Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-70-2017.pdf
PDF · 115 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky : Ing. T. K., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, I. - Q. XXX, zastúpená JUDr. Dagmar Hornákovou, advokátkou so sídlom A. O. XXXX/ XX, XXX XX Q., a otca : Ing. X. K., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXXX/XX, B. - V., zastúpený Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, advokátom so sídlom A. 6, XXX XX K., maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Q., o návrhoch otca na zmenu úpravy styku s dieťaťom a zníženie výživného na dieťa, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/95/2016-612 zo dňa 05. októbra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh otca na zmenu úpravy styku týkajúcu sa preberania a odovzdávania mal. dieťaťa na styk zamietol (v poradí prvý výrok), zamietol i návrh otca na zníženie výživného na mal. dieťa (v poradí druhý výrok), vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (v poradí tretí výrok).
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že otec návrhom podaným na súd dňa 16.06.2016 žiadal uložiť povinnosť matke mal. P. K., nar. XX.XX.XXXX (v ďalšom texte už len mal. dieťa) na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste bydliska otca s povinnosťou otca v stanovenú hodinu odovzdať matke na rovnakom mieste, alternatívne uložiť povinnosť matke mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v K., ul. O. XX, s povinnosťou otca v stanovenú hodinu odovzdať matke na rovnakom mieste. Na pojednávaní konanom dňa 07.09.2017 otec zmenil návrh na úpravu styku tak, aby matke bola uložená povinnosť mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi v rozsahu určenom rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 27C/56/2010-272 zo dňa 09.06.2011, a to počas prvej úpravy styku v mesiaci v mieste bydliska otca - B. a počas druhej úpravy styku v mesiaci v mieste bydliska matky - I.. Okresný súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.09.2017 zmenu návrhu pripustil. Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že otec ďalším podaním doručeným súdu dňa 23.09.2016 podal návrh na zníženie výživného na mal. dieťa zo sumy 1.000 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, ktorý návrh odôvodnil tým, že vo februári 2015 sa mu zo súčasného manželstva narodila dcéra mal. X., manželka od septembra 2015 poberá iba rodičovský príspevok vo výške 226 eur mesačne a jeho priemerný mesačný príjem sa znížil na sumu 4.760,96 eur, čo súvisí so zmenou zamestnávateľa.
Okresný súd z hľadiska skutkových zistení ustálil, že naposledy bolo o úprave rodičovských práv a povinností voči mal. dieťaťu rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27C/56/2010-272 zo dňa 09.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 23Co/312/2011-324 zo dňa 27.02.2012. Týmito rozsudkami bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa ku dňu XX.XX.XXXX právoplatne rozvedené, mal. dieťa bolo na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a súd upravil tiež styk otca s mal. dieťaťom, a to jeho postupným rozširovaním s tým, že od piateho mesiaca po právoplatnosti rozsudku o rozvode bol styk upravený najširšie, a to každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod do nedele do 16.00 hod., počas školských prázdnin v lete od 01.07. od 09.00 hod. do 07.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 07.08. od 19.00 hod., každoročne počas vianočných prázdnin dňa 25.12. od 10.00 hod. do 19.00 hod., každý párny kalendárny rok od 30.12. od 09.