Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_41Co-4-2018.pdf
PDF · 79.01 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/4/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu N. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. I. č. XXX, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, ul. J.Kráľa č. 5/A, proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy č. 49, IČO: 35 805 731, zastúpenému De minimis, spol.s.r.o. sídlom Bratislava, Ul. Lovinského č. 22, IČO: 36 868 949, o zaplatenie 265,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 13Csp/39/3017-105 zo dňa 26.septembra 2017, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 13Csp/39/2017-105 zo dňa 26. septembra 2017 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým uznesením zastavil konanie a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobca doručenou súdu dňa 3.2.2017 domáhal zaplatenia 265,82 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dňa 26.9.2017 pred otvorením pojednávania žalobca oznámil súdu, že z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného na podanej žalobe netrvá. Okresný súd vzhľadom na procesný úkon žalobcu konanie zastavil podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP.
2. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca. V odvolaní po vysvetlení okolností, ktoré sa udiali dňa 26.9.2017 pred otvorením pojednávania na okresnom súde sa rozhodol, že trvá na tom, že sa chce domáhať svojho nároku proti žalovanému v tejto veci. Uviedol, že otázka súdu smerovaná na žalobcu, či trvá na podanej žalobe aj po vznesení námietky premlčania žalovaným vyvolala v žalobcovi dojem, že v spore z toho dôvodu nebude a nemôže byť úspešný. Navrhol, aby odvolací súd v rámci autoremedúry rozhodol o napadnutom rozhodnutí tak, že ho zruší, v prípade rozhodovania o podanom odvolaní odvolacím súdom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 v spojení s § 391 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje napadnuté uznesenie za správne a jedine možné, pretože pri späťvzatí žaloby je súd povinný takýto prejav vôle žalobcu rešpektovať. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal na pojednávaní žalobu späť, súd prvej inštancie správne postupoval, keď konanie zastavil. Ďalej uviedol, že žalobca bol od začiatku konania zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý nepochybne pri prevzatí zastupovania riadne poučil žalobcu o právnych možnostiach postupu a možných následkoch pri uplatňovaní jeho údajného nároku na súde. Právny zástupca žalobcu bol prítomný so žalobcom aj na pojednávaní dňa 26.9.2017, keď došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.12.2010 sp. zn. 6Sžo/372/2009, v zmysle ktorého nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzitým, čo účastník zamýšľal, a tým, čo navonok skutočne prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Uzavrel, že nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Doplnil, že späťvzatie žaloby nemožno vziať späť ako navrhol žalobca, a to nielen v odvolacom konania, ale ani v konaní pred súdom prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 15.12.2017, v ktorom uviedol, že k účinnému späťvzatiu žaloby v skutočnosti nikdy nedošlo, a to z dôvodu nedodržania predpísanej formy pre späťvzatie žaloby, ako podania vo veci samej. Zdôraznil, že pre skutočnú realizáciu tohto práva žalobcu sa nevyhnutne vyžaduje zachovanie predpísanej písomnej formy. Späťvzatie žaloby žalobcom tak vôbec nebolo urobené vo forme, t. j. v písomnej forme, v ktorej je ho potrebné urobiť. Späťvzatie celkom iste ani neobsahovalo všetky zákonné náležitosti v zmysle ust. § 127 CSP. Z uvedených dôvodov konanie nebolo možné zastaviť v zmysle ust. § 145 CSP. Žalobca preto zotrval na svojom návrhu uvedenom v odvolaní zo dňa 24.10.2017.
6. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 8.1.2018 uviedol, že reakcia žalobcu v tom zmysle, že nedošlo k písomnému späťvzatiu žaloby predstavuje podľa jeho názoru úplne nové odvolanie. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie dohody, ako aj rozsah odvolania možno meniť, rozširovať a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, tak na úplne novú argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho odvolacom vyjadrení zo dňa 15.12.2017 po uplynutí lehoty na podanie odvolania voči napadnutému uzneseniu nemožno vôbec prihliadať. Predmetom odvolacieho konania tak, ako si ho vymedzil žalobca je totiž to, že žalobca v čase späťvzatia žaloby nemal dostatočnú vedomosť o následkoch svojho konania a rozhodol sa, že trvá na tom, že sa chce domáhať svojho nároku voči žalovanému v tejto veci. Predmetom tohto odvolacieho konania nie je neúčinnosť späťvzatia žaloby, pretože uvedený dôvod bol žalobcom uplatnený až po uplynutí lehoty na podanie odvolania voči napadnutému uzneseniu a z toho dôvodu naň nemožno prihliadať.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
11. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobcom.
12. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že okresný súd zastavil konanie podľa ust. § 145 CSP vzhľadom k späťvzatiu žaloby. V podanom odvolaní žalobca namietal, že si nebol vedomý dôsledkov svojho konania pri späťvzatí žaloby, a preto tento úkon v odvolaní vzal späť a trval na podanej žalobe.
13. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
14. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Podľa ust. § 145 ods. 3 CSP a k je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v danej veci nie je dôvodné.
17. Odvolací súd konštatuje, že nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Uvedený záver korešponduje s právnou úpravou zakotvenou v ust. § 145 CSP a podporne aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to 1So/89/2014 zo dňa 23.9.2014, 6Sžo/372/2009 zo dňa 20.12.2010 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/27/98 zo dňa 28.5.1998.
18. V danej veci bolo nesporné, že žalobca pred otvorením pojednávania konaného dňa 26.9.2017 zobral žalobu v celom rozsahu späť v súlade s ust. § 145 CSP. Vzhľadom k späťvzatiu žaloby žalobcom okresný súd správne rozhodol, keď konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP. Tento úkon žalobcu nie je možné ďalším úkonom žalobcu, a to odvolaním späťvzatia žaloby reparovať, tak ako správne na túto skutočnosť poukázal okresný súd i žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.
20. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že na odvolací dôvod žalobcu a to, že späťvzatie žaloby nebolo urobené písomne, nebral zreteľ s poukazom na ust. § 366 CSP, pretože tento odvolací dôvod žalobcu vzniesol po uplynutí lehoty 15 dní na podanie odvolania.
21. Odvolací súd o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
22. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.
23. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).