Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/299/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: Q. V., nar. XX. F. XXXX, bytom J. č. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Pekar, Skalica, Potočná 191/39, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 17. marca 2016 č. k. 2C/365/2014-65 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 8.4 veta prvá o splatnosti odplaty a v bode 8.4 veta druhá o dohode o započítaní vzájomných pohľadávok p o t v r d z u j e a v zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil nasledovné: „Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016981 v bode 6/ v znení: „Ročná úroková sadzba úveru (v %): 70,01“ je neplatná, v bode 6 tejto zmluvy „Ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 80,98“ je neplatná, v bode 6 v znení: „RPMN za úver (v %): 66,41“ je neplatná, v bode 6/ v znení: „Predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu (v %): 70,01“ je neplatná, v bode 8.1./ „obsahujúca poplatok 367,49 eur za odklad maximálne troch splátok úveru“ je neplatná, v bode 8.1./ „obsahujúca poplatok 167,04 eur za odklad maximálne troch splátok úveru“ je neplatná, v bode 8.4./ veta prvá obsahujúca text „Odplata za poskytovanie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytovaní služby“ je neplatná, v bode 8.4./ veta obsahujúca text: „Odplata za poskytovanie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi“ je neplatná, v bode 8.4/ veta druhá obsahujúca text: ,,Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi za poskytovanie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1 písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu poskytovania úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy“ je neplatná a v bode 8.4/ veta štvrtá obsahujúca text: ,,Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytovanie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytovaní služby (resp. zníženej odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy“ je neplatná. Žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia 395,57 eur, ako i súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 3, 4 písm. a/, h/, k/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 489 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v

znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. i/, j/, § 9 ods. 2 písm. j/, k/, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), podľa článku 3 ods. 1 Rady (ES) 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 3 ods. 3 ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil neplatnosťou žalobcom vymedzených konkrétnych zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o revolvingovom úvere č. 8500016981 zo dňa 24. októbra 2012, vychádzajúc z naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení podľa § 3 ods. 5 ZoOS. Spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany proti dodávateľovi na súde. Uvedená zmluva bola uzatvorená ako formulárová spotrebiteľská zmluva, ktorej text bol vopred pripravený a žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Strany konania spĺňali definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy, pričom šlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahovali ustanovenia ZoSÚ. Súd prvej inštancie v rámci výkladu vyhodnocoval medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 O. z.) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ SR“, ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), dbajúc na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 O. s. p., Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Ani legitímne očakávania veriteľa nemôžu byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, keďže tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. Bolo prihliadané na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zákonné ustanovenia vykladal vo svetle nepriameho účinku smerníc na ochranu spotrebiteľa (87/102/ES, 90/88/ES, 98/7/ ES). Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol záväzok žalovanej poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v mesačných splátkach vo výške 77,05 eur v počte splátok 48, vždy do 15. dňa v mesiaci. Posudzujúc zmluvné podmienky o ročnej úrokovej sadzbe úveru v bode 6/ zmluvy, podľa ktorej ročná úroková sadzba úveru bola 70,01% a ročná úroková sadzba revolvingu 80,98%, pričom porovnal túto výšku s ročnými úrokovými sadzbami uvedenými na stránke Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) a zistil, že v októbri 2012 priemerná ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru predstavovala 14,54% a ročné úrokové sadzby úverov v roku 2012 boli od 14,54% do 16,11%. Súd prvej inštancie posudzoval v dojednaní v bode 6 Zmluvy aj výšku RPMN 66,41% a predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01%, pričom zistil, že v októbri 2012 bola podľa NBS výška RPMN 15,94%. Už z uvedeného vyplýva diametrálny rozdiel vo výške úrokovej sadzby (4,81násobne vyššia a pri revolvingu je o 4,07násobne vyššia než priemerná ročná úroková sadzba). Žalobca by tak mal zaplatiť viac, pokiaľ by veriteľ nevychádzal z úrokových sadzieb NBS záväzných pre banky. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že dohodnutá výška ročných úrokových sadzieb a výšky RPMN je neprimerane vysoká, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto tieto zmluvné podmienky vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi, neprijateľné a teda aj neplatné. Zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 8 zmluvy sa týkajú tzv. Dohody o poskytnutí služby, ktorá nie je obsiahnutá v osobitnej grafickej forme, ale je súčasťou zmluvy, ktorá je len predtlačeným formulárom, bez možnosti spotrebiteľa zasiahnuť do jeho obsahu. Dohodu o záväzku spotrebiteľa zaplatiť odplatu za poskytnutie služby možnosti odkladu splátok úveru (revolvingu) vyhodnotil ako vzdanie sa finančných prostriedkov, ako i práva na takúto sumu, bez toho, aby dostal vzájomné protiplnenie (napr. ak by už pri čerpaní úveru alebo revolvingu dal súhlas veriteľ s odkladom splátok). Zaplatiť poplatok 367,49 eur a 167,04 eur za odklad maximálne troch splátok úveru (revolvingu) je rozporné s dobrými mravmi a predstavuje aj neprijateľnú a preto i neplatnú zmluvnú podmienku. Pri zaplatení poplatku ide o plnenie bez poskytnutia služby protiplnenia (spoplatnená je len možnosť poskytnutia služby), dohodnutá pri uzavretí zmluvy, kedy dlžník (spotrebiteľ) netušil, či vôbec v budúcnosti bude žiadať o odklad nejakej splátky. Takéto konanie veriteľa označil súd prvej inštancie tiež za nekalú obchodnú praktiku. Uvedený záver sa týka aj dohody o splatnosti tejto odplaty (poplatku) za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) dňom uzavretia dohody o poskytovaní služby a dňom poskytnutia revolvingu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku označil aj dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru či revolvingu, oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie uvedenej odplaty za odklad možnosti splátok úveru ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi, resp. uskutočnenia revolvingu. V čase uzatvárania dohody medzi zmluvnými stranami ešte žiadne pohľadávky neboli a ide o obchádzanie zákona, pretože veriteľ dosiahol, že nevyplatil žalobcovi ako spotrebiteľovi celú výšku schváleného úveru, ale sumu zníženú práve o odmenu za poskytnutie možnosti povolenia splátok úveru. Ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku a teda i neplatnú. Uzatvorením týchto zmluvných podmienok si žalobca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a dohodu v bode 8 Zmluvy nemožno vyhodnotiť ako samostatnú, pretože tvorí súčasť zmluvy o úvere, nasleduje po ostatných bodoch zmluvy, nepredstavuje samostatnú zmluvu oddelenú od textu zmluvy, pričom nebola žalobcom ani individuálne dojednaná. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Žalobca bol v konaní úspešný a preto mu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 393,57 eur, vrátane DPH za úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, vyjadrenie k veci, návrh na predbežné opatrenie, účasť na pojednávaní 17. marca 2016, spolu s režijným paušálom). Podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov bol žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov a keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel, podľa § 2 ods. 2 tohto zákona žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur (položka č. 1).