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od nedele od 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod., každoročne počas veľkonočných sviatkov v pondelok od 09.00 hod. do 15.00 hod. Matke bola uložená povinnosť mal. dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska s povinnosťou otca po ukončení styku v stanovenú hodinu mal. dieťa na rovnakom mieste matke vrátiť. O výživnom bolo rozhodnuté tak, že otec bol zaviazaný platiť na mal. dieťa výživné vo výške 1.000 eur mesačne z čoho časť vo výške 500 eur ako bežné výživné k rukám matky a 500 eur mesačne na osobitný účet mal. dieťaťa zriadený matkou na tvorbu úspor. V čase rozvodu rodičov mal. dieťa malo 7 rokov, ukončilo prvý ročník základnej školy. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol zistený priemerný čistý mesačný príjem matky 5.344,30 eur a otca 6.095,40 eur. Krajský súd Trnava ako súd odvolací doplneným dokazovaním zistil čistý priemerný príjem otca za obdobie mesiacov jún 2011 - január 2012 vo výške 4.636,25 eur a matky za rovnaké obdobie vo výške 4.460,46 eur. Mal. dieťa v súčasnej dobe je žiakom sekundy Reálneho gymnázia so sídlom v Dolnom Kubíne, kde dochádza zo svojho bydliska v I., kde sa matka so synom presťahovala v roku 2015. Maloletý je športovo založený, chodí na florbal, vo voľnom čase sa venuje viacerým športom, bicyklovaniu, lyžovaniu, stolnému tenisu, tenisu. Otec o syna prejavuje záujem, stretáva sa s ním, i keď niektoré víkendové stretnutia sa nezrealizovali pre zlý zdravotný stav jeho dcéry mal. X., ktorej bolo diagnostikované autoimunitné ochorenie. Preberanie a odovzdávanie mal. dieťaťa sa realizuje v súlade s poslednou súdnou úpravou v bydlisku matky, t.j. aktuálne v I.. Otec v súvislosti s dopravou z miesta svojho bydliska do miesta bydliska mal. dieťaťa nemá zvýšené výdavky, nakoľko má k dispozícii motorové vozidlo, ktoré mu poskytol zamestnávateľ aj s preplácaním spotreby paliva. Z výpovede rodičov vyplýva, že otec prispieva na syna aj nad rámec určeného výživného, napr. v roku 2017 kúpil synovi lyžiarske oblečenie, zabezpečil mu dlhodobo poskytnutie lyží a lyžiarok, kúpil mu korčule, bránky na florbal, tenisky. Otec bráva mal. dieťa i na dovolenkové pobyty. V súčasnej dobe žije otec v manželstve s H. K., ktoré uzavrel dňa XX.XX.XXXX, a z ktorého sa narodila dňa XX.XX.XXXX dcéra X.. Rodina otca žije v rodinnom dome v B., ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca, na kúpu ktorého otec čerpal úver. Otec bol do 31.03.2016 zamestnaný v spoločnosti HENKEL SLOVENSKO, spol. s r.o., pracovný pomer s týmto zamestnávateľom bol ukončený dohodou z dôvodu rozhodnutia zamestnávateľa o jednom manažérovi pre Slovenskú i Českú republiku. Otcovi bola ponúknutá regionálna pozícia v Rakúsku, ktorú prijal. V období mesiacov október 2015 - február 2016 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 5.653 eur, posledný mesiac trvania pracovného pomeru v spoločnosti HENKEL SLOVENSKO, spol. s r.o., t.j. v mesiaci marec 2016 bol otcovi vyplatený čistý príjem vo výške 44.005,87 eur, v čom sú zahrnuté i odmeny v súvislosti s ukončením pracovného pomeru. Otec je od 01.04.2016 zamestnancom spoločnosti HENKEL CEE v Rakúsku s priemerným čistým mesačným príjmom vyčísleným za obdobie apríl 2016 - júl 2017 vo výške 5.472,06 eur. Do príjmu sú zahrnuté i vyplatené odmeny, resp. 13. plat, ktoré sa vyplácajú každoročne vo výplate za mesiace máj a november. Manželka otca dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku, od júna 2017 vo výške 213,20 eur. Tiež je výlučnou vlastníčkou bytu v B., ktorý dala k dispozícii svojej