Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-440-2016.pdf
PDF · 99.36 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/440/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu Bytový podnik Piešťany, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Školská 19, IČO 36 232 700 proti žalovanému A.. E. G., bytom V., R. XXX/ XX, o zaplatenie 457,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. mája 2016, č. k. 21C/361/2015-175, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 457,69 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 01.05.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania 27,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vzájomný návrh žalovaného zamietol. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX a k nemu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na ul. F.. XXXX/XX v J., zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. J.. Žalobca listinnými dôkazmi, predpismi záloh a prehľadmi platieb preukazoval výšku žalovaného nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za rok 2014, ktorý bol splatný do 30.04.2015. Spornou otázkou zostalo, či žalovanému vznikla povinnosť platiť žalobcovi za dodávku tepla do predmetného bytu.
2. Súd prvej inštancie poukázal na konanie vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 14C/84/2011, v ktorom súd rozhodoval o nároku žalobcu proti žalovanému na zaplatenie 2.721,17 Eur, ako nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu za obdobie rokov 2008 -2013. Dôvody vzniku tohto nedoplatku boli prakticky rovnaké ako v tomto konaní, žalovaný neustále namietal dodávky tepla a nedôvodnosť predpisov záloh za ich dodávku. Dňa 24.06.2015 súd vo veci rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania , z ktorého súd vychádzal aj v tomto konaní.
3. Zo Zmluvy o výkone správy s dodatkom č. 1 schválenej nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov zo dňa 06.09.2007, uzavretej podľa ust. § 8a zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplynulo. že správca ( žalobca) sa zaviazal vykonávať odplatné zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv a správu spoločných častí a zariadením domu na adrese F.. XXXX/XX v J. a prevádzku domu, a jeho povinnosti boli stanovené v čl. II bod 2.2 zmluvy. Okrem iného bol správca povinný v zmysle čl. II bod 2.2. písm. b/ zmluvy zabezpečiť dodávku tepla a TÚV, dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd, dodávku elektrickej energie pre osvetlenie spoločných častí a zariadení domu. V čl. II bod 2.3. Zmluvy správca určí vlastníkovi bytu v evidenčnom liste, ktorý je súčasťou
zmluvy výšku poplatku za výkon správy, výšku mesačných záloh, ktorá vychádza z predpokladaných ročných nákladov a výšku poplatku do fondu prevádzky , údržby a opráv domu. Podľa čl. 2.4. Zmluvy bol správca oprávnený zmeniť výšku mesačných preddavkov priebehu roka, ak sa skutočne vynaložené náklady zvýšia oproti dohodnutým. Skutočné náklady z dodávku tepla a TÚV rozúčtovával správca v zmysle čl. 2.5. písm. a/ Zmluvy podľa všeobecne platných a záväzných právnych predpisov. Podľa č. III bod 3.2 zmluvy bol vlastník bytu povinný na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv domu, poskytovania plnení spojených s užívaním bytu a správy domu povinný platiť mesačný poplatok do fondu prevádzky, údržby a opráv, mesačné zálohové platby a mesačný poplatok za výkon správy, uvedený v evidenčnom liste správcovi vopred do 15-dňa mesiaca za mesiac nasledujúci (bod 3.3.). Podľa čl. II bod 2.6. Zmluvy vyúčtovanie nákladov za jednotlivé služby uvedené v bode 2.2. písm. b/ vykoná správca po skončení každého kalendárneho roka v termíne najneskôr do 31.5. nasledujúceho roka. Vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu povinný uhradiť do doby splatnosti uvedenej vo vyúčtovaní (čl. II bod 2.7.) v rovnakej lehote bol správca povinný vrátiť vlastníkovi preplatok. Uvedenú zmluvu žalovaný odmietol podpísať. Zo záznamu zo schôdze vlastníkov bytov F.. XXXX/XX-XX v J. zo dňa 31.01.2006 (s pripojenou prezenčnou listinou), väčšina vlastníkov bytov nesúhlasila so zmenou vykurovania a montážou meračov tepla na radiátory.