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie o určení neplatnosti úrokovej sadzby nemá oporu v žiadnom zákone (porovnávaním výšky úrokovej sadzby s priemernými úrokový sadzbami bánk). Bez akéhokoľvek odôvodnenia nebolo postupované podľa príslušnej právnej normy, ktorou je ustanovenie § 53 ods. 6 O. z., stanovujúce kritériá na posudzovanie odplaty a jej primeranosti. Súd prvej inštancie ani neoznačil právnu normu legalizujúcu jeho postup. Napadnutý rozsudok v tejto časti je nepreskúmateľný v tom, ako úroková miera vyjadrujúca odplatu môže byť neprijateľnou podmienkou, pretože cena plnenia a predmet plnenia a dojednanie o nich, nie sú neprijateľnou podmienkou. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5 Cdo 26/2011 bolo určené, že sa má prihliadať na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami. Aj banky majú úrokové miery dosahujúce 30%, teda nemajú úroky na úrovni priemerných sadzieb, ale sú odstupňované podľa rizikovosti nesplácania klienta. Súd prvej inštancie rozhodol tiež v rozpore s ustanovením § 497 a § 502 ( č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Ak by súd prvej inštancie bol dospel k záveru o rozpore výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi, potom mal určiť, aká výška je v súlade s ním (podľa § 502 ods. 1 je dlžník povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona). Žalovaná namietala aj nepreskúmateľnosť záverov, v zmysle ktorých majú byť označené časti Dohody o poskytnutí služby neplatné pre neprijateľnosť. Chýbajú preukázané skutočnosti vo vzťahu k označeným ustanoveniam, právne posúdenie a spôsob, akým sa súd prvej inštancie vyporiadal s vyjadrením žalovanej. Na podporu svojej argumentácie označila žalovaná rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), podľa ktorých je súd povinný starostlivo sa zaoberať vecou tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu, uvedením dostatočných argumentov, na základe ktorých je rozhodnutie založené a vysporiadať sa aj s argumentmi účastníka, ktoré sú vo veci relevantné. To, že sa súd s niečím nestotožňuje nepostačuje na zdôvodnenie. Ak nepovažoval súd za protiplnenie právo na odklad splátok, potom pri nájomnom vzťahu nie je právo na užívanie predmetu nájmu, pri kúpe lístkov do divadla právo na možnosť zúčastniť sa na predstavení. Podstata poskytnutia práva je jeho zriadenie pre prijímateľa. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) sp. zn. 33 Cdo 1956/2007, spotrebiteľ uhradil cenu darčekového poukazu, ale ktorý ak nevyužil, nemá nárok na vrátenie ceny daného poukazu. V danom prípade ide o tvrdenie žalobcu, že si kúpil službu, ešte ju nevyužil a už za ňu zaplatil. Podľa označeného rozhodnutia je v možnostiach spotrebiteľa, aby zabránil situácii, ktorá by znamenala výhodu pre žalovanú ako dodávateľa a to tým, že kupón pri nákupe tovaru v dojednanej dobe uplatní, prípadne zabezpečí jeho uplatnenie osobou, ktorá kupón postúpila. Ide o aktivitu, ktorú možno po spotrebiteľovi požadovať. Ak môže spotrebiteľ elementárnym spôsobom zabrániť tomu, aby došlo k porušeniu rovnováhy práv účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, nemožno mať dojednané podmienky za také, ktoré by ho neprimerane diskriminovali. Skutočnosť, že dohoda o poskytnutí služby je na rovnakej listine, neznamená automaticky záver, že nejde o individuálne dohodnutý a uzavretý právny úkon. Podľa § 52a ods. 1 O. z. ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy a sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z nich samostatne. Z rozsudku nevyplýva, či súd posudzoval povahu ním označenej podmienky ako individuálnu alebo nie. Pojem individuálny znamená predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa zmenilo jeho postavenie oproti stavu, ak by podmienku neprijal. V odbornej literatúre sa uvádza, že za individuálne dojednané by mali byť považované nielen klauzuly, ktoré boli skutočne dojednané, ale aj tie, ktoré mohli byť dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu. Žalovaná poukázala na

ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z., týkajúci sa rozhodcovskej doložky. Individuálne dojednanie je teda také, ktoré síce vopred dodávateľ pripravil, ale spotrebiteľ mal možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy alebo jej neuzavretia. Žalovaná poukázala v odvolaní na vyhlásenie žalobcu ako dlžníka, o uzavretí Dohody o poskytnutí služby na základe slobodnej vôle, porozumení jej obsahu a vyjadrením súhlasu so všetkými jej ustanoveniami. Uvedené ustanovenie indikuje oddelenosť tejto dohody od samotnej zmluvy. Takáto dohoda bola osobitne podpisovaná. Dlžník teda podpísaním tlačiva zmluvy neuzatvára automaticky aj dohodu o poskytnutí služby, čomu zodpovedá i grafické rozlíšenie dohody. Ani jeho z uvedeného súd neposudzoval. Priemerný spotrebiteľ v zmysle definície bodu 18 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29, t. j. je osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná, vedomá si, že dohodu neuzatvára ani automaticky so zmluvou o úvere. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, ktorý vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. V prípade poplatku za poskytnutie odkladu splátok nejde o žiadnu sankciu za porušenie zmluvy a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie zmätočné. Súd žiadny dôvod neprijateľnosti poplatku neuvádza, ako ani ním označené ustanovenia. Celý poplatok a dohodu o poskytnutí služby hodnotí z hľadiska posudzovania ekonomickej stránky vzťahu, avšak neprijateľnosť zmluvnej podmienky nespočíva v posudzovaní ekonomickej stránky dohody. Dojednanie o cene plnenia a predmete plnenia nie je neprijateľnou podmienkou. Súd prvej inštancie nevysvetlil, na základe akých kritérií považuje ním označené ustanovenie za individuálne nedohodnuté, ako aj nevysvetlil, prečo považuje na základe posúdenia ceny podmienku za neprijateľnú.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 11Co/55/2016, podľa záverov ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že ustanovenie 53 ods. 6 O. z. vylučuje aplikáciu podľa § 3 O. z.. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali aj údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti nebolo zámerom zákonodarcu a preto na účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v § 3 ods. 1 O. z.. Žalovaná stotožňuje pojem cena plnenia a pojem úroková miera. Tvrdenia sú účelové. Pojmy RPMN a ročná úroková sadzba úveru majú svoje zákonné definície stanovené v ustanovení § 2 ZoSÚ, pričom žiadna z nich neobsahuje údaj o tom, že by v niektorom z prípadov išlo o cenu za úver. Podľa žalovaného označeného rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 neprimeranou a dobrým mravom odporujúcou je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 O. z., ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Záver teda nevyznieva o nutnosti pri posudzovaní obvyklosti úrokovej miery prihliadať výlučne na najvyššie úrokové sadzby. Žalovaná nepreukázala, že by dojednaná úroková sadzba bola primeraná, ako ani tento záver netvrdila. Tvrdenie žalovanej o úrokovej miere dosahujúcej 30% je irelevantné a nepreukázané. V čase poskytnutia úveru boli úrokové sadzby bánk obdobných úverov na úrovni 14,54%. Úroková sadzba tak bola vyššia o 381,5% oproti úrokovým sadzbám bánk u obdobných úverov v danom období. Vzhľadom na prednostnú aplikáciu ustanovení O. z., nebolo možné aplikovať ustanovenie § 52 ods. 1 O. z.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva i aplikácia ustanovenia § 53 ods. 1, 2 O. z., podľa ktorého je dôkazné bremeno o tom, že zmluvné dojednanie bolo individuálne dohodnuté na žalovanej. Pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, platí, že zmluvné dojednanie nebolo individuálne dohodnuté. Argumentácia týkajúca sa neplatnosti jednotlivých ustanovení dohody o poskytnutí služby sa v značnom rozsahu nachádza na str. 10 napadnutého rozsudku. V prípade Dohody o poskytnutí služby má síce spotrebiteľ predplatenú službu, ale jej využitie v plnom rozsahu závisí od splnenia podmienok stanovených žalovanou. Dlžník má nárok na službu odklad splátok za podmienky, že súčasťou jeho žiadosti je potvrdenie o dlhodobej práceneschopnosti alebo je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorá žiadosť musí byť doručená žalovanej pred omeškaním s plnením dlhu. Z iných dôvodov dlžníkovi ani nevzniká nárok na poskytnutie služby odklad splátok napriek tomu, že je predplatená. Pojem individuálne dojednanej zmluvnej podmienky obsahujú ustanovenia § 52 a nasl. O. z., nie zákon o bankách v § 93b. Dohoda o poskytnutí služby bola vopred pripravená, obsiahnutá v texte zmluvy o úvere a svojím číslovaním plynulo nadväzovala na predchádzajúce časti zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemal možnosť vyjednať iné znenie zmluvy, ako ani ho vylúčiť. Zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keď žalovaná v pozícii veriteľa vopred určila, že spotrebiteľ dohodu uzatvára na základe slobodnej vôle. Žalobca nemal vedomosť, že takúto dohodu vrátane vyhlásenia v nej podpísal, ako ani o dôsledkoch jej

