Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/103/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu IPSED s.r.o., IČO: 47 201 851, so sídlom Imatra 2445/1, 960 06 Zvolen, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Krchňavou, advokátska kancelária so sídlom Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému JUDr. Tomáš Kohút, IČO: 45 028 311, so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, právne zastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Zuzčákom, advokátska kancelária so sídlom Prachatická 9320/1A, 960 01 Zvolen, o vydanie hnuteľných vecí eventuálne o náhrady škody, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti o vydanie hnuteľných vecí: Stroje Miele Professional: 1. Práčka PW 6101EL, na 10 kg, výrobné číslo 40/46976719, 5521 prevádzkových hodín, technická dokumentácia, zariadenie na aretáciu bubna práčky 2. Sušička PT 7251EL (52725101D) na 10 kg, výrobné číslo 46977411/40, 444 prevádzkových hodín, technická dokumentácia, zariadenie na aretáciu bubna sušičky, 3. Mangel HM 5316EL (170 cm), výrobné číslo 40/46983344, plátno na voskovanie žľabu, nový vosk ďalšie súčasti zariadenia: 4. Vozík na bielizeň kovový chrómovaný BESI UNIVERZAL MAXI 59997667- 2 ks 5. Vozík na bielizeň kovový chrómovaný BESI STANDARD 10 59997668- 2 ks 6. Hotelový vozík na bielizeň kovový chrómovaný COMBI UNI MAXI s 3 košmi - 2 ks 7. Vak na bielizeň látkový žltý na 120 litrov č. 59997669- 2 ks 8. Vak na bielizeň látkový modrý na 120 litrov č. 59997670- 2 ks 9. Knihu evidencie prania za obdobie od január 2009 do 6. marca 2016 z a m i e t a.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.800,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.05.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 04.05.2016 domáhal voči žalovanému vydania hnuteľných vecí: Stroje Miele Professional: práčka PW 6101EL, na 10 kg, výrobné číslo 40/46976719, 5521 prevádzkových hodín, technická dokumentácia, zariadenie na aretáciu bubna práčky, sušička PT 7251EL (52725101D) na 10 kg, výrobné číslo 46977411/40, 444 prevádzkových hodín, technická dokumentácia, zariadenie na aretáciu bubna sušičky, mangel HM 5316EL (170 cm), výrobné číslo 40/46983344, plátno na voskovanie žľabu, nový vosk, ďalšie súčasti zariadenia: vozík na bielizeň kovový chrómovaný BESI UNIVERZAL MAXI 59997667- 2 ks, vozík na bielizeň kovový chrómovaný BESI STANDARD 10 599997668- 2 ks, hotelový vozík na bielizeň kovový chrómovaný COMBI UNI MAXI s 3 košmi - 2 ks, vak na bielizeň látkový žltý na 120 litrov č. 59997669- 2 ks, vak na bielizeň látkový modrý na 120 litrov č. 59997670- 2 ks, knihu evidencie prania za obdobie

od január 2009 do 6. marca 2016 (ďalej len „hnuteľné veci“). Žalobu odôvodnil tým, že ako nájomca dňa 22.11.2013 uzatvoril so spoločnosťou TARQUS, s.r.o., IČO: 36 754 838, so sídlom Imatra 2445/1, 960 01 Zvolen (ďalej len „TARQUS, s.r.o.“) ako prenajímateľom zmluvu o nájme nebytových priestorov predmetom ktorej bolo prenechanie mu do užívania nebytový priestor o celkovej výmere 33,66 m2, ktorý sa nachádza v PENZIÓNE ZLATÝ POTOK, ul. Prachatická 9320/1A, Zvolen na 1. nadzemnom podlaží. Nebytový priestor mu bol prenechaný podľa nájomnej zmluvy na dočasné užívanie. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1K/76/2013 zo dňa 23.05.2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 101/2014 dňa 29.05.2014, bol na spoločnosť TARQUS, s.r.o. vyhlásený konkurz. Následne správkyňa konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti TARQUS, s.r.o. vypovedala dňa 01.03.2016 predmetnú zmluvu o nájme nebytových priestorov s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Na základe zmluvy o predaji podniku došlo k predaju podniku spoločnosti TARQUS, s.r.o., na žalovaného, ktorý prevzal aj práva a povinnosti prenajímateľa z tejto zmluvy o nájme nebytových priestorov. Na základe týchto skutočností pristúpil k vysťahovaniu prenajatých nebytových priestorov, ktoré používal ako prevádzku práčovne a sušiarne a kde sa v tejto súvislosti nachádzalo strojové zariadenie, hnuteľné veci, ktorých sa vydania od žalovaného žalobou domáhal, pričom tieto hnuteľné veci patria do jeho výlučného vlastníctva. Svoj zámer s vysťahovaním prenajatých nebytových priestorov na deň 27.04.2016 riadne písomne oznámil žalovanému, a to dňa 25.04.2016 na základe osobne podaného oznámenia. Žalovaný jeho konanie, ako ani termín vysťahovania nikdy nerozporoval. Preto na základe tohto dňa 27.04.2016 a to aj za účasti špedičnej spoločnosti a ďalších odborných spoločností privolaných na demontáž profesionálneho zariadenia sa pokúsil o vstup do prenajatých nebytových priestorov a o demontáž špecifikovaného strojového zariadenia, čo mu však žalovaný prostredníctvom príslušníkov SBS neumožnil, a odsťahovaniu strojového zariadenia prostredníctvom SBS zabránil. Následne telefonicky kontaktoval žalovaného, pričom tento potvrdil svoje stanovisko, že mu prevzatie a demontáž strojového zariadenia práčovne a sušiarne neumožní. Listom zo dňa 27.04.2016 preto opätovne vyzval žalovaného na určenie ďalšieho termínu, v ktorom by si mohol strojové zariadenie demontovať a prevziať. Do dňa podania žaloby na súde, žalovaný protiprávny stav žiadnym spôsobom nenapravil a neumožnil mu vstup do prenajatých nebytových priestorov za účelom prevzatia strojov a zariadení, ako ani nenavrhol žiadny dodatočný termín, v ktorom by k umožneniu vstupu a prevzatiu strojov a zariadení mohlo dôjsť. Žalovaný mu odmieta vydať špecifikované strojové zariadenie. Nemá však na to žiaden právny dôvod, pretože tieto hnuteľné veci sú jeho výlučným vlastníctvom. Právne zdôvodnil nárok ustanovením § 126 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.06.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.06.2016 k žalobe uviedol, že v zmysle faktúry č. 05513, ktorú žalobca pripojil k žalobe žalobca, spoločnosť IPSED, s.r.o., v mene a na účet ktorej koná Ing. Vladimír Šedo na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou TARQUS, s.r.o. v mene a na účet koná taktiež Ing. Vladimír Šedo, mal nadobudnúť stroje a zariadenia, ktoré sú predmetom žaloby za kúpnu cenu 559,- Eur. Z dikcie ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka vyplýva, že spoločnosť je pri nadobúdaní majetku povinná zabezpečiť určenie hodnoty nadobúdaného majetku znaleckým posudkom a spolu so zmluvou uložiť znalecký posudok do zbierky listín, ak 1. spoločnosť nadobúda majetok na základe odplatnej zmluvy, 2. protihodnota nadobúdaného majetku zodpovedá najmenej 10 % hodnoty základného imania, 3. subjektom od ktorého spoločnosť nadobúda majetok je jej zakladateľom/spoločníkom, osobou blízkou zakladateľovi alebo spoločníkovi v spoločnosti alebo ovládané alebo ovládajúce osoby zakladateľov alebo spoločníkov spoločností, 4. nejde o zmluvy exciplitne uvedené v § 59a ods. 4 Obchodného zákonníka, 5. ide o spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť. Žalobca mal nadobudnúť hnuteľné veci od spoločnosti TARQUS, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy, ktorá je typickou odplatnou zmluvou a to za kúpnu cenu 559,- Eur. Z obchodného registra SR vyplýva, že základné imanie spoločnosti žalobcu je vo výške 5.000,- Eur. Protihodnota resp. plnenie poskytnuté žalobcom za uvedené hnuteľné veci bolo vo výške 559,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že suma vo výške 559,- Eur poskytnutá žalobcom za nadobudnutie strojov a zariadení je vyššia ako 10 % základného imania spoločnosti (500,- Eur). Subjekt, od ktorého žalobca nadobudol majetok je blízkou osobou jej spoločníka a zakladateľa. Pojem blízka osoba je definovaný v § 116 Občianskeho zákonníka. Ustálená súdna judikatúra vyplnila medzery v definícii blízkej osoby vo vzťahu k právnickým osobám, v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 2192/2001 zo dňa 01.08.2002. Vyvodil z neho, že právnická osoba je blízkou osobou fyzickej osoby, ak je táto fyzická osoba jej štatutárnym orgánom (členom štatutárneho orgánu), spoločníkom, zamestnancom tejto právnickej osoby, prípadne k nej má iný obdobný vzťah a zároveň by táto fyzická osoba dôvodne pociťovala ujmu,

ktorú utrpela právnická osoba, ako svoju vlastnú. S poukazom na uvedené je blízkosť daných osôb nesporná nakoľko jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TARQUS, s.r.o., je Ing. Vladimír Šedo, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti žalobcu, ktorým jediným zakladateľom/spoločníkom je jeho manželka Mgr. Eva Šedová, ktorá v rozhodnom čase bola tiež zamestnancom spoločnosti TARQUS, s.r.o.. V danom prípade je nepochybné, že nešlo o zmluvu uzatvorenú v bežnom obchodnom styku, nakoľko stroje a zariadenia tvoria majetok spoločnosti, ktorý slúži a bol určený na jej podnikanie, a to konkrétne na prevádzkovanie čistiarne a práčovne v priestoroch penzióna a nie na účely jeho ďalšieho predaja. Z vyššie uvedeného ďalej vyplýva, že žalobca bol pri nadobúdaní strojov a zariadení povinný postupovať v súlade s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka a dať nadobúdaný majetok oceniť znaleckým posudkom. Žalobca tak neučinil, preto relevantným spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam. Je zrejmé, že žalobca tak nie je vlastníkom strojov a zariadení, ktorých sa žalobou domáha vydať, nakoľko kúpna zmluva na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k strojom a zariadeniam zo spoločnosti TARQUS, s.r.o. na žalobcu nenadobudla účinnosť. Nakoľko spoločnosť TARQUS, s.r.o. už nie vlastníkom podniku a kúpna zmluva, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k strojom a zariadeniam nemohla v zmysle § 59a Obchodného zákonníka nadobudnúť účinnosť skôr, ako by bola spolu so znaleckým posudkom uložená v zbierke listín, je zrejmé, že dodatočným uložením kúpnej zmluvy a znaleckého posudku do zbierky listín zo strany žalobcu nie je možné zabezpečiť už účinky kúpnej zmluvy spätne. Spoločnosť TARQUS, s.r.o. mala nadobudnúť predmetné stroje a zariadenia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.2008 za kúpnu cenu 25.638,98 Eur (772.400,- Sk). Na základe faktúry doloženej k žalobe vyplýva, že táto bola vystavená dňa 03.12.2008, keď touto faktúrou žalobca dokladal nadobudnutie strojového zariadenia od spoločnosti TARQUS, s.r.o.. Dňa 19.11.2013 voči spoločnosti TARQUS, s.r.o., bolo začaté konkurzné konanie. Spoločnosť TARQUS, s.r.o. v zmysle faktúry č. 05513 dňa 22.11.2013 previedla stroje a zariadenia na spoločnosť žalobcu za kúpnu cenu 559,- Eur. Z uvedeného je ďalej preto zrejmé, že hneď po tom, ako sa spoločnosť TARQUS, s.r.o., dozvedela, že bolo voči nej začaté konkurzné konanie, previedla stroje a zariadenia na spoločnosť žalobcu za kúpnu cenu približne 40-násobne nižšiu ako bola ich nadobúdacia cena. Vzhľadom k tomu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo krátko po začatí konkurzného konania, a to za nápadne priaznivých podmienok pre spoločnosť žalobcu, úmysel spoločnosti TARQUS, s.r.o. poškodiť a znevýhodniť (ukrátiť) svojich veriteľov je zrejmý. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že takéto správanie zmluvných strán kúpnej zmluvy nie je možné za žiadnych okolností považovať za poctivé a v súlade s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Vzhľadom ďalej na skutočnosť, že k priestorom, v ktorých sa majú stroje a zariadenia nachádzať nemal a ani v súčasnosti nemá prístup, nemá ani vedomosť o tom, či sa predmetné stroje a zariadenia v týchto priestoroch naozaj nachádzajú, nakoľko žalobca si ich mohol kedykoľvek počas sťahovania bez jeho vedomia z priestorov penzióna odviesť. Tvrdenie žalobcu v žalobe preto vyhodnotil za nepreukázané a ničím nepodložené v dôsledku čoho mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Ak žalobca v konaní relevantným spôsobom preukáže, že kúpna zmluva, na základe ktorej mal nadobudnúť vlastnícke právo k strojom a zariadeniam je účinná a zároveň preukáže, že tieto stroje a zariadenia sa skutočne v priestoroch penzióna nachádzajú uviedol, že má voči žalobcovi splatnú peňažnú pohľadávku vo výške 536,- Eur vyplývajúcu z faktúry č. 02214, ktorá bola vystavená konateľom spoločnosti TARQUS, s.r.o., Ing. Vladimírom Šedom voči Divadlu J.G. Tajovského vo Zvolene, pričom na predmetnej faktúre je uvedené číslo účtu spoločnosti žalobcu, v ktorej funkciu konateľa vykonáva rovnako Ing. Vladimír Šedo a nie spoločnosti TARQUS, s.r.o., ktorej nárok na zaplatenie sumy 536,- Eur patril. V prípade ak žalobca neuhradí pohľadávku vo výške 536,- Eur, tak má v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka na zabezpečenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky k dispozícii inštitút zádržného práva k veci, ktoré je vo vzťahu k vlastníckemu právu k veci, právom silnejším, čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.09.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 14.09.2016 uviedol, že je pravdou skutočnosť, že neuložil kúpnu zmluvu, na základe ktorej dňa 22.11.2013 nadobudol do svojho vlastníctva hnuteľné veci špecifikované v žalobe so znaleckým posudkom a rozhodnutím valného zhromaždenia do zbierky listín postupom, ktorý vyžaduje § 59a Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru sa však na uvedený prevod nevzťahuje ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka, keďže nie je žiadnou osobou uvedenou v ods. 1 a ods. 3 tohto zákonného ustanovenia. Dňa 01.08.2013 uzatvoril so spoločnosťou TARQUS, s.r.o. zmluvu o užívaní, na základe ktorej bol oprávnený po dobu platnosti zmluvy užívať hnuteľné veci. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, pričom k jej zániku mohlo dôjsť len výpoveďou, dohodou alebo prevodom vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam zo spoločností TARQUS, s.r.o., na neho, alebo na tretiu osobu. Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka nie je možné aplikovať na kúpnu zmluvu zo dňa 22.11.2013, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou

