Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-147-2016.pdf
PDF · 77.27 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/147/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a.s. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12 proti žalovanej L. N. - Š., J.. XX.XX.XXXX, G. I., v konaní o zaplatenie 768 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 768 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 768 € od 03.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.12.2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 768 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 03.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že 11.06.2015 ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou, uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K420151579, na základe ktorej poskytol žalovanej bezhotovostný úver vo výške 600 € za úrok vo výške 20 % z poskytnutej úverovej sumy, čiže za 120 €. Za poskytnutie úveru si žalobca naviac účtoval servisný poplatok vo výške 9 % úverovej sumy, čiže 54 €. Celkovo sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 774 € a to v 13 mesačných splátkach, pričom prvé 3 splátky boli v sume 3 €, a ďalších 10 splátok bolo vo výške 76,50 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Úver žalobca poskytol bezhotovostne a to prevodom na číslo účtu, ktoré žalovaná uviedla.
3. Keďže žalovaná neplnila svoju povinnosť riadne a včas, žalobca v súlade so zmluvou - predžalobnou upomienkou zo dňa 28.11.2015 žalovanú upozornil na možnosť uplatnenia práva, podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čiže na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky naraz.
4. Následne žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 02.01.2016 písomne oznámil žalovanej, že pohľadávka sa stala splatná k 01.02.2015.
5. Žalovaná na výzvu nereagovala a ku dňu spísania žaloby, žalobcovi zaplatila len sumu 6 €, čiže zvyšok dlhu predstavuje žalovanú istinu.
6. Ku svojej žalobe žalobca pripojil, k žalobe uvedenú úverovú zmluvu, predžalobnú upomienku - list z 28.11.2015 a doklady o jeho odoslaní žalovanej, list žalobcu zo dňa 02.01.2016 - Oznámenie o zosplatnení záväzku a doklady a dôkazy preukazujúce odovzdanie tohto listu žalovanej a amortizačnú tabuľku preukazujúcu rozpis splátok úveru.
7. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
8. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože sa jej neporadilo žalobu reálne doručiť do vlastných rúk. Keďže sa nezdržiava na adrese svojho trvalého bydliska uvedeného v registri obyvateľstva Slovenskej republiky, ale ani na adrese pre doručovanie, ktorú žalobca uviedol v žalobe.
9. Súd preto žalovanej doručoval žalobu a jej prílohy spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 116 ods. 2 C. s. p., čiže zverejnením týchto listín na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu, pričom tieto písomnosti sa považovali po 15. dňoch od zverejnenia za doručené napriek tomu, že sa o nich žalovaná nedozvedela.
10. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 28. 02. 2018 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
11. Svoje skutkové zistenia súd oprel o listiny, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, a ktoré nesporne preukazovali skutkový stav tvrdený.
12. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu nerozporovala, preto ich súd považoval za nesporné v súlade s ust. § 151 ods. 1 C. s. p.
13. Súd mal nepochybne preukázané, že dňa 11.06.2015 strany sporu uzavreli klasickú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej režim sa spravoval ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Jej obsah korešpondoval konštatovaniam žalobcu k žalobe.
14. Súd nezistil žiadnu vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere resp. absenciu náležitosti, tak ako ich pomenuváva ust. § 9 Zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho by bolo možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
15. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaná na úhradu pohľadávky zo zmluvy o úvere, podľa ktorej mala celkovo zaplatiť sumu 774 € bola zaplatila viac než žalobca konštatoval v žalobe, čiže sumu 6 €.
16. V súlade s dohodou zmluvných strán v zmluve po predchádzajúcom upozornení listom z 28.11.2015 žalobca podľa § 565 Občianskeho zákonníka pre nesplácanie úveru ho zosplatnil listom zo dňa 02.01.2016, a to ku dňu 02.12.2015. Tieto listy boli odoslané na adresu žalovanej, ktorú uviedla v zmluve.
17. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov a istiny ako aj dohodnutých poplatkov nachádza právnu oporu nielen v ustanoveniach zmluvy, ale aj v ust. § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
20. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
21. Súd preto rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, čím žalobe v celom rozsahu vyhovel.
22. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní proti žalovanej plne úspešný priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.