Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8Csp/66/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., Jilemnického 30, Martin, IČO: 367 15 352 proti žalovanému R. P., nar. XX.X.XXXX, M. XXX/X, Č. o zaplatenie 7 153,92 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5 392,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5 392,70 € od 4.6.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,76 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 21.9.2016, doručenou súdu dňa 22.9.2016, sa žalobca domáhal voči označenému žalovanému zaplatenia sumy 7 153,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 24.6.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto sporového konania. V žalobe uviedol, že dňa 11.3.2014 uzavrel jeho právny predchodca, spoločnosť Slovenská sporiteľňa a. s. so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 6 000 €, ktorý sa zaviazal uhradiť formou mesačných splátok v počte 120, pri výške splátky 121,46 €. Keďže žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas, predchodca žalobcu listom zo dňa 4. 6. 2015 oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru. Následne pohľadávku z uvedenej zmluvy o úvere postúpil na žalobcu, zmluvou o postúpení zo dňa 29.9.2015. Žalovaný bol o postúpení listom predchodcu žalobcu oboznámený. Dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje 7 153,92 € (istina 5 975,39 €, úrok vo výške 990,16 €, úrok z omeškania 121,93 € a poplatky vo výške 66,44 €). Skutkové tvrdenia žalobca rozvinul v elektronickom podaní zo dňa 5.2.2018, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti, v ktorom uviedol, že žalovaný po podaní žaloby nerealizoval žiadnu úhradu. Na úver, ktorý čerpal vo výške 6 000 €, zaplatil celkovo 5 splátok spolu vo výške 607,30 €. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 5 975,39 € (6 000 € - zaplatená časť na istine vo výške 24,61 €), z úrokov z úveru vo výške 990,16 € (celková výška úrokov 1 527,30 € - zaplatená časť 537,14 €, pričom vyčíslenie bolo realizované ku dňu zosplatnenia), z poplatkov vo výške 66,44 (poplatok za poistenie úveru 36,99 € (9 x 4,11 €) - uhradených 20,55 € = zostatok 16,44 €, ďalej poplatok za zaslanie upomienky vo výške 75 € (3 x 25 €) - uhradených 25 € = zostatok 50 €) a z úroku z omeškania vo výške 5% ročne vyčísleného ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 121,93 €.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba do vlastných rúk doručená dňa 15.10.2017, sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti strán, v súlade s § 180 CSP. Strana žalobcu svoju neprítomnosť elektronicky ospravedlnila, vyjadrila súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti, žalovaný sa neospravedlnil. Strany o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nepožiadali.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, všetkými produkovanými stranou žalobcu, a to zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 11.3.2014 čl. 4, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.3.2014 čl. 7, Všeobecnými obchodnými podmienkami predchodcu žalobcu - Slovenskej sporiteľne a. s. čl. 9 až 19, výzvou predchodcu žalobcu zo dňa 14.5.2015 čl. 20, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 4.6.2015 čl. 22, kópiami doručeniek k uvedeným výzvam čl. 21 a 23, oznámením predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávok zo dňa 8.10.2015 čl. 24, predžalobnou výzvou zo dňa 18.7.2016 čl. 25, výpisom z účtu čl. 26, poštovným podacím hárkom čl. 27 a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.9.2015, vrátane jej prílohy č. 1 čl. 46 a 47 až 56. Na základe vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 11.3.2014 s predchodcom žalobcu - bankovým subjektom Slovenská sporiteľňa a. s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového spotrebného úveru na čokoľvek vo výške 6 000 € s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90 % ročne. Úver bol čerpaný jednorázovo, bezhotovostne. Žalovaný sa zaviazal uvedený úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 120, pri dohodnutej výške splátky 121,46 €. Prvá splátka sa mala stať splatnou dňa 20.4.2014 a ku konečnej splatnosti úveru malo dôjsť dňa 20.3.2014. RPMN bola vyčíslená vo výške 23,36 % a priemerná RPMN vo výške 14,45 %. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť zo zmluvy platiť svoj dlh riadne a včas, predchodca žalobcu ho výzvou zo dňa 14.5.2015 vyzval k úhrade dlhu, ktorý predstavoval ku dňu 12.5.2015 991,59 € (omeškaná časť dlhu - omeškané splátky). Upozornil ho, že ak túto sumu nezaplatí v lehote do 15 dní od doručenia výzvy, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru. Táto výzva bola žalovanému doručená v súlade s čl. 10 bod 10.3. všeobecných obchodných podmienok dňa 17.5.2015. Následne zaslal žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 4. 6. 2015, v ktorom mu oznámil, že úver zosplatnil ku dňu 3.6.2015, ku ktorému zvyšok dlhu predstavuje sumu 7 052,65 €. Vyzval ho zároveň, aby túto sumu zaplatil do 15 dní (bez uvedenia odkedy). Doručenie tejto listiny preukazoval žalobca kópiou doručenky č. l. 23 spisu, z ktorej vyplýva, že žalovanému bola doručená fikciou (rovnako v súlade s čl. 10 bodom 10.3. VOP) dňa 8.6.2015. Následne dňa 29.9.2015 uzavrel predchodca žalobcu so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE. Postúpenie pohľadávky predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 8.10.2015 čl. 24. Z tohto oznámenia výška postúpenej pohľadávky nevyplýva. Následne listom zo dňa 18.7.2016 žalobca žalovaného vyzval k úhrade dlhu z uvedenej zmluvy vo výške 7 392,85 €, najneskôr do 25.7.2016.

