Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/335/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Ladislava Cakociho v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H. Y., D.. XX.X.XXXX, S. L. XXX, o zaplatenie 1 928,03 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 14C/263/2016-38 z 23.1.2017

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem poistného poplatku v zamietavom výroku. V časti poplatku za poistenie vo výške 2,48 € z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 928,03 eur, úrok 117,61 eur, úrok z omeškania 1,31 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1 928,03 eur a nezaplatených úrokov 117,61 eur od 20.10.2015 až do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 100% trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení (výrok III.). Vychádzal z toho, že poskytnutý úver a úroky s príslušenstvom sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 16.3.2020. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, preto bol 19.10.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 29.10.2015. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu zosplatnenia sumu 2 109,43 eura, ktorá predstavuje istinu v sume 1 928,03 eura, úroky 117,61 eura, úroky z omeškania 1,31 eura, poplatky za upomienky a výzvu na predčasné splatenie úveru v sume 60,- eur a poplatky 2,48 eura. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.3.2015 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 2 000,- eur, pričom suma bola poukázaná na účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach v sume 50,76 eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť zaplatená dňa 15.4.2015. Počet splátok bol dohodnutý na 60, v prípade riadneho splácania úveru bola posledná splátka dohodnutá na 16.3.2020. Zároveň sa žalobca so žalovaným dohodli na jednorázovom poplatku za poskytnutie úveru v sume 100,- eur, na poplatku za poistenie schopnosti splácať úver v sume 1,24 eura mesačne, bez poplatku za správu úveru. Dohodnutá úroková sadzba predstavovala 17,9% ročne, výška RPMN predstavovala 22,68%, celková čiastka, ktorú musel žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 3 145,60 eura. Súd citoval § 52, § 53, § 54 ods.2 O.z., § 2 písm.d/ zák. č. 129/2010 Z.z. a dôvodil, že podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Aj so zreteľom na výklad Smernice Rady 93/2013 EHS, ESD (súdny dvor) ustanovenie článku 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytovať v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie súdneho dvora C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. V článku 7 odsek 1 smernica ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok zmluvne uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov“. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. V danom prípade je nesporné, že účastníci konania uzavreli dňa 25.3.2015 platnú Úverovú zmluvu č. XXXXXX, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a vzhľadom na povahu zmluvných strán je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ. Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky v sume 2 000,- eur na žalovaným určený účet. Poskytnutý úver a úroky s príslušenstvom sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 29.10.2015 s fixnou úrokovou sadzbou 17,9% ročne, s poplatkom za poskytnutie úveru v sume 100,- eur, bez poplatku za správu úveru, poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver v sume 1,24 eura, výškou anuitnej splátky 50,76 eura so splatnosťou prvej anuitnej splátky 15.4.2015 s počtom 60 mesačných splátok, splatných v15. deň kalendárneho mesiaca, pri RPMN 22,68% priemernej RPMN 18,34%. Celková čiastka, ktorú musel žalovaný uhradiť bola v sume 3 145,60 eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, preto bol 19.10.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 29.10.2015. Súd priznal žalobcovi sumu istiny, t.j. 1 928,03 eur. Súd priznal k tejto sume zmluvný úrok a úrok z omeškania. V časti úrokov z úveru za obdobie po zosplatenení úveru žalobu zamietol. Súd má za to, že pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej sumy istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, následkom čoho nastáva strata nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov. Ak teda nastala situácia kedy žalovaný - spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, bola by táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. § 53 ods. 1 a 5 robí absolútne neplatnou. Súd zároveň dospel k záveru, že uplatňované poplatky za výzvu a upomienky sú neprimerané a bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti nebol dôvod zaviazať žalovaného k ich úhrade. Na základe týchto dôvodov súd návrh zo zvyšnej časti zamietol, ako nedôvodný. Na základe uvedeného súd priznal len sankcie podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky (§ 3, § 10c nar. vlády SR 87/1995 Z.z.).

