Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/90/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: P., zastúpenej na základe plnej moci U., proti žalovaným: 1/ W., 2/ N., žalovaní 1/, 2/ zastúpení P., 3/ S., zastúpenej T. 4/ U., o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. júna 2021, č.k. -141, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovaným 1/, 2/ voči žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrokom III. žalovaným 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. XXX v podiele 3/45 k. ú. N., dôvodnosť svojej žaloby zakladajúc na tvrdeniach, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. N., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXX - ostatné plochy o výmere 307 m2, pričom jej spoluvlastnícky podiel predstavuje 127/270. Dňa 12.12.2016 došlo medzi žalovanou 3/ a žalovaným 4/ k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod podielu 3/45 na parc. č. XXX, evidovanej na LV č. XXXX a následne kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným 4/ ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ako kupujúcimi dňa 22.02.2017, vloženou do evidencie nehnuteľností pod V-XXXX/XXXX, sú ako spoluvlastníci označenej nehnuteľnosti zapísaní žalovaní 1/ a 2/, pričom spoluvlastnícky podiel každého z nich predstavuje 3/90. V čase pred uzavretím uvedenej kúpnej zmluvy nebol ani jeden zo žalovaných 1/ a 2/ spoluvlastníkom označenej nehnuteľnosti, pričom ani jeden z nich nebol vo vzťahu k predávajúcemu osobou blízkou, napriek tomu predávajúci žalovaný 4/ pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovanými 1/ a 2/ a rovnako žalovaná 3/ pred uzavretím zmluvy so žalovaným 4/ (ktorá predchádzala zmluve z roku 2017) jej ako spoluvlastníčke prevádzaný spoluvlastnícky podiel neponúkli na odkúpenie, čím došlo k porušeniu jej predkupného práva. Listom zo dňa 29.01.2018 vyzvala žalovaných 1/ a 2/, aby jej kúpnou zmluvou nadobudnuté spoluvlastnícke podiely na predmetnej nehnuteľnosti ponúkli na predaj. Žalovaní 1/ a 2/ reagovali na výzvu odmietavo s tým, že predmetnou kúpnou zmluvou nadobudli aj ďalšie nehnuteľnosti vrátane rodinného domu súp. č. XXX, pričom parc. č. XXX je priľahlým pozemkom a zároveň prístupovou cestou k rodinnému domu a ako taká tvorí súčasť veci hlavnej, ktorá by bez možnosti prístupu z verejnej komunikácie nemohla plniť účel, na ktorý bola vybudovaná. Keďže žalovaní 1/ a 2/ na výzvu reagovali odmietavo, vznikol jej nárok domáhať sa na súde nahradenia prejavu ich vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude predaj podielov žalovaných na parc. č. XXX. V priebehu konania žalobkyňa zotrvávala na tom, že vzhľadom ku skutočnosti, že bola a stále je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej parcely, vzniklo jej ex lege predkupné právo na podiely zvyšných spoluvlastníkov v prípade, že títo sa rozhodnú svoj spoluvlastnícky

podiel previesť na inú osobu, ktoré rešpektované nebolo, preto sa dovoláva relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu v zákonom stanovenej lehote, a v dôsledku nerešpektovania zákonného predkupného práva sa tento právny úkon v okamihu dovolania sa relatívnej neplatnosti stáva absolútne neplatným, tiež automaticky všetky ďalšie scudzovacie úkony týkajúce sa danej nehnuteľnosti sú absolútne neplatné a preto namietala aj neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovaným 4/ a žalovanými 1/ a 2/ v časti, ktorá sa týka predmetnej nehnuteľnosti, pričom vzniesla námietku relatívnej neplatnosti aj v časti prevodu sporného podielu medzi žalovaným 4/ a žalovanými 1/ a 2/. Na základe uvedeného žiadala tiež pripustiť zmenu žaloby v tom zmysle, že súd určí, že je vlastníčkou podielu 3/45 na parc. č. XXX. Žiadanú zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 04.06.2019. Žalovaní 1/ - 4/ žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení, rozvádzajúc teoretické východiská ochrany podielového spoluvlastníka pri porušení jeho predkupného práva (odkazom aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR), dospel k záveru, že zákon nepripúšťa možnosť, uplatniť si nárok z predkupného práva takým spôsobom, ako sa ho domáha žalobkyňa, teda určením vlastníctva v jej prospech v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu. Nadobudnúť spoluvlastnícky podiel bezodplatne určením vlastníckeho práva nie je možné. Preto súd nepovažoval žalobu za dôvodnú a túto zamietol. Vec právne posúdil podľa , , , . Žalovaní 1/ - 4/ boli v spore plne úspešnou stranou, preto by im patrila náhrada trov konania v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní 3/ a 4/ si náhradu trov konania neuplatnili, preto bola náhrada trov konania priznaná len žalovaným 1/ a 2/.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Posúdiac obsah jej odvolania považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne, nespravodlivé a nezákonné. Rozoberá v podrobnostiach genézu právnych vzťahov k identifikovanej parcele, namieta nesprávne zohľadnenie všetkých dôkazov pri rozhodnutí, tvrdí, že došlo k zneužitiu postavenia prevodcu pred postavením povinného z predkupného práva v prípade žalovanej 3/ S. O., ktorá úmyselne odignorovala zákonom stanovené povinnosti povinného z predkupného práva vo veci prednostnej ponuky spoluvlastníckeho podielu k predaju ostatným spoluvlastníkom. Poukazuje tiež na nezákonnosť následného prevodu, ňou formulovanú žalobu považuje za správnu, ozrejmuje dôvody zmeny petitu žaloby, ku ktorej prišlo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, poukazuje na to, že v dobe zmeny žaloby boli spoluvlastníkmi parc E XXX okrem žalobkyne už len žalovaní W. A., podľa jej názoru žalovaní sa nemôžu domáhať vlastníctva dotknutej parcely, poukazuje na spôsob jej užívania.

