Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/93/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: Quantum Credit, a. s., IČO: 47 248 980, Prievozská 4D, Bratislava - Ružinov, zastúpeného: PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: L. W., nar. XX. E. XXXX, J. X. XXXX/X, S., o 1.102,75 € a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16C/548/2015-44 z 13. decembra 2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje

- vo výroku 1/ o zamietnutí žaloby okrem čiastočného zamietnutia žaloby čo do sumy 298,35 € s ročným úrokom z omeškania 9,5 % zo sumy 94,74 € od 10. septembra 2011, 9,5 % zo sumy 59,48 € od 10. októbra 2011, 9,5 % zo sumy 46,72 € od 4. novembra 2011 a 9,25 % zo sumy 97,32 € od 10. novembra 2011,

- vo výroku 2/ o určení neprijateľnosti podmienky a výroku 3/ o náhrade trov konania a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 16 C 548/2015-44 z 13. decembra 2016 súd prvej inštancie (1.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 1.102,75 € s ročným úrokom z omeškania 9,5 % zo sumy 94,74 € od 10. septembra 2011, 9,5 % zo sumy 59,48 € od 10. októbra 2011, 9,5 % zo sumy 46,72 € od 4. novembra 2011 a 9,25 % zo sumy 97,32 € od 10. novembra 2011, 9,25 % zo sumy 7,27 € od 4. decembra 2011, 9 % zo sumy 27,06 € od 4. januára 2012, 9 % zo sumy 23,30 € od 4. februára 2012, 8,75 % zo sumy 248,95 € od 4. decembra 2012, 8,75 % zo sumy 497,91 € od 10. decembra 2011, (2.) vyhlásil za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v dodatku z 21. októbra 2010 a 15. marca 2011 k zmluve o pripojení v bode 4 „V prípade porušenia záväzku účastníka uvedenej v bode 2 alebo 3 tohto Dodatku v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku je Účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke 1“ a (3.) žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Vyšiel zo zistenia, že predchodca žalobkyne poskytoval ako operátor služby v oblasti elektronických komunikácií. So žalovaným 21. októbra 2010 uzavrel zmluvu o pripojení so záväzkom viazanosti 24 mesiacov, pričom mu aktivoval prístup k službe Podnikateľ 300 nex s dohodnutou zmluvnou pokutou aj za nezaplatenie splatnej ceny služby bez ohľadu na dĺžku doby do uplynutia doby viazanosti. Dňa 15. marca 2011 uzavreli zmluvu o pripojení s programom služieb DATA SIM MI 2000 s podmienkou viazanosti 24 mesiacov. Poskytnuté služby podnik vyúčtoval žalovanému faktúrami č. 7108346926 splatnou 9. septembra 2011 na sumu 94,74 €, č. 7109470510 splatnou 9. októbra 2011 na sumu 59,48 €, č. 7110633551 splatnou 9. novembra 2011 na sumu 97,32 €, č. 7212157079 splatnou 9. decembra 2011 na sumu 497,91 €, ako aj faktúrami č. 7110526668 splatnou 3. novembra 2011 na sumu 46,72 €, č. 7111682115 splatnou 3. decembra 2011 na sumu 7,27 €, č. 7112823913 splatnou 3. januára 2012 na sumu 27,06 €, č. 7200654921 splatnou 3. februára 2012 na sumu 23,30 € a č. 7211771347 splatnou 3. decembra 2011 na sumu 249,95 €. Na základe tohto skutkového potom súd po citácii § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5,

§ 53a, § 100, § 101 Občianskeho zákonníka, § 121 ods. 2, § 156 C. s. p. uzavrel, že nárok z faktúr splatných 9. septembra, 9. októbra, 9. novembra, 3. novembra 2011, 3. decembra, 3. februára 2012 je premlčaný, pretože ku dňu podania žaloby (3. decembra 2015) už uplynula trojročná premlčacia lehoty. Nároky vyúčtované faktúrami splatnými 3. a 9. decembra 2012 síce premlčané nie sú, ale ustanovenia zmlúv, z ktorých majú tieto nároky vyplývať, posúdil ako neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k). Tieto pokuty plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody, žalobca ich žiada zaplatiť od spotrebiteľov vždy v rovnakej výške bez ohľadu na čas do skončenia doby viazanosti, čo poškodzuje spotrebiteľa. Súd poukázal na čl. 4 smernice 93/13/EHS a vyslovil, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a garantovať návratnosť prostriedkov zo zľavy na jeho cene. S ohľadom na požiadavku účinnej ochrany spotrebiteľa súd nepovažoval za možné zmluvnú pokutu moderovať ani konštatovať len čiastočnú neplatnosť. Preto uplatnil svoje oprávnenie podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. a vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktoré sú uplatnené v bode 4 dodatku k zmluve o pripojení. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie, preto súd žalobu zamietol a vo zvyšnej časti bol nárok premlčaný.