TARQUS, s.r.o. ako predávajúcim a ním ako kupujúcim. Účelom zavedenia uvedeného ustanovenia novelou Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z.z. bola ochrana spoločnosti pred odčerpávaním majetku osobami z vnútra spoločnosti, a to hlavne takým spôsobom, že spoločnosť nadobúda od týchto osôb majetok, ktorý je zjavne nadhodnotený. Správna aplikácia tohto zákonného ustanovenia spôsobovala od počiatku nemalé problémy, pričom jedným z nich bola aj jeho sporná aplikácia pri transakciách, pri ktorých je majetok nadobúdaný za nižšiu ako znaleckú cenu a to z ohľadom na účel zavedenia uvedeného ustanovenia, ktoré bolo výsledkom implementácie tzv. Druhej smernice Rady č. 77/91/EHS s cieľom obmedziť nadobúdanie fiktívnych hodnôt spoločnosťou od jej zakladateľov a spoločníkov. Kúpna zmluva zo dňa 22.11.2013 nie je zmluvou, na základe ktorej by mala jeho spoločnosť nadobudnúť majetok, ktorého hodnota je len fiktívna, premrštená, nezodpovedajúca skutočnej, reálnej hodnote nadobúdaného majetku a neodôvodnene zvyšujúca majetok spoločnosti. Navyše spoločnosť TARQUS, s.r.o. nie je možné považovať za blízku osobu v ponímanom ods. 3 citovaného ustanovenia s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 2192/2001 zo dňa 01.08.2002. V odôvodnení tohto rozhodnutia je výslovne uvedené, že ním vyslovený právny názor NS ČR sa vzťahuje k ustanoveniu § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Napriek uvedenému z dôvodu právnej istoty zakladá kúpnu zmluvu zo dňa 22.11.2013 spolu so znaleckým posudkom a rozhodnutím valného zhromaždenia do zbierky listín. K námietke žalovaného, podľa ktorého nie je možné následne doložiť kúpnu zmluvu zo dňa 22.11.2013 spolu so znaleckým posudkom do zbierky listín poukázal žalobca na samotné znenie ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka, ktoré neobsahuje ustanovenie o tom, aký subjekt a v akej lehote je povinný na vykonanie úkonu uloženia listiny. V tomto smere dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4CoKR/33/2014 zo dňa 24.02.2015. Nesplnenie podmienok ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka nezakladá neplatnosť právneho úkonu, v zmysle citovaného ustanovenia právny úkon nenadobúda účinnosť, resp. účinky tohto právneho úkonu sú posunuté až do okamihu, kedy dôjde k splneniu zákonných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že i správca konkurznej podstaty spoločnosti TARQUS, s.r.o. je viazaný platným právnym úkonom. Pokiaľ by sa konajúci súd nestotožnil s týmto názorom, a zaujal by stanovisko, že vlastníctvo k hnuteľným veciam na neho neprešlo, je v zmysle zmluvy o užívaní zo dňa 01.08.2013 v postavení opravného držiteľa, ktorému v zmysle § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka patrí obdobné právo, aké má garantované vlastník v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe tohto mal za to, že jeho aktívna legitimácia je v konaní preukázaná. K námietke žalovaného v tom ohľade, že k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2013 došlo krátko po začatí konkurzného konania a za nápadne priaznivých podmienok pre neho, pričom úmysel spoločnosti TARQUS, s.r.o. poškodiť, znevýhodniť (ukrátiť) svojich veriteľom je zrejmý uviedol, že predmetom súdneho konania je reinvindikačná žaloba, skutočnosti, ktoré sa týkajú nadobudnutia vecí ním, okolnosti konania predávajúceho, ani výška kúpnej ceny, za ktorú bola vec nadobudnutá, nemajú vo vzťahu k úspešnosti tejto žaloby žiadny právny význam. Uvedené okolnosti sú podstatné pre iné konanie, ktoré nie je predmetom tejto žaloby. Navyše žalovaný ani nie je subjektom, ktorý by mal zákonom stanovené právo uvedené skutočnosti namietať. K skutkovým okolnostiam doplnil, že dňa 04.03.2016 okolo 16.00 hod. prišiel do objektu PENIZIÓNU ZLATÝ POTOK vo Zvolene, vtedy ešte patriacom do konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti TARQUS, s.r.o., v sprievode správkyne konkurznej podstaty Mgr. Aleny Gregorovej žalovaný, ktorý sa predstavil ako nový majiteľ penziónu. V tomto čase boli v priestoroch penziónu prítomní konateľ úpadcu Ing. Vladimír Šedo a Mgr. Eva Šedová. Žalovaný nezdôvorilým spôsobom požiadal obidvoch, aby okamžite opustili objekt, ktorého je vlastníkom. Títo to odmietli s tým, že v objekte bývajú a že tam majú osobné veci, ktoré nie je možné okamžite z objektu odviesť. Situácia bola konfliktná, preto na miesto bola privolaná policajná hliadka. Po príchode tejto sa žalovaný s manželmi Šedovcami dohodol, že v objekte môžu zotrvať ešte nejaký čas, kým si zabezpečia odvoz všetkých vecí. Tohto dňa si žalovaný prevzal aj všetky kľúče od priestorov, okrem kľúčov od miestností č. 75, č. 17 a č. 14 a z prízemia objektu. Do týchto priestorov mali manželia Šedovci prístup, do ostatných priestorov už nie, pričom objekt už strážila strážna služba. Dňa 04.03.2016 si žalovaný tieto priestory, ako aj celý penzión nafotil. Dňa 12.03.2016 manželia Šedovci žalovanému odovzdali celý penzión, okrem priestorov sušiarne a práčovne, ktoré boli prenajaté žalobcovi. V tento deň žalovaný prešiel s manželmi Šedovcami aj priestory práčovne a sušiarne a tieto si opätovne nafotil. Kľúče od týchto prenajatých priestorov im ponechal. Po opustení priestorov penziónu dňa 12.03.2016 nemali manželia Šedovci, a teda ani spoločnosť žalobcu do prenajatých priestorov a ani do penziónu bez súhlasu žalovaného prístup, keďže im boli ponechané kľúče len od miestnosti práčovne a sušiarne, a nie od budovy a vstupných dverí. Okrem toho bol penzión strážený SBS. Napriek platnej nájomnej zmluve nemohol prenajaté nebytové priestory užívať a do týchto sa dostal so súhlasom žalovaného už len 4krát. Bolo to dňa 18.03.2016, kedy spolu s pracovníkom spoločnosti Miele Profesional bola vykonaná servisná prehliadka práčky, sušičky a mangľa, pri tom bol prítomný i pracovník SBS. Ďalej to bolo dňa 22.03.2016, kedy si stroje

a zariadenie práčovne a mangľovne bol pozrieť záujemca z Vranova nad Topľou, teda záujemca o ich kúpu, opätovne za prítomnosti pracovníka SBS. Ďalej to bolo dňa 07.04.2016 za účasti pracovníka SBS, kedy boli predmetné stroje a zariadenia nafotené. Dňa 09.04.2016 si prišiel stroje a zariadenia obhliadnuť záujemca o ich kúpu z Liptovského Mikuláša, keď rovnako sa to odohralo za účasti pracovníka SBS. Ku každému vstupu do prenajatých priestorov musel požiadať o súhlas žalovaného, ktorý potom dal pracovníkovi SBS pokyn, aby ho do týchto priestorov pustil. Listom zo dňa 27.04.2016 požiadal žalovaného o určenie dátumu vysťahovania práčovne a sušiarne z dôvodu, že na základe výpovede správkyne úpadcu TARQUS, s.r.o., zo dňa 01.03.2016, ktorá mu bola doručená dňa 09.03.2016, končila dňa 09.05.2016 nájomná zmluva v priestoroch penziónu, a preto bol povinný k tomuto dňu priestory uvoľniť. Tento list bol doručený žalovanému dňa 28.04.2016 po tom, ako dňa 27.04.2016 mu žalovaný neumožnil odsťahovanie hnuteľných vecí a to napriek tomu, že mal pripravenú špeditérsku firmu a spoločnosti, ktoré boli odborne spôsobilé na demontáž zariadenia práčovne a sušiarne. Dňa 27.04.2016 podal na žalovaného v tejto veci trestné oznámenie keď Okresným riaditeľstvom PZ Zvolen pod ČVS: ORP-423/1-VYS-Zv-2016 bolo začaté trestné stíhanie. Dňa 05.05.2016 prostredníctvo právnej zástupkyne vyzval žalovaného na upustenie od protiprávneho konania, na ktoré žalovaný nereagoval. Dňa 09.05.2016 mu skončila nájomná zmluva, preto kontaktoval žalovaného aby mu umožnil vysťahovať si veci nachádzajúce sa v priestoroch penziónu. Žalovaný reagoval tak, že ho požiadal, aby sa dostavil do jeho kancelárie dňa 12.05.2016 za účelom doriešenia vydania veci. V uvedený deň sa spolu so svojim právnym zástupcom JUDr. Marekom Kánom z advokátskej kancelárie JUDr. Evy Krchňavej dostavil za prítomnosti Mgr. Šedovej do kancelárie žalovaného, ktorý mu oznámil, že mu veci nevydá dovtedy, pokiaľ nestiahne žalobu o vydanie vecí, žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru Mgr. Šedovej a neospravedlní sa mu za podnet Slovenskej advokátskej komore, ktorý na neho podali manželia Šedovci. To bol posledný jeho kontakt so žalovaným. S popísaného skutkového stavu vyplýva, že ku dňu opustenia priestorov penziónu dňa 12.03.2016, avšak najneskôr dňa 12.05.2016 sa stroje a zariadenia v objekte vlastníctva patriaceho žalovanému nachádzali a tieto neboli manželmi Šedovcami, ako to tvrdí žalovaný z priestorov práčovne a sušiarne odnesené. Je logicky nemožné, aby uvedené veci z penziónu odniesol, keďže nemal slobodný prístup k prenajatým priestorom. Pokiaľ by aj žalovaný predmetné veci z objektu odstránil, tieto sú stále v jeho držbe bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú, a preto je daná jeho pasívna legitimácia v spore. K ďalšej námietke žalovaného, ktorou si uplatnil žalovaný zádržné právo pre svoju splatnú pohľadávku uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom svojom záväzku voči žalovanému vo výške 536,- Eur. Okrem toho žalovaný svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Podľa jeho dostupných informácii táto pohľadávka nebola evidovaná ani v účtovníctve TARQUS, s.r.o., a z tohto dôvodu nemohla byť ani predmetom predaja na základe zmluvy o predaji podniku. Obrana žalovaného je len účelová a preto má nárok na vydanie hnuteľných vecí.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.01.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.01.2017 uviedol, že žalobca ani v žalobe, a ani vo svojom doplňujúcom vyjadrení relevantným spôsobom nepreukázal, že nechal nadobúdaný majetok ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy oceniť znaleckým posudkom, ďalej nepreukázal, že uzatvoril písomnú kúpnu zmluvu, že uložil kúpnu zmluvu spolu so znaleckým posudkom do zbierky listín, že návrh tejto zmluvy bol ešte pred jej uzatvorením schválený valným zhromaždením spoločnosti žalobcu, nakoľko k nadobudnutiu takéhoto majetku spoločnosti došlo v lehote 2 rokov od vzniku spoločnosti. Preto trval na tom, že žalobca nie je vlastníkom strojov a zariadení, ktorých sa domáha vydania žalobou, nakoľko kúpna zmluva, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k strojom a zariadeniam zo spoločnosti TARQUS, s.r.o., na žalobcu, nenadobudla účinnosť. Dal do pozornosti v tejto súvislosti skutočnosť, že v zmysle § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpna zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom a rozhodnutím valného zhromaždenia do zbierky listín. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná kúpna zmluva nie je účinná, pričom účinnosť by mohla nadobudnúť najskôr po dni 19.09.2016 a to po tom, čo žalobca tvrdil, že kúpnu zmluvu so znaleckým posudkom a rozhodnutím valného zhromaždenia zakladá do zbierky listín, kedy však už vlastníkom podniku spoločnosti TARQUS, s.r.o., teda aj predmetných strojov a zariadení je na základe platnej a účinnej zmluvy o predaji podniku on. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kedy by plnenie, ktoré je predmetom kúpnej zmluvy, zo strany spoločnosti TARQUS, s.r.o., už nebolo v súčasnosti možné, je kúpna zmluva nielen že neúčinná, ale s poukazom na § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj neplatná. Ďalej žalovaný opätovne v tomto vyjadrení sa venuje výkladu ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka, keď tu zotrval na výklade uvedenom vo svojom pôvodnom vyjadrení zo dňa 06.06.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.06.2016. Vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom vo vzťahu k preukázaniu, že sa v PENZIÓNE ZLATÝ POTOK stroje a zariadenia naozaj nachádzajú uviedol, že zo strany žalobcu ide len o tvrdenia, ktoré neboli

zo strany žalobcu doposiaľ riadne preukázané. Žalobca v konaní predložil fotografie, z ktorých nie je zrejmé, kedy boli tieto fotografie skutočne vyhotovené, či boli naozaj vyhotovené v dňoch, ktoré žalobca uvádza vo svojom vyjadrení. Vzhľadom na skutočnosť, že manželia Šedovci po tom, čo on nadobudol do vlastníctva PENZIÓN ZLATÝ POTOK, sa v penzióne ešte celý týždeň zdržiavali za účelom ich vysťahovania, pričom na tento účel mali prístup k prízemnej časti penziónu, v ktorej sa nachádza aj nebytový priestor, v ktorom boli umiestnené predmetné hnuteľné veci, mohli si ich títo počas sťahovania bez jeho vedomia kedykoľvek z penziónu odniesť. Nakoľko k týmto priestorom nikdy nemal a ani v súčasnosti nemá prístup, nakoľko kľúče mu od týchto priestorov neboli do dnešného dňa odovzdané, nemá vedomosť, či sa tam stroje a zariadenia naozaj nachádzajú. Preto považoval v konaní zo strany žalobcu za nepreukázané, že stroje a zariadenia, o vydanie ktorých sa v konaní žalobca domáha, sa v priestoroch PENZIÓN ZLATÝ POTOK fakticky nachádzajú. Tiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nemá voči žalobcovi žiadnu splatnú peňažnú pohľadávku. Existencia predmetnej pohľadávky vyplýva z faktúry č. 02214 vystavenej konateľom spoločnosti TARQUS, s.r.o., Ing. Vladimírom Šedom voči Divadlu J.G. Tajovského vo Zvolene, nakoľko na predmetnej faktúre je uvedené ako číslo účtu, na ktoré sa má plniť, číslo účtu žalobcu, v ktorej funkciu konateľa vykonáva rovnako Ing. Vladimír Šedo a nie číslo účtu spoločnosti TARQUS, s.r.o., ktorej nárok na zaplatenie sumy 536,- Eur patril. Nakoľko plnenie vo výške 536,- Eur spoločnosti žalobcu nepatrí, ide zo strany žalobcu o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný mu vydať, teda ide o pohľadávku jeho voči žalobcovi.

5. V priebehu konania žalobca procesným podaním zo dňa 25.09.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 26.09.2017 navrhol pripustenie zmeny žaloby tak, že žiadal pôvodnú žalobu o vydanie hnuteľných vecí rozšíriť o eventuálny žalobný petit v zmysle ktorého žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému nahradiť mu škodu v sume 10.800,- Eur. Procesný návrh na rozšírenie žaloby zdôvodnil tým, že keďže z doterajšieho priebehu dokazovania vyplýva reálna možnosť, že žalovaný už v tomto čase nie je držiteľom žiadaných vecí, nie je tak aktívne legitimovaný na ich vydanie. Neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva tým, že mu bola žalovaným neoprávneným zásahom odňatá možnosť jeho veci užívať, disponovať s nimi a s nimi nakladať, vznikla mu škoda. Táto škoda mu vznikla v sume 10.800,- Eur, pretože predmetné veci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2016 mienil predať spoločnosti AGROTRADE ZELENÁ LAGÚNA, s.r.o., Kvakovce 26, IČO: 36 85 6819 za kúpnu cenu 10.800,- Eur. Žalovaný tým, že odstránil veci vlastnícky patriace jemu z jeho dispozície a znemožnil mu nakladať s nimi, spôsobil mu škodu, ktorá predstavuje hodnotu tejto kúpnej ceny za ktorú mienil tieto hnuteľné veci predať. Hmotnoprávne zdôvodnil nárok § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tiež poukázal na to, že v rámci trestného stíhania vedeného na OO PZ Zvolen pod ČVS: ORP-174/ZV-ZV-2017 boli vykonávané dôkazy aj k otázke, kde sa predmetné hnuteľné veci nachádzajú, či sa v minulosti nachádzali v PENZIÓNE ZLATÝ POTOK, a či, kedy a kým boli z týchto priestorov odvezené. Z dôkazov, ktoré boli tu vykonané, a to z výsluchu O. W. U., S. M. XXXX/XX, H., H. Q. XX.XX.XXXX X. B. R., S. B. XXX/X, H. O., zo dňa 29.05.2017, zamestnancov SBS, ktorá penzión strážila a zápisnicu o obhliadke miesta činu zo dňa 02.06.2017 vyplýva, že žiadané hnuteľné veci sa v penzióne nachádzali, ale boli z týchto priestorov odvezené na príkaz žalovaného pričom v súčasnom období nie je zrejmé, či ich žalovaný má stále vo svojej držbe, alebo tieto predal, resp. kde ich umiestnil.

6. O tomto procesnom návrhu žalobcu rozhodol súd na pojednávaní dňa 07.11.2017, ktorým pripustil rozšírenie žaloby o eventuálny žalobný petit v zmysle ktorého žalobca eventuálne žiada uložiť povinnosť žalovanému nahradiť mu škodu v sume 10.800,- Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zmenu žaloby súd pripustil podľa § 139, § 140 ods. 1 a ods. 2, § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podľa ktorých žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. V súdenej veci výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie aj o zmenenej žalobe, preto súd rozšírenie žaloby, ktoré je zmenou žaloby pripustil.

7. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP). Z prechodných ustanovení CSP, konkrétne z ustanovenia § 470 ods. 1 vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z ustanovenia § 470 ods. 2 vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Z vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predmetné súdne konanie, hoci sa začalo do 30.06.2016 sa použije v zmysle § 470 ods. 1 CSP. Zo zrušovacieho ustanovenia § 473 vyplýva, že týmto bol zrušený Občiansky súdny poriadok, ktorý sa ako procesný predpis aplikoval v predmetnej veci do 30.06.2016.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.11.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.11.2017 k žalobe pokiaľ ide o eventuálny žalobný petit doplnil, že podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Právna povinnosť môže byť podľa povahy zmluvná alebo zákonná. Pre priznanie nároku na náhradu škody je v prípade občianskoprávnej zodpovednosti na náhradu škody potrebné preukázať naplnenie 4 základných atribútov nároku na náhradu škody a to vznik škody, porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti a v prevažnej väčšine prípadov, okrem napríklad aj v prípade objektívnej zodpovednosti, aj zavinenie. V danom prípade odvodzuje svoj eventuálny petit, teda zaplatenie prelutárnej náhrady od porušenia zákonnej povinnosti žalovaného neohrozovať a nezasahovať do jeho vlastníckeho práva. V zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má vlastník právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, pričom jedným zo spôsobov tejto ochrany je aj právo domáhať sa vydania veci. Pokiaľ porušením tejto povinnosti vznikne vlastníkovi škoda, má tento voči porušovateľovi nárok na náhradu škody. Neoprávnený zásah žalovaného do jeho vlastníckeho práva spočíva v tom, že tento protiprávnym konaním mu odňal možnosť jeho veci držať, užívať a disponovať s nimi. Znemožnením nakladania s vecami a to strojným zariadením práčovne a sušiarne, ktoré nemohol predať dohodnutému kupujúcemu zasiahol žalovaný do jeho dispozičného práva s týmito vecami ako jedného z 3 základných oprávnení tvoriacich obsah vlastníckeho práva, čím mu vznikla škoda vo výške 10.800,- Eur. Dňa 21.04.2016 uzavrel ako predávajúci so spoločnosťou AGROTRADE ZELENÁ LAGÚNA, s.r.o., kúpnu zmluvu predmetom ktorej bolo predmetné strojové zariadenie. V zmysle kúpnej zmluvy kupujúci mu dňa 21.04.2016 ako zálohu zaplatil prvú splátku kúpnej ceny vo výške 2.800,- Eur, ktorá bola po zmarení predaja ním vrátená kupujúcemu vkladom na jeho účet dňa 16.09.2016. Odstránením žiadaných vecí z PENZIÓNU ZLATÝ POTOK vo Zvolene žalovaným mu vznikla tak škoda vo výške trhovej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve, teda škoda vo výške 10.800,- Eur. Žalovaný znemožnením držať, užívať a disponovať so žiadanými vecami ním ako vlastníkom, porušil ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odmietnutím prístupu k vlastníctvu žalovaným došlo ku situácii, že nie je zrejmé, kde sa žiadané veci a v koho dispozícii nachádzajú, na základe čoho mu vznikla škoda spočívajúca v zmenšení majetku o hodnotu strojového zariadenia práčovne a sušiarne. Pokiaľ ide o zavinenie, z výsluchov svedka Jozefa Rondu a svedka Martina Fabika v trestnom konaní vyplýva, že žiadané hnuteľné veci sa v penzióne nachádzali ale boli z týchto priestorov odvezené na príkaz žalovaného. Že žiadané hnuteľné veci sa v penzióne nachádzali vyplýva aj zo samotnej výpovede žalovaného v trestnom konaní zo dňa 27.07.2016. Na preukázanie nároku na peňažnú náhradu za žiadané veci predložil dôkazy o ktoré opiera svoj nárok, predovšetkým kúpnu zmluvu zo dňa 21.04.2016.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.11.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.11.2017 k nároku žalobcu na náhradu škody uviedol, že tento nárok nie je dôvodný. Zotrval na stanovisku, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný, nakoľko v jeho prospech nesvedčí vlastnícke právo k veciam. Pred nadobudnutím účinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2013 totiž prešlo vlastnícke právo k veciam na neho ako majetková zložka podniku vtedajšieho vlastníka vecí a to spoločnosti TARQUS, s.r.o.. Navyše o spôsobe, akým malo dôjsť k prevodu vlastníctva na žalobcu existuje odôvodnené podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, ako aj porušenia početných civilnoprávnych ustanovení. Takýto prevod je z tohto titulu absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, pretože ním došlo nepopierateľne „k vytunelovaniu“ spoločnosti úpadcu. Keby aj súd z akéhokoľvek jemu neznámeho dôvodu vyhodnotil úkon kúpnej zmluvy za platný, stále je tu rozpor uskutočneného obchodu so zásadami poctivého obchodného styku výrazne v prospech jednej strany, teda žalobcu na úkor druhej strany a to na úkor úpadcu vzhľadom na personálne obsadenie (prepojenie) oboch spoločností. Takto v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nadobudnutému vlastníckemu právu by súd za žiadnych okolností nemal poskytovať súdnu ochranu. Navyše v tomto konaní sa necíti byť pasívne vecne legitimovaný, kedy navyše v čase, kedy malo dôjsť k porušeniu povinností (27.04.2016) ani nebol výlučným vlastníkom penziónu. Táto skutočnosť vyplýva z katastra nehnuteľností, takže vedomosť žalobcu o nej sa predpokladá. Nie je mu zrejmé, prečo žalobca

zažaloval zo všetkých možných subjektov práve jeho, vo vzťahu ku ktorému nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by disponoval so spornými vecami pričom vo vzťahu k žalobcovi nie je nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti a už vôbec nie zodpovednosti za škodu. Napokon v konaní žalobca nepreukázal obligatórne predpoklady zodpovednosti za škodu. Z dôkazov produkovaných žalobcom (predovšetkým zo zápisníc z výsluchov svedkov v trestnom konaní) vôbec nevyplýva, že by práve on mal odstrániť veci z penziónu a tým aj z dispozície žalobcu. Je tiež potrebné poukázať na to, že žalobcom určená výška škoda nebola určená ako objektívna cena veci v čase vzniku škody (znalecká cena) ale nesprávne ako subjektívna a nedôveryhodná ponuka individuálneho záujemcu. Žalobca rovnako nepreukázal porušenie akejkoľvek jeho povinnosti, jeho zavinenie, a ani príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody. Z týchto dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu včítane eventuálneho žalobného petitu zamietnuť. Je podľa neho nepochybné, že hnuteľné veci tvorili podnik úpadcu TARQUS, s.r.o., nakoľko boli úpadcom nadobudnuté a využívané výlučne na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti (pranie prádla v súvislosti s prevádzkovaním penziónu), čo vyplynulo aj z dokazovania. Z Obchodného zákonníka, ale aj napríklad v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.04.2009, sp.zn. 5Cdo/140/2008 pritom vyplýva, že na nadobúdateľa podniku prechádzajú všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré tvoria podnik ako celok. On nadobudol podnik spoločnosti TARQUS, s.r.o. dňa 01.03.2016 kedy prešlo tak na neho vlastnícke právo k majetkovým zložkám, ktoré tvorili podnik, vrátane sporných hnuteľných vecí, zatiaľ čo kúpna zmluva medzi TARQUS, s.r.o. a žalobcom zo dňa 22.11.2013 mohla nadobudnúť účinnosť najskôr dňa 25.01.2017, kedy bola kúpna zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín s poukazom na § 59a Obchodného zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že plnenie z tejto kúpnej zmluvy sa stalo dodatočne nemožným, keďže v čase jej účinnosti TARQUS, s.r.o., už nebol vlastníkom týchto vecí, teda na spoločnosť žalobcu vlastnícke právo k týmto veciam neprešlo. Navyše táto kúpna zmluva zo dňa 22.11.2013 bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. V tomto poukázal na svoje pôvodné vyjadrenie zo dňa 02.10.2017. Opakovane však poukázal na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy, keď sledoval aj jediný cieľ, a to cieľ manželov Šedovcov previesť z krachujúcej spoločnosti hodnotný hnuteľný majetok za symbolickú cenu. V dôsledku uvedeného tak boli hnuteľné veci zo spoločnosti v úpadku manželmi Šedovcami prevedené na za tým účelom vytvorenú spoločnosť, a to na základe ústnej kúpnej zmluvy za „smiešnu cenu 559,- Eur“. V súčasnosti žalobca tvrdí, že zariadenie má hodnotu 10.800,- Eur, čím de facto sám sa usvedčuje „z vytunelovania spoločnosti“. Pojem konať v súlade s dobrými mravmi treba chápať objektívne, t.j. nevyžaduje sa aby konajúci si bol vedomý toho, že koná v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/137/2003. Prejav vôle, pri ktorom existuje dôvodné podozrenie z porušení tak civilnoprávnych, ako aj trestnoprávnych predpisov, na ktoré poukazoval v tomto vyjadrení podľa neho nemôže byť v súlade s dobrými mravmi. Právny úkon kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2013 je v rozpore s dobrými mravmi a z tohto titulu je absolútne neplatným právnym úkonom, keď na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex offo. Nakoľko v dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy nemohlo na žalobcu prejsť vlastnícke právo k veciam, ktoré sú predmetom tohto sporu, tento nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Ak by súd aj napriek tomuto považoval žalobcu za vlastníka sporných vecí, musel by sa vysporiadať s jeho námietkou tak, že by vyslovil, že vytunelovanie majetku manželmi Šedovcami zo spoločnosti TARQUS, s.r.o., ku ktorému nepopierateľne došlo, je v súlade s právnymi a morálnymi princípmi našej spoločnosti. Ďalej podotkol, že v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. Nie je mu zrejmé, z akého dôvodu žalobca zažaloval práve jeho. V čase po 30.03.2016 nebol ani výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, kde ma mali sporné hnuteľné veci nachádzať, nakoľko počnúc dňom 31.03.2016 prešiel spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1-ica k dotknutým nehnuteľnostiam na tretiu osobu. To znamená, že ani v čase, keby mal žalobca podľa svojich tvrdení požadovať vstup do priestorov za účelom vynesenia hnuteľných vecí (27.04.2016) nebol výlučným vlastníkom penziónu. Ďalej sa žalovaný v tomto vyjadrení venoval hodnoteniu doteraz vykonaných dôkazov. K predpokladom zodpovednosti za škodu žalovaný uviedol, že odhliadnuc od spornosti vlastníckeho práva k veciam, žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že to bol práve on, ktorý odstraňoval z dispozície žalobcu predmetné hnuteľné veci. Z dôkazov, ktoré prezentoval žalobca nevyplýva vôbec, že by mal akokoľvek disponovať so spornými vecami alebo tieto odstraňovať. Je preto zrejmé, že v konaní nebolo preukázané, že by sa dopustil protiprávneho konania, ktoré by súviselo so škodou na sporných veciach. Jeho zodpovednosť nemožno vyvodzovať iba z toho, že bol určitý čas vlastníkom budovy, v ktorej mali byť hnuteľné veci umiestnené. V každom prípade je potrebné zdôrazniť, že nemal žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť veci opatrovať a chrániť ich pred stratou, poškodením, ukradnutím alebo zničením. Preto ak veci boli z priestorov odstránené bez pričinenia jeho, nie je jeho zodpovednosťou, že sa tak stalo. Poukázal na všeobecne prijatú zásadu podľa ktorej protiprávnosť predpokladá faktické správanie, pričom protiprávnosť nemožno usudzovať len z účinku

(následku). Pre úplnosť doplnil, že okrem vstupu dňa 27.04.2016 manželom Šedovcom umožnil vstup do priestorov zakaždým, keď o to požiadali. Ak by žalobcom tvrdené protiprávne konanie malo spočívať v tom, že dňa 27.04.2016 nemal povoliť vstup manželom Šedovcom do priestorov penziónu, tu je pre úplnosť potrebné uviesť, že by z jeho strany nešlo o porušenie povinností, ale o konanie v súlade s povinnosťou predchádzať škodám podľa „§ 417 OZ“. Manželia Šedovci v daný deň predsa otvorene prezentovali, že chcú z penziónu odniesť hnuteľné veci, ktorých vlastníkom sa dôvodne cítil byť on. Je preto zrejmé, že v daný deň mu bezprostredne hrozila škoda na jeho vlastníckom práve k veciam, ktoré chceli manželia Šedovci odniesť. Ak preto zakročil proti hroziacej škode tým, že neumožnil manželom Šedovcom vstup do penziónu, nešlo o protiprávne konanie, ale o konanie v súlade s právom, a to konanie v rámci povinnosti zakročiť primeraným spôsobom na odvrátenie škody resp. o svojpomoc podľa § 6 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu nie je zrejmé akého teda protiprávneho konania sa mal dopustiť. Pokiaľ nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa mal dopustiť, nie je nárok na náhradu škody daný. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 5234/2006. V tomto konaní pritom žalobca nepreukázal skutok, ktorým by odstránil veci z dispozície žalobcu. Ďalej namietal aj škodu uplatnenú žalobcom vo výške 10.800,- Eur. V tomto smere podľa neho výška škody mala byť určená objektívne a nezávisle na okolnostiach súvisiacich so škodou. Je potom nevyhnutné podotknúť, že samotný žalobca do súdneho spisu dodal znalecký posudok č. 50/2016 vypracovaný znalcom dipl. Ing. Igorom Harachom, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu sporných vecí na sumu 5.958,50 Eur s DPH. Ak má byť teda nejakým spôsobom objektívne určená trhová hodnota vecí (skutočná škoda), tak je to nepochybne znaleckým posudkom a nie ojedinelým (subjektívnym) obchodom, o ktorého pravosti navyše možno mať vždy pochybnosť. To znamená, že cena 4.965,42 Eur bez DPH predstavuje hodnotu sporných vecí pri ideálnom stave, že by veci boli bez akýchkoľvek vád a porúch. Žalobca nie je platcom DPH, preto nie je dôvod pripočítať k sume 4.965,42 Eur aj DPH. Ak by mala žalobcovi v súvislosti so spornými vecami nejaká škoda vzniknúť, bola by táto nanajvýš v sume 4.965,42 Eur a nie v sume 10.800,- Eur ako uvádza žalobca v rozšírenej žalobe. K príčinnej súvislosti uviedol, že medzi skutočnosťou, že nemal dňa 27.04.2016 umožniť manželom Šedovcom vstup do penziónu (v ktorom mali byť veci umiestnené) a tým, že veci boli neznámou osobou z penziónu odnesené, nie je žiadna a už vôbec nie priama, bezprostredná a neprerušená príčinná súvislosť. Dokonca nie je ani jasné, či veci dňa 27.04.2016 v penzióne vôbec ešte boli, keď posledným žalobcom potvrdeným dňom, kedy tam veci ešte mali byť, je deň 09.04.2016. Keby však aj veci v danom čase, teda 27.04.2016 v penzióne aj boli, čo však nebolo preukázané, tak následkom toho, že manželom Šedovcom nebolo dňa 27.04.2016 umožnené do penziónu vstúpiť (príčina) bolo, že veci v penzióne zostali aj po 27.04.2016 (následok). To znamená, že neumožnenie manželom Šedovcom dňa 27.04.2016 vstúpiť do penziónu neviedlo samo o sebe k odstráneniu veci z penziónu. Je to preto, lebo tu vstupuje ešte medzičlánok v podobe odstránenia veci nezistenou osobou. Nakoľko on nebol v tomto čase výlučným vlastníkom penziónu, veci z penziónu mohla odstrániť ktorákoľvek osoba, ktorá k nim mala prístup alebo s ich súhlasom iná osoba, resp. tieto mohli byť z penziónu aj ukradnuté. To, že mu nemožno klásť za vinu odstránenie veci z penziónu vyplynulo aj z vyšetrovania začatého na základe podnetu manželov Šedovcov, kedy bolo trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi zastavené, a nebolo teda vznesené obvinenie voči nemu. V každom prípade vznik straty dispozície žalobcu nad vecami on nijako nezavinil, nakoľko tieto z penziónu neodstránil, a ani na takýto úkon nedal pokyn tretej osobe.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov R. U., Mgr. Evy Šedovej, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

12. Dňa 22.11.2013 bola medzi spoločnosťou TARQUS, s.r.o., IČO: 36 754 838, so sídlom Imatra 2445/1, 960 06 Zvolen ako prenajímateľom na jednej strane a žalobcom ako nájomcom na strane druhej uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov (ďalej len „zmluva o nájme nebytových priestorov“). Spoločnosť TARQUS, s.r.o., ako i spoločnosť žalobcu pri uzatvorení tejto zmluvy o nájme nebytových priestorov zastupoval konateľ týchto spoločností Ing. Vladimír Šedo. Predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo prenajatie zo strany prenajímateľa nájomcovi nebytových priestorov nachádzajúcich sa v PENZIÓNE ZLATÝ POTOK, ul. Prachatická 9320/1A, Zvolen na 1. nadzemnom podlaží, o celkovej výmere 33,66 m2, a to práčovňa 16,83 m2, mangľovňa 16,83 m2. Účelom nájmu bolo užívanie nájomcom týchto nebytových priestorov na účely, na ktorý boli vytvorené, ako práčovňa. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzatvorená podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Nájom bol uzatvorený na dobu neurčitú od 22.11.2013.

13. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti TARQUS, s.r.o., Mgr. Alena Gregorová, so sídlom kancelárie správcu ul. Horná 54, 974 01 Banská Bystrica vypovedala túto zmluvu o nájme nebytových priestorov v dvojmesačnej výpovednej lehote. Výpoveď je zo dňa 01.03.2016 sp.zn.: 1K/76/2013-247, zn. správcu: S1347, keď žalobca doručenie tejto výpovede potvrdil.

14. Listom zo dňa 25.04.2016 žalobca oznámil žalovanému, že dňa 27.04.2016 sa uskutoční demontáž a následné odvezenie strojov a príslušného zariadenia práčovne a sušiarne z prenajatých priestorov v budove bývalého PENZIÓNU ZLATÝ POTOK, ul. Prachatická 9320/1A, Zvolen, na 1. nadzemnom podlaží. Súčasne požiadal žalovaného o sprístupnenie týchto nebytových priestorov a príslušného zadného vchodu s bezbariérovým prístupom na uvedený dátum. Oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 25.04.2016.

15. Žalobca ďalším listom zo dňa 27.04.2016, ktorý bol doručený žalovanému dňa 28.04.2016 požiadal o určenie záväzného dátumu umožnenia vstupu do areálu vedeného na LV XXXX k.ú. Zvolen a následne vysťahovania prevádzky práčovne v bývalom PENZIÓNE ZLATÝ POTOK, ktorého je od 04.03.2016 žalovaný majiteľom. Žalobca v tomto liste súčasne oznámil žalovanému, že dňa 27.04.2016 mu tento prostredníctvom SBS neumožnil vstup so špeditérskou firmou a dvomi profesionálnymi firmami do areálu a odviesť si svoj majetok. Vyslovil vieru, že žalovaný ako advokát si ctí zákon a nebude mu brániť v podnikaní až do ukončenia výpovednej lehoty zmluvy o nájme nebytových priestorov a že určí písomne ďalší termín, na vysťahovanie, ktorý bude vyhovovať obom stranám.

