Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-112-2017.pdf
PDF · 73.88 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/112/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: S. banka K., a.s., so sídlom T., D. XX, IČO XX XXX XXX, proti žalovanej O. P., bytom S., E. XXX/XX, o zaplatenie 2.959,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 08. decembra 2016, č.k. 6C/48/2016-60, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.100,23 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.098,90 eur od 25.09.2015 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 50 eur vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od 01.01.2017 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Ďalej rozhodol, že žalobca je povinný doplatiť na účet súdu súdny poplatok za žalobu v sume 8,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd ďalej priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny v sume 2.959,03 eur, úrokov v sume 139,87 eur úrokov z omeškania v sume 1,33 eur, úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.959,03 eur od 25.09.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.959,03 eur a nezaplatených úrokov 139,87 eur od 25.09.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, ale nie v celom rozsahu. Zmluva mala formu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy a išlo o zmluvu v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z, pričom mala všetky zákonné náležitosti, bola teda platná. Súd uviedol, že z listinných dôkazov predložených žalobcom, vyplývalo, že ku dňu 24.09.2015 dlh žalovanej pozostával z istiny v sume 2.959,03 eur, úrokov v sume 139,87 eur (ide úrok z úveru v zmysle zmluvy, ktorý bola žalovaná povinná platiť do predčasného zosplatnenia úveru pri úrokovej sadzbe 17,90 % podľa zmluvy), úrokov z omeškania 1,33 eur. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi spolu sumu 3.100,23 eur. Keďže bola žalovaná so zaplatením peňažného dlhu v omeškaní, súd priznal žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.098,90 eur od 25.09.2015 do zaplatenia. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.959,03 eur od 25.09.2015 do zaplatenia nepovažoval za dôvodne podanú a v tejto časti ju zamietol. Vychádzal z toho, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V danom prípade žalobca úver predčasne zosplatnil ku dňu 24.09.2015. Súd preto žalobu v časti úroku z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.959,03 eur od 25.09.2015 do zaplatenia zamietol. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že žalobca bol výzvou zo dňa 03.03.2016 súdom vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v sume 177,50 eur, pričom žalobca mal byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 6 % zo sumy 3.100,23 eur . Súd skonštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.100,23 eur, ktorá tvorila cenu predmetu konania, z ktorého
predstavoval súdny poplatok vo výške 6 % sumu 186 eur. Nakoľko bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku len vo výške 177,50 eur, a v tejto výške súdny poplatok aj zaplatil, súd mu uložil povinnosť doplatiť zvyšok súdneho poplatku za žalobu v sume 8,50 eur. Týmto rozhodnutím sa konanie končilo, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 3.100,23 eur, z ktorej bol žalobcom zaplatený súdny poplatok 186 eur, ktorý predstavoval trovy konania žalobcu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v rozsahu, v ktorom súd povolil splácať dlh v mesačných splátkach. Súdu prvej inštancie vytýkal, že toto povolenie žalovanej splatiť dlh v splátkach nie je žiadnym spôsobom odôvodnené. Nie je preto zrejmé, akým spôsobom tvrdenia žalovanej na pojednávaní (že žiada povolenie splácať dlh v splátkach) súd skúmal, resp. či žalovaná tieto tvrdenia preukázala, nakoľko súd neuviedol, akými dôkazmi vykonal dokazovanie a ani neuviedol, na aké dôkazy prihliadol pri rozhodovaní o plnení v splátkach. Namietal, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok náležite neodôvodnil. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalovanú zaviaže uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň mu prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
3. Písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu žalovanou nebolo podané.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:
5. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
6. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
7. Odvolací súd sa zoberal aj vyjadreniami žalovanej prednesenými na pojednávaní konanom dňa 08.12.2016 pred súdom prvej inštancie, nakoľko sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie nevysporiadal. Na tomto pojednávaní žalovaná požiadala súd, aby jej bolo povolené splácať dlh voči žalobcovi v splátkach, pričom uviedla, že je zamestnaná s príjmom 560 eur netto mesačne, z ktorého je jej strhávaná suma 120 eur zrážkami zo mzdy, jej výdavky po odpočítaní tejto sumy predstavujú sumu 73 eur za nájom, 51 eur za plyn, za elektrinu 28 eur a uviedla tiež, že má vyživovaciu povinnosť k trom deťom. Konštatovala, že dlhu si je vedomá a uznala dlh.
8. Súdna prax pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, vychádza z konkrétnych okolností prípadu. Je nutné prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Súd pritom môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Preto súd musí určiť lehotu na plnenie tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami.
9. Odvolací súd posúdil záver súdu prvej inštancie o povolení splácať dlh v splátkach ako vecne správny. Je tomu tak preto, že by vzhľadom na majetkovú a sociálnu situáciu žalovanej splnenie dlhu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku pôsobilo voči nej neprimerane nepriaznivo. Bolo potrebné zohľadniť
príjem žalovanej, jej vyživovaciu povinnosť spolu s jej vôľou splácať dlh v splátkach. Odvolací súd posúdil aj dopad povolenia splácania dlžnej sumy v splátkach na žalobcu a je toho názoru, že splácanie prisúdenej dlžnej čiastky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu ako bankovej spoločnosti, ktorá má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, a ktorej pohľadávky jej dlžníci bežne splácajú v mesačných splátkach.
10. S podmienením súdu prvej inštancie, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, sa odvolací súd rovnako stotožnil. Povolenie splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach treba chápať ako výhodu poskytnutú dlžníkovi vzhľadom na určité špecifické okolnosti toho-ktorého prípadu. Preto je správne, aby táto výhoda bola podmienená riadnym plnením, porušením ktorého má za následok splatnosť celého plnenia.
11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).