4. Zo znaleckého posudku č. 8/2012 vypracovaného Znaleckým ústavom elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave vyplynulo, že zatvorením uzáverov na všetkých radiátoroch v 2-izbovom byte s príslušenstvom (byt žalovaného) na F. ulice č. XXXX/XX v J. sa neprestalo do tohto bytu dodávať teplo. Bytový dom je vykurovaný ako celok. Vzhľadom k tomu, že teplo prestupuje stenami, stropom a podlahou miestnosti, sa nedá vylúčiť vzájomné tepelné ovplyvňovanie medzi susediacimi bytmi. Byty a nebytové priestory totiž nie sú samostatné spotrebiče tepla, nie sú navzájom tepelne izolované a navzájom sa ovplyvňujú. Byt, alebo nebytové priestory užívajú nielen teplo, ktoré prešlo cez radiátory ale aj to, čo prešlo cez steny. Podľa záverov znaleckej organizácie sa nepovažuje za skončenie dodávky tepla postup žalovaného, že sa v byte uzavrú radiátory, prípadne sa umiestni vložku do prívodného potrubia, ktorým sa privádza teplo do bytu bez toho, aby sa žalovaný odpojil od centrálneho vykurovania a zriadil si vlastné vykurovanie. Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 8/2012 vyplynulo, že na základe nameraného množstva tepla na fakturačnom meradle boli žalobcom podľa vyhl. ÚRSO č. 630/2005 Z.z. v znení nesk. predpisov správne rozpočítané v rokoch 2005-2010 náklady za dodávku tepla na odbernom mieste bytu žalovaného na ul. F.. XXXX/XX, zapísaného v LV č. XXXX.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný ako vlastník bytu má nepochybne povinnosť platiť úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, vrátane dodávok tepla, pričom táto povinnosť sa prakticky realizuje pravidelnými úhradami predpísaných mesačných záloh. Žalovaný túto povinnosť v zásade nespochybnil, platil nižšie úhrady z dôvodu, že neodoberá teplo, a preto mu nevznikla povinnosť za túto službu platiť. Táto predstava žalovaného je mylná, nakoľko žalovaný nemá zriadené individuálne vykurovanie spôsobom predpísaným zákonom, nie je odpojený od spoločnej kotolne, nemá vo svojom byte zariadenie, ktoré mu zabezpečuje samostatnú dodávku tepla mimo spoločného vykurovania napojeného na centrálny vykurovací systém. Takémuto zariadeniu v zmysle zákona nezodpovedá elektrický vyhrievač, či vypnutie radiátorov. Žalovaný zároveň musí rešpektovať fakt, že správca bytového domu nainštaluje merače odberu tepla do jednotlivých bytov po tom, čo túto investíciu schvália vlastníci bytov, a nie na jeho individuálnu žiadosť. Žalovaný dlhodobo za dodávky tepla neplatí, preto ak došlo k preplatkom na iných dodávaných službách (plneniach), tieto sa započítajú do konečného vyúčtovania. Preto súd prvej inštancie ako nedôvodný vzájomný návrh žalovaného zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 6 ods. 1, 2, § 14 ods. 1, 2, § 8a ods. 1, 2, 5, 6, § 8b ods. 1, 2, § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., § 20 ods. 1, 2, 3, 4, § 16, § 18 zák. č. 657/2004 Z.z., § 1, § 2, § 5 Vyhlášky č. 630/2005, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995, o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, súdiac podľa obsahu jeho podania, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a jeho vzájomnej žalobe vyhovie. Uviedol, že žiadny dlh z jeho strany voči žalobcovi neexistuje, nakoľko žalobca nemá žiaden doklad, ktorý by potvrdil, že je jeho zákazníkom (odberateľom tepla), že spotreboval teplo, za ktoré požaduje úhradu. Mal za to, že napriek absencii zmluvy so žalobcom si plní všetky záväzky vyplývajúce mu z pozície vlastníka bytu a všetko, čo užíva a spotrebuje aj zaplatí a odber tepla z centrálneho rozvodu zrušil v zmysle zákona. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Uviedol, že Zmluva o správe nezodpovedá zákonu č. 182/1993 Z.z. § 8, alebo
