Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-16-2022.pdf
PDF · 187.01 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Stanislav Kollárovej v spore žalobcu W. K. - Q. G., s miestom podnikania XXX XX D. XXX, W. XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom, so sídlom kancelárie Námestie M.R. Štefánika 30/33, 955 01 Topoľčany, IČO 42 133 173, proti žalovanému P. C. - C. C., s miestom podnikania Q. XXX/X, XXX XX Q., W. XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Richardom Kováčom, advokátom, so sídlom kancelárie Coboriho 1, 949 01 Nitra, IČO 50 825 271, o zaplatenie 3 478,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 6Cb/13/2018-195 zo dňa 15. decembra 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 899 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2 899 eur od 30.4.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, vo výroku III., ktorým priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 66,66 %, vo výške o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník a vo výroku IV., ktorým priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní doručenom súdu dňa 29.5.2019 v rozsahu 100 %, vo výške o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník, p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (druhým v poradí) výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 899 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2 899 eur od 30.4.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol, výrokom III. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 66,66 %, vo výške o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník, výrokom IV. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní doručenom súdu dňa 29.5.2019 v rozsahu 100 %, vo výške o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 6Cb/13/2018-113 zo dňa 17.4.2019 (prvý v poradí) bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/67/2019-143 zo dňa 31.8.2020 s vysloveným právnym názorom (odsek 34. odôvodnenia uznesenia v spojení s odsekmi 23. - 32. odôvodnenia uznesenia).
3. Žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3 478,80 eur s úrokmi z omeškania 8 % ročne zo sumy 2 238,60 eur od 21.3.2018 do zaplatenia a zo sumy 1 240,20 eur od 18.04.2018 do zaplatenia, odôvodnil žalobca tvrdeniami, že so žalovaným ako objednávateľom uzatvoril dňa 4.1.2018 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonávanie stavebných prác a dokončovacích prác pri montáži vzduchotechnických zariadení a potrubia. Cena za dielo bola dohodnutá na 13 eur/hodina, ktorú mal žalovaný uhradiť na základe vystavenej faktúry. Žalobca vystavil žalovanému dve faktúry, a to jednu 15.3.2018 na sumu 2 238,60 eur so splatnosťou 20.3.2018 a druhú dňa 28.3.2018 na sumu 1 240,20 eur so splatnosťou 17.4.2018. Žalovaný tieto neuhradil.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel nároky žalobcu. Potvrdil, že uzavreli zmluvu o dielo s odmenou dohodnutou za odpracované hodiny. Poukázal na to, že žalobca mal povinnosť viesť dohodnutú evidenciu - montážny denník, ktorý mal slúžiť na kontrolu a preukázanie odpracovaných hodín a na preukázanie vykonania stavebných prác žalovaným pre objednávateľa diela
- vlastníka budovy. Žalobca napriek výzvam montážny denník nepredložil. Žalovaný tak nemal možnosť odkontrolovať dielo a priebeh jeho vykonania a odpracované hodiny a nemal možnosť postup vykonávania diela preukázať svojmu objednávateľovi. Tým sa sám dostal do omeškania a meškali úhrady od jeho objednávateľa. Povinnosť viesť montážny denník bola dohodnutá v zmluve, pričom žalovaný porušil zmluvu tým, že tento neviedol. Povinnosť žalobcu vystaviť faktúru na základe odsúhlaseného výkazu rozsahu prác objednávateľom a odsúhlasenia záznamov v montážnom denníku vyplýva aj zo zmluvy. Žalovaný spochybnil správnosť faktúr, ktoré spôsobil sám žalobca tým, že si nesplnil administratívne a evidenčné povinnosti podľa zmluvy. Je nezmyslom, že on odmietol podpísať výkaz vykonaných prác. K zoznamu odpracovaných hodín, ktorý bol priložený k žalobe uviedol, že žalobca predložil doklad potvrdzujúci, že celkom odpracoval 247 hodín, pričom ale výkazy nie sú podpísané žalovaným a ide len o výlučne subjektívne tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný poprel. Pri dohodnutej cene práce by jeho nárok predstavoval 3 211 eur, čo je v rozpore s uplatňovaným nárokom. Priložená fotodokumentácia takisto nie je potvrdená žalovaným alebo iným subjektom. Žalobca priložil len fotografie dokumentujúce údajný priebeh prác v období 19.2.2018 do 24.2.2018, v období od 26.2.2018 do 3.3.2018 a v období 5.3.2018 až 10.3.2018, kedy mal odpracovať podľa predložených záznamov celom 164 hodín, čo predstavuje 2 132 eur. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že pracoval aj v období 29.1.2018 až 3.2.2018 a 5.2.2018 až 7.2.2018, k týmto nepredložil žiadny podklad preukazujúci vykonané práce. Vystavené faktúry nekorešpondujú s priloženými dôkazmi
- s neodsúhlasenou evidenciou a s fotografiami. Tvrdil, že práca nebola v požadovanej a dohodnutej kvalite. Dielo vykonávalo viacero subdodávateľov s výnimkou žalobcu a títo prácu fakturovali, pričom vystavené faktúry im boli riadne uhradené. Žalovaný hradil za žalobcu náklady za ubytovanie. Žalobca dielo neodovzdal. Nie je pravdou, že by žalovaný dielo odmietol prevziať alebo zmaril prevzatie diela. Žalobca sa nedostavil v dohodnutom čase na miesto výkonu diela a dielo za neho musel vykonávať iný subdodávateľ.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a navrhnutými listinnými dôkazmi
- zmluvou o dielo zo dňa 4.1.2018, faktúrou č. 18002 vystavenou dňa 15.3.2018 splatnou 20.3.2018 a faktúrou č. 18003 vystavenou dňa 28.3.2018 splatnou dňa 17.4.2018. Ostatné listiny, ktoré síce boli pripojené k podaniam žalobcu, avšak ako dôkaz v nich označené neboli, súd prvej inštancie ako dôkazy nevykonával, pretože súd môže v zásade vykonať len tie dôkazy, ktoré strany vykonať navrhli (§ 185 ods. 1 CSP). Vykonať dôkaz bez návrhu môže len celkom výnimočne, ak sú naplnené podmienky stanovené v § 185 ods. 2 a ods. 3 CSP, čo však v posudzovanom spore splnené nebolo. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 4.1.2018 písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonávanie stavebných prác a dokončovacích prác pri montáži vzduchotechnických zariadení a potrubia pre objednávateľa. Práce sa vykonávali v meste Aachen v Nemecku. Zmluva bola uzavretá na obdobie od 8.1.2018 do 8.5.2018. Podľa čl. III bod 1 mali o ukončení diela a jeho odovzdaní zmluvné strany spísať písomný protokol. Podľa čl. IV bod 1 zmluvy bola dohodnutá odmena za dielo podľa počtu hodín potrebných na jeho realizáciu na 13 eur za hodinu. V článku V si strany dohodli spôsob platenia odmeny za dielo. V bode 1 bolo dohodnuté, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi cenu na základe ním vystavenej a doručenej faktúry, ktorú môže zhotoviteľ vystaviť na základe odsúhlaseného výkazu rozsahu prác objednávateľom alebo ním poverenou osobou a odsúhlasenia správnosti záznamov v montážnom (stavebnom) denníku.
Zhotoviteľ mal vystavovať faktúru raz mesačne a objednávateľ bol povinný zaplatiť fakturovanú sumu do 20 dní od doručenia faktúry. Po skončení prác podľa zmluvy si mali strany vzájomne odsúhlasiť záverečné vyúčtovanie a takto odsúhlasenú sumu objednávateľ mal zaplatiť zhotoviteľovi na základe faktúry. V zmluve bol dohodnutý aj spôsob odovzdania diela, a to v čl. VI. Zhotoviteľ bol povinný vyzvať objednávateľa na prevzatie diela najmenej 5 dní vopred. O odovzdaní diela mal byť spísaný spoločný zápis, v ktorom mali byť oznámené zistené vady diela. Podľa čl. IX bod 5 bol zhotoviteľ povinný o priebehu prác na diele viesť denne riadne montážny (stavebný) denník a na požiadanie objednávateľa ho vydať k nahliadnutiu na kontrolu. Žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 18003 zo dňa 28.3.2018, splatnou dňa 17.04.2018, za montáž vzduchotechniky od 1.3. do 10.3.2018 za 79,5 hodín sumu 1 240,20 eur vrátane DPH. Faktúrou č. 18002 zo dňa 15.03.2018, splatnou dňa 20.03.2018 mu fakturoval za montáž vzduchotechniky od 5.2. do 28.2.2018 za 143,5 hodín sumu 2 238,60 eur vrátane DPH.