matke, dôchodkyni. Matka dieťaťa je zamestnaná v zahraničnej spoločnosti ako manažérka ľudskej zdrojov s priemerným čistým mesačným príjmom vyčísleným za obdobie január 2016 - december 2016 vo výške 6.443,12 eur a za obdobie január 2017 - jún 2017 vo výške 6.633,78 eur. Tiež je spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti MAXXI s.r.o. Trnava, ktorá v daňovom priznaní za rok 2016 vykázala výsledok hospodárenia mínus 76.114 eur. Matka žije s mal. dieťaťom a priateľom a jeho maloletým synom v rodinnom dome v I., ktorý matka nadobudla spolu s priľahlými pozemkami v roku 2016 kúpou nehnuteľností. Tiež vlastní rodinný dom v K. na základe dohody o vyporiadaní BSM s otcom dieťaťa a je i vlastníčkou bytu v K., ktorý matka dieťaťa dala do užívania príbuznej. Matka je i vlastníčkou motorového vozidla Mitsubishi Pajero, rok výroby 2005. Spláca hypotekárny úver čerpaný na základe zmluvy uzavretej s Tatra banka, a.s. Pokiaľ okresný súd návrh otca na požadovanú zmenu úpravy styku s mal. dieťaťom týkajúcu sa odovzdávania a preberania maloletého na styk s otcom v znení pripustenom na pojednávaní dňa
07.09.2017, zamietol, dôvody a právne úvahy uviedol v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Svoje závery a právne úvahy, na základe ktorých zamietol i návrh otca na zníženie výživného uviedol okresný súd v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
3. Proti rozsudku podal odvolanie otec mal. dieťaťa. Vo vzťahu k prvému výroku napadnutého rozsudku v dôvodoch odvolania uviedol, že v priebehu konania podrobne zdôvodnil zmenu okolnosti, ku ktorej došlo odsťahovaním matky a k zmene bydliska mal. dieťaťa bez jeho súhlasu do vzdialenosti takmer 200 km od pôvodného bydliska dieťaťa. Ihneď po tom, ako sa dozvedel o zámere matky sa presťahovať, požiadal súd o vydanie neodkladného opatrenia, ktorému nebolo vyhovené. V priebehu konania doplnil dôvody, prečo žiada zmeniť spôsob úpravy styku s mal. dieťaťom, okrem iného aj tým, že náklady na cestovanie, na realizáciu styku, nie sú podstatným ani rozhodujúcim dôvodom, prečo žiada zmenu úpravy. Ide predovšetkým o časové zaťaženie, kedy s ohľadom na komplikovanosť dopravy musí investovať do realizácie styku so svojim synom podstatne viac času - až 5-násobne viac ako doposiaľ. Dieťa nemôže za rozpad manželstva rodičov a má právo na primeraný styk s oboma aj po rozpade vzťahu rodičov. Práve styk s oboma rodičmi má výnimočný vplyv na harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa. Rozhodnutím matky o zmene bydliska do vzdialenosti 200 km od pôvodného bydliska dieťaťa došlo k zásadnému zásahu do práva dieťaťa na oboch rodičov. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na jeho pracovné vyťaženie v práci v zahraničí dochádza v dôsledku jeho „jalového“ cestovania k závažnému zhoršeniu kvality súkromného života, čo ma zásadný vplyv na jeho súčasný vzťah s partnerkou i maloletou dcérou. Mal za to, že výklad „práva na styk“ zo strany okresného súdu je mylný a nezlučiteľný so súčasným výkladom Dohovoru o právach dieťaťa. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 14.03.2017 sp. zn. I.