5. Žalovaný 4/ v písomnom vyjadrení na podané odvolanie považuje tvrdenia žalobkyne týkajúce sa vlastníckych vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti za nepravdivé, poukazuje na priebeh užívania tejto parcely a tiež právne vzťahy, ktorými jej spoluvlastníctvo bolo dotknuté.

6. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uvádzajú, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, na akom bolo založené rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolanie považujú za účelové, naviac, podľa ich názoru nespĺňajúce zákonné náležitosti. Žalobkyňa v odvolaní neberie do úvahy, že žaloba o určenie vlastníckeho práva bola zamietnutá z dôvodu, že tento typ žaloby na uplatnenie nároku opomenutého spoluvlastníka nie je možný. V tomto smere právne posúdenie žalobkyňa nenamieta, na toto nereflektuje, neuvádza, v čom vidí konkrétnu nesprávnosť rozhodnutia. Súd považoval za jednoznačné, že zákon nepripúšťa možnosť uplatniť si nárok z predkupného práva spôsobom, akým sa ho domáhala žalobkyňa, teda o určenie vlastníckeho práva, a preto logicky aj jej následnú argumentáciu nepovažoval za relevantnú. Žalobkyňa spornú nehnuteľnosť neužíva ani ju nikdy neužívala, pri podaní odvolania nezohľadnila ani skutočnosť, že žaloba má aj ďalšie nedostatky, konkrétne, keď sa žalobkyňa domáha celého sporného podielu 6/90, keď ona sama má len podiel 127/270. Rozhodnutie považujú za správne, uplatňujú si náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenia žalovaných tieto nepovažuje za opodstatnené. Opakovane poukazuje na ňou tvrdenú genézu vlastníckych vzťahov, ktorými sporná nehnuteľnosť mala byť dotknutá, tiež prevody, platnosť ktorých namieta a od ktorých odvodzuje dôvodnosť svojej žaloby, tiež v rámci

podania spochybňuje pôvodné vlastnícke právo žalovanej 3/. Žiada doplniť chýbajúce dôkazy, prizvať súdneho znalca a vo veci pokračovať.

8. Následne je v spise zaevidovaných ešte niekoľko podaní žalobkyne, obsahujúcich v princípe replikovanie či ďalšie rozvádzanie už v predchádzajúcich podaniach uvedených skutočností, v rámci ktorého okrem iného ako novú skutočnosť uvádza, že svoj podiel v dotknutej nehnuteľnosti previedla na svojich rodičov. V reakcii na to boli doručené aj podania žalovaných 1/, 2/ prostredníctvom ich právnej zástupkyne, ktorá s ohľadom na tvrdenie žalobkyne o prevode podielu k dotknutej nehnuteľnosti má za to, že na jej strane došlo k strate aktívnej vecnej legitimácie.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ( , ďalej „CSP“) po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote oprávnený subjekt, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné z dôvodu uvedeného v ust. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario).

11. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorého určenia sa vychádzajúc z odôvodnenia mala domáhať žalobkyňa v prospech seba k identifikovanej nehnuteľnosti (parc. reg. E č. XXX v k.ú. N.), založiac svoje rozhodnutie ťažiskovo na závere, že zákon nepripúšťa možnosť uplatnenia si nároku z porušeného predkupného práva spôsobom zvoleným žalobkyňou, teda určením vlastníctva v jej prospech v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu.

12. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti primárne posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, na ktoré v prípade ich zistenia musí prihliadnuť ex offo aj keby ich žiadna zo strán nenamietala.