6. Z výpovede žalovaného súd prvej inštancie zistil, že žiadal žalobcu o doručenie stavebných denníkov, ktoré mu doručené neboli. On žiadnemu prevzatiu listín nebránil, mohol ich žalobca zaslať e-mailom. On neschvaľoval hodiny v listinách označených ako "Stundenabrechnung", žiadal o doručenie stavebného denníka. Žalobca nereagoval na vrátenie faktúry. Fotky, ktoré sa nachádzajú v spise, boli žalovanému zaslané na e-mail, nespĺňajú ale náležitosti stavebno-montážnej dokumentácie, nie je vidieť začiatok práce, fotografiu pred prácou, počas práce a po jej dokončení. On žiadal od každého zhotoviteľa, aby uvádzali stavebný denník s fotografiami pred prácou, počas nej a po ukončení práce. Iní zhotovitelia mu stavebné denníky dodávajú.
7. Žalobca ako strana sporu vo svojom prednese zotrval na tvrdení, že žalovaný odmietol prijímať ich faktúry a stavebné denníky, proti vykonaniu diela nemal žiadne námietky, ale nechcel s nimi komunikovať. Žalovaný nikdy neuviedol ako má vyzerať stavebný denník, hoci sa ho na to žalobca každý deň pýtal a žiadal ho podpísať stavebný denník a faktúry. Potom zaslal stavebný denník žalovanému e-mailom svedok S.. Oni mali so svedkom spoločný stavebný denník, pracovali vo dvojici. Žalovaný im stále oznamoval, že stavebný denník nemá náležitosti a nie je dodaný, pričom nikdy nepovedal, aké náležitosti má mať. Dielo bolo odovzdané a prevzaté, žalovaný podpísal jednu faktúru, čím potvrdil, že stavebný denník bol odovzdaný. Snaha o dohodu so žalovaným bola neúspešná. Žalovaný si každý deň kontroloval prácu, ktorú vykonali, žiadne vady nevytýkal. Pri výkone diela bol prítomný. Nemienil komunikovať o tom, ako majú vyzerať montážne denníky. Odmietol podpísať preberanie diela, od počiatku uvádzal, že nič nemusí podpisovať. Žalobca pokračoval v práci, lebo drží slovo. Až po uplynutí asi mesiaca prestal pracovať. Na to, ako má vyzerať obsah montážneho denníka, vyzval ústne viackrát žalovaného. Až neskôr im žalovaný povedal, že majú posielať fotky, tie posielal žalovanému svedok S.. On chcel fakturovať podľa toho, čo mu odobril žalovaný, toto nemá zaevidované ani vo vlastnej internej evidencii. Fotodokumentáciu vyhotovovali so svedkom S. spoločnú a túto poslal svedok S. žalovanému aj v mene žalobcu.
8. Z výpovede svedka S. vyplynulo, že prácu odviedli a denníky doložili. Robili 10 hodín denne, niekedy aj dlhšie, ale hodiny navyše si nepísali. Žalovaný chodil na kontroly, alebo posielal na kontroly svojho kamaráta. Prácu po jej vykonaní nikto nepreberal, žalovaný ju priebežne kontroloval. Faktúry vystavovali na základe hodín, ktoré im odmietol žalovaný podpísať. On poslal žalovanému na e-mail aj stavebný denník, ktorý mu žalovaný odmietol podpísať, lebo nebol podľa jeho vzoru. Malo byť popísané, odkedy, kde a aká práca sa začala a kedy sa skončila a pridané k tomu fotky. On to spravil podľa vlastného uváženia. Žalovanému to nevyhovovalo v papierovej forme, tak mu fotky posielal na e-mail, potom pridal k fotkám aj popis. On to robil aj za žalobcu z vlastnej iniciatívy. Žalobca fotil a spísal prácu a on to prerobil do počítačovej formy. Práce boli urobené v takom rozsahu, v akom sú uvedené vo faktúrach. Vytýkané vady diela boli odstránené. V období december a január nepadlo ani slovo o stavebných denníkoch, až posledný januárový týždeň im žalovaný povedal, že bude vyžadovať fotky a popis práce. Žalovanému nevyhovovalo, že popis práce mal na papieri a fotky v e-maile, preto to svedok vypracoval v počítačovej forme podľa vlastného uváženia. Do januára žalovaný montážny denník nežiadal. Faktúru za január má svedok podpísanú. Svedok chcel fakturovať na základe toho, že žalovaný si spisoval počet hodín a aj oni si spisovali počet hodín na "zdrap papiera". Odpracované hodiny si nezaznamenali totožne, vždy na Slovensku si ich porovnávali. Oni pokračovali v práci, lebo očakávali, že žalovaný je solídny a vyplatí im peniaze. Žalovaný dal náznaky, ako má montážny denník vyzerať - fotky a popis práce, fotky začatia, počas práce a po ukončení práce. Na niektoré fotky aj zabudol. K tomu, že viedli spoločný záznam so žalobcom sa žalovaný nevyjadril, bola to dohoda medzi ním (svedkom) a žalobcom. Žalovaného sa
nepýtali. Nemá vedomosť o tom, že by ostatní spolupracovníci mali problém s podpisom záznamov. Svedok N. mu poslal svoju kópiu denníka, tiež ho robil za dvoch. Jemu ho žalovaný odsúhlasil. O preberaní diela sa nespisoval záznam. Svedok vystavoval faktúry na základe odpracovaných hodín.
9. Svedok S. N. vypovedal, že keď prišiel na stavbu, žalovaný si žiadal denník - fotky, zdokumentovať prácu. On prišiel na stavbu asi 19.2. Svedok poslal žalovanému denník, mal ho v poriadku, žalovaný nemal výhrady. On ho poslal ako vzor žalobcovi. On stavebný denník sám vypracoval a ukázal ho žalovanému. Žalovaný mu predtým približne povedal, ako má vyzerať. Keď ho on (svedok) sformoval, žalovaný mu povedal, že je to v poriadku. Do denníka sa zapísala práca, napríklad poschodie, pozícia podľa výkresu a pripojila sa fotka pred začatím práce a po práci. On takto viedol denník od začiatku. Potom stačilo poslať fotky cez Facebook. Žalovaný mu nič nepodpisoval. Za prácu v stavebných denníkoch mu bola odmena zaplatená. Svedok robil stavebný denník ešte podľa jedného kolegu, ktorý tam bol. O vyhotovovanie denníka ho žiadal žalovaný, ktorý mu povedal, že nestíha dokumentovať prácu. Peniaze, ktoré nemá on (svedok) vyplatené, tak faktúru ani nevystavil. On žiadne listiny žalovanému nepredkladal, všetko predkladal elektronicky. Na fotkách dokumentoval priebeh prác. On nebol svedkom odovzdávania stavebného denníka žalobcom, ani že by žalovaný niečo odmietol. On fakturoval na základe hodín, ktoré písal žalovaný. Žalovaný si u neho písal hodiny sám. On (svedok) mal zmluvu o dielo, kde sa písalo, že treba viesť stavebný denník. On sa so žalovaným dohodol ústne, keď prišiel na stavbu, ako to má vyzerať.
10. Súd prvej inštancie po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu zástupcom strán sporu nariadil vo veci pojednávanie na 8.9.2021. Na pojednávaní bola oboznámená podstatná časť uznesenia odvolacieho súdu a uznesením požiadal súd prvej inštancie strany, aby uviedli ďalšie skutkové tvrdenia a aby predložili dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pričom súd v uznesení špecifikoval, aké skutkové tvrdenia majú strany doplniť (k objasneniu ktorých skutočností majú skutkové tvrdenia smerovať). Zároveň súd prvej inštancie doplnil predbežné právne posúdenie sporu tak, že poukázal na viazanosť rozhodnutím krajského súdu a uviedol, ktoré sporné skutočnosti bude potrebné v konaní posudzovať. Keďže súd prvej inštancie považoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom oboch strán (pri ich súčasnej prítomnosti, aby bolo možné vykonať konfrontáciu ich tvrdení), na ten účel pojednávanie odročil na 15.11.2021. Zároveň súd prvej inštancie poskytol stranám sporu v súlade s § 150 ods. 2 CSP lehotu 15 dní na písomné doplnenie skutkových tvrdení a na predloženie dôkazov.