ÚS 955/15, ktorý v obdobnej otázke konštatoval: „Skutočnosť, že jeden z rodičov protiprávne (jednostranne) zmení bydlisko dieťaťa je podstatnou okolnosťou, ktorú je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní, komu dieťa zverí do starostlivosti a pri rozhodovaní o rozsahu a podmienkach styku. Napr. k odovzdávaniu dieťaťa na styk by malo zásadne dochádzať v mieste pôvodného bydliska dieťaťa“. Vychádzajúc z vyššie citovaného názoru Ústavného súdu ČR otec sa domnieval, že je tu dostatočný priestor na realizáciu styku spôsobom, ktorý navrhoval. Na základe týchto skutočností navrhol v poradí prvý výrok napadnutého rozsudku zmeniť tak, že jeho návrhu na zmenu úpravy styku s mal. dieťaťom sa vyhovie. Otec v dôvodoch odvolania smerujúceho proti v poradí druhému výroku napadnutého rozsudku uviedol, že v priebehu konania podrobne zdôvodnil zmenu okolnosti, ku ktorej došlo od posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Na jednej strane poukázal na zmenu na strane príjmov, a to v znížení jeho základného príjmu, ktorý je jedinou nárokovateľnou časťou jeho mzdy a na strane druhej poukázal na nárast nákladov v domácnosti jeho sobáša a narodenia dcéry, ktorá trpí vážnym imunitným ochorením ako aj v dôsledku nastúpenia jeho terajšej manželky na materskú dovolenku a v neposlednom rade na podporu invalidnej matky manželky. Na druhej strane matka predložila súdu len nominálnu výšku nákladov mal. dieťaťa bez ďalšieho zdôvodnenia, a to i napriek tomu, že výšku jednotlivých položiek ako aj celkové náklady mal. dieťaťa v zmysle procesnej obrany rozporoval a vecne odôvodnil v podaní zo dňa 22.09.2017. V rámci záverečného zhrnutia návrhu poukázal i na dvojitý prístup matky k hodnoteniu nákladov domácnosti otca, keď poukazovala na skutočnosť, že otec si podľa jej názoru mohol nájsť zamestnanie, ktoré by neznamenalo pokles jeho zmluvnej odmeny ako aj niektoré náklady, najmä upratovacie služby a opatrovacie služby, ktoré sú vyvolané vážnym imunitných ochorením dcéry otca, na strane druhej matka nepovažuje za potrebné získavať príjem za prenájom vlastných nehnuteľností v K. - bytu a rodinného domu. Otec tiež poukázal na pokrivenie zásad rodinného práva podľa zaužívanej doktríny, ktorá je vyjadrená aj v čl. 2 ods. 1 a čl. 27 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, a to zákazu diskriminácie detí a práva detí na rovnakú životnú úroveň ich rodičov. V konkrétnom prípade paradoxne nedochádza k diskriminácii dieťaťa žijúce mimo vzťahu rodičov, t.j. mal. P., ale k diskriminácii dcéry otca, ktorá sa ním žije v spoločnej domácnosti s matkou, pretože výlučne zo strany otca v dôsledku uhrádzania sporivého výživného na samostatný účet, otec nasporil synovi P. sumu presahujúcu 36.000 eur a táto suma sa bude i naďalej zvyšovať. Takéto zvýhodňovanie dieťaťa mimo vzťahu môže byť pochopiteľné a v celku štandardné, pretože obvykle sú príjmové možnosti otca dieťaťa, ktorý platí výživné na vyššej úrovni ako matky, s ktorou dieťa žije, a preto je možné na vyššiu tvorbu úspor dieťaťa nazerať z pohľadu „veď mu tieto úspory neublížia“. V tomto konkrétnom prípade sú síce príjmové možnosti otca nadštandardné, ale matkine ešte podstatne vyššie. Preto bol názoru, že nie je primerané, aby celá ťarcha tvorby úspor mal. P. ležala len na jeho bedrách. Okresný súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k výživnému napriek celkovo úctyhodnému rozsahu odôvodnenia meritórne odôvodnil len v bode 28., pričom podstatu meritórneho rozhodnutia možno zhrnúť do nasledujúcich záverov : a/ k zmene pomerov v príjmoch na strane otca nedošlo, b/ ak dokázal platiť dodnes, dokáže platiť aj odteraz, c/ starostlivosť o výpomoc imobilnej a