2. V podanom odvolaní žiadal žalobca, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice- okolie, č.k. 14C/263/2016-38 zo dňa 23.01.2017 v časti výroku, ktorým prvostupňový súd zamietol nárok na úrok 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1 928,03 Eur od 20.10.2015 a to vo výške 968,81 € tak, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1 928,03 € od 20.10.2015 do zaplatenia a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške uhradeného súdneho poplatku za podanie odvolania“. O.i. namietal v odvolaní, že navrhuje aj doplniť rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 23.1.2017 o nasledovný výrok, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj poplatok za poistenie 2,48 € do 3 dní, ktorý výrok zabudol súd prvej inštancie, o ňom nerozhodoval, resp. sa o ňom ani nezmienil v odôvodnení rozsudku, ide o časť predmetu konania. V zmysle § 505 ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa komentára IURA EDITION k Obchodnému zákonníku: „Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne. V uvedenom žalobca odkazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017, vydaný vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod č.k. 5C/26/2016. Podľa tohto rozhodnutia, keďže zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zákona, platí ust. § 497 Obch.zák. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. V zmysle § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Pokiaľ ide o aplikáciu §. 506 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka. Teda, odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa, a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka, vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. K rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co/190/2014: V zmysle odôvodnenia rozsudku Krajského súdu, veriteľ nemá nárok na dohodnutý obchodný úrok po zosplatnení úveru z nasledovných dôvodov: 1/ Obchodný úrok popri úrokoch z omeškania neúmerne navyšuje dlh spotrebiteľa. Preto má veriteľ nárok na dohodnutý úrok len do splatnosti úveru a po splatnosti úveru len na úrok z omeškania. Ak by mal veriteľ súbežne nárok na dohodnutý úrok aj na úrok z omeškania, uvedené by bolo v rozpore aj s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. 2/ Veriteľovi by patril nárok na obchodné úroky v prípade, že by záväzok trval za stavu, že spotrebiteľ aj veriteľ by plnili za podmienok dohodnutých v zmluve. Jednostranným právnym úkonom zo strany veriteľa došlo k zmene obsahu záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania. 3/ Predčasné zosplatnenie úveru Krajský súd považuje za sankčný právny inštitút, nakoľko po zosplatnení dlžník stráca výhodu splátok a na strane veriteľa odpadá obmedzenie jeho práva nakladať s istinou, resp. s požičanými peniazmi obchodovať (dohodnutý úrok je cenou dočasne obetovanej príležitosti). Predčasné zosplatnenie umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. 4/ Spotrebiteľa dlžníka je potrebné chrániť tým skôr, že v jeho živote môžu nastať ťaživé situácie alebo z dôvodu, že veriteľ podcenil bonitu spotrebiteľa. Nariadenie rozlišuje medzi najvyššou prípustnou výškou odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov a najvyššou prípustnou výškou sankcie za omeškanie. Jedná sa o dva rozdielne inštitúty, tvorené rozdielnymi zložkami. Dohodnutý úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov je odplatou za ich poskytnutie, nie sankciou, preto na posudzovanie tohto úroku nie je možné uplatniť ustanovenie § 3a nariadenia. Z nariadenia taktiež nevyplýva, že by sa pri posudzovaní najvyššej prípustnej výšky sankcie za omeškanie mala zohľadňovať aj výška dohodnutého úroku. Napokon, aj samotný súd v odôvodnení rozsudku uvádza (ods. 20.), že cena úveru je pojmovo jednoznačne odlíšiteľná od sankcií za omeškanie s plnením dlhu. Samotné zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Ak by tomu tak bolo, veriteľ by nebol nútený uplatňovať si nárok súdnou cestou a nevznikol by mu ani nárok na úrok z omeškania. Pokiaľ dlžník úver nesplatí ani po vyhlásení predčasnej splatnosti veriteľom, požičané prostriedky má stále k dispozícii dlžník a tieto môže užívať a požívať, teda realizovať úžitkovú hodnotu veci. Toto oprávnenie má dve stránky, jednak je to užívanie, t.j. prisvojovanie si podstaty a úžitkových vlastností veci, a jednak prisvojovanie si úžitkov a plodov veci. Prvý aspekt v sebe zahŕňa aj možnosť podľa povahy veci túto aj spotrebovať a pod. Druhý aspekt sa týka len plodonosných veci, či už ide o ich prirodzené plody alebo tzv. plody civilné. V prípade peňazí sú týmito plodmi úroky. Súd tiež uvádza, že ak by veriteľ mal nárok aj na zmluvný úrok spolu s úrokmi z omeškania, vznikol by nespravodlivý stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky. Pričom veriteľ môže zostať nečinný a nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku. V zmysle § 11 ods. 2 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že neexistenciu nároku veriteľa na úroky z poskytnutého úveru považuje ZSÚ za sankciu za hrubé porušenie povinností veriteľa pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Uvedenú sankciu teda nemožno spájať s čírou domnienkou, že pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver došlo k zanedbaniu odbornej starostlivosti, resp. uvedené zanedbanie automaticky predpokladať bez toho, aby takéto tvrdenie bolo podložené dôkazmi. V danej veci totiž Najvyšší súd riešil, okrem iných, prioritne otázku nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania. Zároveň upozorňujeme na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, a samotné konštatovanie Najvyššieho súdu SR, aké skutočnosti má prvostupňový súd skúmať, nemožno považovať za záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR tým skôr, že z tohto rozhodnutia vychádza právna veta v znení: „Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania." Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal žalobcom uplatneným nárokom na poplatky za poistenie vo výške 2,48 Eur, o tomto nároku ani nerozhodol. V zmysle § 225 ods. 1 CSP: Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu (odvolanie bolo uvedené doslovne v znení odvolateľa, poznámka odvolacieho súdu). O.i. namietal, že nešlo o solídneho dlžníka alebo spotrebiteľa, ak dlžník neplní pohľadávku riadne a včas nemožno hovoriť o pohodlnom inkasovaní úrokov, zdôrazňoval, že celková suma mala byť 3 145,60 € zaplatená a žalovaný porušil predovšetkým zmluvu, treba k tomu pripočítať aj zmluvný úrok a úroky z omeškania, okrem toho aj časť úrokov po zosplatnení a ďalej náklady na poistné (poplatok vo výške 2,48 €). Odvolateľ vníma úroky z omeškania ako sankciu za omeškanie splnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane, ak neplní riadne a včas. Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania, úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškania dlžníka (Krajský súd v Žiline vo veci sp.zn. 11Co/12/2017 zo dňa 31.1.2017).

3. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Podľa § 474 tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

5. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o náhrade trov konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1, 3 a § 379 , preto nebol, okrem uvedených výrokov, v odvolacom preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o náhrade trov konania potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.

7. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

8. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu.

10. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (len zamietajúca časť v prevyšujúcej časti výroku, ktorý bol zamietnutý a nerozhodnutý poplatok za poistenie, odvolací súd doplňuje, že je správne stanovisko súdu prvej inštancie so zreteľom na povahu zmluvných strán, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, čiastočné opodstatnenie nároku podľa žaloby aj súd prvej inštancie vyhovel. Bolo nesporné, že 25.marca 2015 uzavreli platnú úverovú zmluvu strany sporu č. XXXXXX, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z. Boli poskytnuté peňažné prostriedky v sume 2 000,- € žalovanému, ktorý si určil na to účet. Pravidelné mesačné anuitné splátky nedodržal žalovaný a celý úver aj s prísl. bol on povinný splatiť do 29.10.2015 fixnou úrokovou sadzbou 17,9% ročne s poplatkom za poskytnutie úveru v sume 100 €, bez poplatku za správu úveru, poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver v sume 1,24 €, výška anuitnej splátky predstavovala 50,76 € so splatnosťou prvej splátky 15.4.2015 (celkový počet 60 mesačných splátok). Keďže žalovaný mal splácať v 15.deň kalendárneho mesiaca, predstavovala RPMN 22,68%, priemerne 18,34%, žalovanému takto zaplatiť podľa splátok sumu 3 145,60 €, pri vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a dňa 19.10.2015 bol vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 29.10.2015.

12. Istina je jasná a zákonne priznaná, lebo jednoznačne 1 928,03 € je treba vrátiť veriteľovi, súd priznal správne k tomu aj zmluvný úrok a úrok z omeškania.