16. Faktúrou č. 05513 zo dňa 22.11.2013 splatnou dňa 06.12.2013 dodávateľ, spoločnosť TARQUS, s.r.o., fakturovala spoločnosti žalobcu ako odberateľovi za hnuteľné veci špecifikované v tejto faktúre (predmet žaloby) sumu 559,- Eur včítane DPH, keď žalobcom bol predložený i doklad o úhrade faktúry (č.l. 12 spisu).

17. Dňa 30.05.2014 na spoločnosť TARQUS, s.r.o., bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1K/76/2013-226 zo dňa 23.05.2014, právoplatným dňa 30.09.2014 a vykonateľným dňa 30.05.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 43CoKR/26/2014 zo dňa 14.08.2014. Za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená Mgr. Alena Gregorová so sídlom kancelárie Horná 54, 974 01 Banská Bystrica. Na základe zmluvy o predaji podniku uzavretej s kupujúcim JUDr. Tomášom Kohútom, s miestom podnikania Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 45 028 311, došlo s účinnosťou od 02.03.2016 k predaju podniku spoločnosti. Jediným spoločníkom spoločnosti bol Ing. Vladimír Šedo, Imatra 2445/1, 960 06 Zvolen, ktorý bol i jediným konateľom tejto spoločnosti. Uvedené vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, vložka číslo: 12830/S zo dňa 16.06.2016.

18. Spoločnosť žalobcu bola zapísaná do Obchodného registra dňa 19.06.2013, jediným spoločníkom spoločnosti je Mgr. Eva Šedová, Imatra 2445/1, 960 06 Zvolen, výška jej vkladu ako spoločníka do spoločnosti bola 5.000,- Eur, keď tento vklad bol splatený v sume 5.000,- Eur, konateľom spoločnosti žalobcu je Ing. Vladimír Šedo, bytom Imatra 2445/1, 960 06 Zvolen s dátumom vzniku funkcie konateľa dňa 19.06.2013. Tento je jediným konateľom spoločnosti žalobcu. Uvedené súd zistil z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel: Sro, vložka číslo: 24386/S zo dňa 16.06.2016.

19. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1K/76/2013 zo dňa 13.11.2013 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi TARQUS, s.r.o.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. OV 223/2013 dňa 19.11.2013.

20. Spoločnosť TARQUS, s.r.o., si zariadenie práčovne a sučiarne objednala u spoločnosti MIELE, s.r.o., Plynárenská 1, 821 09 Bratislava objednávkou zo dňa 15.08.2008. Následne dňa 28.08.2008 bola uzatvorená medzi predávajúcim MIELE, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 872 161 a kupujúcim Tatra Leasing, s.r.o., Továrenská 10, 811 09 Bratislava, IČO: 31 326 551 za účasti konečného užívateľa, ktorým bola spoločnosť TARQUS, s.r.o., kúpna zmluva č. 41080228 podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bol na strane predávajúceho jeho záväzok za podmienok dohodnutých v tejto zmluve dodať konečnému užívateľovi profesionálnu práčku, sušičku, žehliaci stroj, vozíky na prepravu bielizne, výrobných čísel podľa akceptačného protokolu označeného ako Servisný výkaz a previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predmetu kúpy, na strane konečného užívateľa záväzok

prevziať za podmienok dohodnutých v tejto zmluve predmet kúpy a na strane kupujúceho záväzok zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Faktúrou č. 3011011 zo dňa 03.12.2008 splatnou dňa 17.12.2008 spoločnosť MIELE, s.r.o., fakturovala odberateľovi Tatra - leasing, s.r.o., kúpnu cenu v čiastke 772.400,- Sk včítane 19 % DPH (25.638,98 Eur). Vo faktúre dodacia adresa tovaru špecifikovaného vo faktúre je uvedená adresa spoločnosti TARQUS, s.r.o., Imatra 2445/1, 960 06 Zvolen.

21. Faktúrou č. 02214 zo dňa 10.06.2014 splatnou dňa 17.06.2014 spoločnosť TARQUS, s.r.o., fakturovala Divadlu J.G. Tajovského vo Zvolene, Divadelná 3, 960 77 Zvolen sumu 536,- Eur za ubytovanie v PENZIÓNE ZLATÝ POTOK, Prachatická 9320/1A za obdobie od 07.06.2014 do 09.06.2014, keď suma 536,- Eur bola fakturovaná včítane 20 % DPH. Číslo účtu vo faktúre je uvedené: 2921904652/1100, IBAN: SK26 1100 0000 002900000029 2190 4652.

22. Výzvou na úhradu splatnej pohľadávky úpadcu zo dňa 07.05.2015, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 12.05.2015 správkyňa konkurznej podstaty úpadcu TARQUS, s.r.o., Mgr. Alena Gregorová vyzvala konateľa žalobcu na úhradu sumy 536,- Eur na účet úpadcu vedený v Tatra banka, a.s., č. účtu: 2946456403/1100, VS: 02214 v lehote do 18.05.2015. Ak suma nebude uhradená, bude mať za to, že zo strany dlžníka táto suma nebola spoločnosti IPSED, s.r.o., uhradená pričom pohľadávku bude vymáhať od nich, t.j. od Divadla J.G. Tajovského vo Zvolene. Správkyňa tu ďalej uviedla, že Ing. Vladimír Šedo na faktúre ako konateľ úpadcu uviedol namiesto čísla účtu úpadcu číslo účtu spoločnosti IPSED, s.r.o..

23. Dňa 01.08.2013 medzi spoločnosťou TARQUS, s.r.o., ako vlastníkom na jednej strane a spoločnosťou žalobcu ako užívateľom na strane druhej bola uzatvorená Zmluva o užívaní, predmetom ktorej bolo strojové vybavenie práčovne špecifikované v tejto zmluve s príslušenstvom (predmet sporu). V zmysle tejto zmluvy vlastník s užívateľom sa dohodli, že užívateľ je oprávnený bezplatne užívať stroje určené v tejto zmluve, s tým, že zmluva bola uzatvorená na neurčitú dobu. Súčasne strany si dohodli aj predkupné právo spočívajúce v tom, že vlastník strojov je povinný ponúknuť stroje na predaj užívateľovi, ak nastane situácia, že by ich chcel vlastník predať. Zmluvu bolo možné vypovedať písomnou výpoveďou s 3 mesačnou výpovednou lehotou.

24. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo v 1/1-ine k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 8459 v k.ú. Zvolen (kde sa nebytové priestory nachádzali) rozhodnutím Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor č. V719/2016 zo dňa 04.03.2016, keď vklad bol povolený dňa 04.03.2016 v súvislosti so zmluvou o predaji podniku zo dňa 01.03.2016 uzavretej medzi TARQUS, s.r.o., v konkurze a žalovaným, keď TARQUS, s.r.o., v konkurze zmluvu o predaji podniku uzavrel ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci. Dňom 04.03.2016 rozhodnutie o vklade nadobudlo právoplatnosť, čím nastali i právne účinky vkladu, teda dňom 04.03.2016.

25. Žalobca v konaní predložil fotodokumentáciu zariadenia práčovne a sušiarne v priestoroch Penziónu ZLATÝ POTOK (fotené 07.04.2016) a servisnú a sťahovaciu techniku (fotené 27.04.2016), ktorú vyhotovil (č.l. 52 spisu).

26. Faktúrou č. 160054 zo dňa 27.04.2016, ktorá sa stala splatnou dňa 04.05.2016 spoločnosť SLIVKA GROUP, s.r.o., Mládežnícka 17, 960 01 Zvolen, IČO: 36 639 192 ako dodávateľ fakturovala žalobcovi ako odberateľovi sťahovacie služby, dopravu a to v celkovej čiastke 50,40 Eur.

XX. Y.. A. Š. X. B.. K. Š., L. S. B..U.. Š. XXX/XX, XXX XX H., doručili Okresnej prokuratúre Zvolen dňa 27.05.2016 Oznámenie o podozrení, že bol spáchaný trestný čin, keď oznámenie je datované dňom 26.05.2016.

28. Výzvou na upustenie od protiprávneho konania zo dňa 05.05.2016 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval žalovaného na upustenie od protiprávneho konania a na bezodkladné sprístupnenie prenajatých priestorov PENZIÓNU ZLATÝ POTOK, za účelom demontovania a prevzatia hnuteľných vecí patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu.

29. Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície, listom zo dňa 30.06.2016 ČVS: ORP-423/1-VYS-ZV-2016 upovedomilo Ing. Vladimíra Šeda, že v trestnej veci zločinu vydierania bolo dňa 30.06.2016 postupom podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie.

30. Dňa 01.03.2016 bola medzi spoločnosťou TARQUS, s.r.o., „v konkurze“ ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzatvorená Zmluva o predaji podniku (ďalej len „zmluva o predaji podniku“) s prílohami č. 1 až č. 6. V prílohe č. 1 označenej ako: Hnuteľné veci boli špecifikované hnuteľné veci, ktoré boli predmetom tejto zmluvy o predaji podniku. Nehnuteľné veci, ktoré sú predmetom žaloby nie sú uvedené v tejto prílohe zmluvy o predaji podniku.

31. Priebeh udalostí zo dňa 04.03.2016 bol osvedčený ako iná právne významná skutočnosť podľa § 64 zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v notárskej zápisnici č. N157/2015, Nz 14801/2015, NCRIs15233/2015 podpísanej na notárskom úrade Jozefa Brázdila, notára so sídlom Zvolen, Bystrický rad 314/69 dňa 27.04.2016. Notárska zápisnica bola spísaná na žiadosť žalovaného, ktorý požiadal notára aby do notárskej zápisnice spísal toto osvedčenie inej právne významnej skutočnosti. Notárska zápisnica bola podpísaná žalovaným, ďalej W.. W. B., C.. XX.XX.XXXX, S. D. XX, XXX XX S. S. X. Y.. B.. H. Š., C.. XX.XX.XXXX, S. I. X, XXX XX L.Č.. Y.. A. Š., B.. K. Š. X. X. B.. X. V. na notárskej zápisnici nie sú podpísaní.

32. Žalobca predložil i súpis majetku spoločnosti TARQUS, s.r.o. „v konkurze“ zverejnený v Obchodnom vestníku č. 144/2014 dňa 29.07.2014, č. 163/2014 dňa 25.08.2014 a č. 190/2014 dňa 06.10.2014, keď týmto preukazoval, že hnuteľné veci špecifikované v žalobe neboli zapísané do majetkovej podstaty úpadcu.

33. Podľa výdavkového (daňového dokladu), pokladničný doklad č.: V P-0001 zo dňa 21.06.2014 žalobca zaplatil spoločnosti TARQUS, s.r.o., čiastku 536,- Eur s účelom: vrátenie peňazí - chybná platba pa.02214 TARQUS - DJGT Zvolen. Za spoločnosť žalobcu doklad je podpísaný Ing. Vladimírom Šedom, schválený Mgr. Evou Šedovou a za spoločnosť TARQUS, s.r.o., tiež Ing. Vladimírom Šedom.

34. Kúpnou zmluvou uzatvorenou podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka medzi predávajúcim TARQUS, s.r.o., a kupujúcim spoločnosťou žalobcu dňa 22.09.2016 predávajúci touto kúpnou zmluvou predal a kupujúci kúpil do svojho výlučného vlastníctva hnuteľné veci špecifikované v kúpnej zmluve (tvoriace predmet žaloby) za dohodnutú kúpnu cenu 465,83 Eur bez DPH. Zmluva nadobudla platnosť podpisom obidvomi účastníkmi zmluvy. Zmluvné strany sa v zmluve dohodli, že táto zmluva je písomným vyhotovením kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2013 a deklaruje jej ústne dojednania. Návrh zmluvy bol schválený na valnom zhromaždení spoločnosti kupujúceho dňa 11.11.2013. Kúpna zmluva je podpísaná za predávajúceho Ing. Vladimírom Šedom, konateľom spoločnosti a za kupujúceho Mgr. Evou Šedovou, na základe plnej moci. Ku kúpnej zmluve bolo predložené i Rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti IPSED, s.r.o., Mgr. Evy Šedovej zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého bol schválený návrh zmluvy o odkúpení hnuteľných vecí - strojového zariadenia práčovne a žehliarne spoločnosťou IPSED, s.r.o., od vlastníka týchto hnuteľných vecí, a to od spoločnosti TARQUS, s.r.o., za kúpnu cenu 465,83 Eur bez DPH. Konateľ spoločnosti IPSED, s.r.o. prítomný pri tomto rozhodnutí splnomocnil Mgr. Evu Šedovú k uzavretiu kúpnej zmluvy na hnuteľné veci - strojové zariadenie práčovne a čistiarne v rozsahu a za podmienok uvedených v tomto rozhodnutí.

35. Listom zo dňa 25.01.2017, ktorý bol adresovaný Okresnému súdu Banská Bystrica, a ktorý bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.01.2017 žalobca na základe ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka zaslal registrovému súdu Znalecký posudok č. 50/2016 vypracovaný znalcom Dipl. Ing. Igorom Harachom dňa 12.09.2016 za účelom určenia všeobecnej hodnoty vyčlenených zložiek majetku a to súborov, strojov a zariadení pre pracie a žehliace činnosti, ako aj kúpnu zmluvu zo dňa 22.09.2016 uzatvorenú medzi spoločnosťami TARQUS, s.r.o., Zvolen a IPSED, s.r.o., Zvolen za účelom odpredaja hnuteľných vecí. Listiny boli uložené v Zbierke listín Okresného súdu Banská Bystrica do príslušnej registrovej zložky žalobcu tak ako to vyplýva z internetového výpisu zo zbierky listín Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, vložka číslo: 24386/S-Zbl zo dňa 27.01.2017, keď znalecký posudok a kúpne zmluvy boli doručené na zápis do zbierky listín dňa 25.01.2017.

36. Žalobca predložil i znalecký posudok č. 50/2016 vypracovaný znalcom Dipl. Ing. Igor Harach, Starohorská 43, 974 11 Banská Bystrica dňa 22.09.2016 na základe objednávky žalobcu zo dňa 12.09.2016 vo veci určenia všeobecnej hodnoty vyčlenených zložiek majetku Súbor strojov a zariadení pre pracie a žehliace činnosti. Všeobecná hodnota týchto ku dňu 22.11.2013 predstavovala sumy 5.958,50 Eur včítane DPH.

37. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu Y.. A. Š., C.. XX.XX.XXXX, D. S. B..U.. Š. XXX/XX, H. súd zistil, že zariadenie sušiarne a práčovne je vlastníctvom a majetkom spoločnosti IPSED, s.r.o., ktoré žalovaný odmietol vydať. Naposledy v nebytových priestoroch bol dňa 27.04.2016, kedy v mene spoločnosti žalobcu prišiel prevziať zariadenie sušiarne a práčovne. Spoločnosť žalobcu má stále vo svojej dispozícii kľúče od nebytových priestorov, ktoré mala prenajaté od spoločnosti TARQUS, s.r.o.. Kľúče od nehnuteľností PENZIÓN ZLATÝ POTOK spoločnosť žalobcu odovzdala žalovanému dňa 04.03.2016, kedy žalovaný do penziónu prišiel spolu so správkyňou konkurznej podstaty TARQUS, s.r.o.. Dňa 27.04.2016 spoločnosť žalobcu prišla pred bránu danej nehnuteľnosti predmetného penziónu spolu s pracovníkmi spoločnosti MIELE a pracovníkmi špedičnej spoločnosti, ktorá mala zariadenie odviesť. Žalovaný pritom nebol, bola tam len SBS s tým, že SBS ich odmietla vpustiť do nehnuteľnosti s odôvodnením, že zákaz vstupu udelil žalovaný. Preto oslovil mobilom žalovaného, tento mu oznámil, že nevydá zariadenie, lebo že musí „odpovedať na tie sprostosti“, ktoré spoločnosť žalobcu oznámila na jeho adresu SAK. Následne žalovaného navštívili viackrát aj s manželkou, tento sa vyjadril pred nimi, ako aj pred zamestnancami, že im zariadenie nevydá. V ostatnom sa pridržiaval toho, čo je uvedené v žalobe a v písomných vyjadreniach.

