Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-170-2017.pdf
PDF · 100.15 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/170/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: V. X N..S.., F.D. Č.: XXXXXXXX, Z. Z. Z. XXX, XXXXXX V., C. G., zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanej: V. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N. - U., štátny občan SR, o zaplatenie 1.079,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9Csp/47/2016 - 50 zo dňa 08. februára 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec súdu prvej inštancie v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 08.02.2017 súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok vyhlásil tak, že na strane žalobcu konal so spoločnosťou V. X N..S.., F. Č.: XXXXXXXX, Z. Z.W. Z. XXX, XXXXXX, V., C. G..
1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) a ustanoveniami § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). V odôvodnení tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že zmluvu v prejednávanej veci posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. i ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že podpisom úverovej zmluvy dňa 09.12.2013 bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový vzťah na základe spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v celkovej výške 1.400,00 € a žalovaná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou mesačných splátok vo výške 58,27 € v počte 60 splátok. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., preto je treba tento úver považovať za úver bez úroku a bez poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z. z. pre platné uzavretie úverovej zmluvy vyžaduje splnenie všeobecných podmienok, medzi ktoré patrí aj písomná forma, označenie účastníkov, označenie predmetu zmluvy, aj podmienky špecifické, medzi ktoré patria ďalej náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 cit. zákona. V predmetnej úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.12.2013 chýba náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona (doba trvania zmluvy) a z časti aj podľa ustanovenia § 9 písm. k) cit. zákona (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov, poplatkov, prípadne poradie, v ktorých sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom). Keďže v úverovej zmluve podľa názoru súdu prvej inštancie neboli uvedené náležitosti stanovené zákonom, podľa ustanovenia § 11 ods. l zák. č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.400 €, pričom žalovaná splatila celkovo sumu 1.461,75 €, súd prvej inštancie preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Žalovaná bola v konaní úspešná, pretože súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Keďže však v súvislosti s konaním žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie jej náhradu trov konania nepriznal.
2. Dňa 23.03.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie o zániku pôvodného žalobcu V. X N..S.. ku dňu 18.10.2016 z dôvodu, že došlo k jeho zlúčeniu so spoločnosťou V. X N..S.., registračné číslo: XXXXXXXX, so sídlom Z. XXX, XXXXXX V., C. G.P., ktorá sa stala právnym nástupcom pôvodného žalobcu. Oznámenie o zániku pôvodného žalobcu doručila súdu nástupnícka spoločnosť V. X N..S., ktorá zároveň navrhla, aby súd rozhodol o tom, že v konaní bude pokračovať s ňou ako právnym nástupcom.
3. Nástupnícka spoločnosť V. X N..S.. súčasne s podaním oznámenia o zániku pôvodného žalobcu V. X N..S.. podala dňa 23.03.2017 odvolanie proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie. Tento rozsudok napadla v celom rozsahu, pričom žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odvolaní ďalej uviedla, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) (pôvodne písm. k) cit. ustanovenia) zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku, t.j. aj pre istinu, aj pre úroky a aj pre iné poplatky. Je v súlade s uvedeným ustanovením, ak je v úverovej zmluve uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spoločne. Rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnosť vydať amortizačnú tabuľku vo forme výpisu má veriteľ až na základe žiadosti dlžníka a zároveň v prípade amortizácie istiny. Zmluva obsahuje aj počet splátok a termíny splátok. Aj keď zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky uvedením konkrétneho dátumu, na základe uvedených údajov je objektívne možné, aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín splatnosti každej splátky. Termín konečnej splatnosti jednoznačne vyplýva z bodu 46 zmluvy, v zmysle ktorého je lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Doba trvania zmluvy jednoznačne vyplýva aj z bodu 37 zmluvy (celková výška mesačnej splátky: 58,27 €) a bodu 38 zmluvy (počet splátok: 60). Na základe uvedeného je nepochybné, že zmluva obsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. Súčasťou odvolania bolo aj čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 349,62€.
4. Uznesením č. k. 9Csp/47/2016 - 65 zo dňa 19.05.2017 súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 64 C.s.p. o tom, že v konaní na strane žalobcu pokračuje so spoločnosťou AB 2 B.V. ako s právnym nástupcom pôvodného žalobcu V. X N..S..