chorej matke manželky nie je možné zobrať na zreteľ na strane nákladov domácnosti otca ,d/ mal. P. odvodzuje svoju životnú úroveň od príjmu svojej matky, a preto musí otec prispievať na jeho životnú úroveň vo väčšom rozsahu ako na svoju dcéru, ktorá odvodzuje životnú úroveň od obidvoch svojich rodičov, z ktorých matka je momentálne na materskej. Napriek tomu, že matematicky a štatisticky možno urobiť záver, že k zmene príjmov na strane otca od zmeny pracovnej pozície nedošlo, takéto zdôvodnenie zrejme úplne nezodpovedá praktickým skúsenostiam. Vzhľadom na to, že odmeny nie sú nárokovateľnou časťou odmeny, v praktickom živote musí človek odvodzovať svoju životnú úroveň od svojho pravidelného príjmu. Imperatívom pri posudzovaní príjmov a nákladov je zabezpečenie potrieb mal. dieťaťa. V konkrétnom prípade sú potreby mal. P. uspokojované značne predimenzovane. Otec v odvolaní poukázal najmä na skutočnosť, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie sú bezhraničné. Za súčasného právneho stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej než sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. Hoci Zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov, treba prihliadať na to, že životnú úroveň rodičov určujú mnohé faktory ako napr. výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a pod. V jeho neprospech nemôže byť hodnotená skutočnosť, že si doposiaľ plnil svoju povinnosť, ktorá mu je uložená právoplatným rozhodnutím súdu a dokonca prispieval na výživu mal. dieťaťa aj iným spôsobom. Takýto záver vzbudzuje i časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde okresný súd konštatuje, že príjem otca zo zamestnania a jeho priaznivá finančná situácia mu umožňovala a zároveň umožňuje platiť výživné na mal. P. v nezmenenej výške. Za správne považuje jeho konanie, ktoré sa týka finančnej podpory matky jeho súčasnej manželky, nakoľko sa nachádza v neľahkej sociálnej situácii. Otec poukázal i na skutočnosť, že zásadu prednosti výživného pred inými výdajmi rodičov treba vykladať cez prizmu účelnosti. Nemyslí si, že v prípade, že životná úroveň mal. P. je vysoká a v plnej miere zabezpečovaná matkou, by mala byť slepo aplikovaná zásada o prednosti výživného na dieťa vo výške 1.000 eur pred príspevkom vo výške 206 eur na podporu matky jeho súčasnej manželky. V závere odvolania poukázal na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol znížiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 800 eur mesačne.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa stotožňuje so závermi okresného súdu vo vzťahu k zamietnutiu návrhu otca na zmenu úpravy styku s mal. dieťaťom. Otec nemá v súvislosti s dopravou do súčasného bydliska dieťaťa zvýšené výdavky (na účely styku využíva služobné motorové vozidlo, pričom zamestnávateľ mu prepláca i spotrebované pohonné hmoty). Svoje bydlisko a zároveň bydlisko dieťaťa nezmenila svojvoľne, ale v súvislosti s jej prácou v tejto časti Slovenska. Matka sa vo vyjadrení stotožnila i so závermi okresného súdu vo vzťahu k zamietnutiu návrhu otca na zníženie výživného na mal. dieťa. Od posledného rozhodovania o výživnom sa zmenili pomery na strane mal. dieťaťa, ktorý je starší o viac ako 5 rokov, rýchlo sa vyvíja a tento vývoj si vyžaduje častú obmenu oblečenia, obuvi a športových potrieb. I keď otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. dcére X., výdavky na túto dcéru (dvojročnú) sú podstatne nižšie ako výdavky na 13-ročného dospievajúceho chlapca. Nesúhlasila ani s názorom kolízneho opatrovníka, ktorý doporučil prvostupňovému súdu znížiť výživné na mal. P. zo sumy 1.000 eur mesačne na sumu 800 eur mesačne, nakoľko kolízny opatrovník bližšie túto sumu nešpecifikoval a naviac takýto názor je v rozpore so záujmami mal. P.. V doplnení vyjadrenia ďalej matka uviedla, že otec pre zlý zdravotný stav dcéry - mal. X. často v poslednom období zrušil približne polovicu súdom určených spoločných víkendov, pričom takýto stav pretrváva od narodenia jeho dcéry X. a kulminuje najmä