38. Z výsluchu žalovaného W.. D. I., C.. XX.XX.XXXX, D. S. X.. C. XXX/X, H. súd zistil, že počas konkurzného konania TARQUS, s.r.o., sa zúčastnil výberového ponukového konania na zakúpenie majetku tejto spoločnosti. Majetok patriaci k podniku si bol samozrejme obzrieť. Stalo sa to len raz, bola pri tom správkyňa konkurznej podstaty. Išlo o majetok veľkej hodnoty, vyžadovalo sa viacero odborných vyjadrení, boli tam manželia Šedovci, keď celú situáciu títo znášali zle. Penzión „prebehli“, niektoré miestnosti, pokiaľ ide o prízemie, tu bolo povedané, že tieto priestory sú prenajaté, preto ich vtedy neprehliadol. Z Obchodného vestníka mu bolo zrejmé, aký majetok je spísaný do majetkovej podstaty úpadcu. Ešte predtým, ako sa stal majiteľom, a to vtedy, keď bol prvýkrát v penzióne mu bolo povedané, že pokiaľ ide o prízemie, toto je prenajaté. Dňa 04.03.2016 prišiel prevziať majetok spoločnosti TARQUS, s.r.o., keď tam bola aj správkyňa konkurznej podstaty, od ktorej majetok preberal. Nehnuteľnosť odovzdala správkyňa protokolárne, tiež boli skontrolovať všetky hnuteľné veci, ktoré mali byť odovzdané. V nebytových priestoroch, ktoré boli prenajaté neboli. Tieto nebytové priestory vtedy neprehliadli a to z rovnakých dôvodov ako to bolo pri prvej ohliadke penziónu, teda vtedy keď ešte nebol majiteľom. Nebolo to pre neho dôležité v tom čase, celá situácia bola vypätá a nechcel ju ďalej hrotiť. Bol upozornený, že manželia Šedovci z hľadiska ochrany jeho záujmov ako vlastníka sú rizikoví. Správkyňa konkurznej podstaty mu odovzdala všetky kľúče, ktoré jej predtým odovzdali manželia Šedovci s výnimkou nebytových priestorov, ktoré mali prenajaté. Pokiaľ ide o SBS, nepamätal si presne, bolo to veľmi narýchlo, buď SBS prišla vtedy s ním na miesto, alebo niekedy večer. Pokyny pre SBS dal také, aby strážila jeho nehnuteľnosť. Na jeho výzvu dňa 04.03.2016 aby manželia Šedovci opustili nehnuteľnosť reagovali tak, že ju neopustia. Bola privolaná polícia. Nechcel situáciu hrotiť, preto sa rozhodol, že umožní manželom Šedovcom, aby tam nejaký týždeň ešte zostali. Bolo to s tým, že si môžu vziať svoj majetok. Po letnom prezretí priestoru zvážil, že keby mu aj niečo malo odtiaľ zmiznúť, nešlo by o majetok takej hodnoty aby sa tam s nimi nejakým spôsobom za účasti polície hádal. Pokyn SBS dal taký, aby dohliadla na to, aby nebol ničený jeho majetok. Od 05.03.2016 mal ísť na týždeň na zahraničnú pracovnú cestu. Pokiaľ ide o kľúče od zvyšujúcej časti prízemia, tieto mu odovzdali asi o 10 dní. Je pravdou, že od prenajatých nebytových priestorov mu kľúče zatiaľ neodovzdali. Nebytové priestory, ktoré užívali videl vtedy, keď uplynula doba nájmu a musel do týchto nebytových priestorov vstúpiť. Vstúpil do týchto nebytových priestorov, ktoré mali prenajaté a u ktorých uplynula doba nájmu vyvŕtaním zámkov. Po odvŕtaní zámkov v nebytových priestoroch videl neporiadok, ale veci, ktoré žalobca žiada od neho vydať tam neboli. K stretnutiu dňa 12.05.2016 uviedol, že pri tomto sa nevyjadril, že tieto hnuteľné veci žalobcovi nevydá. Stretnutie dňa 12.05.2016 sa uskutočnilo, to nepoprel. Pokiaľ ide o jeho pohľadávku, ktorú nadobudol na základe zmluvy o predaji podniku voči spoločnosti žalobcu, táto doteraz nie je uhradená a nebola uhradená ani predtým, ako ju kúpil na základe zmluvy o predaji podniku. Ide o pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia, keď spoločnosť Divadlo zaplatila za ubytovanie na účet uvedený vo faktúre, pričom vo faktúre ako dodávateľ je uvedený TARQUS, s.r.o., avšak číslo účtu je uvedené pre spoločnosť žalobcu, takže Divadlo hradilo faktúru spoločnosti žalobcu a nie spoločnosti TARQUS, s.r.o.. Zariadenie, ktoré žalobca žiada žalobou vydať nikdy nevidel. Zariadenie v držbe nemá, nemá ho na penzióne, nemal čo k veci viacej doplniť. V ostatnom sa pridržiaval toho, čo je uvedené v jeho písomných vyjadreniach.

39. Žalovaný bol vypočutý ako svedok i vo vyšetrovacom konaní OR PZ, odbor kriminálnej polície vo Zvolene, ČVS: ORP-423/1-VYS-ZV-2016 dňa 27.07.2016. Zo zápisnice o výsluchu svedka z tohto dňa

vyplýva, že na otázku vyšetrovateľa: „Nachádzajú sa uvedené veci, ktoré od Vás manželia Šedovci aby ste im vydali v PENZIÓNE ZLATÝ POTOK v súčasnosti?“ odpovedal tento takto: „Dnes už viem povedať, že v týchto priestoroch sa nachádzajú takéto zariadenia a to na základe toho, že po uplynutí výpovednej doby z nájmu spoločnosti IPSED, nakoľko sme nemali kľúče od uvedených miestností, nakoľko ich mali k dispozícii manželia Šedovci a ako vlastník som bol nútený vymeniť zámky, teda došlo k otvoreniu tohto priestoru a bolo zistené, že sa tam nachádzajú takéto veci ako uvádzajú manželia Šedovci, ale musím povedať, že ja osobne som tam nebol. Ja ani doteraz neviem keď mám povedať, že by som tie veci videl na vlastné oči“. Zápisnica je žalovaným podpísaná.

40. Uznesením OR PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-423/1-VYS-ZV-2016 zo dňa 14.01.2017 v spojení s uznesením ČVS:ORP-423/1-VYS-ZV-2016 zo dňa 30.01.2017, ktoré rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 22.02.2017 bolo zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona preto, že páchateľ dňa 12.05.2016 v čase o 13.00 hod. vo Zvolene v kancelárii na ulici Námestie SNP 74/28, počas rokovania s Mgr. Evou Šedovou, nar. 12.01.1957 a Ing. Vladimírom Šedom, nar. 04.06.1955 o doriešení vydania vecí ohľadom ich spoločnosti IPSED, s.r.o., so sídlom vo Zvolene tento im oznámil, „že im veci nevydá, pokiaľ nestiahnu proti nemu podané žaloby a neospravedlnia sa mu pred SAK za podanie sťažnosti“ a vyhrážal sa „že má 10 advokátov a všetko vyhrá, že im nič nedá“ ak neurobia to, čo chce. Trestné stíhanie bolo zastavené nakoľko skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.

41. Slovenská advokátska komora, Kollárska 4, 813 42 Bratislava oznámila Ing. Vladimírovi Šedovi listom zo dňa 21.11.2016, že sťažnosť na JUDr. Tomáša Kohúta a na Mgr. Alenu Gregorovú nie je dôvodná, Revízna komisia SAK sťažnosť ako nedôvodnú odložila.

42. V trestnej veci ČVS:ORP-423/1-VYS-ZV-2016 vedenej ohľadne zločinu vydierania a iné OR PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície bol dňa 11.08.2016 vypočutý ako svedok W.. B. I.Á., C.. XX.XX.XXXX, D. S. C. I. XXXX/XX, S. S., ktorý vypovedal k udalosti zo dňa „09.05.2016“. V tento deň ako splnomocnený zastupovať JUDr. Krchňavú bol na stretnutí manželov Šedovcov s JUDr. Kohútom. Bol oboznámený so situáciou Šedovcov. Čo sa týka žaloby na vydanie veci túto písal za kanceláriu on, ako aj žalobu na neplatnosť ukončenia pracovného pomeru s Mgr. Šedovou, takže vedel o celej problematike. Stretnutia sa zúčastnili manželia Šedovci, bolo vopred dohodnuté. Stretnutie sa uskutočnilo. Pri tomto rozhovore povedal JUDr. Kohútovi, že neuznávajú ukončenie pracovného pomeru u Mgr. Šedovej z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a čo sa týka vydania vecí, tak JUDr. Kohútovi povedal, že by bolo vhodné, aby im tieto veci vydal, keď mu zároveň vysvetlil, že dochádza k poškodeniu týchto vecí a viac menej zopakoval skutočnosti, ktoré písal v mene Šedovcov. JUDr. Kohút na toto reagoval tak, že začal hovoriť o sťažnosti, ktorú podali manželia Šedovci na neho na SAK, nevedel sa s tým zmieriť. JUDr. Kohút sa nechcel venovať tým jednotlivým veciam, kvôli ktorým za ním prišli. Akúkoľvek ďalšiu diskusiu podmieňoval riešením jeho problémov, čo bola sťažnosť a žaloba. On sa mu snažil vysvetliť, že veci práčka, sušička a mangeľ, ktoré ho vôbec nezaujímali, že tieto veci nie sú jeho majetkom, neprešli spolu s podnikom do jeho vlastníctva. K ničomu sa však JUDr. Kohút nevyjadril, svoju reč znovu otočil na sťažnosť. Dokonca sa vyjadril sebavedomo, že pôjde na súd a že súd vyhrá, že on má 10 právnikov, že mu to nerobí problém, že má peniaze, že on sa toho nebojí. Bol si vedomý toho, že manželia Šedovci neustúpia, tak ako keby im robil naprieky a tlačil ich do kúta aby nemali na výber, že im veci nevydá.

43. V trestnej veci ČVS:ORP-174/ZV-ZV-2017 ohľadne prečinu neoprávneného zásadu do práva k domu, bytu, nebytovému priestoru OO PZ Zvolen boli vypočutí ako svedkovia B. B.Š., C.. XX.XX.XXXX, D. S. U. XXX, I. - L. Q. XX.XX.XXXX, A. S., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Y. XXXX/X, H. Q. XX.XX.XXXX, W. U., C.. XX.XX.XXXX, D. S. M. XXXX/XX, H. Q. XX.XX.XXXX X. B. R., C.. XX.XX.XXXX, D. S. B. XXX/ X, H. O. Q. XX.XX.XXXX.

XX. B. B. uviedol, že dňa 18.03.2016 na základe objednávky servisného dispečingu spoločnosti MIELE, s.r.o., šiel do PENZIÓNU ZLATÝ POTOK vo Zvolene kde po príchode na miesto ho pred penziónom čakala Mgr. Šedová s manželom, ktorých on osobne nepoznal. Spoločne s manželmi Šedovými išiel do priestorov práčovne kde pred vstupom do penziónu ich čakal nejaký pán, ktorého tiež nepoznal len predpokladal, že je to nejaký strážnik budovy. Vstupné dvere do penziónu boli už otvorené a spolu s manželmi Šedovými a s týmto pánom šli do priestorov práčovne. Manželia Šedovci boli celý čas pri ňom. Pamätal si, že ten strážnik ich čakal pred vchodom penziónu a odviedol do priestorov práčovne. Do budovy spolu s manželmi Šedovými vstúpil na základe súhlasu tohto pána, predpokladal, že strážnika.

Pri vstupe do budovy penziónu už neboli prítomné žiadne iné osoby. Servisnú prehliadku vykonal a asi po hodine v doprovode manželov Šedových budovu penziónu opustil. Servisný výkaz vytlačil ešte v práčovni, ten mu podpísala Mgr. Šedová. Nebol si vedomý, že by tam manželia Šedovci neoprávnene vstúpili, naopak o všetkom musel byť vopred informovaný zrejme zodpovedný pracovník, ktorý ich už čakal, teda strážnik budovy, ktorý ich do priestorov vpustil bez akýchkoľvek problémov.

XX. A. S. uviedol, že pracoval v PENZIÓNE ZLATÝ POTOK, keď mal na starosti obsluhu plynovej kotolne. Pracoval tam približne od roku 2010 do dňa 12.03.2016, kedy pracovisko odovzdal. Dňa 04.03.2016 bol v práci, keď prišiel do predmetného penziónu nejaký pán, ktorého meno predtým nevedel a ani nevedel kto to je, pričom tento prišiel a predstavil sa ako nový majiteľ penziónu. Absolútne netušil ako to prebiehalo v penzióne od 04.03.2016 do 12.03.2016. Kde sa zariadenie práčovne a sušiarne nachádza v súčasnosti, k tomu sa vyjadril tak, že to netuší.

XX. W. U. uviedol, že pracoval v PENZIÓNE ZLATÝ POTOK od marca 2016 do januára 2017, majiteľom bol JUDr. Kohút, on však spadal pod SBS, keď nariadeným mu bola jeho SBS služba v ktorej pracoval. Pri výkone SBS v penzióne nepracoval sám, striedali sa, okrem neho to bol R.K. U. X. B. R.. Jeho náplňou práce bolo strážiť objekt, pretože objekt bol uzatvorený. Oni ako SBS pracovníci požiadali, že koho vlastne môžu pustiť do penziónu. JUDr. Kohút im na A4 napísal zoznam ľudí, ktorých môžu pustiť do penziónu. Okrem JUDr. Kohúta to bol jeho brat a dvaja právnici, ktorých mená už však nevedel uviesť. Po tomto ešte boli jeho šéfovia X. X. B., ktorí vykonávali kontrolu SBS pracovníkov. Manželia Šedovci na tomto zozname neboli. Keď tam prišli robiť, manželia Šedovci sa vlastne sťahovali a odnášali si aj nejaké veci ale aké k tomu sa nevedel vyjadriť, oni sa do toho nestarali. Mali dva týždne aby sa vysťahovali. Keď sa Šedovci z penziónu odsťahovali, potom už mali zákaz vstúpiť do tohto penziónu. Chceli tam vstupovať, no oni im to dovoliť nemohli. Riešili to s JUDr. Kohútom. JUDr. Kohút im povedal len toľko, že ak sa bude niekto domáhať vstupu do týchto priestorov, že majú zavolať a on im povie, či ho môžu pustiť. Potom ako sa manželia Šedovci odsťahovali, tak za jeho služby sa títo už nedomáhali vstupu do tohto penziónu. On zariadenie práčovne a sušiarne videl len jedenkrát za jeho služby, bolo to v mesiaci apríl 2016. Niekedy v apríli 2016 boli tieto zariadenia odnesené, ale kam to nevedel uviesť. Vtedy mal službu R.. Vraj to boli nejakí páni s JUDr. Kohútom. Kde sa nachádzajú veci z práčovne a sušiarne z tohto penziónu, to nevedel uviesť, nevedel uviesť kde boli odvezené, miestnosť tam ostala prázdna.

XX. B. R. uviedol, že pracoval ako strážnik v PENZIÓNE ZLATÝ POTOK, pričom tu začal robiť od marca 2016 asi od 07.03., pričom tu pracoval do konca novembra 2016. Pracoval vlastne pre spoločnosť AMG Security, keď vlastníkom penziónu bol JUDr. Kohút, teda pokyny prijímal aj od neho. Služba bola 24- hodinová, teda nonstop, keď v službe sa striedali s R. U. X. W. U.. Ich úlohou bolo dávať pozor, aby niekto nezobral neoprávnene nejaké veci, lebo celý penzión bol v prestavbe a aby nedošlo k poškodeniu majetku. Celý objekt bol oplotený a samotný objekt budovy bol uzamknutý. Mali na starosti, že kto vojde dnu a kto nie, proste aby tam nevošli neoprávnené osoby, prípadne si žiadal súhlas od JUDr. Kohúta, ktorého o tomto informoval. Ten mu menovite nepovedal koho do penziónu nemá púšťať, ale keď niekto prišiel tak automaticky volal JUDr. Kohútovi alebo jeho bratovi. Keď mal raz službu, tak prišli do penziónu manželia Šedovci, niečo si chceli zobrať. Vtedy zavolal JUDr. Kohútovi, či ich môže pustiť dnu, on povedal, že áno, pričom oni si prišli zobrať nejaké veci, boli to nejaké kvety. Potom sa to odohralo ešte raz, že chceli ísť do penziónu, volal JUDr. Kohútovi, vtedy si chceli zobrať nejaké práčky, JUDr. Kohút povedal, že ich pustiť dnu proste nemá. Vtedy prišli aj policajti, ale on ich do objektu nepustil. Zariadenia práčovne a sušiarne videl, videl v týchto priestoroch práčku, sušičku, mangeľ, bolo to značky MIELE. Bolo to v rámci spisovania inventáru penziónu keď dňa 08.03.2016 prišli do penziónu dve ženy Š. H. X. T. X., ktoré prišli spisovať inventár ubytovacieho zariadenia. Spoločne s nimi a s Mgr. Šedovou chodili po penzióne. Vtedy boli aj v práčovni a sušiarni. Či pracoval v penzióne aj dňa 27.04.2016, k tomu sa nevedel vyjadriť. Pamätal si však, že sa niečo stalo také, že manželia Šedovci prišli pred penzión a chceli vojsť dnu aj so spoločnosťou MIELE a chceli si z tade zariadenie práčovne a sušiarne zobrať. Vtedy volal JUDr. Kohútovi a opýtal sa, či ich môže pustiť dnu za účelom aby si zobrali práčky na čo povedal Kohút, že ich nemôže pustiť dnu. Vtedy prišli aj policajti ale bohužiaľ nemohli vojsť dnu, tak isto ako nevošli dnu manželia Šedovci. Potom všetci odišli preč. On o tomto informoval JUDr. Kohúta. Na deň 09.05.2016 si nepamätal. Kde v súčasnom období sú veci zo sušiarne a práčovne k tomu sa nevedel vyjadriť. Počas jeho služby takéto veci nikto z penziónu neodnášal. Opýtal sa kolegov, kde sú práčky oni mu povedali, že sú odvezené ale kto ich odviezol to nevedel uviesť.

48. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 02.06.2017 OO PZ Zvolen ČVS:ORP-174/ZV-ZV-2017 súd zistil, že dňa 02.06.2017 sa začala obhliadka PENZIÓNU ZLATÝ POTOK, Prachatická 9320/1A, Zvolen. Z tejto bola vykonaná i fotodokumentácia (č.l. 235-242 spisu). Pri ohliadke nebolo zistené, že by sa v priestoroch obhliadky nachádzalo predmetné strojové zariadenie.

