Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/26/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v právnej veci žalobcu I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H. č. XXXX/ XX, U., proti žalovanému C. X. G., s.r.o., so sídlom v H., C. č. XX, V. XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Z. X. s. r. o., so sídlom v H., Y. č. XX, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. septembra 2017, č.k. 21Csp/77/2017-45, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania z m e ň u j e tak, že žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.7.2016, ktorá je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.7.2016, je neplatná, nakoľko mal za to, že táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami došlo k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z bodu I. až III. vyplynulo, že uzavretie dohody nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Dôsledkom uzavretia dohody je možnosť veriteľa predložiť dohodu zamestnávateľovi dlžníka za účelom vykonania zrážok z jeho mzdy, dlžníkovi vzniká povinnosť vykonávanie zrážok z jeho mzdy rešpektovať do úplného splatenia pohľadávky veriteľa. Na základe tejto dohody bol zamestnávateľ žalobcu ako dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky vo výške 51,87 eur mesačne (bod V.). Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie poukázal na to, že z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu (Občiansky súdny poriadok, platný do 30. 6. 2016) pomerne výrazne toto ustanovenie modifikuje. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/ platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad , zákon o dobrovoľných dražbách a pod. Ďalej právne vec posudzoval aj podľa § 34, § 551 ods. 1 - 3, § § 5a ods. 1, písm. a),b) Občianskeho zákonníka. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera veriteľ s dlžníkom. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba. Pre túto dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a

nasl. Občianskeho zákonníka). Zákon pritom výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Osobitná úprava pre spotrebiteľa je obsiahnutá v zákone na ochranu spotrebiteľa v § 5a. Súd prvej inštancie vyjadril názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale musí byť uzavretá osobitne, s poučením o jej dôsledkoch, s vyhlásením o dobrovoľnosti jej uzavretia (o možnosti jej odmietnutia). Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol. Ako dôvod zamietnutia uviedol, že z uvedeného § 137 vyplýva, že za súčasnej procesnej právnej úpravy nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, pokiaľ táto možnosť nevyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade tomu tak nebolo. Pokiaľ mal žalobca za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s týmto názorom sa súd nestotožnil. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval súd za samostatný právny úkon, hoci podmienený úverovou zmluvou, a preto sa zaoberal procesnou prípustnosťou žaloby o neplatnosť právneho úkonu. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka za splnenia podmienok v zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., jej použitie smeruje výhradne k splneniu povinnosti dlžníka, teda k splateniu úveru. Takýto spôsob zabezpečenia teda nie je vylúčený ani pri záväzkoch zo spotrebiteľských zmlúv. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 tak, že dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti nepriznal úspešnému žalovanému použijúc § 257 CSP. Uviedol, že žalobca je v situácii, kedy je pre neho nemožné splácať splátky všetkých úverov, ktoré má, jeho príjem je 530,- Eur. Trovy konania druhej strane, uplatnené vo výške 276,63 Eur, by hradil s veľkými ťažkosťami, aj táto povinnosť navyše by ovplyvnila uspokojovanie jeho základných životných potrieb. Aj keď sa do tejto situácie dostal vlastným pričinením, nemožno opomenúť ľahkú dostupnosť úverov od nebankových subjektov, obmedzené skúmanie schopností splácať úver z ich strany, spotrebiteľský charakter týchto zmlúv, vyjadrený najmä tým, že budúci dlžník nemôže ovplyvniť obsah týchto zmlúv. Žalobca podal žalobu v obave, že ak budú realizovať zrážky zo mzdy všetci jeho veritelia, nebude mu vyplatená žiadna mzda, čo by ho dostalo do neriešiteľnej životnej situácie, nemal vedomosť o tom, že časť mzdy mu musí za každých okolností zostať. Napriek tomu si je vedomý povinnosti plniť svoje záväzky a spláca svoje úvery podľa svojich možností, i keď nie v dohodnutej výške. Tieto okolnosti súd považoval za natoľko výnimočné, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, a to výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil tým, že neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu § 257 a súdom uvádzané skutočnosti, ktorými odôvodňuje použitie týchto ustanovení sú nesprávne po stránke skutkovej, ako aj právnej. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania na základe záveru porovnávajúceho výšku trov a príjmu žalobcu. Z prístupu súdu však už nevyplýva, prečo súd nevidel dôvod na to, aby náhrada trov bola uhrádzaná napríklad postupne (v splátkach), alebo prečo je dôvod na nepriznanie náhrady trov v celom rozsahu. Aplikácia ustanovenia § 257 je použitím výnimky zo všeobecnej úpravy o rozhodovaní o náhrade trov konania. Z toho vyplýva, že skutkové dôvody pre použitie tohto ustanovenia musia byť osobitné nielen pre to, či sa toto ustanovenie bude aplikovať, ale aj preto, v akom rozsahu. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by napríklad žalovaný nebol schopný a nemohol nahradiť trovy konania v splátkach počas 12 mesiacov. Žalovaný poukázal na to, že od začiatku išlo o vedenie zbytočného konania, pričom v ňom žalobca pokračoval napr. aj po doručení vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe. Namietal tiež dôvod spočívajúci v tom, že žalobca má iné finančné záväzky, ktorý nie je právne relevantný na to, aby bol popretý princíp zodpovednosti za výsledok konania. Skutkové závery súdu, z ktorých pri aplikácií § 257 vychádzal sú nesprávne a neobjektívne. V konaní neboli dokázané žiadne skutočnosti, ktoré by mali povahu výnimočných okolností a dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd ani neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý nie je namieste priznať náhradu trov a určiť ich splácanie v splátkach alebo priznať aspoň čiastočnú náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. podľa § 388 zmeniť.

