Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/10/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti povinnému B. J., nar. X.X.XXXX, bytom F. Z. XXX, do 14.7.2015 podnikajúcemu pod obchodným menom B. J., s miestom podnikania Uhorská Ves 114, IČO: 44 137 958, o vymoženie 1.695,89 eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom K., J. XX, pod sp. zn. EX 11646/10, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/1150/2010-41 zo dňa 3.1.2018 takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok, resp. EP) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení. Vychádzal zo záveru, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým exekučným titulom, lebo rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť v predmetnej veci. Rozhodcovská doložka totiž nebola uzatvorená platne; t.j. v zákonom vyžadovanej písomnej forme (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi; ďalej tiež len ZRK). 2. Okresný súd konštatoval, že v súdenom prípade bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ), ktoré sú prílohou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným; avšak tieto neboli podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú doložku uzatvoriť buď tak, že je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch umožňujúcich zachytenie obsahu rozhodcovskej doložky a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Okresný súd zdôraznil, že úprava v ZRK o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 z 30.11.2011). Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, navyše určenej druhou stranou, je tak zásadným právnym úkonom, že by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. 3. Okresný súd uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou aj za situácie, že je uzatvorená vo forme doložky k (hlavnej) zmluve. Predmetný záver okrem legálnej definície podľa § 3 ods. 1 ZRK vyplýva tiež z § 5 dotknutého právneho predpisu. Rozhodcovská doložka teda nie je len časťou zmluvy, ale „má vlastný právny osud“. Nadväzne, iba na základe jej začlenenia oprávneným do všeobecných obchodných podmienok, bez ich podpísania zmluvnými stranami, v posudzovanom prípade nemožno

konštatovať, že bola platne uzatvorená. Okresný súd dodal, že na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že povinný uzatvoril úverovú zmluvu ako podnikateľský subjekt. 4. O trovách exekúcie okresný súd rozhodol tak, že oprávnenému podľa § 203 ods. 1 EP uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi sumu 39,83 eur. Zohľadnil, že oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, keďže ju viedol na podklade nespôsobilého exekučného titulu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazoval na nesprávne posúdenie zmluvy o úvere uzatvorenej medzi ním (v pozícii veriteľa) a povinným (v pozícii dlžníka) ako zmluvy spotrebiteľskej a nesúhlasil tiež so záverom, v zmysle ktorého má mať povinný postavenie spotrebiteľa; ktoré námietky podoprel rozsiahlou argumentáciou, vrátane citácií a odkazov na rozhodnutia súdov v iných obdobných veciach. Rovnako namietal (najmä vzhľadom na to, že je nebankovým subjektom) spôsob hodnotenia maximálne prípustnej výšky úroku za poskytnutie finančných prostriedkov. 6. Oprávnený za nesprávne považoval aj posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky z hľadiska absencie jej písomnej formy. Do pozornosti dával § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého „Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy“. Z citovaného je - podľa odvolateľa - zrejmé, že rozhodcovská doložka, ktorá bola obsiahnutá vo VPPÚ, bola uzavretá platne. Nadväzne mal rozhodcovský súd právomoc konať vo veci a ním vydaný rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom.

7. Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) v preskúmavanej časti uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

9. Okresný súd založil svoje rozhodnutie „výlučne“ na závere, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd považoval za danú jeho právomoc, nie je platným dojednaním z dôvodu absencie zákonom vyžadovanej písomnej formy. V tejto spojitosti je úplne bezpredmetnou rozsiahla odvolacia argumentácia oprávneného ohľadne (údajného) posúdenia postavenia povinného ako spotrebiteľa, či zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným ako zmluvy spotrebiteľskej a tiež o (údajnom) posúdení maximálne prípustnej výšky úroku za poskytnutie finančných prostriedkov. Uvedené (iba odvolateľom tvrdené) okolnosti neboli vôbec predmetom posudzovania okresným súdom. To znamená, že odvolateľ namieta také závery okresného súdu, ktoré ani neboli vyslovené. Ide zrejme o dôsledok podávania formulárových odvolaní oprávneným v stovkách obdobných vecí bez ohľadu na to, čo bolo v jednotlivom prípade podstatou záverov exekučného súdu.

10. Rovnako neopodstatneným je poukaz oprávneného na znenie § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z., ktoré citoval v odvolaní (bližšie bod 6. odôvodnenia tohto rozsudku) Predmetné znenie bolo totiž do zákona o rozhodcovskom konaní včlenené až s účinnosťou od 1.1.2015. Zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným, vrátane rozhodcovskej doložky, bola však uzavretá už dňa 3.7.2009. To znamená, že relevantnou pre formu a spôsob uzavretia rozhodcovskej doložky je úprava účinná v dotknutom období. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu 3.7.2009 upravoval problematiku formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 ods. 2 tak, že „písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli“.

11. Odvolateľ pritom nespochybňoval skutkový záver okresného súdu, že VPPÚ neboli podpísané zmluvnými stranami. Nadväzne, pokiaľ odvolateľ poukazoval (len) na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo VPPÚ, takéto „dojednanie“ rozhodcovskej doložky nemožno v zmysle § 4 ods. 2 ZRK účinného ku dňu uzavretia zmluvy považovať za platné. Inými slovami, nebola zachovaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy/doložky. V uvedenej súvislosti krajský súd, zhodne s okresným súdom, podporne poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011, podľa ktorého je úprava obsiahnutá v ZRK (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. k 3.7.2009; poznámka krajského súdu) o forme rozhodcovskej zmluvy striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu. Iba pre úplnosť krajský súd dodáva, že oprávnený ani len netvrdil (nieto ešte

preukazoval), že by bola rozhodcovská doložka uzatvorená iným spôsobom predpokladaným v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 ZRK (vzájomne vymenené listy, telefaxom a pod.).

12. Krajský súd, taktiež zhodne s okresným súdom, zdôrazňuje, že bez platne uzavretej rozhodcovskej doložky neprichádza do úvahy založenie právomoci rozhodcovského súdu. Následne akékoľvek rozhodnutie ním vydané predstavuje nulitný právny akt nespôsobilý byť exekučným titulom. Z daného titulu bolo napadnuté uznesenie potvrdené vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení. Voči výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné a keďže ani nebol odvolaním oprávneného napadnutý, nebolo potrebné vo vzťahu k nemu (procesne) rozhodovať odvolacím súdom (odmietnuť ho z dôvodu neprípustnosti odvolania). Na predmetnom konštatovaní nič nemení fakt, že zo všeobecného hľadiska ide o závislý výrok. Len táto „procesná naviazanosť“ pri neprípustnosti odvolania proti určitému výroku a zároveň pri (ani) nepodaní odvolania nezakladá potrebu (v podstate) formálneho rozhodovania odvolacieho súdu.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - oprávnený v tomto štádiu konania úspešný nebol; naproti tomu povinnému v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli (§ 251 .

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.