2. Žalobkyňa sa včas podaným odvolaním domáha zmeny tohto rozsudku v časti o zaplatenie 804,40 € (nároky vyúčtované faktúrami č. 7212157079, 7111682115, 7112829313, 7200645921 a 7211771347) s príslušenstvom tak, že sa jej žalobe celkom vyhovie. Vytkla súdu prvej inštancie, že vôbec neodôvodnil, prečo považuje žalovaný nárok za spotrebiteľský. Žalovaný uzavrel obe zmluvy o pripojení ako fyzická osoba - podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia, bol označený obchodným menom a IČO

- m. Právny vzťah medzi stranami bol teda nepochybne obchodnoprávny, čo vyplýva aj zo samotnej žaloby. Žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť až 22. augusta 2015, teda po období, ktorého sa týkajú vyúčtované služby. Súd tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a aj nesprávnemu právnemu záveru, keď mal správne tento vzťah hodnotiť ako obchodnoprávny, kedy by sa použila štvorročná premlčacia doba (§ 397 Obch. zák.). Okrem toho má konanie aj inú vadu, pretože súd zvýhodnil žalovaného tým, že ho upozornil na možné premlčanie nároku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu doručenému mu k 1. marcu 2017 podľa § 111 ods. 3 C. s. p. nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti rozsudku (§ 355 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

5. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. má súd v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za dokázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Náležitosti odôvodnenia podľa citovaného ustanovenia sú zárukou toho, aby bolo rešpektované právo strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasti práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (porov. ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR).

6. Po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že jeho odôvodnenie nielenže nie je presvedčivé, ale vykazuje také nedostatky, že o odôvodnení nemožno v podstate ani hovoriť. Súdne rozhodnutie je vo svojej podstate výsledkom tzv. právneho sylogizmu, kde sa z jednej premisy (norma) a druhej premisy (skutkový stav) vyvodzuje úsudok - záver o tom, či sú naplnené predpoklady normy na to, aby žalobcovi patril žalovaný nárok alebo nie. Pokiaľ súd vychádza z celkom nesprávnych alebo nijako neodôvodnených skutkových východísk alebo celkom nesprávne identifikuje normu, podľa ktorej posúdi zistený skutkový stav, je celá jedna premisa úplne chybná. Potom ale ani výsledok nemôže byť výsledkom právneho sylogizmu, ale v podstate výsledok náhody. Za takých okolností ale nemožno takéto súdne rozhodnutie ani zmysluplne preskúmať, pretože v dôsledku chýbajúcich premís nemožno vôbec uvažovať, či súd prvej inštancie z oboch premís urobil správny úsudok. Ak by aj súd prvej inštancie vo výsledku dospel k „správnemu“ riešeniu, išlo by z jeho strany nanajvýš o správny „tip“, nie však o dôsledok racionálnej úvahy. Súdne rozhodnutie založené na takomto tipovaní potom nemožno považovať za racionálne a presvedčivo odôvodnené tak, aby to vôbec vyhovovalo požiadavkám § 220 ods. 2 C. s. p. a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

7. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie vyšiel zo zistenia, že žalovaná je spotrebiteľ, aj keď z rozsudku nevyplýva, z ktorého ustanovenia právneho predpisu tak súd uzavrel (zrejme § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 21. januáru 2010, ale aj 15. marcu 2011). Spotrebiteľ podľa tohto ustanovenia je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom k 21. januáru 2010, ako aj 15. marcu 2011 sa treťou časťou Obchodného zákonníka spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Citované ustanovenie však neznamená, že predmet zmluvy musí u oboch podnikateľov tvoriť predmet podnikania ako je zapísaný v obchodnom registri. Postačí, ak je daná súvislosť s podnikaním napr. tým spôsobom, že služby užívané jedným z nich sú určené na podporu jeho podnikateľskej činnosti.