13. Procesné podmienky (podmienky konania) predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby súd mohol autoritatívne vo veci rozhodnúť. Ich existencia a splnenie je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným, alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu Základných princípov , čo je cieľom civilného konania. Procesný kódex ich definuje ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania (tiež odvolacieho).

14. Za vadu predpokladanú v ust. (teda vadu podmienok konania), je tiež možné považovať aj porušenie zásady ne ultra petitum, keďže sporový proces je bezvýnimočne ovládaný dispozičným princípom, čo znamená, že je to výlučne žalobca, ktorý sporové konanie iniciuje a tiež určuje jeho program prostredníctvom ním vymedzeného formulovaného žalobného návrhu (petitu). O porušenie zásady ne ultra petitum, t. j. prekročenie žalobného návrhu súdom, ktorý nespĺňa predpoklad uvedený v , ide tiež vtedy, ak súd rozhodol o práve (bez ohľadu na to či pozitívne alebo negatívne), ktoré žalobca prostredníctvom ním formulovaného žalobného petitu nevymedzil, teda neformuloval.

15. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu ( ).

16. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je to teda žalobca, ktorý vymedzuje predmet sporového konania, a to jednak pokiaľ ide o konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený, a jednak formuluje tiež konkrétny nárok z právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu. Medzi stranami sporu totiž môže existovať viac právnych vzťahov, resp. aj v rámci jedného právneho vzťahu môže existovať niekoľko ohrozených alebo porušených práv a žalobca sa nemusí domáhať ochrany vo vzťahu ku každému z nich a súdy ani neposkytujú ochranu právnemu

vzťahu, právu ani nároku, o ochranu ktorého žalobca nežiada. Súd sa teda v sporovom konaní nebude vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom, než aké je uvedené v žalobe, teda žiadané v petite.

17. V konkrétnosti posudzovanej veci, ako je uvedené už vyššie, súd prvej inštancie zamietol žalobu, pričom v bode 1. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konkretizuje, čo je jej predmetom konania, teda akej ochrany sa žalobkyňa domáha (o ktorej tiež napadnutým rozsudkom vychádzajúc z jeho odôvodenia aj rozhodoval), v konkrétnosti špecifikuje, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. registra E č. XXX v podiele 3/45 v k. ú. N.. V bode 5. odôvodnenia svojho rozhodnutia skutočnosti, na ktorých zakladá žalobkyňa svoju žalobu, kvalifikuje ako nárok na ochranu ňou tvrdeného, v neprospech nej porušeného predkupného práva v súvislosti s predmetom podielu 3/45 na parc. č. XXX evidovanej na LV č. XXXX, ku ktorému prevodu malo prvotne dôjsť dňa 12.12.2016 medzi žalovanou 3/ a žalovaným 4/ prostredníctvom uzatvorenej kúpnej zmluvy a následne medzi žalovaným 4/ a žalovanými 1/, 2/ kúpnou zmluvou zo dňa 22.02.2017, v uvedenom bode odôvodnenia tiež uvádzajúc, že na základe týchto tvrdení žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu žaloby v tom zmysle, že súd určí, že je vlastníčkou podielu 3/45 na parc. č. XXX, ktorú žiadanú zmenu žaloby aj súd pripustil uznesením zo dňa 04.06.2019. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, predovšetkým z bodu 17. zreteľne vyplýva, že skutočne aj predmetom posudzovania súdom prvej inštancie bol nárok žalobkyne na určenie vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti v jej prospech v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, keď v konkrétnosti aj súd svoje zamietajúce rozhodnutie zakladá na posúdení, že zákon nepripúšťa možnosť uplatniť si nárok z predkupného práva takým spôsobom, ako sa ho domáha žalobkyňa, teda určením vlastníctva v jej prospech v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu. Vychádzajúc z obsahu spisu však odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie takto rozhodol o inom predmete konania ako tom, ktorý formulovala žalobkyňa v zmysle ňou uplatnenej zmeny žaloby a ktorú zmenu aj súd uznesením zo dňa 04.06.2019 pripustil a na ktorú poukazuje súd prvej inštancie tiež v bode 5. napadnutého rozhodnutia, avšak nesprávne uvádzajúc, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech. Vychádzajúc z obsahu spisu sa však žalobkyňa prostredníctvom ňou formulovaného žalobného návrhu (jeho poslednej uplatnenej a pripustenej zmeny) nedomáha určenia vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti vo svoj prospech, ale v prospech žalovanej 3/, S. O..

18. V konkrétnostiach v časovej postupnosti vychádzajúc z obsahu spisu sa žalobkyňa v zmysle prvotne formulovaného žalobného návrhu domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaných 1/, 2/ ako predávajúcich uzatvoriť so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, predmetom ktorej mali byť spoluvlastnícke podiely predávajúcich v parc. registra E č. XXX zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. N. z dôvodu, že pri prevode podielu v tejto nehnuteľnosti nebolo rešpektované zákonné predkupné právo žalobkyne.

19. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.05.2019 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila návrh na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaných (v súčasnosti vystupujúcich v procesnom postavení žalovaných 3/ a 4/), a to S. O., rod. Y. a U. P. poukazom na to, že práve medzi nimi došlo pôvodne (prvotne) dňa 12.12.2016 k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod podielu v parc. KNE XXX (podiel 3/45) zo strany pôvodnej podielovej spoluvlastníčky S. O. na U. P., ktorá pri prevode tohto spoluvlastníckeho podielu, ako žalobkyňa ďalej tvrdí, nerešpektovala zákonné predkupné právo žalobkyne, keďže žalobkyňa v tom čase bola, ako uvádza v citovanom podaní, aj stále je, podielovou spoluvlastníčkou v predmetnej parcele. Zároveň znáša námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou 3/ a žalovaným 4/ s následkom jej absolútnej neplatnosti, v dôsledku ktorej považuje za neplatné aj všetky následné scudzovacie úkony týkajúce sa danej nehnuteľnosti, ku ktorým na časovej osi následne došlo, a to následne uzatvorenú kúpnu zmluvu medzi žalovaným 4/ a žalovanými 1/, 2/. Zároveň s poukazom na ňou popísané skutkové a právne okolnosti uplatňuje návrh na zmenu žalobného petitu, ktorý formuluje tak, že súd má určiť, že žalovaná 3/ je aktuálnym spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom S., okres S., obec S., k. ú. N. na LV č. XXXX ako parc. KNE XXX v podiele 3/45. V reakcii na takto uplatnenú zmenu žalobného návrhu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 04.06.2019 pod č.k. -64 výrokom I. pripustil, aby do konania na stranu žalovaných vstúpili ďalšie subjekty, a to S. O. a U. P. (ktorí v konaní vystupujú v procesnom postavení žalovaných 3/ - S. O. a 4/ U. P.) a výrokom II. pripustil zmenu žaloby tak, že žalobný návrh znie: „Súd určuje, že S. O. je spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom S., okres S., obec S., k. ú.

N. na LV XXXX ako parc. registra E, parc. č. XXX v podiele 3/45“. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že touto zmenou žalobného návrhu, ktorá bola pripustená uznesením zo dňa 04.06.2019, na ktorú odkazuje aj súd prvej inštancie v bode 5. odôvodnenia svojho rozhodnutia, neuplatňuje a nestáva sa tak predmetom konania a posudzovania súdom prvej inštancie určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne, ako to nesprávne v odôvodnení svojho rozhodnutia (v bode 1. a tiež v bode 5. a nasledujúcich) uvádza súd prvej inštancie a o ktorom predmete konania takto nesprávne, vychádzajúc z odôvodnenia, aj rozhodol, ale predmetom konania tak, ako ho vymedzila v svojom poslednom produkovanom zmenenom žalobnom návrhu a ktorý bol tiež súdom prvej inštancie aj v poradí ako posledný pripustený, je určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v prospech žalovanej 3/, S. O., teda prinavrátenia vlastníckeho stavu do času, ktorý predchádzal obom prevodom. Zároveň z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by žalobkyňa následne na časovej osi do rozhodnutia súdu prvej inštancie bola tento naposledy súdom prvej inštancie zmenený pripustený žalobný návrh ďalej menila, teda ďalšiu zmenu bola uplatnila, tiež, že by súd prvej inštancie aj o akejkoľvek ďalšej zmene nad rámec tej, ktorú pripustil uznesením zo dňa 04.06.2019 bol aj rozhodoval.

20. Keďže teda súd prvej inštancie zjavne rozhodoval o inom predmete konania ako o tom, ktorý bol žalobkyňou v zmysle ňou poslednej formulovanej a súdom pripustenej zmeny vymedzený, ide o takú vadu, ktorá bez ďalšieho nemôže mať za následok iné ako zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že niektoré skutkové tvrdenia žalobkyne smerujú tiež k inému výsledku ako bolo žalobkyňou v poslednej úprave žaloby formulovaný, prichádzalo do úvahy žalobkyňu vyzvať, aby tento vnútorný rozpor odstránila. Neprichádzalo však do úvahy, aby tento predmet konania zmenil súd prvej inštancie.

21. Z dôvodu zistenia vyššie uvedenej vady nebolo možné postupovať inak, ako napadnuté rozhodnutie za použitia bez ďalšieho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ), pričom vzhľadom na dôvod zrušujúceho rozhodnutia sa vecnými dôvodmi odvolania ani nebolo možné zaoberať.

22. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vo veci opakovane o skutočnom predmete konania rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné odôvodniť v parametroch daných . V konaní je potrebné postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, procesným postupom poskytnúť účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené SR.

23. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie pri novom rozhodovaní vo veci (, ).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).