Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-81-2017.pdf
PDF · 84.65 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/81/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: BL T., s.r.o., so sídlom P. XX, X., N.: XX XXX XXX, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X/X, T., o zaplatenie 21,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 10,90 Eur od 11.05.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 10,90 Eur od 11.06.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.03.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie istiny 21,80 Eur s príslušenstvom a trov konania.
2. Súd vo veci vydal dňa platobný rozkaz č. k. 16Csp/81/2017-33 zo dňa 17.05.2017, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd preto uznesením č. k. 16Csp/81/2017-42 zo dňa 17.10.2017 v súlade s ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) platobný rozkaz zrušil.
3. Žalovanému súd žalobu doručil postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa napriek výzve k podanej žalobe nevyjadril.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, a to najmä Zmluvou o pripojení a poskytovaní verejných služieb, cenníkom, všeobecnými obchodnými podmienkami a faktúrami a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.12.2016 postúpil postupca DIGI SLOVAKIA, s.r.o. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa 05.02.2014 Zmluvu o pripojení a poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách pre Službu satelitnej televízie. Na základe Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku.
7. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby elektronickej komunikácie a vystavil vyúčtovacie faktúry, pričom žalobcovi postúpil pohľadávku na základe faktúry č. XXXXXXXXXX. znejúcej na sumu 10,90 € so splatnosťou 10.05.2014 a faktúry č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 10,90 € so splatnosťou 10.06.2014. Právny predchodca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby v súlade s platným cenníkom a vystavil mu faktúry, pričom postúpil na žalobcu pohľadávku na základe vyššie uvedených faktúr, ktoré faktúry žalovaným uhradené neboli.
8. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení rozhodnom pre posúdenie veci (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
9. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník, nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
12. Podľa § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z., odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
13. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o pripojení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, ako poskytovateľom a žalovaným, ako užívateľom, bola dňa 05.02.2014 platne uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb. Na
základe predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal včas, v dohodnutej výške a v súlade s podmienkami uhradiť všetky svoje peňažné záväzky vyplývajúce z tarify a zo zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o pripojení vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ a žalobca konal v rámci predmetu svojho podnikania, súd dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnými zmluvami je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Žalovaný porušil svoje povinnosti a žalobcovi v dohodnutej lehote splatnosti nezaplatil cenu poskytnutých služieb, ktorú mu žalobca vyfakturoval faktúrami č. 1404026647 a č. 1405028125 vo výške 21,80 Eur. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že žalovaný služby žalobcu využíval a že žalovaný porušil svoju zmluvnú ako aj zákonnú povinnosť riadne a včas uhradiť žalobcovi cenu služieb, ktoré mu žalobca poskytol, súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej ceny poskytnutých služieb ako dôvodný.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Žalovaný sa ako dlžník žalobcu dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. dňa 11.05.2014 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 % a dňa 11.06.2014 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,15 % žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške vo výške 5,25 % ročne zo sumy 10,90 Eur od 11.05.2014 do zaplatenia a zo sumy 10,90 Eur od 11.06.2014 do zaplatenia. Súd žalobcovi takto stanovené úroky z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalobca plný úspech, a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).