8. V prerokúvanej veci je nesporné, že T-Mobile Slovensko, a.s., bola podnikom elektronických komunikácií, u ktorého je poskytovanie služieb elektronických komunikácií priamo predmetom činnosti. Z obsahu zmluvy o pripojení - služba T-Mobile mobilný internet medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., a žalovaným z 15. marca 2011 (č. l. 17), dodatku k nej (č. l. 17/rub), ale aj dodatku k inej zmluve o pripojení z 21. januára 2010 (č. l. 4) zreteľne vyplýva, že žalovaný ju uzatváral pod svojím obchodným menom „L. W. - GP I.“ a s použitím identifikačného čísla (IČO). Žalovaný bol teda v čase uzatvárania všetkých troch zmlúv podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka. V dodatku z 21. januára 2010 si žalovaný navyše vybral program označený ako Podnikateľ 300 NEW. Už názov tohto programu naznačuje, že ide o program služieb pre podnikateľov. V dnešnej dobe si ťažko možno predstaviť, aby podnikateľ nebol zastihnuteľný mobilným telefónom. Taktiež si nemožno predstaviť, aby podnikateľ mohol vykonávať svoju činnosť bez flexibilného pripojenia na internet. To všetko podľa odvolacieho súdu naznačuje, že žalovaný pri uzatváraní zmlúv o pripojení a dodatkov k nim konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a že tieto zmluvy sa týkajú jeho podnikateľskej činnosti. V zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák. sa preto všetky zmluvy medzi T-Mobile Slovensko, a.s., a žalovaným spravujú zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, resp. od 1. januára 2012 zákonom č. 351/2011 Z. z. a subsidiárne Obchodným zákonníkom. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku je však odlišná od úpravy Občianskeho zákonníka, najmä pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby (štyri roky). Keďže žaloba v prerokúvanej veci bola podaná 3. decembra 2015, neuplynula by k tomuto dňu štvorročná premlčacia doba vo vzťahu k takým nárokom, ktoré boli zročné 3. decembra 2011 a neskôr (porov. § 392 ods. 1 Obch. zák.).

9. Odvolací súd pritom v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-464/01, Johann Gruber proti Bay Wa AG, z ktorého možno vyvodiť, že spotrebiteľ sa nemôže dovolávať výhod vyplývajúcich z osobitných pravidiel ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľský aspekt pri uzatváraní zmluvy bol zanedbateľný. Na to, aby súd prvej inštancie mohol žalovaného kvalifikovať ako spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. a zmluvy o pripojení ako zmluvy spotrebiteľské, muselo by byť v konaní zistené, že spotrebiteľský aspekt pri ich uzatváraní nebol zanedbateľný. Možno totiž predpokladať, že žalovaný používal mobilný telefón a zvolené služby aj na súkromné účely; podstatné je však zistenie, v akom sa to dialo rozsahu, pretože zo zvoleného programu vyplýva, že si ho volil ako podnikateľ a sledoval ním hlavne podnikateľský účel. V tomto smere však žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol, ani súd prvej inštancie žiadne dôkazy nevykonal. Ako už bolo uvedené, jeho skutkové východisko, že žalovaný je spotrebiteľom, nemá žiadnu oporu v odôvodnení napadnutého rozsudku a vo vykonanom dokazovaní.

10. Presvedčivosti odôvodnenia ešte uberá okolnosť, že súd prvej inštancie na viacerých miestach vychádza z neúčinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 5, § 153 ods. 3 a 4) a suma zmluvnej pokuty, ktorú analyzuje v ods. 10 napadnutého rozsudku (170 €), sa v prerokúvanej veci v listinných dôkazoch nikde nevyskytuje. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje takú mieru vnútornej protirečivosti a nedostatku racionality, že nemožno vôbec hovoriť o odôvodnení v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p. a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Vydaním napadnutého rozsudku tak došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p, čo opodstatňuje zrušenie napadnutého rozsudku v jeho napadnutých častiach (§ 379 C. s. p.) a vrátenie veci súdu prvej inštancie (§ 391 ods. 3 C. s. p.).

11. V ďalšom konaní, ktorého predmetom zostáva len nárok vyúčtovaný faktúrami č. 7212157079, 7111682115, 7112823913, 7200654921 a 7211771347 (teda suma 804,40 € s príslušným úrokom z omeškania), súd prvej inštancie riadne zistí skutkový stav s ohľadom na § 153, § 154, § 186 a § 191 Civilného sporového poriadku a takto zistený skutkový stav podrobí novému právnemu hodnoteniu, pričom bude aplikovať platné a účinné právne normy, ktoré sa naň svojou vecnou pôsobnosťou vzťahujú. Až po prípadnom zistení, že by v prerokúvanej veci na strane žalovaného skutočne prevažoval spotrebiteľský charakter uzavretých zmlúv o pripojení, bude môcť pristúpiť k eventuálnemu posudzovaniu neprijateľnosti (inak platných) zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ takýto súvis nezistí, bude môcť - na návrh žalovaného - uplatniť prípadne len moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2 C. s. p. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

12. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 420 a 421 C. s. p. a contrario).