posledný rok. Väčšina víkendových stretnutí otca s mal. P. sa za posledný rok realizovala v X., a to z dôvodu, aby mal. X. neprichádzala do styku s cudzími osobami, ktoré by ju mohli infikovať. Z dôvodu neustálych zmien pobytu počas víkendových stretnutí jej nedáva zmysel a reálny dôvod voziť autom mal. P. do K., nakoľko by mal. P. sa odtiaľ musel s otcom presúvať do X.. Takáto zmena by bola nevykonateľná a naviac pre ňu i neakceptovateľná, pretože by s mal. P. boli stresovaní, keďže ona ako matka by vozila mal. P. autom na styk s otcom, inokedy by mal. P. na styk s otcom nevozila, pretože aj tak by väčšina takýchto ciest bola úplne zbytočná. Ďalej dala do pozornosti, že počas spoločnej cesty autom s mal. P. nie je otec ukrátený o spoločný čas strávený so synom, počas tejto spoločnej cesty môže s ním oveľa intenzívnejšie komunikovať. Judikát Ústavného súdu ČR, na ktorý sa otec odvoláva, považuje za irelevantný, nakoľko na území SR treba v prvom rade akceptovať zákony SR. Matka v ďalšom podaní doplnila skutočnosť, že súčasnej manželke otca dieťaťa zomrela matka, na ktorú podľa vyjadrenia otca bola z rodinného rozpočtu otca vyčlenená určitá suma na pokrytie jej potrieb.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že napadnutý rozsudok v časti zamietnutia návrhu otca na zmenu úpravy styku navrhuje potvrdiť, v časti návrhu otca na zníženie výživného navrhuje rozsudok okresného súdu zmeniť tak, aby výživné bolo otcovi znížené na sumu 800 eur mesačne.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - v ďalšom texte už len CMP v spojení s § 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa kritérií uvedených v ust. § 62, § 663, § 65, § 66 CMP a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.
8. Odvolacie námietky otca vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Námietka, že okresný súd pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu spôsobu úpravy styku s mal. dieťaťom neprihliadol dostatočne najmä na jeho časové zaťaženie, nie je dôvodná. Z miesta bydliska otca (B.) do I. trvá cesta po diaľnici max. 2,5 hod., zo I. do miesta bydliska dieťaťa (I.) max. 30 min. Ak otec má podľa poslednej úpravy súdu začiatok stretnutia so synom o 09.00 hod. v sobotu a koniec od 16.00 hod. v nedeľu, postačí mu ísť na stretnutie so synom v sobotu ráno s tým, že nasledujúci deň
- v nedeľu sa zároveň bezpečne prepraví do miesta svojho bydliska. Povedané inak, na stretnutie so synom nie je nutné, aby využil pracovné dni. Neobstojí ani námietka otca vo vzťahu k nesprávnemu výkladu „práva na styk“ zo strany okresného súdu, ktorý podľa odvolateľa je mylný a nezlučiteľný s Dohovorom o právach dieťaťa, keď v tomto smere odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 14.03.2017 sp. zn. I.ÚS 955/2015. Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke uvádza, že vzdialenosť z miesta bydliska otca (B.) do miesta bydliska mal. dieťaťa (I.), ktorá činí približne 230 km, nie je tak značná, aby otec nemohol realizovať svoje právo na styk s mal. dieťaťom, to zvlášť za situácie, kedy tento styk sa má podľa posledného právoplatného rozhodnutia súdu realizovať len každý druhý víkend v mesiaci. Odkaz otca na vyššie označené rozhodnutie Ústavného súdu ČR je v danom prípade nenáležitý, nakoľko skutkové okolnosti prípadu prejednávaného Ústavným súdom ČR boli iné - tu išlo o jednoročné dieťa, matka sa s ním mala odsťahovať do vzdialenosti 600 km, Ústavný súd ČR naviac vytýkal všeobecným súdom dlhé trvanie predbežného opatrenia i skutočnosť, že styk otca s jednoročným dieťaťom bol upravený (okrem sviatkov a prázdnin) len na