podpísania. Obchodný zástupca žalobcovi len ukázal, na ktorých miestach je potrebné zmluvu podpísať. Nepoučil ho o tom, že podpisuje aj ďalšiu dohodu. Dojednanie je preto neplatné. Prostredníctvom tohto zmluvného dojednania žalovaná znížila výšku úveru s ponechaním rovnakého počtu splátok v rovnakej výške. Týmto sa spotrebiteľ dostane do podstatne znevýhodneného postavenia. Tým žalovaná obchádzal zákon ako aj dohodou zmluvných strán o výške úveru. Dôkazné bremeno, či je nejaká zmluvná podmienka individuálne dojednaná, znáša žalovaná ako dodávateľ, ktoré však neuniesla. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/2/2016 zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ chce odklad splátok, môže dohodu aktivovať, ale je formulovaná tak, že za službu napriek tomu, že ju ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí už vopred poplatok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná. Rovnako niet pochýb o nekalej povahe aj stým súvisiacej zmluvnej podmienky o dohodnutej splatnosti odplaty za poskytnutie odkladu a vzájomnom započítaní vyššie uvedených pohľadávok.

4. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné čiastočne.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

6. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi stranami konania ako spotrebiteľskou zmluvu, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 O. z.). Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná vystupovala v postavení dodávateľa, teda osoby, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 O. z.). Na uvedené nemá žiaden vplyv skutočnosť, že zmluva o úvere je zmluvným typom upraveným v ( č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).

7. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89 Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92 Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92 Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, aj vnútroštátne normy na ochranu spotrebiteľa.

8. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

9. Cieľom spotrebiteľského práva je, aby spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, teda aby ho táto podmienka nezaväzovala. Súd prvej inštancie konštatoval naliehavý právny záujem žalobcu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorý vyplýva priamo zo zákona (spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv proti porušiteľovi na súde). Zákon ďalej vyžaduje, aby šlo o podmienku neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle hmotného práva a v takomto prípade je daný dôvod na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky.

10. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa.

11. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

12. Ustanovenie § 53 O. z. sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich používanie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 O. z.). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pritom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré dodávateľ vopred pripravil a používa vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

13. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).

14. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred dodávateľom a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

15. Podľa § 53 ods. 3 O. z. ak dodávateľ nepreukáže opak (tzv. dôkaz opaku), zmluvné ustanovenie dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažuje za individuálne dojednané. V danom prípade žalovaná nepreukázala, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi ňou a žalobcom ako spotrebiteľom, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, mohol obsahovo ovplyvniť.