11. Žalovaný vo vyjadrení (doručené súdu prvej inštancie dňa 23.09.2021) poukázal na ustanovenie čl. V. ods. 1 zmluvy o dielo, podľa ktorého zhotoviteľ môže vystaviť faktúru na základe odsúhlaseného výkazu rozsahu prác objednávateľom alebo ním poverenou osobou a odsúhlasenia správnosti záznamov v montážnom (stavebnom) denníku. Poukázal na to, že strany si dohodli cenu za vykonanie diela za hodinu práce 13 eur, pričom dielom boli montážne práce vzduchotechnických zariadení a potrubia podľa výkresovej dokumentácie a pri plnení technických výkonových noriem. Poukázal aj na to, že predmetom diela nebolo zhotovenie diela ako celku, ale vykonanie čiastkových montážnych prác na jednotlivých etapách diela ako celku. Žalovaný bol jedným zo zhotoviteľov diela a žalobca bol subdodávateľom montážnych prác. Žalovaný podmieňoval zaplatenie jednotlivých faktúr za vyhotovenie montážnych prác, ktoré zodpovedajú technickým výkonovým normám montáže dodaním montážneho denníka na stanovenie a odsúhlasenie počtu hodín za vykonanú montáž. Pokiaľ žalobca žalovanému tieto podklady nedodal, nebolo možné ustáliť skutočný rozsah vykonaných prác na jednotlivých etapách diela. Jednotlivé partie montážnych pracovníkov sa striedali na jednotlivých etapách a nepracovali na tej istej etape diela. Preto zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k ustáleniu rozsahu vykonaných montážnych prác bez toho, aby neboli doručené príslušné doklady, a to montážny (stavebný) denník tak, ako to vyplýva zo zmluvy o dielo.
12. Na pojednávaní dňa 15.11.2021 vykonal súd prvej inštancie výsluch strán (formou ich vzájomnej konfrontácie), pričom strany doplnili dôkazy aj o e-mailovú komunikáciu žalobcu a žalovaného a komunikáciu z e-mailu O. S. a žalovaného. Z výpovede strán sporu súd prvej inštancie zistil, že žalovaný žalobcovi za vykonanú prácu doteraz nezaplatil. Žalobcovi zaplatil za práce vykonané v decembri, za práce vykonané v januári už nie. Žalovaný tvrdil, že žiadal od žalobcu e-mailom stavebný denník, aby on mohol vyfakturovať práce, k čomu ale nedošlo a ani on nemá vyplatené peniaze. Strany sa zhodli v tom, že predmetom zmluvy o dielo bola v skutočnosti montáž vzduchotechniky, potrubia, kanálov
a dokončovacie práce podľa pokynov žalovaného, ktoré dal žalobcovi vždy ráno. Dohoda medzi stranami bola taká, že reálne žalobca začal pracovať už v decembri 2017, ale v tom čase vystavoval faktúry nie žalovanému, ale jeho otcovi. Dohody medzi stranami boli ústne. Žalobca v skutočnosti začal pracovať 6.12., pričom práce za december má vyplatené, čo medzi stranami nebolo sporné. Žalovaný popísal svoju súčinnosť pri umožnení fakturovať žalobcovi tak, že jeho jedinou podmienkou bol stavebný denník, nedalo sa mu kontrolovať 10 až 15 ľudí, ktorých mal na stavbe. On uviedol ako má denník vyzerať. Z fotografií, ktoré žalobca vyhotovil nevyplýva, čo urobil. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi v januári pred začatím prác za prítomnosti O. S. ústne povedal ako má vyzerať stavebný denník. Rozsah prác vykonaných inými pracovníkmi kontroloval žalovaný, odsúhlasoval ho formou stavebného denníka. Niekedy sa mu dalo aj skontrolovať práce na samotnej stavbe a niekedy nie. Žalovaný pracoval na tej istej stavbe ako žalobca. Na otázku, či žalobcu pri práci kontroloval, priamo neodpovedal. Uviedol, že ústne reklamoval jeho prácu, keď bol za ním. Žalovaný nevedel ale uviesť, ako často prácu reklamoval. Uviedol, že žalobca bol slabý a neodborný, čo žalobca poprel, pričom poukázal na to, že ak by to tak bolo, tak by im nevyplatil žalovaný práce za december. On žalovaného vozil každý deň do práce, preto si mohol žalovaný skontrolovať, čo žalobca spravil a čo nie. Podľa fotografií ako odborne znalá osoba musel žalovaný vedieť, aká práca na nich je a komu ju zadal. Žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného, že mu niekedy ústne povedal, ako má stavebný denník vyzerať. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný si reklamáciu neuplatňoval, odstraňovali sa len drobné nedostatky pod dohľadom žalovaného. Podľa tvrdenia žalobcu si žalovaný chodil kontrolovať práce žalobcu. Žalovaný potvrdil, že za nimi „niekedy vybehol“, ale nemal čas každý deň, ani nepoveril inú osobu, aby ich kontrolovala. Poukázal na to, že jeho vlastné kontroly neboli podkladom pre fakturovanie u jeho vlastného objednávateľa, s ktorým mal zmluvu, že práce, ktoré mal on (žalovaný) vykonať a vykonaním ktorých poveril žalobcu, mal fotograficky zdokumentovať. Žalovaný nevysvetlil, prečo bola cena diela určená ako hodinová a zároveň mal viesť žalobca denne montážny (stavebný) denník o priebehu prác. Žalovaný uviedol, že sa dohodol s pánom S., že odmena bude hodinová. Žalobca musel podľa žalovaného viesť stavebný denník preto, aby žalovaný mohol preukazovať postup prác svojmu objednávateľovi. Žalobca k tomu uviedol, že to nemal odkiaľ vedieť, pričom žalovaný uviedol, že to ani nebola žalobcova starosť. Dodržať ustanovenie čl. VI. bod 2 a 3 zmluvy nebolo ani možné, pretože nebolo možné odovzdať dielo ako celok, len to, čo žalobca reálne vykonal. Spoločný zápis o odovzdaní diela nikdy vykonaný nebol. Žalovaný potvrdil, že úlohou žalobcu boli len montážne práce na určitých častiach budovy, on žiadne zápisy neočakával, očakával len stavebný denník. Žalovaný podľa jeho vyjadrenia nekontroloval prácu vykonávanú žalobcom, ani iná osoba ju nekontrolovala. Len nadriadený žalovaného mu niekedy povedal, na ktorej časti stavby je problém a on potom zadal žalobcovi, aby ho vyriešil, ale reálne to nekontroloval. Vždy sa mu nedalo skontrolovať, či žalobca urobil prácu, ktorú mu zadal, jedinou formou boli fotky. Žalovaný fotky od žalobcu dostal elektronicky. Žalobca poprel, že by mu žalovaný odpísal na fotografie, ktoré mu e-mailom zaslal. Nikdy mu nepovedal, akou formou má byť stavebný denník, žiadna forma mu nevyhovovala. Žalovaný bol na stavbe každý deň, ráno zadal, čo treba spraviť, v priebehu dňa kontroloval, či je žalobca na danej pozícii a robí, čo má. Prácu priebežne kontroloval, pričom žalobca a žalovaný aj bývali v jednom dome. Žalovaný uviedol, že znenie zmluvy navrhol „kolega z Nemecka“, stavebný dozor na stavbe vykonával stavbyvedúci z Nemecka. Žalovaný pripustil, že žalobca ho vozil svojím motorovým vozidlom na stavbu. Žalovaný sa nevyjadril k tomu, či sa žalobca od 5.2.2018 do 28.2.2018 a od 1.3.2018 do 10.3.2018 nachádzal v mieste zhotovenia diela. Nevedel si spomenúť, či dňa 4.1.2018 mali písomnú dohodu o tom, že žalobca je povinný vykonávať fotodokumentáciu diela. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo žalovaný nevykonával fotodokumentáciu diela zhotoveného žalobcom uviedol, že on fotografoval len svoju prácu. Žalovaný pripustil, že ho žalobca kontaktoval z dôvodu, že chcel vyriešiť otázku odpracovaných hodín. Žalobca uviedol, že o stavebnom denníku sa hovorilo až keď mal žalovaný platiť. Stavebný denník požadoval žalovaný od žalobcu podľa vyjadrenia žalobcu až koncom januára, keď už začal meškať s platením faktúr. On viedol stavebný denník odkedy nemal zaplatenú faktúru, ale žalovaný ho odmietal prevziať. Vzor, ako má vyzerať tento denník mu žalovaný neposlal. Žalobcovi ho neukazoval ani svedok S. N.. Podkladom pre vystavenie faktúr bola pre neho reálna práca, ktorú vykonal, odpracované hodiny si písal podľa vzoru, ktorý mal od žalovaného, prehľady, ktoré sú v spise, boli podkladom pre vystavenie faktúr. Počet odpracovaných hodín odsúhlasoval žalovaný, výkazy odmietol podpísať. Žalovaný na otázku svojho právneho zástupcu uviedol, že v zmluve bola dohodnutá povinnosť viesť stavebný denník preto, lebo bola totožná so zmluvou, ktorú on mal s hlavným dodávateľom firmou M. a on predkladal montážny denník firme M., aby mu uhradili vykonané práce, okrem iných aj tie práce, ktoré vykonal žalobca. Žalobca mal vykonávať montážne práce, výsledkom
bolo vykonanie alebo oprava nejakej časti stavby. Pracoval jeden alebo dva dni na jednej časti, potom na inej časti. Identifikácia diela mala byť podľa žalobcu na základe montážneho denníka.