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila.
6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v súlade s § 379 a § 380 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
8. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 65 C.s.p. právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú. Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.
11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
12. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 217 ods. 1 vety prvej C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. Odvolací súd sa najskôr zaoberal tým, či bolo odvolanie podané oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote. V súlade s § 65 ods. 2 a ods. 3 C.s.p. sa procesné lehoty zánikom procesnej subjektivity prerušujú, pričom právnemu nástupcovi začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64 C.s.p. Súčasnému žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného žalobcu tak začala plynúť lehota na podanie odvolania až doručením uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 9Csp/47/2016 - 65 zo dňa 19.05.2017 (o pokračovaní v konaní so súčasným žalobcom), t. j. dňa 29.05.2017. Súčasný žalobca podal odvolanie proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie ešte dňa 23.03.2017, teda predtým, ako mu začala plynúť lehota na podanie odvolania, a ešte predtým, ako sa vôbec stal ako žalobca stranou v spore. Napriek uvedenému je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posúdiť podané odvolanie ako odvolanie podané oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, a to v súlade s § 65 ods. 2 C.s.p. od okamihu doručenia uznesenia o pokračovaní v konaní súčasnému žalobcovi. Opačný výklad by bol podľa názoru odvolacieho súdu prílišným formalizmom, ktorý by viedol k ústavne nekonformným záverom. Rovnako postupoval odvolací súd pri posúdení otázky, či bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie účinne doručený súčasnému žalobcovi, alebo či bolo potrebné tento rozsudok opätovne doručovať po tom, ako sa súčasný žalobca stal stranou v spore (doručením uznesenia o pokračovaní v konaní). Keďže bol rozsudok súdu prvej inštancie doručovaný právnemu zástupcovi pôvodného žalobcu, ktorý však v tom čase bol taktiež právnym zástupcom súčasného žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie bol súčasnému žalobcovi riadne doručený. Opačný výklad by bol podľa názoru odvolacieho súdu taktiež formalistický a v rozpore so zásadou procesnej ekonómie.
15. Následne odvolací súd skúmal to, či boli v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku splnené procesné podmienky, teda či boli splnené všetky podmienky, za ktorých mohol súd prvej inštancie vo veci konať a rozhodnúť. V súlade s § 380 ods. 2 C.s.p. odvolací súd prihliadne na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. V zmysle § 161 C.s.p. musí súd počas celého konania prihliadať na to, či sú splnené všetky procesné podmienky. Ak procesné podmienky splnené nie sú, teda ak existuje (odstrániteľný) nedostatok procesnej podmienky, súd spravidla môže v konaní pokračovať, nesmie však vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Súd teda môže vyhlásiť rozsudok len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky. Pritom v súlade s § 217 ods. 1 prvou vetou C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. To okrem iného znamená, že pre posúdenie zákonnosti rozsudku je určujúci stav v čase jeho vyhlásenia a prípadné zmeny, ktoré nastanú neskôr, nemôžu mať na jeho zákonnosť či nezákonnosť vplyv. Inak povedané, nedostatok procesnej podmienky, ktorý existoval v čase vyhlásenia rozsudku, nie je možné neskoršou činnosťou súdu odstrániť či „zhojiť“. Ak teda v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie neboli splnené všetky procesné podmienky, odvolací súd musí vždy takýto rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušiť.
15.1. Procesná subjektivita sporových strán je jednou zo základných procesných podmienok, bez splnenia ktorých súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť. Súd splnenie tejto procesnej podmienky skúma
kedykoľvek počas konania a aj bez návrhu. Aby mohol byť určitý subjekt stranou sporu (žalobcom alebo žalovaným), musí mať procesnú subjektivitu. V súlade s § 61 C.s.p. má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V zmysle § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. V prejednávanej veci zanikol pôvodný žalobca dňa 18.10.2016, a to zlúčením so súčasným žalobcom. O pokračovaní v konaní so súčasným žalobcom rozhodol súd prvej inštancie až uznesením zo dňa 19.05.2017. Ak teda súd prvej inštancie vyhlásil svoj rozsudok dňa 08.02.2017, urobil tak v čase, kedy pôvodný žalobca už nemal procesnú subjektivitu a súčasný žalobca ešte nebol stranou v spore. Súd teda rozhodoval v čase, keď nemal splnené všetky procesné podmienky, konkrétne podmienku procesnej subjektivity na strane žalobcu. V takom prípade súd prvej inštancie síce mohol pokračovať v konaní, avšak len za účelom urobenia vhodných opatrení na odstránenie predmetného nedostatku procesnej podmienky. Za žiadnych okolností však nemohol vyhlásiť rozsudok, t.j. rozhodnutie, ktorým sa končí konanie. Ak tak súd prvej inštancie urobil, zaťažil tým svoj rozsudok vadou, pre ktorú je nevyhnutné tento rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušiť. Túto vadu rozsudku nebolo možné zhojiť ani neskorším rozhodnutím súdu prvej inštancie o pokračovaní v konaní so súčasným žalobcom, keďže pre posúdenie zákonnosti rozsudku je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Vyššie uvedené pochybenie súdu prvej inštancie je z procesného hľadiska neodstrániteľné v odvolacom konaní a jeho nápravu je možné docieliť jedine zrušením napadnutého rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. a vrátením veci súdu prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom dôjde k náprave uvedeného pochybenia.
17. Odvolací súd poukazuje tiež nato, že súd prvej inštancie pochybil keď vo veci rozhodol bez nariadenie pojednávania, keď mal zato, že sú splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle § 219 ods. 3 Cs.p.. V predmetnej veci, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor a hodnota sporu bez príslušenstva prevyšovala sumu 1.000,-€ bolo potrebné na prejedanie sporu v zmysle § 297 C.s.p. nariadiť pojednávanie.
18. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Bude úlohou súdu prvej inštancie v zmysle § 145 C.s.p. rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby a po ustálení predmetu sporu a vykonanom dokazovaní na podklade navrhnutých, resp. predložených dôkazov vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že nové rozhodnutie bude spĺňať požiadavky kladené na súdne rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 2, 3, 4 C.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku tieto kritéria nespĺňa, keď z odôvodnenia nie je vôbec jasné, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri právnom posúdení veci. Odôvodnenie rozsudku musí byť jasné a zrozumiteľné, preto nestačí, ak súd prvej inštancie len stroho uvedie, že v úverovej zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. (doba trvania zmluvy) a sčasti aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov, poplatkov, prípadne poradie, v ktorých sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom). Súd musí v odôvodnení rozsudku uviesť, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu konkrétnej právnej normy, a vysvetliť, ako túto právnu normu na zistený skutkový stav aplikoval; z odôvodnenia rozsudku musí byť predovšetkým zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri interpretácii takto určenej právnej normy.
19. Aj napriek tomu, že nie je s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 373/2015 (v tomto bol vyslovený právny názor, že pokiaľ sa v odvolacom konaní zistí procesná vada odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby posudzoval opodstatnenosť uplatnenia odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.) dôvod, aby sa odvolací súd v tomto štádiu vyjadroval k odvolacím dôvodom týkajúcich sa vecnej stránky sporu odvolací súd považuje vzhľadom na efektívnosť ďalšieho postupu potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. februára 2018, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2015 (resp. ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v účinnom znení) „je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované
informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Treba však uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č.279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku (pozn. odvolacieho súdu: rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a G. N.F.). Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ S uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR sa odvolací súd plne stotožňuje. Z vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a G. N. tiež vyplýva, že „článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok“. V uvedenom duchu je nevyhnutné (eurokonformne) vykladať ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Navyše, zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. mení tak, že sa vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. V zmysle dôvodovej správy sa tým zosúlaďuje znenie zákona so znením smernice č. XXXX/XX/ES. Pokiaľ teda zmluva o spotrebiteľskom úvere ustanovuje, že lehota splatnosti je 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, pričom spotrebiteľ je povinný zaplatiť 60 mesačných splátok vo výške 58,27 € vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, je tým podľa názoru odvolacieho súdu zákonná požiadavka stanovená v ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. splnená.
20. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).