16. Ustanovenie § 53 O. z., týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, v odseku 6 normuje posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok pre prípad poskytnutia peňažných prostriedkov, ako tomu bolo i v danom prípade. Platí tu zákaz, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada na zákonom stanovené kritériá, t. j. najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Úrok v konkrétnej dohodnutej výške (úroková sadzba úveru) predstavoval a bol zahrnutý v odplate za poskytnutie peňažných prostriedkov a preto na ňu dopadá zákaz v ustanovení § 53 ods. 6 O. z., ktoré ustanovenie bol povinný súd prvej inštancie aplikovať i v danej veci. Uvedené ustanovenie limituje výšku odplaty, teda aj úrokov, stanovením kritérií posúdenia obvyklosti na finančnom trhu, požadovanej za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Obdobnosť prípadov sa definuje na základe finančnej situácie spotrebiteľa, spôsobu a miery zabezpečenia záväzku, objemu poskytnutých peňažných prostriedkov i lehoty splatnosti.

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie ustanovenie § 53 ods. 6 O. z. neaplikoval, hoci tak učiniť mal. Žalovaná preto dôvodne namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý (bez uvedenia dôvodu) nepostupoval podľa uvedeného ustanovenia právnej normy. Ak právna úprava stanovovala spôsob vyhodnotenia zmluvnej podmienky zistením odplaty, ktorú v danom prípade mal tvoriť úrok, obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, nebolo možné ju obísť. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa tiež nevyplývalo, že meradlom primeranosti boli spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, s prihliadnutím na kritériá ustanovené v odseku 6 § 53 O. z. v relevantnom znení. Súd prvej inštancie ani minimálnym spôsobom nekonkretizoval, aké úroky boli požadované za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (nie je zrejmé čo mala zohľadňovať tzv. priemerná ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru). Porovnávané prípady podľa § 53 ods. 6 O. z. majú spĺňať znak príbuznosti z hľadiska kritéria finančnej situácie spotrebiteľa, spôsobu a miery zabezpečenia záväzku, objemu poskytnutých peňažných prostriedkov a lehoty splatnosti.

18. Súd prvej inštancie len všeobecne uviedol, že vychádzal z úrokových sadzieb NBS záväzných pre banky. Z hľadiska posudzovania neprijateľných podmienok vo vzťahu k úrokom ako odplate za poskytnutie úveru, zákonodarca výšku limitoval obvyklosťou odplaty za spotrebiteľský úver požadovanú na finančnom trhu (nielen úrokové sadzby NBS záväzné pre banky). Preto záver súdu prvej inštancie, ktorým vyhodnotil výšku úrokovej sadzby za neprimerane vysokú bez preukázania skúmaného zákonom stanoveného kritéria v ustanovení § 53 ods. 6 O. z., nepostupoval správne a jeho záver bol nepostačujúci pre kvalifikáciu zmluvného dojednania ako neprijateľnej a teda i neplatnej zmluvnej podmienky. Právny záver je navyše nepreskúmateľný vo vzťahu k pojmu priemerná ročná úroková sadzba, keďže posudzované prípady a úrokové sadzby v napadnutom rozhodnutí ani minimálnym spôsobom súd prvej inštancie nekonkretizoval. V kontexte vyššie uvedeného bol potom bez významu odvolací argument žalovanej poukazujúci na vyššie úrokové sadzby bánk (dosahujúce aj 30% ročne). Je pritom dôležité rozlišovať neprijateľnosť a teda neplatnosť zmluvnej podmienky a dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov (najmä ak ide o žalobu o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky).

19. Podľa konštantnej judikatúry rozhodnutie súdu založené na nedostatočných dôvodoch, je nepresvedčivé, s čím súvisí aj nedostatok jeho odôvodnenia.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného oznámením FMZV č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. I.ÚS 226/03).

21. Z dôvodu, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadal na všetky rozhodujúce skutočnosti a relevantné okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie, jeho argumentačný základ bol nepostačujúci, pre jeho prieskum odvolacím súdom.

22. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

23. Bol preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v časti neprijateľnej zmluvnej podmienky o ročnej úrokovej sadzbe úveru. Tento záver sa vzťahuje aj na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky o ročnej úrokovej sadzbe revolvingu v predmetnej zmluve, ako i ďalších zmluvných podmienok vzťahujúcich sa k tejto zmluve o revolvingovom úvere (t. j. predpokladaná RPMN za úver, poplatok za odklad splátok úveru, splatnosť dohody o poskytovaní služby a započítaní vzájomných pohľadávok). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, že došlo k uzavretiu aj ďalšej zmluvy o poskytnutí revolvingu 628,73 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 9) konštatuje preukázanie uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 77,05 eur v počte splátok 48. Neuvádza však, či a kedy došlo aj k poskytnutiu revolvingu 628,73 eur, a ak áno, aký bol obsah takejto dohody. Obdobne aj v žalobe (str. 2) je opísaný len záväzok žalovanej poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa zaviazala splácať vyššie uvedeným spôsobom. Aj podľa výpovede žalovanej na súdnom pojednávaní dňa 17. marca 2016 žalobca požiadal o úver, zmluvu podpísal a nasledujúci deň mu peniaze boli poukázané na účet, pričom úver mal splácať splátkami približne vo výške 80 eur, podľa rozpisu splátok, z ktorého vyplývalo (č. l. 35), že výška splátky bola 77,05 eur. Tomu zodpovedá vyjadrenie žalovanej k žalobe (č. l. 19), že žalobcovi bol schválený a poskytnutý úver vo výške 1.500 eur.

24. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí chýbal akýkoľvek argumentačný základ o posúdení uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej by bol žalobcovi poskytnutý žalovanou revolving 628,73 eur, ako i obsahové náležitosti tejto zmluvy. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani právnym záujmom na požadovanom určení neplatnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa ďalšej zmluvy o revolvingovom úvere, o ktorom sa ani netvrdí, že by bol žalobcovi žalovanou poskytnutý.

25. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).

26. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

27. Uvedené nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto časti mali za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, pre nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných

pre rozhodnutie súdu, v otázke od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku (uznesenie NS SR sp. zn. 6 MCdo 5/2014).

28. Vzhľadom na rozsah odvolania žalovanej, ktorým vyjadrila nesúhlas s celým výrokom napadnutého rozsudku, predmetom odvolacieho prieskumu bol aj výrok o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky o výške RPMN za úver 66,41 eur. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že porovnával uvedenú náležitosť úverovej zmluvy s výškou RPMN určenou NBS, podľa ktorej v rozhodnej dobe predstavovala výška RPMN 15,94%.

29. Podľa § 2 písm. i/ ZoSÚ sa ročnou percentuálnou mierou nákladov (RMPN) rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

30. Podľa § 19 ods. 1 ZoSÚ ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

31. Vzhľadom na uvedené postup súdu prvej inštancie pri posudzovaní výšky RPMN nebol správny (bez legislatívnej opory), keďže táto obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vypočítava podľa vzorca obsiahnutého v prílohe č. 2 ZoSÚ. Nejedná sa o údaj založený na porovnávaní s inými údajmi. Výpočet RPMN môže byť správny alebo nesprávny, teda v súlade alebo v rozpore so zákonom. V tomto smere opäť absentoval akýkoľvek argumentačný základ, ktorý by umožňoval posúdiť správnosť alebo nesprávnosť výšky RPMN, vychádzajúc z tvrdení žalujúcej strany. V tejto časti bol preto opäť daný dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

32. V posudzovanej veci bolo navrhované určenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku Dohoda o poskytnutí služby obsiahnutá v bode 8 predmetnej úverovej zmluvy, a to v časti týkajúcej sa výšky poplatku za službu odkladu maximálne troch splátok úveru, v časti splatnosti tejto odplaty dňom uzavretia uvedenej dohody o poskytovaní služby a v časti dohody o započítaní vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa (pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie tejto odplaty). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, ktorým kvalifikoval zmluvné podmienky (obsiahnuté v bode 8 označené ako Dohoda o poskytnutí služby) za neprijateľné a teda neplatné.

33. Predovšetkým je potrebné opäť poukázať na formulárový charakter predmetnej úverovej zmluvy, súčasťou ktorej bola aj Dohoda o poskytnutí služby. Táto dohoda bola teda vopred zo strany žalovanej naformulovaná, bez možnosti jej zmeny zo strany žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaná opak nepreukázala.

34. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že Dohoda o poskytnutí služby je súčasťou predtlačenej formulárovej dohody bez možnosti, aby do nej žalobca ako spotrebiteľ nejakým spôsobom zasiahol. Dôvodne po obsahovej stránke dospel k záveru o značnej nerovnováhe takejto dohody v neprospech spotrebiteľa, na základe ktorej mal žalobca zaplatiť poplatok za možnosť odkladu splátok, ktorá v budúcnosti vôbec nemusela nastať, pričom sa nejednalo vo svojej podstate o službu, pretože sa žalobcovi ako spotrebiteľovi neposkytovalo ňou žiadne protiplnenie. Nejednalo sa o namietaný ekonomický prístup pri hodnotení neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale o posúdenie elementárnej zmluvnej rovnováhy, tak ako je vymedzená napr. neprijateľná zmluvná podmienka v demonštratívnom výpočte podľa § 53 ods. 4 písm. t/ O. z.. Za neprijateľné podmienky sa preto považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, tak ako tomu bolo i v tomto prípade. Vzhľadom na dohodnutú splatnosť poplatku (čerpaním úveru) a dohodu o započítaní pohľadávky predstavujúcej tento poplatok s pohľadávkou dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie dohodnutej sumy úveru, zmluvná podmienka smeruje k neprijateľným dôsledkom, a to nevyplateniu dohodnutej výšky schváleného úveru (spotrebiteľovi je tak vyplatený úver znížený o poplatok za poskytnutie služby možnosťou odkladu splátok). Spotrebiteľ má platiť za službu, ktorú v čase uzavretia zmluvy nepotrebuje a ani do budúcna potrebovať nemusí, pričom už vopred za túto službu zaplatí (znížením dohodnutej výšky úveru). Preto ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

35. Poukaz na zmluvnú slobodu spotrebiteľa nemohol obstáť, pretože takáto sloboda je len iluzórna, keďže zmluvu vo formulárovej podobe pripravovala žalovaná ako zmluvný partner spotrebiteľa a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je zjavné, že sa spotrebiteľ len s ťažkosťou môže domôcť zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. V jednotlivých odboroch podnikania postupujú pritom zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, by odsúdil sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez využívania jednotlivých služieb. Po spotrebiteľovi nič také nemožno požadovať. Od jeho zmluvného partnera však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti choval voči spotrebiteľovi poctivo (porov. rozsudok Okresného súdu Chebe sp. zn. 15C 410/2009). Ako je už vyššie uvedené dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) zmluvnú rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Uvedeným princípom je modifikované i právo účastníkov rozhodnúť, ktoré časti zmluvných dojednaní, vrátane hmotnoprávnych inštitútov, budú včlenené do zmluvy.

36. Pokiaľ žalovaná zahrnula takúto dohodu do úverovej zmluvy, jej správanie je treba vyhodnotiť ako spreneverenie sa princípu dôvery a v dôsledku značného narušenia zmluvnej rovnováhu takémuto správaniu žalovanej nebolo možné priznať ochranu, pre spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

37. Z dôvodu neprijateľnosti a teda neplatnosti zmluvného dojednania v bode 8 Dohody o poskytnutí služby, dôsledky neprijateľnosti a teda neplatnosti sa vzťahovali aj na dohodu o výške, splatnosti tejto dohody a vzájomnom započítaní pohľadávok, pričom sa jednalo o neplatnú pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi. Na uvedené závery nemala vplyv duplicita podpisov na zmluve (dohoda bola súčasťou jednoliateho textu, s číslovaním jeho bodov).

38. S účinnosťou od 1. júna 2014 bolo skoršie znenie ustanovenia § 153 ods. 3, 4 O. s. p. legislatívne zmenené, a to ak súd v rozsudku určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Súd prvého stupňa ale nepostupoval podľa tohto ustanovenia, keď znenie zmluvnej podmienky v bode 8.1 predmetnej zmluvy, tak ako bolo dojednané v tejto spotrebiteľskej zmluve, vo výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol (nesprávne len pomenoval zmluvnú podmienku ako tú, ktorá obsahuje poplatok s uvedením výšky za odklad maximálne troch splátok úveru). Vymedzenie presného znenia každej podmienky, ktorá bola súdom prvého stupňa vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, je nevyhnutné (nejedná sa o možnosť formulácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ale povinnosť uvedením výslovného znenia tejto zmluvnej podmienky). Opodstatnenosť takéhoto postupu je daná aj z hľadiska preskúmateľnosti napádaného rozhodnutia (s prihliadnutím na konkrétne znenie zmluvnej podmienky). Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 O. z. môže byť aj spôsob formálneho vyjadrenia konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 320/2013).

39. Poukaz žalovanej na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 1956/2007 nebol náležitý. V danom prípade žalobca nebol spôsobilý ovplyvniť naformulovaný obsah dohody o možnosti odkladu splátok, ktorá nepredstavuje poskytnutie služby, ale vo svojich dôsledkoch neoprávnenú výhodu na strane veriteľa (v podobe zníženia dohodnutej výšky úveru). Bol tak naplnený zmysel právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, spočívajúci v jeho ochrane pred podmienkami neprimeranými (unfair terms) v spotrebiteľských zmluvách.

40. Každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie predstavujúce Dohodu o poskytnutí služby nepredstavuje ani grafické odlíšenie dohody od ostatného obsahu zmluvy. Je chronologicky radené za predchádzajúce zmluvné dojednania, vyhotovené rovnakým malým písmom (v neprehľadnej, zložito formulovanej pomerne rozsiahlej forme textu).

41. Hrubá nerovnováha sa vzťahuje na obsah i formu Dohody o poskytnutí služby. Neprijateľné zmluvné podmienky ustanovenie § 53 ods. 4 vymedzuje demonštratívne (nejedná sa o uzavretý okruh prípadov).

Poukaz, že dojednanie o cene plnenia a predmete plnenia nemôže byť neprijateľnou podmienkou nemohol obstáť, keďže Dohoda o poskytnutí služby nemá samostatný predmet plnenia (má charakter vedľajšieho zmluvného dojednania).

42. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v časti o neplatnosti zmluvného dojednania Dohody o poskytnutí služby ako neprijateľnej podmienky uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal skutkový stav, na ktorý aplikoval právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery.

43. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom žalovanej, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím v časti týkajúcej sa bodu 8 zmluvy, zasiahol do práva na súdnu ochranu garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.

44. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky dohodnutej v bode 8.4 veta prvá a v bode 8.4 veta druhá (Dohoda o poskytnutí služby, týkajúca sa splatnosti odplaty odkladu splátok a započítanie pohľadávok veriteľa a dlžníka) ako vecne správne potvrdil.

45. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky dohodnutej v bode 8.1 (Dohoda o poskytnutí služby, týkajúca sa výšky poplatku za odklad splátok) z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (súd prvej inštancie vyhovel žalobe v tejto časti, napriek tomu, že neobsahovala znenie zmluvnej podmienky v bode 8.1 predmetnej zmluvy, tak ako bolo dojednané a ako to požadoval zákon, ale nesprávne len pomenoval zmluvnú podmienku ako tú, ktorá obsahuje poplatok za odklad splátok). Je potrebné zdôrazniť, že sa jednalo o žalobu o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a vzhľadom na opis rozhodujúcich skutočností a petit žaloby, bol daný dôvod vyzvať žalobcu na ich zosúladenie.

46. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude, na základe vykonaného dokazovania a následného vyhodnotenia dôkazov, posúdiť uplatnený nárok žalobcu z hľadiska ročnej úrokovej sadzby úveru, primárne podľa ustanovenia § 53 ods. 6 O. z., v zmysle ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov (a o takýto prípad tu šlo), nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Výšku odplaty obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery je potrebné zdôvodniť i obdobnými (právne súladnými) prípadmi.

47. Pri posudzovaní obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere RPMN bude dôvodné vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností a tvrdení žalobcu, ktoré sa následne subsumujú pod príslušné ustanovenia ZoSÚ, obsahujúce výpočet RPMN podľa príslušného vzorca (§ 19 ods. 1 ZoSÚ).

48. Predmetom skúmania je nárok žalobcu z hľadiska okruhu všetkých rozhodujúcich skutočností určovaných hypotézou hmotnoprávnych noriem, ktorou je najmä O. z., ako i ZoSÚ, najmä však to, či a k akému zmluvnému konsenzu medzi účastníkmi konania dňa 24. októbra 2012 došlo (zmluvný typ, počet zmlúv, obsah práv a povinností, naplnenie zákonom stanovených obligatórnych náležitosti zmluvy), pričom následne sa posúdi platnosť zmluvy (ak k jej uzavretiu došlo) ako právneho úkonu. V prípade, ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že k uzavretiu zmluvy, niektorej zo zmlúv, nedošlo alebo je zmluva absolútne neplatná, prípadne jej vadnosť je zákonom inak sankcionovaná, bol by daný dôvod zaoberať sa naliehavosťou právneho záujmu na určení neprijateľnosti navrhovaných zmluvných podmienok.

49. Vo vzťahu k formulácií zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve bude potrebné dbať aj na ustanovenia procesných noriem, chrániacich spotrebiteľa, upravujúcich postup pri formulácii petitov a

následne výrokovej časti súdneho rozhodnutia, uvedením znenia zmluvnej podmienky (tak ako bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve).

50. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

51. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalovanej, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasne a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

52. Jednotlivé zmluvné podmienky, ktoré majú tvoriť obsahový a formálny celok, posúdi súd prvého stupňa podľa § 53 O. z., aj s prihliadnutím na námietky žalovanej. Ak zmluvné podmienky budú mať charakter podmienok, na ktoré sa vzťahuje zákaz značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, konkretizuje právnu úvahu v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach vo vzťahu k jednotlivým zmluvným podmienkam.

53. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vznikol dôvod na zrušenie závislého výroku o náhrade trov konania, ako i o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh.

54. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.