veľmi krátky časový úsek (v sobotu od 09.00 do 18.00 hod.). Neobstojí tiež odvolacia námietka otca, ktorá smerovala k výroku súdu o zamietnutí návrhu na zníženie výživného, keď otec v tomto smere vytýkal okresnému súdu, že v konaní podrobne zdôvodnil zmenu okolností, ku ktorým došlo od posledného rozhodnutia o výživnom - zníženie základného príjmu, nárast nákladov v súvislosti s uzavretím manželstva a narodením mal. dcéry X. trpiacou vážnym imunitným ochorením. Odvolací súd k tejto námietke otca uvádza, že zníženie jeho základného príjmu nie je podstatnou okolnosťou, na základe ktorej by bolo možné vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného na mal. dieťa. Z vykonaných dôkazov je totiž zrejmé, že v čase pred vydaním rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/312/2011 otec mal priemerný čistý mesačný príjem 4.636 eur, vypočítaný za obdobie jún 2011 - január 2012 (z ktorého príjmu sa vychádzalo pri určení výživného na mal. dieťa vo výške 1.000 eur mesačne), naproti tomu v čase pred vydaním napadnutého rozsudku otec mal priemerný čistý mesačný príjem 5.472 eur, vypočítaný za obdobie apríl 2016 - júl 2017. Z uvedeného teda vyplýva, že oproti poslednému rozhodnutiu sa jeho skutočný príjem zo zamestnania zvýšil. Čo sa týka nákladov s narodením dcéry mal. X., tieto sa síce zvýšili, ale postupom mal. P. do vyššieho stupňa vzdelávania i rozširovaním jeho záujmov (ako prirodzeného stavu súvisiaceho s jeho rastom) sa bez dôvodných pochybností zvýšili náklady i na jeho výživu. Náklady otca na mal. X. a zároveň zvýšené výdavky na výživu mal. P. sú teda podľa odvolacieho súdu minimálne rovnako porovnateľné. Odvolací súd k námietke otca, že matka predložila súdu len nominálnu výšku nákladov bez ďalšieho zdôvodnenia, eventuálne, že matka nepovažuje za potrebné zvyšovať svoj príjem z prenájmu rodinného domu a bytu v K., odvolací súd uvádza, že v konaní bolo nepochybne preukázané a medzi účastníkmi nakoniec ani nesporné, že mal. P. od posledného rozhodnutia o výživnom začal navštevovať Reálne
gymnázium v Dolnom Kubíne, ktoré je vzdialené z miesta jeho bydliska približne 15 km, nepochybnou i preukázanou bola skutočnosť, že u neho došlo k nárastu nákladov súvisiacich so športovaním, čo samo o sebe predstavuje podstatné zvýšenie nákladov na jeho výživu. Čo sa týka tvrdenia, že matka má možnosť zvyšovať svoj príjem z prenájmu nehnuteľnosti, príjem matky ako oprávneného rodiča eventuálne možnosti zvyšovania jej príjmu sú z hľadiska predmetu sporu nepodstatné. Podstatnou okolnosťou bolo porovnanie možností a schopností otca s potrebami dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Nakoniec nemožno súhlasiť ani s námietkou otca, že jeho dieťa zo súčasného manželstva - mal. X. je diskriminovaná v porovnaní s mal. P., ktorému doposiaľ na tvorbu úspor dal už približne 36.000 eur, ktoré úspory sa budú ďalej zvyšovať, pričom takúto možnosť vo vzťahu k mal. X. nemá. V súvislosti s touto námietkou treba poznamenať, že je potrebné prihliadnuť na rozdielny vek oboch detí, pričom z tejto samotnej skutočnosti je zrejmé, že náklady súvisiace s výživou mal. P. sú neporovnateľne vyššie ako náklady súvisiace s výživou mal. X., a to i s prihliadnutím na skutočnosť, že mal. X. trpí závažnejším imunitným ochorením. Nemožno súhlasiť s názorom otca, že vo vzťahu k mal. X. nemá možnosť tvoriť úspory. Vzhľadom na súčasný príjem otcovi nič podľa odvolacieho súdu nebráni, aby zo svojho príjmu tvoril úspory i vo vzťahu k mal. X..
9. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
10. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)