6. Uvedené konanie je konaním s tzv. cudzím prvkom. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaný fyzickou osobou, štátnym občanom Slovenskej republiky, žijúcou na jej území. Žalobca sa ako právny nástupca pôvodného veriteľa domáha plnenia zo záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o úvere dňa 11.3.2014 na území Slovenskej republiky. Ide zároveň o vec občianskoprávnu. Konanie bolo začaté podaním žaloby dňa 22.9.2016, preto sa právomoc súdu spravuje Nariadením rady ES č. 1215/2012 (konanie začaté po 10. 1. 2015). V prípade spotrebiteľských zmlúv, akou je v zmysle článku 17 ods. 1, písm. b/ Nariadenia Brusel I. aj medzi predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o splátkovom úvere, sa právomoc súdu upravuje podľa všeobecného kritéria vymedzeného v článku 18 ods. 2 Nariadenia, bez ohľadu na štátne občianstvo tak, že spotrebiteľa môže druhý účastník zmluvy žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Na určenie, či má spotrebiteľ bydlisko v členskom štáte, na ktorého súde právnej úpravy. Je preto daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Vec sa spravuje Slovenským právnym poriadkom, s poukazom na článok 5 ods. 3 Nariadenia I. Predmetom tohto sporového konania je spotrebiteľský zmluvný záväzok. K dohode o voľbe práva medzi účastníkmi zmluvy nedošlo. Žalobca nepredniesol žiadne tvrdenia týkajúce sa rozhodného práva, použitie Slovenského právneho poriadku nenamietal.

7. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (5) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Súd mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie žalovaného nároku preukázanú jednak zmluvou o postúpení pohľadávky čl. 47 (vrátane jej prílohy čl. 46) a oznámením postúpenia žalovanému čl. 24, ale aj v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď mal preukázané, že pôvodný veriteľ (banka) písomne žalovaného opakovane vyzval k úhrade, úver jednorázovo zosplatnil, pričom žalovaný bol po doručení výzvy na úhradu, tvoriacej súčasť oznámenia o zosplatení úveru, v omeškaní aj ďalších 90 dní. K doručeniu ozmámenia o zosplatnení úveru došlo fikciou dňa 8.6.2015. V zmysle čl. 10, bodu 10.3. VOP pri doručovaní písomnosti v poštovo styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku na tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie, resp. ak sa vráti zásielka ako nedoručená. Oznámenie o jednorázovom zosplatnení úveru, vrátane výzvy na úhradu zvyšku dlhu, bolo žalovanému odoslané 5.6.2015 (čl. 23), za dátum doručenia sa preto považuje deň 8.6.2015, do 15 dní mal žalovaný zaplatiť (nie je zrejmé „odkedy“, avšak je v prospech spotrebiteľa, ak týmto dňom bude práve deň, kedy došlo k doručeniu oznámenia a výzvy (8.6.2015)). Od nasledujúceho dňa 9.6.2015 začala plynúť lehota 15 dní, uplynula dňa 23.6.2015, od 24.6.2015 je žalovaný v omeškaní. Žalovaný bol v omeškaní aj nasledujúcich 90 dní (do 24.9.2015). Predchodca žalobcu pohľadávku zo zmluvy o úvere postúpil až dňa 29.9.2015, v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách.

