Vyjadrila názor, že v rámci podaného opravného prostriedku sa nemôže domáhať úpravy styku s dieťaťom. Napokon otec sa s maloletým stretáva po ich vzájomnej dohode. V žiadnom prípade nie je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bola súdom určená striedavá starostlivosť, nakoľko otec nemá vytvorené základné podmienky pre starostlivosť a výchovu maloletého.

6. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine porovnal pomery v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného a dospel k odôvodnenému záveru, že v dôsledku podstatných a trvalých zmien pomerov u maloletého dieťaťa, ako aj u oboch rodičov sú dané dôvody pre zmenu rozhodnutia o výživnom dôsledne prihliadajúc na pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú v zmysle zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova aj šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ale aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Konajúci súd takto správne posúdil schopnosti a možnosti otca plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému s prihliadnutím aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako aj osobnú starostlivosť matky, pričom je nepochybné, že podiel matky na uspokojovaní potrieb maloletého je podstatne vyšší ako podiel otca, keďže určené výživné zohľadňuje iba časť odôvodnených potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj.

9. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne indície smerujúce k tomu, že by matka starostlivosť o maloletého zanedbávala a že by nemala vytvorené vhodné podmienky na jeho výchovu. Rovnako z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by zdieľala spoločnú domácnosť so svojím priateľom, a teda že by táto okolnosť mala vplyv na zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Zároveň je potrebné podotknúť, že matka

podala návrh jednak na zvýšenie výživného, ako aj úpravu styku otca s maloletým, ktorý doposiaľ nebol upravený, pretože sa realizoval na základe dohody rodičov a ktorým sa v zásade domáhala len zabezpečenia určitej pravidelnosti styku otca s dieťaťom. Návrh na úpravu styku v priebehu konania zobrala späť, s čím otec na pojednávaní súhlasil, preto súd v súlade s ust. § 29 ods. 1, 2 konanie v tejto časti zastavil. Ako vyplýva z odvolania otca, tento si zamieňa dva právne inštitúty, a to úpravu styku so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá je však zmenou formy osobnej starostlivosti o dieťa (§ 26 Zákona o rodine), ktorá zjavne nebola predmetom konania. Vzhľadom na to, že navrhovateľkou v konaní bola matka maloletého, nie je daný ani postup podľa § 28 ods. 1, 2 CMP, a to rozhodovanie o pripustení zmeny návrhu na začatie konania. Pokiaľ je otec presvedčený o vhodnosti zmeny vo výchove maloletého dieťaťa, a to formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, je potrebné, aby podal samostatný návrh na začatie konania, v ktorom súd vykoná dokazovanie na zistenie splnenia podmienok pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, a to či sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, či je to v záujme dieťaťa a či takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.

10. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .