Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Tos-4-2018.pdf
PDF · 74.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10Tos/4/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.2.2018, v trestnej veci proti odsúdenému T. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/1/2013 zo dňa 25.10.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť ods. T. B..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona (správne malo byť podľa § 52 ods. 1 Tr. zákona) vyslovil, že ods. T. B. sa v skúšobnej dobe uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/1/2013 zo dňa 18.3.2013, právoplatným 3.4.2013, neosvedčil a trest odňatia slobody uložený mu podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona vo výmere 3 rokov vykoná. Zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona odsúdeného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom stanovenej lehote, odsúdený sťažnosť. Prostredníctvom obhajcu ju odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie považuje za nezákonné a neprimerané. Zdôraznil, že v skúšobnej dobe viedol riadny život a splnil aj výchovné a sociálne opatrenia, ktoré mu boli uložené. Pokiaľ ide o priestupky, tak tie boli spáchané na úseku dopravy a okolnosťami priestupku vo vzťahu ku B. W. sa súd nezaoberal a bez ďalšieho prijal záver o dôvodnosti nariadenia výkonu trestu. Poukázal tiež na to, že sociálnemu a výchovnému výcviku sa podrobil v čase, kedy mu to jeho zamestnanie dovoľovalo a po celý čas viedol riadny a slušný život a dodržiaval právny poriadok. Nedopustil sa žiadneho úmyselného ani nedbanlivostného trestného konania, prípadne iného závažného konania, a existencia priestupkov podľa neho sama osebe bez ďalšieho nemôže mať za následok premenu podmienečného trestu na jeho výkon. Domnieva sa, že neboli splnené zákonné predpoklady na vydanie napadnutého uznesenia. Preto navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a vyslovil, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/1/2013 zo dňa 18.3.2013 osvedčil.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Prvostupňový súd v predmetnej veci správne zistil, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/1/2013 zo dňa 18.3.2013, právoplatným dňa 3.4.2013, bol T. B. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého, za súčasného uloženia probačného dohľadu, mu bol
podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovená skúšobná doba na 4 roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona mu bola zároveň uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Keďže podľa § 51 ods. 2, veta druhá Tr. zákona skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, tak skúšobná doba podmienečného odsúdenia by odsúdenému plynula do 4.4.2017.
Aj keď prvostupňový súd vo výroku napadnutého uznesenia použil nesprávne ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zákona, z odôvodnenia uznesenia a z obsahu spisu je zrejmé, že vecne posudzoval splnenie podmienok osvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe podľa správneho ustanovenia § 52 ods. 1 Tr. zákona.
Z ust. § 52 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z. %252351'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.
Inštitút podmienečného odsúdenia na trest odňatia slobody s probačným dohľadom vychádza z predpokladu, že už samotné odhalenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa, negatívne zhodnotenie jeho osoby a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom, či hrozba eventuálneho budúceho výkonu trestu odňatia slobody by mali mať sami o sebe tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie rovnaké účinky, ktoré by inak mal výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podmienečným odsúdením s probačným dohľadom súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím správaním, len pod dohľadom probačného a mediačného úradníka, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe, určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život, dodržiavať podmienky probačného dohľadu a plniť súdom uložené obmedzenia a povinnosti.
V danom prípade však krajský súd konštatuje, že odsúdený T. B. nepreukázal v rámci plynúcej skúšobnej doby polepšenie, riadny život viesť nezačal a v skúšobnej dobe nesplnil ani súdom uloženú povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Naopak, ako to vyplýva aj zo spisového materiálu a ako to aj konštatoval súd prvého stupňa, svojím konaním dal podnet na premenu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom na nepodmienečný trest odňatia slobody.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol, pre ktoré skutočnosti nepovažoval nariadenú skúšobnú dobu na osvedčenie sa odsúdeného za osoh prinášajúcu a pre ktoré do úvahy neprichádza ani ponechanie probačného dohľadu v platnosti, s jeho závermi sa krajský súd stotožňuje a v ďalšom na ne v podrobnostiach odkazuje. Len vzhľadom na sťažnostné námietky odsúdeného považuje krajský súd za potrebné niektoré skutočnosti zdôrazniť.
Ako to už bolo vyššie konštatované, odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život. Svedčí o tom skutočnosť, že sa dopustil až 14 priestupkov, z toho 13 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a 1 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. tým, že fyzicky napadol B. W., pričom jej spôsobil pomliaždenie hlavy a tváre vľavo a pomliaždenie okolia ľavého oka.
Spáchanie takéhoto vysokého množstva priestupkov v priebehu skúšobnej doby neumožňuje urobiť záver o tom, žeby odsúdený viedol riadny život. Odsúdený v skúšobnej dobe nevyužil možnosť, ktorá mu podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody bola daná, právne predpisy nerešpektoval a povinnosti z nich plynúce opakovane porušoval.
Naviac, ods. T. B. sa v skúšobnej dobe dopustil aj priestupku proti občianskemu spolužitiu a to takým konaním, ktoré je svojím charakterom konaním obdobným konaniu, pre ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/1/2013.
Pokiaľ odsúdený v sťažnosti namieta, že sa nedopustil žiadneho trestného konania a ani iného závažného konania, je potrebné uviesť, že spáchanie až 14 priestupkov, ktoré sú taktiež konaním nebezpečným pre spoločnosť, v priebehu štyroch rokov je prejavom krajnej neúcty k platnému právnemu poriadku a k dodržiavaniu povinností plynúcich z právnym predpisov. Za situácie, keď odsúdený vedel o hrozbe výkonu trestu odňatia slobody a napriek tomu v takom rozsahu povinnosti plynúce z právnych predpisov porušoval, nie je možné dospieť k inému záveru, než že riadnym životom nežil a že jeho nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ako výkonom trestu odňatia slobody. Za takéhoto rozsahu porušovania právnych predpisov ho ospravedlniť nemôže ani skutočnosť, že k priestupkom došlo najmä v súvislosti s výkonom jeho práce, ale ani ďalšie skutočnosti, ktoré uviedol vo svojej sťažnosti.
To, že účel trestu nie je u odsúdeného možné dosiahnuť len hrozbou výkonu trestu, je zrejmá aj zo skutočnosti, že počas štyroch rokov skúšobnej doby sa napriek upozorneniam probačného a mediačného úradníka nepodrobil programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ale spravil tak až po uplynutí skúšobnej doby v priebehu konania o osvedčení sa. Neplnil si riadne ani povinnosti plynúce z probačného dohľadu, keď sa na predvolania probačného a mediačného úradníka na súd nedostavoval.
Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že sťažnostné námietky odsúdeného nie sú dôvodné.
Preto prvostupňový súd správne postupoval, keď vo veci vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov vykoná.
V súlade so zákonom je tiež rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody. Keďže odsúdený pred spáchaním predmetného prečinu vo výkone trestu odňatia slobody nebol, správne v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom na uvedené krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.