9. Vzhľadom k uvedenému, keď bola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, súd pristúpil k skúmaniu merita veci. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, vzhľadom na charakter zmluvy o úvere, posúdil ako vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania (mal postavenie banky), zatiaľ čo žalovaný vystupoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ, mal postavenie spotrebiteľa. Uvedená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napokon, tieto skutočnosti sporné neboli.

10. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy je vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preto preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

11. Zo zisteného stavu veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná čiastočne. Zo skutkových zistení mal preukázané, že predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 6 000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 120 pravidelných mesačných splátkach po 121,46 €, pričom ku dňu rozhodovania súdu zaplatil spolu 5 splátok spolu vo výške 607,30 €. Súd preskúmal úverovú zmluvu, z ktorej žalobca nárok uplatňuje, a to z pohľadu náležitostí, ktoré má podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Zmluva bola uzavretá písomne, bola uzavretá platne, avšak nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Žalobca ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 121,46 € bez jasnej a určitej, bližšej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, aká na úroky a aká na iné prípadné poplatky (pretože zrejmé bolo, že súčasťou splátky mal byť i poplatok za poistenie a pod.). Žalobca takýmto postupom obchádzal jednotlivé ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Účelu zákonnej úpravy, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana slabšieho účastníka právneho vzťahu, zodpovedá len taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý viaže každý z údajov tam uvedených jednak k istine, ako i k úrokom, resp. k poplatkom. To, že zmluva obsahuje údaj o počte, termíne a výške splátok, avšak bez uvedenia rozčlenenia splátky na istinu, úroky a poplatky, súd nepovažuje za splnenie zákonnej povinnosti žalobcom. V tejto súvislosti považoval súd za podstatné poukázať na tú skutočnosť, že zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru prehľadne vymedzuje povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

13. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. V zmysle zmlúv, ktoré nečlenia splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, má spotrebiteľ plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky úveru a poplatky úveru. Veriteľ to od samého začiatku veľmi dobre vie a má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi neposkytuje. Je to teda veriteľ, kto svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc skontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Nakoľko veriteľ má vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku a vo svojich zmluvách túto skutočnosť spotrebiteľom neoznamuje, možno hovoriť aj o nekalej obchodnej praktike v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého "obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná", v spojení s § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a ust. § 8 ods. 3 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorých za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé opomenutie konania, za ktoré sa tiež považuje "ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal". Takáto nekalá obchodná praktika veriteľov a neprijateľná obchodná podmienka spočíva v tom, že spotrebiteľovi sú predložené na podpis zmluvy, v ktorých absolútne nie je uvedené, v akej výške bude mesačne spotrebiteľ hradiť úroky úverov ako odmenu veriteľa a v akom pomere bude splácať istinu úveru, pričom informácia o splácaní odmeny je jedna z najpodstatnejších informácií v zmluve vôbec. Veriteľom nerobí problém túto informáciu do zmlúv včleniť, avšak veritelia túto informáciu do zmlúv zámerne nevkladajú a skrývajú ju. Keďže toto rozdelenie neurčuje spotrebiteľ a ani nie je o spôsobe tohto pomeru informovaný pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej, takouto obchodnou praktikou veriteľov je spôsobovaná

značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, v prípadoch, kedy v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nie sú uvedené informácie o splátkach v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov, je namieste aplikovať ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého podľa odseku 2 "pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak", kedy súd zostatky, na ktoré si veritelia nárokujú, musí posúdiť z hľadiska toho, či sú v súlade s touto zákonnou normou.

14. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je len čiastočne dôvodná. Nebolo sporné, že žalovaný z poskytnutého úveru 6 000 € uhradil jednotlivými splátkami sumu 607,30 €, preto súd žalobe vyhovel v časti predstavujúcej sumu, ktorú žalovaný skutočne vyčerpal a nevrátil (6 000 € - 607,30 € = 5 392,70 €). Vo zvyšku (časti úrokov z úveru, poplatkov za poistenie a za upomienky spolu v sume 66,44 €) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k poplatkom súd považuje za potrebné na záver podporne uviesť, že nebolo v spore žiadnym spôsobom preukázané platné uzatvorenie poistnej zmluvy. Poistenie, ako bolo medzi predchodcom žalobcu a žalovaným dojednané podľa názoru súdu nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Časť II. zmluvy o úvere označená ako „Súhlas s poistením úveru“ bola už súčasťou vopred pripravenej zmluvy predchodcom žalobcu a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Navyše, táto časť zmluvy je neurčitá, nakoľko sa v nej uvádza, že žalovaný ako dlžník splnomocňuje „každého z dvoch poistiteľov“, pričom nie je zrejmé, o aké konkrétne subjekty ide, kto poistiteľom je. Pokiaľ sa ďalej v tomto bode zmluvy spomína subjekt Cardif Slovakia a. s., nie je úplne zrejmé, v akom postavení a akých súvislostiach. Napokon, žalovaný uzavrel zmluvu len s predchodcom žalobcu, nie s iným subjektom. Ku dňu rozhodovania súdu neprodukoval dôkaz o platnom uzavretí poistnej zmluvy. Súd pri tomto dojednaní mal preto za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto v tejto časti z uvedených dôvodov nárok žalobcu považoval za nedôvodný. Žalobca si ďalej voči žalovanému uplatnil i nárok na poplatky za upomienky (za ktoré mal žalovaný zaplatiť 75 €, pričom zaplatil 25 € a preto zostatok z tohto titulu predstavuje 50 €). K tejto časti nároku absentovali akékoľvek tvrdenia a dôkazy. Aj keď úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, kedy súd tieto uplatnené nároky potom už bližšie neskúma, súd považuje za potrebné poukázať na to, že nie je jeho povinnosťou zostavovať skutkové tvrdenia namiesto žalobcu z pripojených listín. Žalobca navyše súdu ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne upomienky žalovanému zaslal. Z uvedených dôvodov súd žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

15. Súd považuje za potrebné vo vzťahu k zamietnutej časti žaloby týkajúcej sa poplatkov podporne poukázať aj na to, že súdna prax zaujala záver, že veriteľovi po splatnosti celého dlhu patria iba sankčné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (nie úrok z úveru ani iné sankčné poplatky). V tej súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, v ktorom ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia, a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave

patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania.

16. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, bol žalobca oprávnený od neho požadovať už len zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania uplatnil v zákonnej výške. V úverovej zmluve bola dohodnutá možnosť predčasného vyhlásenia splatnosti zostatku úveru, od ktorého žalobca odvodzuje omeškanie žalovaného, bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať, kedy došlo ku skutočnosti, od ktorej svoj nárok na úrok z omeškania odvodzuje. Z predloženého oznámenia jeho predchodcu o jednorázovom zosplatnení úveru vyplýva, že k nemu došlo k 3.6.2015, preto od nasledujúceho dňa 4.6.2015 je žalovaný v omeškaní. Súd priznal žalovanému úrok z omeškania od tohto dňa, nakoľko vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania, vyčíslenému ku dňu postúpenia vo výške 121,93 €, neboli produkované žiadne tvrdenia a dôkazy, nebolo zrejmé, odkedy, z akej sumy a v akej výške (%) úrok vypočítal. Vzhľadom k tomu, že žalobou uplatňoval vyššiu sumu istiny, možno predpokladať, že aj úrok bol vyčísľovaný z vyššej sumy, čo je vzhľadom k vyššie uvedenému odôvodneniu v neprospech spotrebiteľa. V danom spore bolo vykonaným dokazovaním zistené, že žalovaný sa dostal do omeškania dňa 4.6.2015, od tohto dňa je povinný platiť z dlžnej sumy úrok z omeškania v zákonnej výške 5% až do úplného zaplatenia.

17. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom prípade sa žalobca domáhal žalobou zaplatenia sumy vo výške 7 153,92 € (100%). Súd vyhodnotil za dôvodný jeho nárok v rozsahu zodpovedajúcemu sume 5 392,70 € (75,38%). V tejto časti mal úspech žalobca. Vo zvyšnej časti predstavujúcej 24,62% mal teda úspech žalovaný. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 50,76%. O výške náhrady trov súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.