5. Odvolaním bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý iba vo výroku II. o náhrade trov konania, a preto výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

6. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Z § 257 vyplýva, že uvedené ustanovenie sa aplikuje výnimočne. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní, ktorá je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové asociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.

9. Zo znenia uvedeného ustanovenia § 257 je pritom zrejmé, že zákon vyžaduje vždy spojenie dvoch podmienok a to: a/ dôvodov hodných osobitného zreteľa a b/výnimočných okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Ustanovenie § 257 neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.

10. Súd prvej inštancie ako dôvod osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 bral do úvahy tú skutočnosť, že žalobca sa nachádza v situácii, kedy je pre neho nemožné splácať splátky všetkých úverov, ktoré má a jeho príjem je 530,- Eur. Trovy konania druhej strane, uplatnené vo výške 276,63 Eur, by hradil s veľkými ťažkosťami a aj táto povinnosť navyše by ovplyvnila uspokojovanie jeho základných životných potrieb.

11. Odvolací súd preto preskúmal tieto dôvody a má za to, že tieto dôvody, ktoré uvádza súd prvej inštancie samo o sebe nemožno brať ako dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Skutočnosť, že žalobca sa nachádza v situácií, v ktorej je pre neho zložité splácať splátky ďalších úverov, ktoré nesúvisia s predmetom konania, nemožno považovať za výnimočnú okolnosť, ktorú kumulatívne pre aplikáciu § 257 zákon vyžaduje. Naviac, odvolací súd nemal za preukázané skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca ohľadne jeho neschopnosti splácať svoje pohľadávky formou dokumentov preukazujúcich vedenie súdnych alebo iných vykonávacích konaní, a z tohto dôvodu je možné sa domnievať, že žalobca svoje pohľadávky naďalej spláca. Prípadná budúca neschopnosť žalobcu splácať svoje pohľadávky nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa.

12. Odvolací súd nezistil iné dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, ktoré by prípadne spočívali v iných okolnostiach ako v sociálnych pomeroch žalobcu, poukazujúc tiež na to, že žalovaný svojim konaním predmetný spor nevyvolal a žalobca si musel byť vedomý, že v prípade ak podá žalobu, zodpovedá za prípadný neúspech aj tým, že bude povinný zaplatiť žalovanému účelne vynaložené trovy konania spojené s jeho obranou, ktoré mu počas konania vznikli, a preto podľa ustanovenia § 388 napadnuté uznesenie zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto ustanovenia.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. l , § 396 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O vyčíslení náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 .

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .