Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-125-2016.pdf
PDF · 105.7 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/125/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: OTP Banka Slovenkso, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO:31 318 916, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO:35 890 240 proti žalovanému: M. P., nar.XX.X.XXXX, bytom H., O. J. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, IČO:36 721 123 o zaplatenie 431,25 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 431,25 € spolu s úrokmi do 29.9.2016 vo výške 308,69 €, úrokmi z omeškania do 29.9.2016 vo výške 11,48 €, poplatky za obdobie do 29.9.2016 vo výške 56,11 €, úroky vo výške 23,75 % ročne zo sumy 431,25 € od 30.9.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 431,25 € od 30.9.2016 do zaplatenia, keď poukázal na zmluvu o poistenom rýchlom spotrebnom úvere, ktorú žalobca spolu so žalovaným uzatvorili dňa 10.7.2009. žalobca mal poskytnúť peňažné prostriedky, pričom žalovaný nemal dodržať splácanie dlhu.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že podľa názoru žalovaného neobsahuje zmluva všetky náležitosti podľa zákona 258/2001 Z. z., keď podľa názoru žalovaného zmluva postráda náležitosť podľa §4 ods. 2 písm. i) zákona , keďže v nej absentuje rozčlenenie splátok, teda čo z ktorej anuitnej splátky je na čo určené. Uviedol, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že zmluva je v neprospech spotrebiteľa, že nečlenenie splátky na istinu, poplatky a úroky znamená, že spotrebiteľ musí plniť pôžičku avšak od samého počiatku nevie, koľko hradí na istinu, odplatu. Ďalej namietal uplatnenie sumy 56,11 €, ktorá predstavovala poplatok za poistenie (31x1,81), keďže podľa čl.III ods. 4 úverovej zmluvy poistenie zaniklo. Taktiež poukázal na to, že žalovaný doposiaľ uhradil sumu 2586,31 €.
3. V replike žalobca uviedol, že žalobca poskytol úver vo výške 1 650 €, ktorý mal žalovaný splácať, avšak tento nesplácal úver, a preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C 42/15, z ktorého vyplýva podľa názoru žalobcu to, že veriteľ nemá povinnosť uviesť v zmluve o úvere to, ako sa budú započítavať jednotlivé splátky na úroky, istinu a príslušenstvo pohľadávky. Preto podľa neho nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
4. Na pojednávanie dňa 28.2.2018 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, ktorý mal predvolanie vykázané, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti.
5. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu podnikania poskytuje úvery. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 10.7.2009 zmluvu o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo, na základe ktorej mal poskytnúť úver vo výške 1 650 €, ktoré čerpanie úveru malo nastať jednorázovo dňa 10.7.2009. Úver bol úročený ku dňu uzavretia zmluvy úrokom vo výške 23,75 % ročne. Žalovaný sa úver zaviazal splácať anuitnou splátkou vo výške 47,23 €, pričom v zmluve dohodli, že žalovaný bude splácať 60 splátkami. Dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 10.8.2009 a konečná splatnosť bola dohodnutá vo výške 10.7.2012. Dátum splatnosti každej splátky bol dohodnutý na 10. deň v mesiaci. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať zmluvu 60 mesiacov. V zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške 26,51%. Celkové náklady spotrebiteľa boli v zmluve stanovené na sumu 3 105,19 €, z ktorých istinu tvorila suma vo výške 1 650 € a úroky a poplatky boli vo výške 1 455,19 €.
Žalovaný mal splatiť poplatky za poskytnutie úveru vo výške 33,19 €, ktorý bol splatný v deň čerpania úveru, poplatok za zabezpečenie poistenia úveru vo výške 1,81 €, poplatok za upomienku vo výške 24,90 €, poplatok za vedenie účtu 2,16 €.
Podľa článku III bod 5 obchodných podmienok OTP Banky Slovensko pre poskytovanie rýchlych spotrebných úverov dlžník je povinný splatiť Banke istinu úveru spolu s úrokmi a súvisiacimi poplatkami v pravidelných mesačných splátkach. Všetky uvedené čiastky sú splatné v rovnaký deň, ktorým je deň splatnosti anuitnej splátky. Mesačná splátka zahŕňa anuitnú splátku (t.j. splátku istiny a úroku), poplatok za zabezpečenie poistenia a poplatok za vedenie úverového účtu.
Z výpisu z účtu vyplýva, že žalobca dňa 10.7.2009 poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1 650 €.
Prípisom zo dňa 18.2.2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti, keďže žalovaný nemal zaplatené viac ako 3 splátky. Dlh vo výške 491,55 € požadoval zaplatiť do 6.3.2014. Zároveň upozornil žalovaného, že v prípade ak nezaplatí dlh, môže veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru.
Listom zo dňa 20.3.2014 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú voči nemu evidoval do 20.3.2014 v celkovej výške 690,88 €. Účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastala na 10. deň od doručenia listu. List si žalovaný prevzal dňa 24.3.2014
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 6 občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 10.7.2009 (k dátumu uzavretia zmluvy) (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
7. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
8. V danom prípade súd uvedenú úverovú zmluvu zo dňa 10.7.2009 hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. spoločnosťou, ktorá ako veriteľ uzatvárala zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti (vyplýva zo zmluvy o úvere a z výpisu z OR). Súd ďalej zmluvu hodnotil i podľa zákona 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy.
9. K uvedenému súd dodáva nasledovné a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Je potrebné tiež uviesť, že ochranu spotrebiteľa v súčasnom právnom poriadku zabezpečuje celý komplex právnych noriem ako verejného práva, tak i práva súkromného. Verejnoprávnu ochranu spotrebiteľa garantuje najmä zák.č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý od 01.07.2007 zrušil predtým platný zákon č. 634/1992 Zb., ktorého predmetom je úprava práv spotrebiteľov a povinností výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami. Naproti tomu súkromnoprávna ochrana spotrebiteľa náleží Občianskemu zákonníku a samostatným zákonom, ktoré boli prijaté v nadväznosti na niektoré smernice Európskej únie, týkajúce sa spotrebiteľov. Právna úprava spotrebiteľov bola výrazným spôsobom posilnená v dôsledku prijatia zák. č. 150/2004 Z.z. počínajúc dňom 01. 04. 2004, kedy bola prvá časť Občianskeho zákonníka doplnená V. Hlavou, ktorá v ust. § 52 - § 60 upravovala spotrebiteľské zmluvy a osobitný typ spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľskú zmluvu o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch. V pôvodnom znení ust. § 52 ods. 1 OZ platnom do 31. 12. 2007 sa zákonodarca pokúsil o vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy a podľa tohto spotrebiteľská zmluva musela spĺňať nasledovné pojmové znaky: a) ide o niektorú zo zmluvných typov uvedených v 8. časti OZ, b) zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a c) spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. K zmene vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy došlo následne zák. č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým
bolo novelizované ust. § 52 ods. 1 OZ tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola teda zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovarov alebo pri poskytovaní služieb, pričom pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určí dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť s tým, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov. Spotrebiteľské zmluvy sa preto označujú ako štandardné zmluvy, typové zmluvy alebo zmluvy adhézne, v ktorých zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Zákon č. 568/2007 Z.z. v novom ods. 2 § 52 OZ zakotvil pravidlo o spôsobe aplikácii ustanovení občianskeho zákona o spotrebiteľských zmluvách a predpísal povinnú aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré upravujú právne vzťahy, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, za podmienky, že tieto ustanovenia sú v jeho prospech s tým, že odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedený zákon, ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2008 nahradil ust. § 52 OZ novým znením, v prechodnom ustanovení § 879j OZ zaviedol nepravú spätnosť pôsobnosti tohto zákona. Doterajšie ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo však nejasné a vyvolávalo viacero otázok o dôvode jeho zaradenia do zákona, keďže tento nie je uvedený ani v dôvodovej správe, ktorá len konštatuje, že „zavádza absolútnu neplatnosť dojednaní, ktoré obchádzajú ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách“. Ako to potvrdila nejednotná rozhodovacia prax súdov, zostalo preto sporné, či zákon pod formuláciou „všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“ má na mysli len ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo aj ustanovenia Obchodného zákonníka a iných zákonov, v ktorých vystupuje v zmluvnom vzťahu spotrebiteľ. Zvlášť vo vzťahu k ust. § 53 OZ, ktoré obsahuje výpočet zmluvných podmienok, ktoré majú za účel ochraňovať spotrebiteľa tým, že zakotvenie neprijateľnej zmluvnej podmienky do zmluvy je sankcionované absolútnou neplatnosťou takéhoto ustanovenia a vzťahuje sa na všetky druhy a typy zmlúv, v ktorých ako účastníci vystupujú spotrebiteľ a dodávateľ bez ohľadu na to, či daný zmluvný typ upravuje Občiansky zákonník, Obchodný zákonník alebo iný zákon. Jednoznačnú odpoveď prináša až zák. č. 102/2014 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01. 05. 2014 dopĺňa ustanovenie § 52 ods. 2 OZ o vetu tretiu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Zákonodarca tak definitívne odstránil doterajšie pochybnosti o tom, ustanovenia ktorého právneho predpisu sa použijú prednostne v právnych vzťahoch, týkajúcich sa spotrebiteľa. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie je, nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 z 21. 04. 2015, 8 MCdo 1/2014 z 30. 03. 2015). Posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora popísaných hľadísk súd dospel k záveru, že i keď sporom dotknutá zmluva je zmluvou úverovou, na ktorú dopadá tretia časť Obchodného zákonníka je tiež zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku právnych vzťahov ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž zmluvou typovou, uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom, ktorý bol podnikateľom a predmet konania sa týkal jeho podnikateľskej činnosti (dodávateľ) a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť jej predformulovaný obsah ovplyvniť a teda pri vzájomnej kontrakcii bola zjavná faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán konania je dôvodné použiť ustanovenie Občianskeho zákonníka a to aj pokiaľ ide o posúdenie tak samotnej úverovej zmluvy, ako i ďalšie právne inštitúty z toho vyplývajúce.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že i na predmetnú úverovú zmluvu je potrebné primárne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a ďalšie.
10. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným prišlo k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným občianskoprávny vzťah, ktorú súd hodnotí ako platný. Na jeho základe žalobca poskytol úver žalovanému v hodnote 1 650 € (výpis z účtu, zmluva). Žalovaný sa tento úver zaviazal splácať pravidelnými anuitnými splátkami po 47,23 €, ku ktorým sa pripočítal poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 1,81 € a poplatok za vedenie účtu vo výške 2,16
€, celkovo tak mal mesačne platiť 51,20 €. Z výpisu z účtu je zrejmé, že žalovaný uhrádzal splátky v uvedenej výške pričom takto zaplatil sumu vo výške 2 586,31 €. Uvedené vyplýva jednak z výpisu z účtu, ale i z vyjadrenia žalovaného, ktoré žalobca nepoprel, a teda táto skutočnosť sa považuje za nespornú.
Súd sa musel ako s predbežnou otázkou zaoberať tým, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky náležitosti, nakoľko žalovaný túto skutočnosť namietal. Súd v danom prípade dospel k záveru, že zmluva o úvere nemá všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g), písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré spôsobujú, že úver je bez poplatkov a bezúročný. Súd vidí nedostatok v nesprávnom dátume určenia termínu konečnej splatnosti a rovnako tak nesprávny výpočet RPMN. K určeniu termínu splatnosti súd uvádza, že zo zmluvy vyplýva, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.8.2009. Následne mal žalovaný zaplatiť 60 splátok v mesačných intervaloch, čo by znamenalo, že úver mal splácať po dobu 5 rokov (5x12=60). Teda reálne by konečná splatnosť úveru mala nastať 10.7.2014. V zmluve však žalobca uviedol dátum konečnej splatnosti zmluvy na deň 10.7.2012, ktorý dátum je uvedený v neprospech spotrebiteľa, a teda je nesprávny, a možno takto konštatovať jeho absenciu v zmluve, nakoľko sa môže hodnotiť ako neplatný podľa § 39 OZ v danej časti, a preto tento údaj v zmluve úplne absentuje. Ak teda absentuje v zmluve údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch).
Ďalej súd poukazuje i na nesprávne uvedenie RPMN, ktorá v zmluve bola uvedená vo výške 26,51%, pričom matematickými výpočtami podľa rovnice uvedenej v prílohe 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. rovnice na výpočet RPMN je stanovená vo výške 33,18 %, teda možno konštatovať, že v zmluve uvedená RPMN je v neprospech spotrebiteľa, nakoľko náklady vyčíslené v zmluve boli vyčíslené nižšie ako reálne boli. Teda možno taktiež konštatovať, že táto časť zmluvy pre rozpor zo zákonom je neplatná a teda úplne absentuje, čo taktiež robí poskytnutý úver, úverom bez poplatkov a bez úročný (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch).
Z uvedeného teda vyplýva, že úver bol poskytnutý ako úver bezúročný a bez poplatkov, a preto žalovaný mal vrátiť iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá, t.j. sumu 1650 €. Žalovaný však žalobcovi zaplatil a postupne vrátil 2 586,31 €, teda vrátil viac ako mu žalobca poskytol, a preto nie je dôvod na zaviazanie žalovaného k zaplateniu dlhu, ktorý voči nemu žalobca evidoval, keďze uvedený dlh bol pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nedôvodný.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalovaného spočíva v zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.