13. Ovšem v časti úrokov z úveru za obdobie po zosplatnení úveru žalobu zamietol, lebo pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorázové vrátenie požičanej sumy istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, pretože potom nastáva strata nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov (čo do výšky úveru). Spotrebiteľ už totiž po zosplatnení nemal právny titul mať peňažné prostriedky, v časti týmito nedisponoval ani veriteľ, preto už veriteľ ďalej nemôže inkasovať úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stav oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom, nastala by značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Existuje teda zmluvná úprava, ktorá sa s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky len ale v právne súladnom stave, teda táto právna úprava na škodu spotrebiteľa je neprijateľná a nezákonná a teda odchýlna od zákona, v časti táto zmluvná podmienka podľa § 52 ods.2 bola vyhodnotená súdom prvej inštancie správne s poukazom na § 53 ods.1, 5 za absolútne neplatnú.

Nepatria ani uplatňované poplatky za výzvy a upomienky ako neprimerané žalobcovi, a preto ich nemá platiť.

14. Odvolací súd poukazuje na najnovšie rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v Bratislave 1VCdo/4/2017 z 18.decembra 2017, keď v konaní o zaplatenie 3 309 889,79 s prísl. v uznesení konštatoval najvyšší súd, že je treba tak ako senát 5Cdo dospel k názoru, aby povinnosť dlžníka zaplatiť úrok z omeškania nevznikala samostatne za každý deň trvania omeškania a len jednorázovo v deň, v ktorom bol dlžník v omeškaní so splnením hlavného záväzku, uvedeným dňom začína plynúť rovnaká premlčacia doba ako pre hlavný záväzok a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako celok. Judikatúrny rozpor teda neexistuje, že v riešenom prípade, na ktorý poukazuje dovolací súd, lebo najvyšší súd poukazuje na aplikáciu Občianskeho zákonníka tak o premlčaní príslušenstva pohľadávky, ako aj na celkové vrátenie úrokov, lebo nemožno sa stotožniť so senátmi obchodného kolégia, že ide o inú interpretáciu a to podriadenú podľa Obchodného zákonníka.

15. Nesprávne a neodôvodnené je konštatovanie odvolateľa v odvolaní, že aktuálna rozhodovacia prax napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sa riadila § 497 Obch.zák., keď obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania.

16. Odvolací súd zaujíma stanovisko tak ako aj v časti odôvodnenia Najvyšší súd ČR vo veci sp.zn. 33Odo/657/2005, ktorý prihliadal na úroky, ktoré predstavujú odmenu za užívanie istiny a úroky z omeškania za sankciu.

17. Aj odvolací súd zastáva názor, že jedným z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj konečná splatnosť a výška splátok, lebo pri výpočte RPMN sa má vychádzať z predpokladu, že zmluva zostane platná v dohodnutý čas a zmluvné strany budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v zmluve, je neprípustné, aby dohodnutá cena za úver sa mohla meniť v čase a závislosti od subjektívneho faktoru správania spotrebiteľa, pričom podstatné náležitosti zmluvy predstavujú podmienky, za ktorých spotrebiteľ vstupuje do úverového vzťahu, lebo by narušili rovnováhu spotrebiteľa a veriteľa a súd prvej inštancie správne preto v časti úrokov z úveru za obdobie po zosplatnení úveru žalobu zamietol. S poukazom na dohodnutú zmluvu o úvere, nemôže byť na škodu spotrebiteľa, ak sa časť zmluvy neprijateľne odchyľuje od zákona, preto v časti zmluvná podmienka podľa § 52 ods.2 a § 53 ods.1, 5 robí túto podmienku absolútne neplatnou.

18. Napokon odvolací súd zrušil v časti rozsudok, keďže neodôvodnil vôbec súd prvej inštancie vec o poplatku za poistné, a preto súd prvej inštancie musí znovu rozhodnúť, ide o výrok týkajúci sa poistného podľa § 389 ods.1 písm.b/ súd tento výrok neodôvodnil, a preto v tejto časti rozhodne ešte raz rozsudkom súd prvej inštancie a po prípadnom odvolaní predloží spis znovu odvolaciemu súdu (vôbec chýba čo i len slovko odôvodnenia), preto je nepreskúmateľný.

19. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje § 396 CSP, strana žalobcu nemala úspech.

20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.