13. Z predloženej e-mailovej komunikácie strán vyplynulo, že žalobca 23.3.2018 kontaktoval žalovaného, pričom sa domáhal zaplatenia fakturovaných súm. Namietal, že žalovaný maril odobrenie hodín, ktoré mali slúžiť k vystaveniu faktúry a vyhýbal sa komunikácii s ním a s O. S.. Uviedol, že nemal vyplatenú faktúru za január a odpracované hodiny za február a marec a žiadal o doriešenie hodín, inak vystaví faktúru podľa vlastnej evidencie. Dňa 15.4.2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu faktúr po splatnosti v celkovej sume 3 674 eur. Žalovaný mu odpísal dňa 18.4.2018 a žiadal doložiť stavebný denník. Žalobca odpovedal dňa 19.4.2018 s tým, že denník už doložil, pričom žalovaný ho neinštruoval a nedal mu k nemu vzor. Opäť poukázal na neuhradené pohľadávky zo strany žalovaného.
14. Skutkové zistenia a skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa § 261 ods. 1, § 265, § 266 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 550, § 554 ods. 1, 3, 6, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a podľa § 1 ods. 1 až ods. 3 nar. vl. č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie vychádzal pri opakovanom posúdení predmetu sporu zo skutkových zistení a právnych záverov prezentovaných v uznesení Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/67/2019-143 zo dňa 31.8.2020, osobitne poukazujúc na odseky 13. až 30. uvedeného rozhodnutia.
15. Po doplnení dokazovania vyhodnotil súd prvej inštancie, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 4.1.2018 platnú zmluvu o dielo podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca sa zaviazal vykonať dielo pre žalovaného špecifikované v zmluve na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase. Na právne vzťahy strán sporu v postavení zmluvných strán zmluvy o dielo uzatvorenej v rámci ich podnikateľskej činnosti aplikoval súd prvej inštancie ustanovenia Obchodného zákonníka. Opätovným výsluchom strán sporu súd prvej inštancie zistil, že skutočným predmetom tejto zmluvy (dielom) bol záväzok žalobcu vykonávať práce podľa zadelenia žalovaného v rozsahu montáže vzduchotechniky, potrubia, kanálov a dokončovacích prác ako diela v zmysle § 536 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Žalovaný udelil žalobcovi pokyny na vykonanie konkrétnej práce vždy ráno pred jej vykonaním a žalobca bol povinný vyhotoviť pridelenú prácu. S poukazom na znenie čl. I. bod 1 a IV. bod 1 súd prvej inštancie uviedol, že skutočnú vôľu, čo malo byť predmetom zmluvy (čo bolo dielom), strany ozrejmili na pojednávaní dňa 15.11.2021. Podľa názoru súdu prvej inštancie v podstate zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by žalobca prácu podľa pokynov žalovaného nevykonal (teda že by predmet zmluvy o dielo nenaplnil). Žalovaný síce tvrdil, že slovne u žalobcu reklamoval práce, avšak toto tvrdenie žalobca poprel a žalovaný ho nijako nepreukázal. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca vykonával práce podľa pokynov žalovaného a dielo teda riadne zhotovil. Hoci podľa zmluvy mala byť táto uzavretá na dobu určitú do 08.05.2018 a následne malo byť dielo odovzdané formálnym postupom uvedeným v zmluve (čl. VI), strany na pojednávaní dňa 15.11.2021 v podstate uviedli, že formalizovanie postupu odovzdávania predmetu zmluvy nebolo ich skutočnou vôľou. Žalobca ako zhotoviteľ nemal v úmysle vyzývať žalovaného ako objednávateľa na odovzdávanie diela a žalovaný ako objednávateľ taký formálny postup od žalobcu v skutočnosti neočakával. Žalovaný uviedol, že od žalobcu očakával v rámci odovzdania diela len doručenie montážneho (stavebného) denníka. Dielo malo povahu samostatných častí montáže vzduchotechniky a súvisiacich prác na rôznych častiach stavby, nešlo o vyhotovenie jedného predmetu alebo zhotovenie jednej (kompletnej časti) stavby a žalovaný mal vždy po vykonaní zadanej práce možnosť s dielom (výsledkom vykonanej práce) nakladať. Z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 15.11.2021 vyplynulo, že išlo o časť diela, ktorú on mal povinnosť zhotoviť v inom právnom vzťahu ako zhotoviteľ pre svojho objednávateľa. Žalovaný uviedol, že vykonanie diela žalobcom nekontroloval pravidelne, ani nepoveril kontrolou inú osobu. Z tohto súd prvej inštancie vyvodil, že nedostatok kontroly zo strany žalovaného nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Zo žiadneho z dôkazov nevyplynulo, že by žalobca bránil žalovanému vo výkone kontroly diela. Žalovaný mal podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosť dielo prevziať. Skutočnosť vykonávania diela žalobcom vyplynula aj z výpovede svedka O. S., ktorý pracoval so žalobcom vo dvojici.
16. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi cenu na základe vystavených faktúr č. 18002 a č. 18003, doručených žalovanému. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný po doručení faktúr ani výslovne
nespochybnil rozsah žalobcom uplatneného času, ktorý strávil vykonávaním diela. Podľa predložených faktúr to bolo 79,5 hodiny v čase od 1.3. do 10.3.2018 a 143,5 hodín v čase od 5.2. do 28.2.2018, spolu 223 hodín. Žalovaný faktúry žalobcovi vrátil nie s tým, že by spochybňoval fakturovaný počet hodín, ale z dôvodu, že mu „v plnom rozsahu nedoručil“ žalobca stavebný denník a aj počas celého konania argumentoval, že nedodanie stavebného (montážneho) denníka žalobcom bolo dôvodom, pre ktorý žalobcovi fakturované sumy neuhradil. Správnosť odpracovaných hodín žalovaný poprel až vo vyjadrení k žalobe. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný neodsúhlasoval priebežne žalobcom vykonané práce. Prehľad odpracovaných hodín mu odmietol podpísať, čo vyplýva aj z predloženej e-mailovej komunikácie zo dňa 23.3.2018, čo žalovaný nepoprel. Žalovaný v konaní nepreukázal reklamovanie vád vykonaného diela u žalobcu. Žalovaný nevyužil ani možnosť pravidelne kontrolovať priebeh vykonávania diela podľa § 550 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie uzatvoril, že k neodsúhlaseniu rozsahu prác vykonaných žalobcom zo strany žalovaného došlo svojvoľne, bez dôvodu. Napriek tomu, že žalovaný mal povinnosť dielo prevziať a mal možnosť priebeh jeho vykonávania kontrolovať, odmietol žalobcovi bez relevantného dôvodu potvrdiť rozsah odpracovaných hodín.
17. Žalovanému vznikla povinnosť podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka zaplatiť žalobcovi cenu vykonaného diela, ktorú nesplnil. Ustanovenia čl. VI. bod 2 a 3 zmluvy o dielo vyhodnotil súd prvej inštancie ako neplatné z dôvodu, že nebolo skutočnou vôľou žalobcu a žalovaného po vykonaní diela odovzdávať dielo dohodnutým formálnym postupom. Podľa čl. VI. bod 1 zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť cenu diela, ak je riadne a včas dokončené, k čomu podľa zistení súdu prvej inštancie došlo.
18. Pri stanovení rozsahu žalobcovej povinnosti na plnenie vychádzal súd prvej inštancie z dohody v čl. IV bod 1 zmluvy, podľa ktorej bola dohodnutá odmena za vykonanie diela v rozsahu 13 eur za jednu hodinu. Uvedená dohoda medzi stranami sporná nebola. Pri určení rozsahu odpracovaného času súd vychádzal z faktúr zo dňa 1.3.2018 a zo dňa 28.3.2018. Žalobca odpracoval 143 a pol hodiny za obdobie od 5.2. do 28.2.2018 143, čo zodpovedá odmene vo výške 1 865,50 eur. Za obdobie od 1.3. do 10.3.2018 žalobca odpracoval 76 a pol hodiny, čo zodpovedá odmene vo výške 1 033,50 eur. Ak si žalobca uplatnil vo faktúre č. 18002 odmenu vo výške 2 238,60 eur a vo faktúre č. 18003 odmenu vo výške 1 240,20 eur. Dôvod na uplatnenie ceny v týchto výškach žalobca nepreukázal. Žalobca si uplatnil popri dohodnutej odmene aj daň z pridanej hodnoty, zo zmluvy mu však taká možnosť nevyplýva. Žalovaný sa v zmluve o dielo zo dňa 4.1.2018 popri odmene 13 eur za hodinu práce nezaviazal nahradiť žalobcovi aj daň z pridanej hodnoty z dohodnutej odmeny. Preto žalobca preukázal len nárok na zaplatenie sumy 2 899 eur (1 865,50 eur + 1 033,50 eur). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi na istine len sumu 2 899 eur a vo zvyšku uplatnenej istiny žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie).
19. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť cenu diela včas a s jej splnením sa dostal do omeškania. Žalobcovi patrí popri istine vo výške 2 899 eur aj úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmluve o dielo zmluvné strany úrok z omeškania nedohodli. Žalovaný mal povinnosť plniť do 20 dní od doručenia faktúry. Žalobca nepreukázal (ani netvrdil), kedy predmetné faktúry žalovanému doručil, hoci lehota na plnenie mu mala začať plynúť až doručením faktúr. Z vrátenia faktúry zo dňa 9.4.2018 nepochybne vyplynulo, že 9.4.2018 žalovaný faktúry k dispozícii mal. V omeškaní tak nemôže byť neskôr ako 30.4.2018 (po uplynutí 20 dní). Skutočnosť, že by bol v omeškaní skôr, mal v konaní preukázať žalobca, avšak ju nepreukázal. Preto mal súd prvej inštancie zato, že žalobcovi je možné priznať úrok z omeškania z oboch fakturovaných súm až od 30.4.2018. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania potom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie).
20. K argumentácii žalovaného, že žalobca nemá nárok na uplatnenie ceny diela pre nedodanie stavebného (montážneho) denníka, súd prvej inštancie uviedol, že viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v predchádzajúcom konaní a po doplnení dokazovania revidoval svoj názor o predčasnom uplatnení nároku žalobcom. Odsúhlasenie správnosti záznamov v montážnom (stavebnom) denníku a odsúhlasenie výkazu rozsahu prác objednávateľom alebo ním poverenou osobou mali byť podľa čl. V bod 1 zmluvy o dielo podmienkami vystavenia faktúry zhotoviteľom. Strany pritom na pojednávaní uviedli, že neboli ich skutočnou vôľou odsúhlasovať rozsah vykonaných prác (formálne odovzdávať dielo). Jedinou podmienkou vystavenia faktúry raz mesačne zostalo odsúhlasenie správnosti záznamov v montážnom (stavebnom) denníku.
21. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o dielo neobsahuje špecifikáciu náležitostí montážneho (stavebného) denníka ani formu jeho vedenia. Žalobca tvrdil, že žalovaný ani na jeho viaceré výzvy neuviedol, ako má montážny (stavebný) denník vyzerať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ho viedol spolu s O. S., s ktorým vykonával zadanú prácu spoločne ako dvojica a viedli ho podľa vlastného uváženia. Fotodokumentácia s popismi časov a vyhotovovanými prácami sa nachádza aj v spise (č.l. 30 až 48) a z nej vyplynulo vykonávanie prác 19.2.2018, 20.2.2018, 21.2.2018, 22.2.2018, 23.2.2018, 24.2.2018, 26.02.2018, 27.02.2018, 28.02.2018, 1.3.2018, 2.3.2018, 3.3.2018, 5.3.2018, 06.03.2018, 07.03.2018, 08.03.2018, 09.03.2018, 10.03.2018. Žalovaný sa vyjadril, že túto fotodokumentáciu videl ešte pred podaním žaloby (fotky mu boli zaslané na e-mail), ale podľa neho nejde o montážny (stavebný) denník podľa jeho predstáv. Za takýchto okolností žalovaný mohol sám neposkytnutím súčinnosti žalobcovi a neodsúhlasením denníka (aj bez akéhokoľvek dôvodu) zmariť možnosť žalobcu uplatniť si u neho cenu zhotoveného diela. Takéto dojednanie nemôže požívať ochranu s poukazom na § 265 Obchodného zákonníka. Je spravodlivé a súladné s uvedenou zásadou, ak ten, kto poskytne druhému plnenie, dostane za toto svoje plnenie protiplnenie. Nemožno hodnotiť ako spravodlivé, ak toto protiplnenie má byť viazané na splnenie podmienky, ktorej splnenie v podstate zhotoviteľ nemôže ovplyvniť a ktorej splnenie je výlučne na objednávateľovi. Žalobcovi zmluva nestanovovala, ako majú vyzerať záznamy v montážnom (stavebnom) denníku a žalovanému naopak stanovovala odsúhlasovať ich správnosť (hoci definované neboli) ako podmienku pre vystavenie faktúr žalobcom. Keďže táto podmienka umožňuje žalovanému aj bez akéhokoľvek primeraného dôvodu zmariť možnosť uplatnenia ceny už zhotoveného diela žalobcom len na základe vlastnej vôle, bez dostatočne a jasne definovaných pravidiel, súd prvej inštancie vyhodnotil túto podmienku ako rozpornú so zásadou poctivého obchodného styku, preto nepožíva právnu ochranu. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na čl. XI zmluvy o dielo, podľa ktorého bolo možné zmluvu meniť len písomne. Žalovaný teda nemohol dodatočne požadovať predloženie montážneho (stavebného) denníka s ním definovanou formou a s ním definovaným obsahom, pretože dojednanie tejto formy a tohto obsahu nebolo súčasťou písomnej zmluvy, ani nebolo do zmluvy jej stranami písomne doplnené. Je potrebné dodať, že ani vzorový denník od svedka S. N. nemôže nahradiť zmluvné dojednanie v zmluve o dielo o jeho forme a obsahu.
22. Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca dielo podľa pokynov žalovaného riadne vykonal a s vykonaným dielom mu umožnil reálne nakladať. Cenu diela si uplatnil v súlade so zmluvnými dojednaniami vystavenými faktúrami, pričom žalovaný nepreukázal, že by namietal splnenie povinnosti vykonať dielo v požadovanej kvalite. Žalovaný cenu diela napriek doručeniu faktúr ani len sčasti nezaplatil, pričom podmienka, že žalobca mohol vystaviť faktúru len po odsúhlasení montážneho (stavebného) denníka žalovaným, nepožíva právnu ochranu, pretože je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnený nárok do výšky zodpovedajúcej súčinu dohodnutej odmeny 13 eur za jednu hodinu práce a počtu hodín vyčíslených vo vystavených faktúrach (143,5 a 79,5), spolu so zákonným úrokom z omeškania.
23. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a predchádzajúceho odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a podľa § 396 ods. 1 až ods. 3 CSP. Rozhodnutie o trovách konania súd rozdelil podľa jednotlivých fáz konania. Rozhodoval zvlášť o nároku na náhradu trov konania v prvej inštancii a zvlášť o náhrade trov odvolacieho konania. Takýto postup je aj v súlade so súdnou praxou a je ústavne aprobovaný (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 453/2019). O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v časti predmetu konania úspešný a v časti predmetu konania neúspešný, pričom pomer jeho procesného úspechu a procesného neúspechu bol 83,33 % ku 16,67 % v jeho prospech. Žalobou sa domáhal priznania sumy 3 478,80 eur s príslušenstvom a súd mu priznal sumu 2 899 eur s príslušenstvom. Žalobca bol teda úspešný v rozsahu 83,33 % (2 899 / 3 478,8) a žalovaný v rozsahu 16,67 % (579,8 / 3 478,8). Čistý procesný úspech úspešnejšieho žalobcu predstavuje po odpočítaní procesného neúspechu 66,66 % (83,33 - 16,67). V odvolacom konaní bol žalobca v plnom rozsahu procesne úspešný, preto mu súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.
24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým podľa obsahu odvolania napadol rozsudok vo výroku I. čo do veci samej a vo výrokoch III. a IV. čo do nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP založil na tvrdení, že na základe vykonaných dôkazov, najmä výsluchov strán sporu, dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že došlo k vykonaniu diela. Žalovaný si bol vedomý, že súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní skutkového stavu z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/67/2019-143, ktorým bol viazaný. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie o tom, že žalobca vykonal pre žalovaného prácu podľa jeho pokynov, dielo vykonával a riadne zhotovil, pričom vychádzal z toho, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by žalobca prácu podľa pokynov žalovaného nevykonal, odporuje vykonanému dokazovaniu. Žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, že uplatnený nárok v rozsahu odpracovaných hodín je podložený konkrétnou dokumentáciou o vykonaní prác na diele. Tvrdenie žalobcu, že pre žalovaného vykonával práce na diele nemožno stotožňovať s vykonaním diela. Žalovaný nepotvrdil, že došlo k vykonaniu diela, naopak jednotlivé práce na diele boli vykonávané nekvalitne a žalobca nebol dostatočne kvalifikovaný na výkon takýchto prác. Žalovaný mohol vykonanie diela ako celku reálne posúdiť až predložením stavebného (montážneho) denníka, resp. príslušnej dokumentácie. Žalovaný sa nestotožnil so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že mal vždy možnosť s dielom nakladať po vykonaní zadanej práce. Pokiaľ vykonanie diela nevyplývalo zo žiadnych iných dôkazných prostriedkov a žalobca nesplnil povinnosť dodať žalobcovi montážny denník, nemohlo dôjsť k odsúhlaseniu odpracovaných hodín žalobcom, nakoľko žalovaný nemal vedomosť o tom, či dielo, resp. konkrétne práce boli na diele vykonané. Súd prvej inštancie oprel svoje skutkové zistenia o výsluch svedka Romana S. za stavu, že práve tento svedok žaloval žalovaného v obdobnej veci. Takýto výsluch nemožno považovať za dôveryhodný, pokiaľ neexistujú ďalšie dôkazné prostriedky potvrdzujúce výsluch tohto svedka. Za nesprávne považoval žalovaný aj skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že po doručení faktúr ani výslovne nespochybnil rozsah žalobcom uplatneného času stráveného vykonávaním diela. Uvedené skutkové zistenie nevyplýva z výsluchov strán sporu. Vrátenie faktúry žalovaným žalobcovi ako predčasne uplatnené bez dodania príslušných dokladov (stavebného denníka) nemožno považovať, že žalovaný akceptoval uplatnenú sumu zodpovedajúcu počtu normohodín, ktoré žalobca strávil vykonávaním diela. Z konania a z následných tvrdení žalovaného nepochybne vyplýva, že žalovaný rozporoval uplatnený nárok v celosti vrátane výšky uplatneného nároku. Dôkazné bremeno v sporovom konaní o uplatnenom nároku nesie žalobca. K skutkovému zistenie súdu prvej inštancie, že žalovaný nevyužil ani možnosť pravidelne kontrolovať priebeh vykonávania diela podľa § 550 Obchodného zákonníka, žalovaný uviedol, že vzhľadom na veľkosť stavby nebolo možné z jeho strany denne kontrolovať všetkých 15 subdodávateľov, pretože mal aj iné povinnosti a oprávnenie podľa citovaného ustanovenia nahradil povinnosťou predložiť stavebný denník ako podklad k fakturácii.
25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP založil žalovaný na tvrdení o správnom použití právnych noriem, ktoré však súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a aplikoval na daný prípad. S poukazom na dojednanie v čl. II., IV. ods. 1, V. ods. 1, VI. ods. 1a čl. IX. zmluvy o dielo, keď nešlo len o montáže, ale aj o demontáže a opätovné montovanie z dôvodu zmien v projektoch (naviac práce), vykonával žalobca skôr naviac práce, preto žalovaný požadoval predloženie stavebného denníka na kontrolu, či tieto práce žalobca vykonal. Podstatnou skutočnosťou je, že predmetom diela nebolo zhotovenia diela ako celku, ale vykonanie čiastkových montážnych prác na jednotlivých etapách diela ako celku. Žalobca pracoval tam, kde bolo potrebné vykonať určité montážne práce, teda na jednom mieste mohol byť na stavbe jeden, maximálne dva dni. Z tohto dôvodu si strany dohodli povinnosť vyplývajúcu z čl. IX. ods. 5 v spojení s čl. V. ods. 1 zmluvy o dielo viesť montážny denník ako podklad pre vystavenie faktúry a jej následné zaplatenie. Pokiaľ by bol žalovaný aj toho názoru, že neodsúhlasenie záznamov v stavebnom denníku nemôže byť dôvodom na nezaplatenie ceny za dielo, potom do 19.2.2018 nepredložil žalobca žiadny stavebný denník a v tomto rozsahu je jeho nárok nepreukázaný. Fotografie predložené svedkom S. nemožno považovať za stavebný denník. Žalobca tým, že neviedol stavebný denník sám porušil zmluvné povinnosti a bez zavinenia žalovaného spôsobil neuhradenie ceny za dielo, nakoľko faktúry doložil predčasne a tým aj nárok uplatnil predčasne v rozpore so zmluvou o dielo. Podstatnou skutočnosťou, aj vzhľadom na závery Krajského súdu v Trenčíne v uznesení č.k. 16Cob/67/2019-143 zo dňa 31.8.2020, je posúdenie, či dielo bolo vykonané a odovzdané. Žalovaný bol toho názoru, že dielo nebolo vykonané v rozsahu uplatnenom žalobou, pričom tento rozsah môže byť preukázaný dokladmi predloženými žalobcom. Podmienkou pre odovzdanie diela bolo iba predloženie montážneho denníka. Pri odovzdaní diela nemali zmluvné strany záujem postupovať podľa čl. VI. ods. 2 a 3 zmluvy o dielo. Za nedôvodnú považoval žalovaný aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka. Žalovaný
dôvodne požadoval od žalobcu to, na čom sa zmluvne dohodli, pričom nešlo o podmienky, ktoré žalobca ako zhotoviteľ nemohol ovplyvniť. Pokiaľ by si žalobca plnil povinnosti zo zmluvy o dielo, nemal by žalovaný dôvod pochybovať o rozsahu uplatneného nároku. Povinnosť predloženia určitých dokladov je v obchodnom styku bežná, najmä v stavebníctve. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dielo bolo vykonané a odovzdané žalobcovi.
26. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol v plnom rozsahu.
27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného (§ 373 ods. 3 CSP) považoval odvolanie za nedôvodné bez naplnenia uplatnených odvolacích dôvodov. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
28. K doručenému vyjadreniu žalobcu nepodal žalovaný ďalšie vyjadrenie (§ 374 ods. 1 CSP).
29. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
30. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý výrok I. v časti čo do veci samej a napadnuté výroky III. a IV. čo do nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania (konanie o odvolaní doručenom súdu dňa 29.5.2019) rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
31. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
32. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka žalobe o splnenie peňažnej povinnosti čiastočne vo výroku I. vyhovel a žalobcovi ako strane sporu priznal proti žalovanému nárok náhradu trov prvoinštančného konania a predchádzajúceho odvolacieho konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.
33. Súd prvej inštancie postupoval v ďalšom konaní dôsledne podľa právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení č.k. 16Cob/67/2019-143 zo dňa 31.8.2020, ktorým bol zrušený predchádzajúci (prvý v poradí) rozsudok okresného súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Na pojednávaní dňa 8.9.2021 súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým vyzval strany sporu na uvedenie ďalších skutkových tvrdení a na predloženie dôkazov o svojich tvrdeniach, pričom súd prvej inštancie konkretizoval skutočnosti a
okolnosti, ktorých spornosť bolo potrebné odstrániť. V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu (odsek 34. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia) doplnil súd prvej inštancie dokazovanie výsluchom strán sporu, žalobcu a žalovaného, s dôrazom na odstránenie konkretizovanej spornosti na pojednávaní dňa 15.11.2021. Podrobný obsah výpovedí žalobcu a žalovaného uviedol súd prvej inštancie v odseku 26. odôvodnenia rozsudku.
34. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza :
35. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi priznal a žalobe čiastočne vyhovel (výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie). Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.
36. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
37. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
38. V súlade s povinnosťou odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 CSP vyhodnotil odvolací súd podstatné tvrdenia žalovaného, ktorými odôvodňoval uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, ako neopodstatnené bez vplyvu na vecnú správnosť výroku I. odvolaním napadnutého rozsudku týchto dôvodov :
39. Žalovaný namietal skutkové zistenia súdu prvej inštancie o tom, 1/ že žalobca vykonal pre žalovaného prácu podľa jeho pokynov, dielo vykonával a riadne zhotovil, 2/ že žalovaný mal vždy možnosť s dielom nakladať po vykonaní zadanej práce a 3/ že po doručení faktúr žalovaný ani výslovne nespochybnil rozsah žalobcom uplatneného času stráveného vykonávaním diela z dôvodov, ktoré sú uvedené v odsekoch 24. a 25. odôvodnenia tohto rozsudku.
40. Odvolacie námietky a tvrdenia žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie založil žalovaný predovšetkým na okolnosti, že žalobca v zmysle zmluvných podmienok nesplnil povinnosť dodať žalovanému montážny denník ako konkrétnu dokumentáciu o vykonaní prác na
diele vrátane rozsahu odsúhlasených odpracovaných hodín, ktoré mali byť podkladom vyúčtovania ceny vykonaného diela vystavením faktúr. Zotrval na tvrdení, že žalobca nepreukázal vykonanie prác a vyúčtovaný rozsah odpracovaných hodín. Vychádzajúc z obsahu odvolacích tvrdení žalovaného a odvolacích tvrdení žalovaného v predchádzajúcom odvolacom konaní (odsek 13. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia), dospel odvolací súd k názoru, že tvrdenia žalovaného v oboch odvolacích konaniach sú totožné.
41. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení č.k. 16Cob/67/2019-143 zo dňa 31.8.2020 preskúmaval skutkové zistenia súdu prvej inštancie z dokazovania vykonaného listinami (§ 204 CSP) a výsluchom strán sporu (§ 195 ods. 1 CSP). Tieto skutkové zistenia odvolací súd v odsekoch 14. - 16., 25. - 27. a čiastočne v odsekoch 31. a 32. odôvodnenia predmetného uznesenia konštatoval a hodnotil. V tomto odvolacom konaní odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na dôkazy z listín a ich hodnotenie, pretože vo vzťahu k ním nedošlo k žiadnym skutkovým zmenám, ku ktorým by bolo potrebné v tomto odvolacom konaní pri hodnotení skutkového stavu prihliadať.
42. V súvislosti so skutkovými zisteniami a ich hodnotením považuje odvolací súd za potrebné opätovne zdôrazniť, že zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 4.1.2018 v písomnej forme obsahuje základné, zákonom vyžadované podstatné časti (náležitosti) v článkoch I. bod 1. - 3. a IV. zmluvy, existencia ktorých zakladá názor, že táto zmluva je platným dvojstranným právnym úkonom (odsek 23. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia). V súlade s článkom IV. zmluvy si zmluvné strany dohodli cenu za dielo, ktorá sa stanoví podľa počtu hodín potrebných na realizáciu diela tak, že za montáž vzduchotechnických zariadení a potrubia podľa výkresovej dokumentácie a pri plnení technických výkonových noriem montáže patrí žalobcovi za hodinu práce 13 eur. Takto dohodnutý spôsob určenia ceny zodpovedá právnej úprave podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka. Faktúrami č. 18002 a č. 18002 žalobca vyúčtoval cenu 13 eur/hodina za odpracované hodiny montáže vzduchotechniky, čo zodpovedá zmluvnému spôsobu určenia ceny diela (odsek 26. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia). Z dojednania podľa článku V. prvá veta zmluvy vyplýva, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi dohodnutú cenu na základe ním vystavenej a doručenej faktúry, ktorá bude vystavená úplne a správne. V súlade s týmto dojednaním vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť cenu diela po doručení faktúry vystavenej žalobcom. Dojednanie článku V. druhá veta zmluvy nie je dojednaním, na základe ktorého vznikla žalobcovi povinnosť k faktúre priložiť odsúhlasený výkaz rozsahu prác objednávateľom, alebo ním poverenou osobou a odsúhlasenia správnosti záznamov v montážnom (stavenom) denníku. Toto dojednanie určuje podmienky, kedy môže žalobca faktúru ako podklad pre zaplatenie ceny vystaviť (odsek 27. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia). Povinnosť žalobcu viesť denne riadne montážny(stavebný) denník o priebehu prác na diele a tento na požiadanie žalovaného vydať k nahliadnutiu na kontrolu vyplýva z článku IX. bod 5. zmluvy. Z obsahu jednotlivých dojednaní zmluvy o dielo, najmä z citovaného dojednania, nevyplýva forma montážneho (stavebného) denníka ani rozsah a obsah údajov, ktoré by mali konkretizovať každodenný priebeh prác. Žalobca mal povinnosť vydať montážny (stavebný) denník žalovanému za účelom kontroly len na požiadanie žalovaného a zároveň mal so žalovaným pre účely vystavenia faktúry na platenie ceny diela, príp. jeho zhotovenej časti, odsúhlasovať správnosť záznamov v tomto denníku (odsek 28. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia). Obsah článku I. bod. 1., bod. 4., článku IV. , článku V. bod 1. a 2., článku VI. bod 1. a článku IX. bod 5. zmluvy dáva skutkový a právny dôvod na určenie, kedy vznikol žalobcovi nárok na cenu za vykonanie diela (§ 548 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka) a zároveň na určenie vzájomného vzťahu medzi vznikom nároku na cenu za vykonanie diela na strane žalobcu a povinnosťou, ktorú mal žalovaný podľa článku V. bod 1 prvá veta zmluvy o dielo (odsek 32. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia). 43. Odvolací súd sa oboznámil s výpoveďami žalobcu a žalovaného (konfrontácia strán sporu) na pojednávaní dňa 15.11.2021, ktorými doplnil súd prvej inštancie dokazovanie, následne aj vo vzájomných súvislostiach s výpoveďou strán sporu v predchádzajúcom konaní v spojení so skutkovými zisteniami zistenými výpoveďou svedka O. S. a s dôkazmi vyplývajúcimi z obsahu listín. Skutkové tvrdenia žalobcu a žalovaného zistené ich výsluchom na pojednávaní dňa 15.11.2021 zodpovedajú odseku 26. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Výpovede žalobcu a žalovaného, v rámci ktorých strany sporu prostredníctvom právnych zástupcov využili vzájomnú možnosť kladenia otázok, sa týkali predovšetkým odstránenia spornosti skutkových okolností o priebehu samotnej realizácie zmluvných vzťahov, plnenia práv a povinností podľa ich obsahu, ktorý vyplýval jednak zo zmluvy o dielo a jednak zo skutočnosti existujúcej v konkrétnom čase vykonávania predmetu diela v dohodnutom mieste jeho plnenia.
44. Na odstránenie rozporov medzi predmetom zmluvy, ktorým bolo vykonávanie stavebných prác a dokončovacích prác pri montáži vzduchotechnických zariadení a potrubia (článok I. bod 1. zmluvy) a cenou za dielo, ktorá bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami podľa počtu hodín potrebných na realizáciu diela - montáž vzduchotechnických zariadení a potrubia podľa výkresovej dokumentácie a pri plnení technických výkonových noriem montáže za hodinu práce 13 eur (článok IV. bod 1. zmluvy) žalobca vypovedal, že na základe zmluvy mal vykonávať to, čo mu žalovaný vždy ráno zadelil, montáž vzduchotechniky, potrubia, kanálov a dokončovacie práce. Žalovaný potvrdil, že každé ráno dával pokyny na akú časť stavby treba ísť, rovnako potvrdil, že práce vykonané žalobcom v ten ktorý deň nekontroloval denne a za žalobcom išiel v prípade, keď mu jeho nadriadený (pravdepodobne z nemeckej strany p. T.) povedal, na ktorej časti stavby je nejaký problém a ak sa to týkalo žalobcu žalovaný mu zadal ako má problém vyriešiť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové zistenia z výsluchu strán sporu na pojednávaní dňa 15.11.2021, že nebolo vôľou žalobcu ani žalovaného postupovať podľa čl. VI. bod 2 a 3 zmluvy o dielo, podľa ktorých mal žalobca ako zhotoviteľ písomne vyzvať žalovaného ako objednávateľa na prevzatie diela najmenej 5 dní vopred a o odovzdaní diela spísať spoločný zápis, z ktorého mal byť zrejmý stav diela v okamžiku jeho prevzatia žalovaným. Ako správne skutkové zistenie hodnotil odvolací súd aj zistenie, že dielo malo povahu samostatných častí montáže vzduchotechniky a súvisiacich prác na rôznych častiach stavby a žalovaný mal objektívnu možnosť po dennom vykonaní zadaných práce žalobcom (s dôrazom na skutočnosť zadávania pokynov žalovaným na dennej báze) s vykonanými prácami nakladať. 45. Tvrdenie žalovaného, že vykonanie prác na diele nemožno stotožňovať s vykonaním diela smerovalo aj v odvolacom konaní k nesplneniu povinnosti žalobcu podľa čl. IX. bod 5 zmluvy o dielo viesť denne o priebehu prác na diele montážny (stavebný) denník, u ktorého odsúhlasenie správnosti záznamov predstavovalo spolu s odsúhlaseným výkazom rozsahu prác podklad pre možnosť vystaviť faktúru na uplatnenie dohodnutej ceny za vykonané dielo. Z výsluchu strán sporu súd prvej inštancie správne ustálil skutkové zistenie, že medzi žalobcom a žalovaným v čase realizácie diela na dohodnutom mieste plnenia predmetu zmluvy o dielo existovali problémy týkajúce sa formy a spôsobu vedenia montážneho (stavebného) denníka, vrátane fotodokumentácie o priebehu montážnych, dokončovacích a stavebných prác. Odvolací súd už v predchádzajúcom odvolacom konaní poukázal na skutočnosť, že z dojednania podľa článku V. prvá veta zmluvy vyplýva, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi dohodnutú cenu na základe ním vystavenej a doručenej faktúry, ktorá bude vystavená úplne a správne. V súlade s týmto dojednaním vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť cenu diela po doručení faktúry vystavenej žalobcom. Dojednanie článku V. druhá veta zmluvy nie je dojednaním, na základe ktorého vznikla žalobcovi povinnosť k faktúre priložiť odsúhlasený výkaz rozsahu prác objednávateľom, alebo ním poverenou osobou a odsúhlasenia správnosti záznamov v montážnom (stavenom) denníku. Toto dojednanie určuje podmienky, kedy môže žalobca faktúru ako podklad pre zaplatenie ceny vystaviť (odsek 27. zrušujúceho uznesenia). Taktiež sa zaoberal skutočnosťou, že z obsahu jednotlivých dojednaní zmluvy o dielo nevyplýva forma montážneho (stavebného) denníka ani rozsah a obsah údajov, ktoré by mali konkretizovať každodenný priebeh prác. Žalobca mal povinnosť vydať montážny (stavebný) denník žalovanému za účelom kontroly len na požiadanie žalovaného a zároveň mal so žalovaným pre účely vystavenia faktúry na platenie ceny diela, príp. jeho zhotovenej časti, odsúhlasovať správnosť záznamov v tomto denníku (odsek 28. zrušujúceho uznesenia). Podmienkou na vystavenie faktúry nebolo odovzdanie montážneho (stavebného) denníka žalobcom žalovanému, ale odsúhlasenie správnosti záznamov v montážnom (stavebnom) denníku a odsúhlasenie výkazu rozsahu prác žalovaným (odsek 30. zrušujúceho uznesenia).
46. Súd prvej inštancie dôsledne sa riadiac právnymi názormi odvolacieho súdu po doplnení dokazovania správne ustálil, že žalobca viedol montážny (stavebný) denník spolu s O. S., s ktorým vykonával prácu spoločne vo dvojici a tento bol zaslaný žalovanému spolu s fotodokumentáciou. Žalovaný postupom podľa § 151 ods. 2 CSP nepoprel tvrdenia žalobcu, že bol viackrát žalobcom vyzvaný na odsúhlasenie spôsobu vedenia tohto denníka aj na odsúhlasenie rozsahu odpracovaných hodín, pričom neuviedol proti tomuto tvrdeniu žiadne vlastné tvrdenia ako skutkový dôvod pre neposkytnutie súčinnosti. Odvolací súd sa splnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 56. odôvodnenia rozsudku tohto súdu (aplikácia a výklad § 265 Obchodného zákonníka). Odvolacie tvrdenia žalovaného, na ktorých založil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP týkajúce sa skutkového záveru súdu prvej inštancie, že došlo k vykonaniu diela, nie sú spôsobilé v odvolacom konaní tento skutkový záver spochybniť a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi byť podkladom pre jeho zmenu. Pokiaľ aj žalovaný tvrdil, že on sám
ako zhotoviteľ bol povinný viesť montážny (stavebný) denník a vyhotovovať fotodokumentáciu vo vzťahu k objednávateľovi, s ktorým mal uzatvorenú zmluvu o dielo, odvolací súd dáva do pozornosti, že ide o samostatný právny vzťah, ktorého obsahom bol viazaný iba žalovaný. V tomto smere je nutné samostatnosť právnych vzťahov rozlišovať. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalovaného, že žalobca mal podľa zmluvy o dielo povinnosť dodať žalovanému montážny (stavebný) denník. Povinnosť žalobcu tohto obsahu zo zmluvy o dielo nevyplýva. Podkladom pre vystavenie faktúry bolo odsúhlasenie správnosti záznamov v montážnom (stavebnom) denník, ktorý mal žalobca vydať žalovanému na požiadanie (čl. V. bod 1 a čl. IX. bod 5. zmluvy o dielo). Doručenie montážneho (stavebného) denníka prostredníctvom O. S. aj za žalobcu žalovaný nepoprel.
47. Námietku žalovaného o nedôveryhodnosti svedka O. S. z dôvodu, že práve tento svedok žaloval žalovaného v obdobnej veci a jeho výsluch nemožno považovať za dôveryhodný, pokiaľ neexistujú ďalšie dôkazné prostriedky potvrdzujúce výsluch tohto svedka, posúdil odvolací súd ako nedôvodnú. Skutočnosť, že aj svedok O. S. uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za vykonanie diela, nie je v danej skutkovej a procesnej situácii bez ďalšieho dôvodom na spochybnenie vierohodnosti osoby svedka a obsahu výpovede tohto svedka. K vierohodnosti osoby tohto svedka a k obsahu jeho výpovede neboli v konaní pred súdom prvej inštancie zistené také skutočnosti, ktoré by odporovali tvrdeniam žalovaného, najmä v časti problémov o forme a spôsobe vedenia montážneho (stavebného) denníka. M. súd, rovnako ako súd prvej inštancie, posúdil obsah výpovede tohto svedka ako pravdivý a súladný s ostatnými vykonanými dôkazmi. Dôkaz výsluchom tohto svedka vykonal súd prvej inštancie na návrh žalobcu, ktorým žalobca preukazoval dôvodnosť ním opísaných rozhodujúcich skutočností uplatneného peňažného nároku žalobou. V tejto procesnej situácii bola v konaní dôkazná povinnosť na spochybnenie obsahu výpovede svedka na strane žalovaného.
48. Žalovaný namietal skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že mal vždy možnosť s dielom nakladať po vykonaní zadanej práce. Táto námietka žalovaného nie je dôvodná a odporuje jednak charakteru predmetu diela a preukázanej skutočnosti, že žalovaný vydával pokyny žalobcovi na montáž vzduchotechniky, potrubia, kanálov a dokončovacie práce denne a tieto práce predstavovali samostatné časti montáže vzduchotechniky a súvisiacich prác na rôznych častiach stavby. Ich vykonaním žalobca umožnil žalovanému v súlade s § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka s ukončenými/vykonanými časťami montáže vzduchotechniky a súvisiacich prác na rôznych častiach stavby nakladať.
49. Námietka žalovaného týkajúca sa skutkového zistenia súdu prvej inštancie, že žalovaný nevyužil ani možnosť pravidelne kontrolovať priebeh vykonávania diela podľa § 550 Obchodného zákonníka s odôvodnením, že vzhľadom na veľkosť stavby nebolo možné zo strany žalovaného denne kontrolovať všetkých 15 subdodávateľov, pretože žalovaný mal aj iné povinnosti a oprávnenie podľa citovaného ustanovenia nahradil povinnosťou predložiť stavebný denník ako podklad k fakturácii, v odvolacom konaní neobstojí. Ide o subjektívny dôvod ako obrany v spore bez skutkového významu na právne posúdenie žalobou uplatneného nároku.
50. Za nesprávne považoval žalovaný aj skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že po doručení faktúr ani výslovne nespochybnil rozsah žalobcom uplatneného času stráveného vykonávaním diela. Tvrdil, že uvedené skutkové zistenie nevyplýva z výsluchov strán sporu. Podľa jeho názoru vrátenie faktúry žalobcovi ako predčasne uplatnené bez dodania príslušných dokladov (stavebného denníka) nemožno považovať za to, že žalovaný akceptoval uplatnenú sumu zodpovedajúcu počtu normohodín, ktoré žalobca strávil vykonávaním diela. Z konania a z následných tvrdení žalovaného nepochybne vyplýva, že žalovaný rozporoval uplatnený nárok v celosti vrátane výšky uplatneného nároku. Pri posudzovaní dôvodnosti tohto odvolacieho tvrdenia žalovaného vychádzal odvolací súd z podania žalovaného, ktorým vrátil žalobcovi faktúry č. 18002 a č. 18003 pred podaním žaloby z dôvodu, že žalobca nedoručil žalovanému stavebný denník a preto faktúry nepovažoval za relevantné a nemožno s nimi súhlasiť. V súvislosti s týmto podaním súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný svoj nesúhlas s počtom odpracovaných hodín vo vzťahu k tomuto písomnému podaniu vyvodzoval až v priebehu súdneho konania. Odvolací súd posudzoval obsah tohto podania spolu s preukázanými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré sa týkajú obsahu zmluvných práv a povinností vrátane zistenej skutočnej vôle strán pri uzatváraní zmluvy o dielo v písomnej forme, ako aj skutočností, ktoré boli preukázané výsluchom strán sporu, svedka O. S. a z listín, najmä z obsahu faktúr č. 18002 a č. 18003. Po posúdení a po vyhodnotení odvolací súd konštatoval, že pri prejavenej vôli žalovaného (pred začatím konania a v
priebehu konania) absentuje špecifikácia o tom, ktoré hodiny a v ktorých dňoch žalobca neodpracoval. Tvrdenie žalovaného ako strany sporu bolo v tomto smere všeobecné bez možnosti jeho preskúmania.
51. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
52. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku III. a IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).