49. Dňa 21.04.2016 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou AGROTRADE ZELENÁ LAGÚNA, s.r.o., Kvakovce 26, IČO: 36 856 819 uzatvorená kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. „Občianskeho zákonníka“. Predmetom kúpnej zmluvy bolo strojové zariadenie, ktoré je predmetom žaloby. Kúpna cena bola dojednaná na sumu 10.800,- Eur s tým, že bude zaplatená podľa splátkového kalendára. Kupujúci mal nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy zaplatením kúpnej ceny predávajúcemu v súlade so zmluvou. K zmluve bol predložený i servisný výkaz vyhotovený spoločnosťou MIELE, s.r.o., Bratislava dňa 18.03.2016 ohľadne kontroly a preskúšania strojov. Dňa 21.04.2016 bola vyhotovená ku kúpnej zmluve preddavková faktúra č.: 012016 s dátumom splatnosti dňa 21.04.2016 na sumu 2.800,- Eur ako prvá splátka kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2016, ktorej predmetom predaja bolo zariadenie práčovne a sušiarne v celkovej hodnote 10.800,- Eur. Preddavková faktúra bola vystavená pre spoločnosť AGROTRADE ZELENÁ LAGÚNA, s.r.o., Kvakovce. Podľa príjmového (daňového dokladu), pokladničný doklad č.: P P-002 zo dňa 21.04.2016 spoločnosť žalobcu od spoločnosti AGROTRADE ZELENÁ LAGÚNA, s.r.o., sumu 2.800,- Eur ako úhradu preddavku č. 012016 prijala. Dňa 16.09.2016 túto sumu 2.800,- Eur spoločnosť žalobcu vrátila spoločnosti AGROTRADE ZELENÁ LAGÚNA, s.r.o., z titulu zrušenia kúpnej zmluvy.

50. Z výpovede svedka R. U., C.. XX.XX.XXXX, D. S. M. XXXX/XX, H., súd zistil, že vykonával strážnu službu, ktorá zabezpečovala stráženie objektu na Zlatom Potoku. Vstup do objektu, teda do hlavnej budovy bol uzamknutý, on mal kľúče od hlavného vstupu do objektu. Do objektu bol aj druhý vchod, od ktorého on kľúče nemal. Keď službu vykonával on, nikto od neho nepožadoval otvorenie vstupu do hlavného objektu za účelom vynesenia zariadenia ako mangeľ, sušiareň a podobne. Keď sa manželia Šedovci odsťahovali z objektu, púšťal ich do objektu, ale musel mať súhlas od JUDr. Kohúta. O tom, že by zariadenie z objektu bolo odvezené, o tom nevedel. Ani spolupracovníci mu nespomínali, že by zariadenia chcel niekto z objektu odniesť. Či do objektu nepustil manželov Šedovcov po tom, čo súhlas k tomuto nedal JUDr. Kohút, na to si nepamätal, niečo sa mu však zdalo. Má problémy s pamäťou. Nevie ani označiť firmu, pre ktorú pracoval, nevedel uviesť ani obdobie, v ktorom zabezpečoval stráženie objektu. Ing. Šedovi nemohol povedať, že počas výkon jeho služby práčky boli z objektu odvezené, lebo on to nemohol vedieť, nemohol vedieť, čo sa počas zmeny Rondu stalo, keďže sa striedali.

51. Z výpovede svedkyne B.. K. Š., C.. XX.XX.XXXX, D. S. B..U.. Š. XXX/XX, H. súd zistil, že je jedinou spoločníčkou spoločnosti žalobcu. Konateľkou nie je. Naposledy v objekte PENZIÓNU ZLATÝ POTOK bola dňa 09.04.2016. Vtedy oslovila spolu s manželom strážnu službu v tomto objekte, keď v tom čase vykonával túto službu jej pracovník R.. Požiadali ho o vstup do objektu cez hlavnú bránu. Vtedy s nimi bola ešte jedna osoba, ktorá mala záujem o zariadenie práčovne a sušiarne. V tomto čase mali ešte kľúče od nebytových priestorov, ktoré firma mala prenajaté v objekte. Tieto kľúče majú doposiaľ. Vtedy pracovník strážnej služby zavolal JUDr. Kohútovi a opýtal sa ho, či ich môže vpustiť do vnútra. JUDr. Kohút súhlasil. Pracovník strážnej služby ich tak vpustil do vnútra a to hlavným vchodom. Kľúče od hlavného vchodu, a to aj od zadného vchodu do celého objektu mala dovtedy, kým sa neodsťahovali, teda do 12.03.2016. V tento deň zápisnične kľúče boli odovzdané JUDr. Kohútovi. Dňa 25.04.2016 chcela vstúpiť do objektu aj s manželom, a to za účelom nastúpenia do práce. Vtedy vychádzal z objektu rovnako pracovník strážnej služby R., ktorý zatelefonoval JUDr. Kohútovi, že chcú vstúpiť do objektu, a že ona chce ísť do práce. Vtedy pracovník strážnej služby R. im povedal, že JUDr. Kohút im odkazuje, že ich do objektu nemá vpustiť. Naposledy teda videla predmetné zariadenie dňa 09.04.2016. Dňa 09.05.2016 opätovne prišli na bránu hlavného penziónu, lebo im končila nájomná zmluva. Vtedy manžel zavolal JUDr. Kohútovi, že si prišli pre práčku, sušičku a mangeľ zo sušiarne a práčovne, lebo im končí nájomná zmluva. Vtedy JUDr. Kohút ich do vnútra nepustil, ale súčasne povedal manželovi, že sa chce s nimi stretnúť a určil termín na 12.05.2016. Vtedy sa uskutočnilo stretnutie u JUDr. Kohúta za účasti JUDr. Kána. JUDr. Kán vysvetľoval JUDr. Kohútovi, že si chcú odtiaľ zobrať zariadenie. JUDr. Kohút začal podmieňovať vydanie vecí tým, že stiahnu žaloby, jednak žalobu o vydanie veci a jednak žalobu o neplatnosť okamžitej výpovede. Bola jej daná okamžitá výpoveď pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Poslednýkrát kedy prala prádlo bolo dňa 05.03.2016. Tiež vysvetľovala pri tomto stretnutí JUDr. Kohútovi, že keďže sa zariadenie nepoužíva, môže dôjsť k jeho znehodnoteniu, k zavápneniu a ku korózii. JUDr. Kohút sa správal arogantne, dotklo sa ho, že si dovolili podať na neho sťažnosť

na advokátsku komoru a opakoval tie žaloby. Nevedela sa vyjadriť, či zariadenie sa nachádza v týchto nebytových priestoroch alebo nie, len z rozprávania vedela, že JUDr. Kohút údajne zariadenie odtiaľ zobral a niekde ho predal. Povedal jej to manžel, ktorý sa vo februári stretol s Rolkom, ktorý robil SBS strážnu službu v penzióne. Vtedy mu Rolko povedal, že stroje tam nie sú, že niekam boli odnesené. Od 12.06.2016 mali kľúče len od 2 miestností, teda od práčovne a sušiarne. Od 12.03.2016 kľúče od hlavného vchodu nemali. Nemali ich ani od vedľajšieho vchodu, všetko odovzdali. Mali však ešte uzatvorenú nájomnú zmluvu na nebytové priestory. Po odovzdaní kľúčov zistili, že JUDr. Kohút ich do nebytových priestorov už púšťať nebude. Tvrdil, že mu to tam rozkradnú, že mu budú míňať elektrinu, ponižovalo ich to, preto hľadali spôsob ako stroje dať z nebytových priestorov rýchlo preč. Každopádne chceli aby stroje boli odmontované odborníkom. Preto oslovila firmu, s ktorou spolupracovala od roku 2008 pri servise. Išlo o firmu MIELE. Na 18.03.2016 naplánovali servisnú kontrolu. Tá sa uskutočnila. Vtedy im vstup do objektu bol umožnený, bol bezproblémový, do objektu ich pustil strážnik strážnej služby R., po tom, čo predtým zavolal JUDr. Kohútovi. Vtedy zdôraznila, že nebudú svietiť ani púšťať vodu. Ešte v objekte bola 20.03. alebo 21.03.2016 a to vtedy, keď prišli záujemcovia o kúpu zariadenia. Boli z Vranova nad Topľou. Dňa 07.04.2016 bola v objekte za účelom odfotenia strojov. Vstup do objektu bol tiež bezproblémový. JUDr. Kohút so vstupom súhlasil. Záujemcovia z Vranova nad Topľou o kúpu zariadenia mali záujem. Dohodli sa na cene. Dňa 27.04.2016 si mali strojové zariadenie odviesť. Toho dňa 27.04.2016 im však už nebol umožnený vstup do objektu. Mali už objednanú aj sťahovaciu službu ako aj servisného technika z MIELE, ktorý prišiel kvôli odbornému odmontovaniu zariadenia. Toto zariadenie prevádzkovala spoločnosť žalobcu od novembra 2013. V roku 2009 začali na strojoch prať, vtedy mala zamestnankyňu. Sama tiež bola zamestnankyňou TARQUSU, s.r.o., avšak pracovala na recepcii, tiež zabezpečovala ubytovanie, pracovala ako upratovačka ale aj ako práčka. Bolo to fyzicky aj psychicky náročné, preto povedala manželovi, že si stroje chce odkúpiť. Vtedy sa pýtala manžela ako aj ekonómky, či je to možné, keď jej povedali, že áno, že všetky predmety idú na odpis. Požiadala aby určili cenu, že si stroje odkúpi. Usmernili ju, že buď potrebuje na to živnosť, alebo založiť si nejakú spoločnosť. Rozhodla sa, že si založí spoločnosť. Peniaze na kúpnu cenu strojov si požičala od kamarátky. Zaplatila za ne niekedy v polovici novembra. Odvtedy čo sa to prevádzkovalo cez IPSED, všetko sa účtovalo TARQUSU. Všetko čo oprala a to aj na zákazku išlo do príjmu TARQUSU. IPSED tieto úkony neúčtoval. Ona za tieto práce TARQUSU nič neúčtovala, lebo TARQUS by to nemal z čoho zaplatiť.

52. V priebehu súdneho konania medzi stranami sporu prebiehali i mimosúdne rokovania za účelom urovnania sporu. Žalobca tvrdil, že navrhol na vyrovnanie sumu 10.800,- Eur, s ktorou žalovaný nesúhlasil. Žalovaný požadoval aby suma sa odvíjala od znaleckého posudku. Preto pristúpil na zníženie požadovanej sumy na čiastku 8.000,- Eur, k tomu ešte náhrada za dávkovacie zariadenie v sume 890,- Eur. Žalovaný uzavretie tejto dohody podmieňoval svojou požiadavkou, aby od tejto sumy bola odpočítaná náhrada mzdy, ktorá bola vyplatená Mgr. Šedovej v súvislosti s iným súdnym konaním. Na to však nebol prístupný on, preto k mimosúdnej dohode nedošlo.

53. Z rozhodnutia Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor č. V748/2016 zo dňa 31.03.2016 súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2016 sa spoluvlastníkov v 1-ici nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory stala spoločnosť TAVINIA INVESTMENTS LIMITED, IČO: HE326157, Karaiskaki 13P.C.3032, Limassol, Cyperská republika. Vklad bol povolený dňa 31.03.2016 keď týmto dňom rozhodnutie o vklade nadobudlo i právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 31.03.2016.

54. Uznesením Obvodného oddelenia PZ Zvolen ČVS:ORP-174/ZV-ZV-2017 zo dňa 25.09.2017, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2017 bolo zastavené pre trestné stíhanie vo veci prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru, ktorého sa mal dopustiť páchateľ tým, že ako nájomca nebytových priestorov pod menom JUDr. Tomáš Kohút v čase odo dňa 12.03.2016 do 09.05.2016 bránil v užívaní nebytových priestorov spoločnosti IPSED, s.r.o., a to práčovne a sušiarne, nachádzajúcich sa v priestoroch PENZIÓNU ZLATÝ POTOK, ktoré táto spoločnosť mala právo užívať v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.11.2013 a tým, že spoločnosti IPSED, s.r.o., ako nájomcovi nedovolil nakladať so zariadeniami, ktorých vlastníkom je a ktoré sa nachádzali v priestoroch, ktoré mali v užívaní v PENZIÓNE ZLATÝ POTOK, čím došlo ich nepoužívaním k znehodnoteniu, nakoľko sú určené na neustálu prevádzku. Konanie bolo zastavené, lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod ani na postúpenie veci.

55. V konaní OO PZ Zvolen ČVS:ORP-174/ZV-ZV-2017 bola dňa 22.05.2017 vypočutá ako svedkyňa B.. X. V., C.. XX.XX.XXXX, D. S. S. S., N. XXXX/XX, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu TARQUS, s.r.o..

Táto vypovedala, že v PENZIÓNE ZLATÝ POTOK bola viackrát osobne, vždy to bolo za prítomnosti Ing. Šeda alebo jeho manželky. Bolo to za účelom buď prevzatia dokumentov alebo obhliadky majetku alebo následnej obhliadky, že v akom stave je majetok. Bola ešte na ohliadke aj so záujemcami. Vždy to bolo v súvislosti s konkurzom. Vždy vopred informovala Ing. Šedu, kedy tam príde. Neinformovala ho len poslednýkrát, keď došlo k odovzdaniu majetku toho dňa 04.03.2016. Celé to 04.03.2016 skončilo tak, že Šedovci sa budú baliť približne týždeň, JUDr. Kohút si tam dal SBS pracovníka, aby nedošlo k žiadnym škodám na majetku. Ohľadne majetku TARQUS, s.r.o., súpis majetku vykonávala na základe podkladov od Ing. Šeda a Mgr. Šedovej. Bola aj na obhliadke penziónu, ale čo sa týka vecí ako práčky, sušičky, mangľa a vozíkov na bielizeň, tieto nevidela, ale je možné, že tieto veci v priestoroch práčovne a sušiarne boli, avšak Šedovci ju nechceli tam pustiť, povedali, že sú to priestory nájomcu a že ju to nemá preto zaujímať. O tom, že existujú tieto veci a že je s nimi nejaký problém sa dozvedela až po predaji podniku. Preto dožiadala spoločnosť MIELE, aby jej k tomuto predložila informácie. Bola jej zaslaná objednávka ako aj kúpna zmluva, že tieto veci kupovala spoločnosť TARQUS, s.r.o.. Doposiaľ v spise nemá žiadnu kúpnopredajnú zmluvu o odpredaji týchto vecí pre spoločnosť IPSED, s.r.o.. V účtovníctve je len pokladničný doklad na sumu 559,- Eur a ešte aj faktúra, ktorá bola uhradená avšak po lehote splatnosti. Kde sa tieto veci nachádzajú, to nevie, nevie či existujú. Nemala vedomosť, že spoločnosť IPSED, s.r.o., vykonávala podnikanie v priestoroch penziónu. Myslela si, že je to normálna prevádzka penziónu a nemá s tým nič iné ďalšia spoločnosť. Nebola u nej žiadna pochybnosť o tom, že pranie vykonáva iná spoločnosť, než spoločnosť TARQUS, s.r.o.. Jej žiadne faktúry od inej spoločnosti neboli zasielané. Bolo to vlastne tak, že oni prevádzkou penziónu zarobili nejaké peniaze, Ing. Šedo si ich nechal, poplatil si to čo chcel a potom jej doniesol faktúry a doklady o úhradách. Nerešpektoval, že je konkurz. Objednával servisné prehliadky a platil ich, každá faktúra bola vystavená na spoločnosť TARQUS, s.r.o., keď sa on sám rozhodol, že to bude účtované na úpadcu. Ing. Šedo jej nedoniesol žiadne peniaze v hotovosti, peniaze vkladal len na účet úpadcu. Malo to fungovať tak, že zarobené peniaze vloží na účet úpadcu, ona mala z toho platiť potrebné faktúry, ale takto to nefungovalo. Peniaze vkladal na účet úpadcu nie pravidelne, vždy tam bola poznámka, že sú to peniaze z tržieb úpadcu. Nikdy z ich činnosti nevyrozumela, že by pre úpadcu prala iná spoločnosť. Penzión mal nonstop prevádzku, pričom manželia Šedovci povedali, že sú tam aj v noci. Ing. Šedo nebol zamestnancom úpadcu, ale chodil na nákupy, spúšťal kúrenie, vykonával drobné opravy, či údržbu. Všetko čo manželia pre údržbu a prevádzku penziónu robili dobrovoľne, jej sa nepýtali, či to môžu vykonávať. Podľa nej to robili preto, lebo boli v tom, že sa konkurz v budúcnosti zruší a tým pádom budú môcť ďalej podnikať. Nemala vedomosť o tom, že by sa mal úpadca dohodnúť zo spoločnosťou IPSED, s.r.o., o započítaní nájomného prácou a keby aj, tak nájomné bolo veľmi nízke. Nájomné nikdy od vzniku spoločnosti nebolo uhradené, teda ani pred konkurzom.

56. Mgr. Eva Šedová predložila v konaní i Čestné prehlásenie zo dňa 31.01.2018, v ktorom popísala stretnutia s Mgr. Gregorovou v období od 18.06.2014 do 07.12.2015 (č.l. 369 spisu). Z Čestného prehlásenia vyplýva, že Mgr. Gregorová a JUDr. Tomáš Kohút v uvedenom období si prezreli priestory objektu, včítane nebytových priestorov práčovne a sušiarne.

57. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

58. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

59. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

60. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

61. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

62. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

63. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

64. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

65. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

66. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

67. Podľa § 151v Občianskeho zákonníka, zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.

68. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

69. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

70. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

71. Podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka, ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

72. Podľa § 59a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti.

73. Podľa § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania.

74. Podľa § 59a ods. 4 Obchodného zákonníka, ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobúdanie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu.

75. Podľa § 59a ods. 5 Obchodného zákonníka, ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť.

76. Podľa § 59a ods. 6 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 59b sa primerane použije aj na stanovenie alebo určenie hodnoty predmetu zmluvy podľa ods. 1.

77. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

78. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

79. Podľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

80. Podľa § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

81. Podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka, na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

82. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je dôvodná žaloba žalobcu o vydanie hnuteľných vecí špecifikovaných v žalobe, je dôvodná o náhradu škody.

83. Žalobca v konaní podal žalobu o vydanie hnuteľných vecí, keď v priebehu konania rozšíril žalobu o eventuálny žalobný petit, ktorým sa domáhal voči žalovanému náhrady škody. Podstatou eventuálneho žalobného petitu je požadovanie prisúdenia jedného nároku, a ak by tento nárok neobstál, tak pre tento prípad prisúdenie druhého nároku. Obidva nároky však popri sebe nemôžu obstáť. Ak je dôvodný jeden z uplatnených nárokov, nemožno priznať druhý nárok. V priebehu súdneho konania podľa skutkovej situácie žalobca v prípade, že by nebolo možné vydať hnuteľné veci požadoval od žalovaného relutárnu (peňažnú) náhradu, prisúdenie sumy peňazí vo výške náhrady škody.

84. Pre uplatnenie však obidvoch nárokov bolo v konaní nevyhnutné ako základnú otázku vyriešiť aktívnu legitimáciu žalobcu, či už na podanie žaloby o vydanie hnuteľných vecí, ako i na žalobu o náhradu škody z dôvodu, že hnuteľné veci nie je možné vydať. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní z dôvodu, že kúpna zmluva, od ktorej odvodzoval žalobca nárok na vlastníctvo k hnuteľným veciam a ktorá bola uzatvorená dňa 22.11.2013 medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou TARQUS, s.r.o., ako predávajúcim ohľadne prevodu hnuteľných vecí, strojového zariadenia špecifikovaného v žalobe, nenadobudla účinnosť, keďže žalobca pri nadobúdaní strojov a zariadení nepostupoval v súlade s § 59a Obchodného zákonníka, teda nenechal nadobúdaný majetok oceniť znaleckým posudkom, nepreukázal, že kúpna zmluva bola uzatvorená písomne, keď z logiky ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka vyplýva, že takáto kúpna zmluva musí mať písomnú formu, keďže pre nadobudnutie jej účinnosti je potrebné, aby bola so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín, ďalej nepreukázal, že kúpnu zmluvu so znaleckým posudkom uložil do zbierky listín a tiež nepreukázal, že návrh tejto kúpnej zmluvy bol schválený valným zhromaždením spoločnosti žalobcu.

85. Súd sa s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca preukázal v konaní aktívnu legitimáciu na podanie žaloby tak ako o vydanie hnuteľných vecí, ako i o náhradu škody, keďže preukázal že je vlastníkom strojov a zariadenia. Vo veci bolo nepochybne súdom zistené, že dňa 22.11.2013 došlo medzi žalobcom ako kupujúcim na jednej strane a spoločnosťou TARQUS, s.r.o. ako predávajúcim na strane druhej k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená ohľadne strojov a zariadenia, ktoré je predmetom žaloby. Dôkazom o tom je faktúra č. 05513 zo dňa 22.11.2013 splatná dňa 06.12.2013 ktorou bola fakturovaná zo strany spoločnosti TARQUS, s.r.o., žalobcovi kúpna cena za odpredaj strojového zariadenia a vybavenia spolu v sume 559,- Eur včítane 20 % DPH. V konaní žalovaným táto faktúra spochybnená nebola a žalovaný v konaní nespochybnil ani tvrdenie žalobcu o tom, že táto kúpna zmluva ústne, teda neformálne bola uzatvorená dňa 22.11.2013. Žalovaný spochybnil len nadobudnutie účinnosti tejto kúpnej zmluvy vzhľadom k tomu, že žalobca nepostupoval v zmysle § 59a Obchodného zákonníka, keď mal za to, že žalobca podľa tohto zákonného ustanovenia mal postupovať. Že kúpna zmluva bola dňa 22.11.2013 uzatvorená vyplýva i zo svedeckej výpovede správkyne konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti TARQUS, s.r.o., vo vyšetrovacom konaní vedenom Obvodným oddelením PZ Zvolen pod sp.zn. ČVS:ORP-174/ZV-ZV-2017 zo dňa 22.05.2017, keď táto vo svedeckej výpovedi potvrdila, že predmetná faktúra sa nachádza v účtovníctve úpadcu a že je evidovaná v účtovníctve úpadcu aj ako uhradená, i keď bola uhradená s omeškaním. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že pôvodným

vlastníkom strojového zariadenia bola spoločnosť TARQUS, s.r.o., ktorá tieto hnuteľné veci nadobudla do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.2008 od spoločnosti MIELE, s.r.o., Bratislava s financovaním cez spoločnosť TATRA Leasing, s.r.o., Bratislava. Dôkazom je predmetná kúpna zmluva č. 41080228 zo dňa 28.08.2008 ako i faktúra ku tejto kúpnej zmluve vystavená dňa 03.12.2008, splatná dňa 17.12.2008, ktorou bola fakturovaná kúpna cena podľa tejto kúpnej zmluvy v tomto čase v čiastke 25.638,98 Eur. Spoločnosť žalobcu bola zapísaná do Obchodného registra dňa 19.06.2013 s predmetom činnosti okrem iného i prevádzkovanie čistiarne a práčovne. Predmetné strojové zariadenie slúžilo práve tomuto účelu. Že spoločnosť žalobcu túto činnosť vykonávala vyplýva z vykonaného dokazovania a to z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Vladimíra Šeda, ako i z výpovede svedkyne Mgr. Evy Šedovej. Za týmto účelom prevádzkovania práčovne a čistiarne bola medzi spoločnosťou TARQUS, s.r.o., ako prenajímateľom na jednej strane a žalobcom ako nájomcom na strane druhej uzatvorená i zmluva o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb., v znení neskorších predpisov dňa 22.11.2013, ktorou prenajímateľ prenechal nájomcovi k dočasnému užívaniu nebytové priestory v nehnuteľnosti PENZIÓN ZLATÝ POTOK, ul. Prachatická 9320/1A (LV č. XXXX k.ú. Zvolen) o celkovej výmere 33,66 m2. Predtým než bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 22.11.2013 žalobca mal predmetné hnuteľné veci v užívaní na základe zmluvy o užívaní zo dňa 01.08.2013. Táto bola uzatvorená na dobu neurčitú.

86. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že základné imanie spoločnosti žalobcu je vo výške 5.000,- Eur, tak ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra ohľadne spoločnosti žalobcu. Plnenie poskytnuté žalobcom za stroje a zariadenia podľa kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2013 bolo vo výške 559,- Eur, keď táto skutočnosť v konaní nebola sporná, navyše preukázaná výpoveďou správkyne konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti TARQUS, s.r.o., ktorá potvrdila, že faktúra, ktorou bola fakturovaná kúpna cena je uhradená zo strany spoločnosti žalobcu. Suma vo výške 559,- Eur poskytnutá žalobcom za nadobudnutie strojov a zariadení je vyššia ako 10 % základného imania spoločnosti žalobcu, čo je 500,- Eur. Nepochybne jediným spoločníkom spoločnosti úpadcu TARQUS, s.r.o., je Ing. Vladimír Šedo, ktorý bol i jediným konateľom tejto spoločnosti. Jediným konateľom spoločnosti žalobcu je tiež Ing. Vladimír Šedo, jediným spoločníkom spoločnosti žalobcu je Mgr. Eva Šedová, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, ktorá skutočnosť nebola sporná, že táto je manželkou Ing. Vladimíra Šeda, a teda osobou jemu blízkou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého okrem iného blízkou osobou je i manžel. Z ustanovenia § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že predmetné zákonné ustanovenie sa vzťahuje na zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou s jej zakladateľom alebo spoločníkom, keď o takýto prípad v súdenej veci pri kúpnej zmluve zo dňa 22.11.2013 nejde, pretože spoločnosť žalobcu na základe nej nenadobúdala majetok od svojho zakladateľa, ani od svojho spoločníka. Nakoľko spoločnosť žalobcu v čase uzavretia kúpnej zmluvy už bola založená, mohla nadobúdať majetok len od svojho spoločníka, pričom za splnenia ďalších podmienok sa vyžadovalo zachovanie postupu podľa § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka. Ako súd už dôvodí, o takýto prípad kúpnej zmluvy nejde. Z ustanovenia § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že ustanovenie ods. 1 § 59a sa primerane použije aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti. Pri gramatickom výklade tohto zákonného ustanovenia by bolo dôvodné uzavrieť, že predmetná kúpna zmluva nepodlieha tomuto zákonnému ustanoveniu, keďže nebola uzatvorená s osobou, ktorá je blízka spoločníkovi žalobcu, keďže zmluvnou stranou tejto zmluvy nebol Ing. Vladimír Šedo ako fyzická osoba, ale spoločnosť TARQUS, s.r.o., od ktorej žalobca majetok nadobúdal. Je pravdou, že Ing. Vladimír Šedo je osobou blízkou spoločníkovi žalobcu, keďže jediná spoločníčka žalobcu Mgr. Eva Šedová je jeho manželkou. Ale ako súd už dôvodí, kúpna zmluva nebola uzatvorená medzi žalobcom a Ing. Vladimírom Šedom ako fyzickou osobou. Pri širšom výklade tohto zákonného ustanovenia má však súd za to, že keďže jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti TARQUS, s.r.o., v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol Ing. Vladimír Šedo, manžel spoločníčky žalobcu, bolo opodstatnené pri uzavretí kúpnej zmluvy, resp. po jej uzavretí zachovať zákonný postup v zmysle § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka, teda k nadobudnutiu účinnosti tejto kúpnej zmluvy bolo potrebné zapísať ju spolu so znaleckým posudkom, resp. uložiť ju spolu so znaleckým posudkom ohľadne určenia hodnoty predmetu kúpnej zmluvy do zbierky listín. K uvedenému došlo, o čom predložil žalobca dôkazy, výpis ohľadne listín uložených v Zbierke listín Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, vložka číslo: 24386/S-Zbl zo dňa 27.01.2017 (č.l. 124 spisu), z ktorého vyplýva, že ku zložke obchodnej spoločnosti žalobcu v Zbierke listín boli uložené kúpna zmluva zo dňa 22.09.2016 a znalecký posudok č. 50/2016 zo dňa 12.09.2016 vypracovaný znalcom Dipl. Ing. Igorom Harachom ohľadne určenia všeobecnej hodnoty vyčlenených zložiek majetku - súboru

strojov a zariadení pre pracie a žehliace činnosti (predmet sporu). Kúpnou zmluvou zo dňa 22.09.2016 účastníci zmluvného vzťahu deklarovali uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2013, keďže táto nebola pôvodne uzatvorená v písomnej forme. Na základe týchto skutočností žalobca tak preukázal, že došlo k nadobudnutiu účinkov kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2013 v zmysle zákonného ustanovenia § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka. Zhodne s argumentáciou žalobcu ďalej súd k tomuto postupu dodáva, že samotné znenie ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka neobsahuje ustanovenie o tom, aký subjekt a v akej lehote je povinný na vykonanie úkonu uloženia listín do zbierky listín. Žalobca v tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 24.02.2015 sp.zn. 4CoKR/33/2014, z ktorého vyplýva záver, že keďže zákon neustanovuje aký subjekt a v akej lehote je povinný na vykonanie úkonu uloženia listín, ak dôjde k dodatočnému uloženiu takýchto listín do zbierky listín, pričom lehota nie je zákonom stanovená, kúpna zmluva nadobudne účinnosť. Tým sú naplnené zákonné podmienky ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka. V danom prípade je nepochybné, že spoločnosť TARQUS, s.r.o. ešte pred tým, než na ňu bol vyhlásený konkurz získala kúpnu cenu (peňažné prostriedky) za predmet predaja. Treba prisvedčiť žalobcovi i v tom, že právna úprava ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka je transpozíciou Smernice Rady č. 77/91/EHS, ktorá upravuje obmedzenia nadobúdania majetku kapitálovými spoločnosťami vo svojom článku 11. Zmyslom tejto úpravy je ochrana kapitálových spoločností pred fiktívnymi nepeňažnými vkladmi, kedy by spoločnosť získala od vymedzeného okruhu osôb majetok nízkej hodnoty za odplatu prevyšujúcu skutočnú hodnotu nadobúdaného majetku. V prejednávanej veci súd však takéto okolnosti nezistil. Dodatočné uloženie listín do Zbierky listín bez ohľadu na čas, kedy sa tak stane, čo bolo i danom prípade, spôsobí nadobudnutie účinnosti právneho úkonu, v danom prípade predmetnej kúpnej zmluvy. Dodatočné uloženie zmluvy do zbierky listín si nevyžadovalo žiadny úkon alebo súhlas správcu konkurznej podstaty úpadcu TARQUS, s.r.o., keď navyše z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy neboli spísané do konkurznej podstaty úpadcu TARQUS, s.r.o., Zvolen a správkyňa konkurznej podstaty tohto úpadcu nevykonala prípadné žiadne právne kroky aby tento hnuteľný majetok mohol byť zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu. Pokiaľ ďalej žalovaný argumentoval aj nedodržaním zákonného ustanovenia § 59a ods. 2 Obchodného zákonníka v tom, že keďže zmluva bola uzatvorená v lehote 2 rokov odo dňa vzniku spoločnosti žalobcu, a teda návrh tejto zmluvy mal byť vopred schválený valným zhromaždením spoločnosti, ani táto argumentácia nie je dôvodná, nezakladá neplatnosť kúpnej zmluvy, keďže súhlas valného zhromaždenia je len interný postup vo vnútri spoločnosti, ktorý nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu navonok. Ak by aj nedošlo k schváleniu návrhu kúpnej zmluvy valným zhromaždením spoločnosti žalobcu, nemalo by to žiaden právny dôsledok vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva podľa tejto kúpnej zmluvy. Navyše žalobca predložil takéto rozhodnutie jediného spoločníka žalobcu Mgr. Evy Šedovej (č.l. 105 spisu), ktorého existencia bola potvrdená svedeckou výpoveďou Mgr. Evy Šedovej, keď ide rozhodnutie zo dňa 11.11.2013 jediného spoločníka spoločnosti IPSED, s.r.o., ktorým jediný spoločník spoločnosti schválil návrh kúpnej zmluvy o odkúpení predmetných hnuteľných vecí. Rozhodnutie je zo dňa 11.11.2013, a i keď žalovaný spochybnil existenciu tohto rozhodnutia pred uzatvorením kúpnej zmluvy, v tomto smere neprodukoval ohľadne svojho tvrdenia žiadne dôkazy, keď navyše ako súd už dôvodí, ak by rozhodnutie aj nebolo, nezakladalo by to neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, len zodpovednostný vzťah vo vnútri spoločnosti žalobcu.

87. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu ku kúpnej zmluve ďalej namietal, že táto nie je len neúčinná, ale aj neplatná podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože jej predmetom je plnenie už nemožné, keďže medzičasom došlo k predaju podniku úpadcu, spoločnosti TARQUS, s.r.o., na základe zmluvy o predaji podniku, ktorá bola uzatvorená s ním ako kupujúcim v dôsledku čoho došlo s účinnosťou od 02.03.2016 k predaju podniku spoločnosti, pričom kúpna zmluva o predaji hnuteľných vecí mohla nadobudnúť účinnosť najskôr po dni 19.09.2016 a to po tom, čo bola uložená do zbierky listín, ani táto námietka žalovaného nie je dôvodná. Predmetom kúpnej zmluvy je plnenie možné, kúpna zmluva bola i naplnená, predmet kúpy bol odovzdaný spoločnosti žalobcu, tento tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, z výpovede svedkyne Mgr. Evy Šedovej využíval zariadenie na svoju podnikateľskú činnosť, zo strany žalobcu došlo k vyplateniu kúpnej ceny za predmetné zariadenie. Podľa zmluvy o predaji podniku zo dňa 01.03.2016 predmetné zariadenie nebolo predmetom predaja tak ako to vyplýva z prílohy č. 1 k tejto zmluve o predaji podniku, kde je uvedený súpis hnuteľných vecí tvoriacich predmet podniku. V tomto súpise sa predmetné zariadenie nenachádza. Rovnako predmetné stroje a zariadenie nebolo správkyňou konkurznej podstaty úpadcu TARQUS, s.r.o., zapísané do súpisu majetku tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu

cenu. Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho. Uvedené vyplýva z § 476 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka. Súčasťou predávaného podniku úpadcu boli nielen nehnuteľnosti, ale aj hnuteľné veci, ktoré boli špecifikované v prílohe č. 1. Ako súd už dôvodí, hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2013 neboli predmetom zmluvy o predaji podniku, žalovaný za tieto hnuteľné veci nezaplatil kúpnu cenu pri predaji podniku, nenadobudol tak vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam, ako to tvrdil v súdnom konaní. Nepreukázal vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam a tiež nepreukázal žiaden dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2013 vzhľadom na ním tvrdenú nemožnosť plnenia, keďže kúpna zmluva bola naplnená pred nadobudnutím účinnosti.