367/2004 § 8a ods. 1, nakoľko žalobca je zároveň výrobcom tepla a vložil do čl. V. aj svoje záujmy, stanovil sa za dodávateľa tepla. Zmluva nemôže obsahovať konkrétnych dodávateľov, pretože sa z nej stáva zároveň zmluva obchodná. Právo nepodpísať takúto zmluvu potvrdzuje aj Zákon o ochrane spotrebiteľa - 250/2007 Z.z., § 3. Je jedno koľko vlastníkov bytov zmluvu podpísalo, ak je neplatná, pretože nezodpovedá zákonom. Zmluvu, ale dodržiava v jej znení, všetky platby má uhradené, okrem tepla, ktorého odber odhlásil v zmysle zákona. Je pravdou, že neplatí preddavky na teplo, nakoľko teplo z centrálneho systému neodoberal, predpokladané náklady na teplo dodané do jeho bytu sú nulové, teda aj preddavky nemusí platiť. Zo zákona vyplýva, že pokiaľ nie je odberateľom tepla z centrálneho systému, nemusí preddavky za teplo dodávané do centrálneho rozvodu platiť. Uviedol, že radiátory uzatvoril preto, že nechcel načierno odoberať teplo, pokiaľ nepríde žalobca a neodpojí radiátory, alebo nenamontuje merače. Poukázal na skutočnosť, že zákon č. 657/2004 Z.z. § 20 popisuje správny spôsob odpojenia, pričom neurčuje spôsob odpojenia, povinnosť si zriadenia individuálneho vykurovania. Nehovorí nič o povinnosti využívať rozvody a ani o vydaní kolaudačného rozhodnutia, pretože konštrukcia domu sa nemení. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že teplo do jeho bytu dodával a že má nárok na zaplatenie sumy 457,69 eur. Odvolateľ sa následne vyjadroval ku každému odstavcu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vrátane opisu žaloby, vyjadrenia k žalobe, vznesenia vzájomného návrhu a k jednotlivým dôkazom s tým, že vyjadroval svoj názor na uvedené odôvodnenie (k vlastníckym vzťahom, darovacej zmluve, zmluve o výkone správy, záznam zo schôdze vlastníkov bytov, znaleckému posudku a pod.). Dôvodil, že mohol ukončiť odber tepla podľa § 20 ods. 1, 2 písm. b/ zák. č. 657/2004 Z.z.. Tvrdil, že prešiel na individuálny spôsob vykurovania. Nie je odberateľom tepla z centrálneho rozvodu a preto nemôže správca započítať plochu jeho bytu do vykurovanej plochy domu, nakoľko jemu teplo nedodáva. Žalobca mal použiť formu výpočtu tak, že on prešiel na individuálny spôsob vykurovania. Zdôraznil, že nie je spotrebiteľom tepla, pričom pri ohlásení tepla postupoval v zmysle platných zákonov a žalobca preto nemá nárok na zaplatenie ním uvedenej sumy, nakoľko dlh ani úroky z omeškania neexistujú. Následne sa venoval každej vete v posledných dvoch odstavcoch odôvodnenia súdneho rozsudku a dôvodil, že za všetky využité služby žalobcovi zaplatil o čom má doklady. Nie je pravdivé, že by nespochybnil nárok žalobcu, naopak tento odmietol. Pokiaľ neexistuje zmluva medzi odberateľom a dodávateľom, nemôže dodávateľ pod nátlakom požadovať odber svojho tovaru alebo služby. Nemá mylné predstavy, riadi sa zákonmi, čo však neplatí o rozsudku. Individuálne vykurovanie, ani jeho zriadenie nie je v žiadnom zákone definované, preto tvrdenie, že nemá zriadené individuálne vykurovanie podľa zákona, je vymyslené, je odpojený od centrálneho vykurovania do tej miery, ako to dovolil žalobca. Vďaka uzatvoreným ventilátorom radiátorov má svedomie čisté, neodoberal žiadne teplo. Vytýkal, že tvrdenie, že nemá v byte zriadené žiadne iné vykurovanie nikto neoveril. Žiaden zákon neurčuje typ vykurovacieho telesa, teda môže použiť ľubovoľný a vypnutie radiátorov nie je pochopiteľne typ vykurovania. Mal za to, že žalobca si nemôže svojvoľne nechať preplatky z iných služieb, aby získal peniaze za službu, ktorú nedodáva. Následne sa vyjadroval k politike bytového podniku.
7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s tým, že poukázal na znalecký posudok č. 8/2012 vypracovaný Znaleckým ústavom elektrotechniky a informatiky STÚ v Bratislave a jeho doplnenie č. 1.
8. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v podanom odvolaní dôkladne rozobral vetu po vete uvedené v odpore voči návrhu na vydanie platobného rozkazu, aj v odvolaní voči rozsudku a všetky tvrdenia žalobcu vyvrátil, čo nepriamo dokazuje i obsah vyjadrenia žalobcu, kde sa nevyskytuje žiaden odkaz na zákony. Jediné na čo sa žalobca spolieha, je znalecký posudok, z ktorého vybral vety, ktoré podporujú jeho teóriu a ostatné zamlčal. Mal za to, že existujú len dve cesty pre dodávku tepla do bytu a to cez radiátory, ako jednu z uvedených ciest tepla do bytu, ktorú vylúčil uzatvorením ventilov a druhou cestou je prestup cez steny, ktorý sa nedá dokázať. Ak teplo do bytu vniká, tak z neho aj odchádza a nie je možné meraním zistiť koľko a ktorým smerom teplo prúdilo, nakoľko ide o proces náhodný, nemerateľný. Vyúčtovanie neurčitého a nemerateľného procesu, nie je možné použiť ako dôkaz. Ak by žalobca bol namontoval merače na radiátory ako požadoval a ako je povinný, mohol zistiť presnú sumu a túto požadovať. Nechal si však priestor na špekulácie a v súčasnosti nemá čím podporiť svoje tvrdenia bez bytových meračov, preto je jeho požiadavka oprávnená.
9. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovaným došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov odvolania podľa ustanovení O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.
10. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva nasledovné :
12. Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), O.s.p. (účinného do 30.06.2016), v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f) CSP a dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
13. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 a nasl. O.s.p., účinného do 30.06.2016 (§ 191 CSP). Podľa citovaných zákonných ustanovení hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov možno vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné vyvodiť zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
14. Súd prvej inštancie pri posudzovaní skutkového stavu veci vychádzal dokazovania v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 14C/84/2011, ktoré sa týkalo totožných strán sporu, totožnej nehnuteľnosti (bytu č. 23 a k nemu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na ul. F.. XXXX/XX v J., zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. J.) vo vlastníctve žalovaného, pričom predmet konania bol rovnako o zaplatenie nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu žalovaného za iné obdobie (za rok 2008-2013), v ktorom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, z ktorého jednoznačne vyplynul záver, že skončenie dodávky tepla postupom žalovaného tak, že v byte uzavrel radiátory, prípadne umiestnil vložku do prívodného potrubia, ktorým sa privádza teplo do bytu bez toho, aby sa odpojil od centrálneho vykurovania a zriadil si vlastné vykurovanie, je neprípustné. I v uvedenom konaní bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie 2008-2013. Pokiaľ žalovaný vo svojom konaní pokračoval a platil i v roku 2014 žalobcovi úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu tak, že z Predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platný od 01.01.2014 odpočítal náklady za teplo, neplnil si tak riadne povinnosti vlastníka bytu voči správcovi a dodávateľovi za plnenia spojené s užívaním bytu, odvolací súd má za to, že skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, že žalovanému vznikol nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu nie je možné nič vytknúť. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že uzatvorenie radiátorov v byte žalovaného, prípadne vykurovanie bytu ohrievačmi bez zriadenia individuálneho vykurovania bytu žalovaného a odpojenia bytu od centrálneho zdroja vykurovania cez spoločnú kotolňu legitímnym spôsobom, nezbavujú žalovaného povinnosti platiť za žalobcom dodané a spotrebované teplo. Odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa možnosti technického, ako i právneho odpojenia bytu od centrálneho zdroja vykurovania, sú v danom spore irelevantné, nakoľko k uvedenému postupu žalovaného doposiaľ nedošlo.
15. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. účinného do 30.06.2016 daný nebol.
16. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (účinného do 30.06.2016) v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
17. Súd prvej inštancie v danej veci vychádzal z ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z., zák. č. 657/2004 Z.z., Vyhlášky č. 630/2005 Z.z.. Odvolací súd sa s právnym posúdením danej veci súdom prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje a nezistil žiadne pochybenie pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. účinného do 30.06.2016 daný nebol.
18. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalovaného obsiahnutými v jeho odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá, ani nemusí odpovedať na každú námietku, alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
19. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu.
21. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).