88. Napokon súd nezistil ani žiaden dôvod, pre ktorý by predmetná kúpna zmluva mala byť v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný videl tento rozpor s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku pri uzavretí tejto kúpnej zmluvy v tom, že hneď po tom ako sa spoločnosť TARQUS, s.r.o., dozvedela, že bolo voči nej začaté konkurzné konanie, previedla stroje a zariadenia na spoločnosť žalobcu za kúpnu cenu približne 40-násobne nižšiu ako bola ich nadobúdacia cena. Nadobúdacia cena tohto zariadenia bola 25.638,98 Eur, pričom zariadenie bolo predané za kúpnu cenu 559,- Eur. Hrubý nepomer medzi hodnotou predmetu zmluvy a poskytnutou protihodnotou svedčí o úmysle spoločnosti TARQUS, s.r.o., poškodiť a znevýhodniť (ukrátiť) svojich veriteľov.

89. Zmyslom ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka je kontrola zmlúv za účelom zistenia ekvivalencie medzi hodnotou nadobudnutého majetku a výškou protihodnoty a zamedzenie obchádzania ustanovení o stanovení hodnoty nepeňažných vkladov. Právna ochrana nie je domyslená, pretože nech je akýkoľvek nepomer medzi cenou nadobudnutého majetku a protihodnotou poskytovanou spoločnosťou za tento majetok, nemá to podľa § 59a vplyv na platnosť zmluvy a ani na jej účinnosť, pokiaľ sa znalecký posudok a zmluva uložia v zbierke listín. Postup podľa § 59a Obchodného zákonníka plní len informačnú funkciu najmä pre spoločníkov spoločnosti a veriteľov pre uplatnenie nárokov voči štatutárnym orgánom. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych noriem. Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi sa týka takého konania, ktoré síce priamo neporušuje právnu normu, ale porušuje spoločnosťou uznávané pravidlá správania sa. Žalovaný v konaní tvrdil, že kúpna zmluva sledovala jediný cieľ a to previesť z „krachujúcej“ spoločnosti hodnotný hnuteľný majetok a pred vstupom do konkurzu spoločnosť TARQUS, s.r.o., „vytunelovať“. Je pravdou, že spoločnosť TARQUS, s.r.o., bola personálne prepojená so spoločnosťou žalobcu, tak ako súd už dôvodí, keď spoločníkom a konateľom spoločnosti TARQUS, s.r.o., bol manžel spoločníčky spoločnosti žalobcu, ktorý súčasne bol aj konateľom a je konateľom spoločnosti žalobcu. Tiež je pravdou, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dňa 22.11.2013 došlo bezprostredne po začatí konkurzného konania na spoločnosť TARQUS, s.r.o., keď začatie konkurzného konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 19.11.2013 č. OV223/2013. Nie je však pravdivé tvrdenie žalovaného v tom, že predmetné zariadenie predstavovalo jediný hodnotný hnuteľný majetok spoločnosti úpadcu, keď zo zmluvy o predaji podniku vyplýva, že predmetom predaja podniku okrem hodnotného nehnuteľného majetku bol i hnuteľný majetok predstavujúci zariadenie a vybavenie penziónu, a len zábezpeka, ktorú bol povinný žalovaný zaplatiť na kúpnu cenu za predaj podniku činila 190.500,- Eur keď kúpnu cenu predaného podniku nebolo možné v konaní z predloženej zmluvy o predaji podniku zo strany žalovaného zistiť, keďže táto v predloženej listine bola „vymazaná“. Už len z výšky zábezpeky nemožno vyvodiť, že by tu bol úmysel spoločnosti TARQUS, s.r.o., znížiť podstatným spôsobom hodnotu majetku pred vstupom tejto spoločnosti do konkurzu, keď začatím konkurzného konania nepochybne ešte nenastali účinky vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu. Cena predmetného zariadenia ku dňu 22.11.2013 podľa znaleckého posudku bola 5.958,50 Eur včítane DPH. Už len porovnaním tejto trhovej ceny tohto zariadenia vo vzťahu k zábezpeke zloženej na kúpnu cenu pri uzatvorení zmluvy o predaji podniku možno vyvodiť, že najhodnotnejšie hodnoty zložky podniku úpadcu boli spísané do súpisu majetku úpadcu a boli predmetom zmluvy o predaji podniku. Nemožno opomenúť i tú skutočnosť, že úpadca, spoločnosť TARQUS, s.r.o., predmetné zariadenie nevyužívala na svoje podnikanie, keďže tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, predmetné zariadenie bolo na základe zmluvy o užívaní už dňom 01.08.2013 zverené do užívania žalobcu, ktorý zariadenie využíval za účelom podnikania, prevádzkovania sušiarne a práčovne pričom zmluva o užívaní bola

uzatvorená na dobu neurčitú s dojednaním predkupného práva v čl. III. tejto zmluvy o užívaní. Navyše správkyňa konkurznej podstaty úpadcu TARQUS, s.r.o., ako i žalovaný mali vedomosť o tom, že v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom predaja na základe zmluvy o predaji podniku sa nachádzajú nebytové priestory prenajaté žalobcovi za účelom prevádzkovania práčovne a sušiarne, keď pred predajom podniku žalovaný tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, ako aj správkyňa konkurznej podstaty nehnuteľnosť boli ohliadnuť. Táto skutočnosť vyplýva z čestného prehlásenia svedkyne Mgr. Evy Šedovej. V konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, že by pred uzavretím zmluvy o predaji podniku, či už správkyni konkurznej podstaty, alebo žalovanému bolo bránené v ohliadnutí nebytových priestorov nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti vrátane nebytových priestorov práčovne a sušiarne a ich zariadení. Žalovaný v tomto ohľade zostal len na tvrdení, že u neho existuje dôvodné podozrenie z porušení tak civilnoprávnych, ako aj trestnoprávnych predpisov, keď len samotné dôvodné podozrenie bez preukázania konkrétnych skutočností nemôže zakladať neplatnosť kúpnej zmluvy či už pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 Občianskeho zákonníka, ani rozpor so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. Vytýkanie porušenia trestnoprávnych predpisov súd v civilnom konaní nie je oprávnený skúmať, zisťovať, tak ako napokon uznal i sám žalovaný, keď uviedol v jednom zo svojich vyjadrení, že v tomto konaní nemôže súd sám vyhodnotiť skutočnosť, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. V tomto ohľade doposiaľ nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval, že by v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou a v súvislosti s jej uzavretím bolo čo len podané trestné oznámenie. Nevyplýva logicky z veci, že by správkyňa konkurznej podstaty a žalovaný ako záujemca o kúpu podniku pred uzavretím zmluvy o predaji podniku neobhliadli nebytové priestory v celej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom predaja na základe zmluvy o predaji podniku, včítane nebytových priestorov práčovne a sušiarne. Tiež samotné personálne prepojenie oboch spoločností, predávajúceho i kupujúceho nie je protiprávne. Správanie sa týchto osôb však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé. Tieto zásady spolu s ďalšími zásadami vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a závery dokazovania súd nezistil, že pri uzavretí kúpnej zmluvy by došlo k výkonu práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zhodne s argumentáciou žalobcu korektív zásadami poctivého obchodného styku má byť poslednou možnosťou, ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou uplatňoval nejaký nárok. Nemohlo dôjsť na jeho strane ani ku škode z dôvodu, že hnuteľné veci neboli predmetom zmluvy o predaji podniku, lebo tento keďže neboli predmetom predaja na základe zmluvy o predaji podniku za tieto hnuteľné veci nezaplatil žiadnu kúpnu cenu. Z vykonaného dokazovania ďalej nevyplynulo, že by žalovaný bol veriteľom spoločnosti úpadcu. Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa stroje a zariadenie nachádzali a to aj po predaji podniku úpadcu pri výkone svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostupoval tak, aby rešpektoval vlastnícke právo žalobcu k predmetnému strojovému zariadeniu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca predmetné zariadenie z nebytových priestorov neodviezol, hneď po nadobudnutí nehnuteľnosti žalovaný zabezpečil stráženie objektu prostredníctvom SBS, keď len s jeho súhlasom pracovníci SBS umožňovali vstup konateľovi žalobcu a spoločníčke žalobcu do nebytových priestorov. Žalobca prostredníctvom konateľa a spoločníka v nebytových priestoroch bol naposledy dňa 09.04.2016. Po uplynutí doby nájmu, tak ako vyplynulo z výsluchu žalovaného, ako strany sporu keď výpovedná doba z nebytových priestorov končila dňa 09.05.2016, nakoľko žalobca neodovzdal kľúče od nebytových priestorov, žalovaný vstúpil do nebytových priestorov vyvŕtaním zámkov na týchto nebytových priestoroch prostredníctvom poverených osôb. Urobil tak prostredníctvom pracovníkov, ktorých si na túto činnosť zabezpečil, keď v tomto konaní ďalej uviedol, že v tomto čase v týchto nebytových priestoroch sa strojové zariadenie už nenachádzalo. Toto jeho tvrdenie v predmetnom súdnom konaní je však v príkrom rozpore s tým, čo uviedol pred OR PZ, odbor kriminálnej polície vo Zvolene ako svedok vo vyšetrovacom konaní dňa 27.07.2016 k tejto skutočnosti. Tu vypovedal, že po vymenení zámkov na nebytových priestoroch a po ich otvorení bolo zistené, že hnuteľné veci, ktoré uvádzali vo vyšetrovacom konaní manželia Šedovci sa v nebytových priestoroch nachádzali. Podporne k tejto skutočnosti svedčí i udalosť zo dňa 12.05.2016, keď ešte i k tomuto dňu sa zariadenie v nebytových priestoroch nachádzalo, pretože z výpovede JUDr. Kána tiež vo vyšetrovacom konaní vyplýva, že žalovaný sa mal na tomto stretnutí vyjadriť, že hnuteľné veci žalobcovi nevydá. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný nepreukázal rozpor kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2013 ani s dobrými mravmi, ani so zásadami poctivého obchodného styku.

90. Nakoľko súd neposúdil kúpnu zmluvu zo dňa 22.11.2013 za neplatnú, ani za neúčinnú, žalobca preukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby tak o vydanie hnuteľných vecí, ako i o náhradu škody.

91. Žalovaný v konaní namietal aj nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní ohľadne nároku tak na vydanie vecí, ako i ohľadne nároku na náhradu škody.

92. Pokiaľ ide o nárok žalobcov na vydanie hnuteľných vecí, v konaní bolo zistené, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný na vydanie týchto hnuteľných vecí. Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie hnuteľných vecí tzv. actio reivindicatio je, že pasívna legitimácia v takomto prípade patrí osobe, ktorá ruší vlastníka pri výkone jeho vlastníckeho práva tak, že vec zadržiava, vec má fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.

93. Z vykonaného dokazovania v priebehu súdneho konania vyplynulo, že predmetné hnuteľné veci sa už v nebytových priestoroch nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, ktorú nadobudol žalovaný na základe zmluvy o predaji podniku už nenachádzajú. Dôkazom je zápisnica o obhliadke miesta činu ČVS:ORP-174/ZV-ZV-2017 zo dňa 02.06.2017 OO PZ Zvolen. Pri ohliadke nebytových priestorov vykonanej policajným orgánom nebolo zistené, že by sa hnuteľné veci v nebytových priestoroch nachádzali. Za skutkového stavu, že nie je v konaní preukázané, že tieto hnuteľné veci sa aj naďalej nachádzajú u žalovaného, v nebytových priestoroch danej nehnuteľnosti, súd prisvedčil obrane žalovaného v tom, že žaloba o vydanie hnuteľných vecí nemôže byť úspešná z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Z týchto dôvodov potom súd žalobu žalobcu o vydanie hnuteľných vecí ako nepreukázanú zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného.

94. Žalobca sa v konaní však domáhal i eventuálneho nároku na náhradu škody. V časti tohto eventuálneho nároku súd posúdil žalobu žalobcu za dôvodnú v celom rozsahu a uložil povinnosť žalovanému titulom náhrady škody zaplatiť žalobcovi sumu 10.800,- Eur.

95. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).

96. Žalobca v konaní preukázal, že je vlastníkom hnuteľných vecí špecifikovaných v žalobe, preukázal tiež v konaní, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť uvedenú v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka keď mu hnuteľné veci, ktoré mal vo svojej dispozícii nevydal, a v súčasnom období už neprichádza do úvahy ani ich vydanie, keďže nebolo preukázané, že sa tieto nachádzajú v dispozičnej sfére žalovaného. Tým ale nie je dotknutá povinnosť žalovaného žalobcovi nahradiť škodu, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný porušil túto zákonnú povinnosť a žalobcovi ako vlastníkovi hnuteľných vecí odoprel zákonné oprávnenia vyplývajúce z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Žalobca v konaní preukázal aj druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného a to vznik škody. Dokladal ohľadne vzniku škody zmluvu zo dňa 21.04.2016, ktorú uzavrel so spoločnosťou AGROTRADE ZELENÁ LAGÚNA, s.r.o., ohľadne predmetného zariadenia, a to za kúpnu cenu 10.800,- Eur. Kupujúci zaplatil aj dňa 21.04.2016 zálohu na kúpnu cenu žalobcovi v sume 2.800,- Eur. Žalobca o tom predložil doklad o zaplatení. V tomto období hnuteľné veci nepochybne sa nachádzali v nebytových priestoroch, keďže k uplynutiu výpovednej doby došlo až 09.05.2016 a teda aj k odvŕtaniu zámkov na nebytových priestoroch žalovaným. Tento sám potvrdil pred vyšetrovacím orgánom, že v tomto čase odvŕtania zámkov sa hnuteľné veci v nebytových priestoroch ešte nachádzali. Žalobca po odvŕtaní zámkov žalovaným na nebytových priestoroch nemal reálnu možnosť vstúpiť do týchto nebytových priestorov, keďže už po tomto dni nemal kľúče od nebytových priestorov odhliadnuc od toho, že vstúpiť do nehnuteľností mohol len so súhlasom žalovaného tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a z výsluchov svedkov, pracovníkov SBS či už v predmetnom súdnom konaní alebo vo vyšetrovacom konaní. Žalobca nemohol naplniť kúpnu zmluvu zo dňa 21.04.2016, preto dňa 16.09.2016 kupujúcemu vrátil zálohu na kúpnu cenu v sume 2.800,- Eur, o čom predložil tiež doklad.

Nemohol naplniť kúpnu zmluvu v zmysle odovzdania predmetu kúpy kupujúcemu, keďže so zariadením nedisponoval. Kúpna cena v kúpnej zmluve ako trhová bola dojednaná na čiastku 10.800,- Eur. Žalobca týmto preukázal, že mu nenaplnením tejto kúpnej zmluvy reálne vznikla škoda vo výške 10.800,- Eur. Keďže žalovaný po odvŕtaní zámkov na nebytových priestoroch mal reálnu možnosť nakladať s hnuteľnými vecami a nakoľko tieto sa pri ohliadke nebytových priestorov policajným orgánom v týchto už nenachádzali, došlo jeho zavinením k vzniku škody na strane žalobcu spočívajúcej v trhovej hodnote hnuteľných vecí v čase vzniku škody, ktorá ako vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2016 bola 10.800,- Eur, keď za túto cenu žalobca reálne mohol tieto hnuteľné veci v danom čase a v danom mieste predať. Tým žalobca preukázal aj výšku škody v čiastke 10.800,- Eur. Pokiaľ žalovaný namietal, že objektívnou škodou je trhová hodnota týchto hnuteľných vecí určená znaleckým posudkom, ktorý predložil samotný žalobca a z ktorého vyplýva, že táto predstavuje sumu 4.965,42 Eur (suma 5.958,50 Eur s DPH), k tomuto znaleckému posudku súd dodáva, že tento bol vypracovaný ku dňu 22.11.2013 a to dňa 12.09.2016 bez reálnej možnosti znalca ohliadnuť hnuteľné veci, naopak kupujúci podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2016 si predmet kúpy ohliadol, a na základe vzájomnej dohody strán kúpnej zmluvy bola určená trhová hodnota hnuteľných vecí na sumu 10.800,- Eur. Podľa názoru súdu táto hodnota je smerodajná pre účel ustálenia výšky škody.

97. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu o náhradu škody v plnom rozsahu vyhovel.

98. Na záver súd ešte dodáva, že skutočnosť, že dňom 31.03.2016 k nehnuteľnosti kde sa nachádzali hnuteľné veci vzniklo spoluvlastníctvo žalovaného so zahraničnou spoločnosťou so sídlom v Cyperskej republike nič nemení na zodpovednosti žalovaného za škodu zistenú a ustálenú v predmetnom súdnom konaní. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, že by ako spoluvlastník od 31.03.2016 nemal oprávnenie s nehnuteľnosťou nakladať. Nakoľko hnuteľné veci sa už v jeho dispozícii nenachádzajú a žaloba o ich vydanie bola zamietnutá, zádržné právo na pohľadávku žalovaného voči žalobcovi nie je opodstatnené, lebo reálne ho nemožno naplniť

99. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže žiadna zo strán sporu nemala plný úspech v konaní. Žalobca nemal úspech v časti žaloby o vydanie hnuteľných vecí, úspech mal v časti žaloby o náhradu škody, žalovaný mal úspech v časti žaloby o vydanie hnuteľných vecí a neúspech v časti o náhradu škody. Pomer úspechu a neúspechu strán sporu v konaní nemožno ustáliť, preto súd rozhodol o nároku strán sporu na trovy konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).