Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

53Ek/1021/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: AGROCONTRACT Ltd., spol. s r. o., so sídlom Mikuláš 0, 941 35 Dubník, IČO: 31 448 763, zast.: JUDr. Lucia Kolníková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Pri Suchom mlyne 6, 811 04 Bratislava- Staré mesto, IČO: 51 898 276 proti povinnému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C. D., zast. JUDr. Peter Martinkovič, LL.M., advokát, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o vymoženie 24.318,15 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM, so sídlom exekútorského úradu Ku Bratke 3, 934 05 Levice, pod sp. zn.: 306EX 512/20, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.07.2023 takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.07.2023 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.07.2023 n e p r i z n á v a .

III. Súd návrh povinného na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 01.07.2020 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 24.318,15 EUR spolu s príslušenstvom, na základe exekučných titulov - Rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.: -83 zo dňa 15.05.2003, ktorý sa stal právoplatným dňa 18.01.2005 a vykonateľným dňa 21.01.2005, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.: zo dňa 24.11.2004. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

2. Uznesením sp. zn. zo dňa 15.07.2021 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Ako argumenty podaného návrhu povinný uvádzal, že dňa 09.06.2005 vydal OS Nové Zámky poverenie na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku sp. zn. zo dňa 15.05.2003 vydané KS Nitra. Následne OS Nové Zámky Uznesením sp. zn.: -313 zo dňa 22.12.2011 exekúciu v časti 7.758,02 EUR zastavil. Povinný uvádzal, že predmetná exekúcia 306 EX XXX/XX-X vydaná dňa 08.12.2020 je nezákonná a neprípustná. Povinný poukázal na Okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa ods. 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. V Upovedomení o začatí konania sú uvedené trovy konania vo výške 3.747,62 EUR a príslušenstvo vo výške 45.931,32 EUR, čo je v zmysle nezákonné, nakoľko oprávnený nemá pri repodaji nárok na náhradu iných trov ako súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR. Opätovný návrh nebol podaný na základe totožného exekučného titulu, výšky istiny. Exekučný titul rozsudok -83 zo dňa 24.11.2004 neexistuje, taktiež istina vo výške 24.318,15 EUR neexistuje. Pokiaľ

oprávnený v zmysle nemá nárok na náhradu žiadnych trov len súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR, nie je známe z čoho si súdny exekútor vypočítal odmenu vo výške 8.917,80 EUR resp. 17.835,60 EUR. Rozsudok sp. zn. zo dňa 24.11.2004 nie je ani nemôže byť exekučným titulom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa povinného exekúcia 306EX 512/20-U je nezákonná a neprípustná už z dôvodu, že ako exekučný titul mal byť neexistujúci rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 24.11.2004. Nezákonná a neprípustná je aj z dôvodu, že si oprávnený nárokoval ďalšie trovy, na ktoré v zmysle pri repodaji nemá nárok. Uznesením sp. zn. zo dňa 22.07.2022 súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.07.2021 zamietol.

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 09.05.2023 súd v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Ako argumenty podaného návrhu povinný uviedol: že v exekučnom konaní č. , EX 87/05, kde vystupovali totožní účastníci, predmetom ktorej bolo vymoženie istiny 970.293 SKK Okresný súd Nové Zámky dňa 03.03.2005 uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2005 zastavil toto exekučné konanie s odôvodnením, že návrh bol podaný nedôvodne, keďže pohľadávka oprávneného bola aj s príslušenstvom v celej výške povinným uhradená pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Z uznesenia zo dňa 26.04.2005, sp. zn. -47 jednoznačne vyplýva, že exekúcia bola zastavená v celom rozsahu na návrh oprávneného z dôvodu, že v čase iniciovania exekučného konania oprávnený ešte nemal vedomosť o úhrade dlhu. Ako dôkaz povinný predložil Uznesenie -27 a Uznesenie -47, doklad o zaplatení zo dňa 20.01.2005. Z uznesenia OS Banská Bystrica sp. zn. o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie vyplýva, že súčasné exekučné konanie, ktorého zastavenia sa týmto návrhom domáha bolo vedené na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu - tej exekúcie, ktorá mala byť zastavená Oznámením o ukončení starej exekúcie vedenej pod sp. zn. zo dňa 23.05.2020. Podľa povinného je potreba zdôrazniť, že od počiatku ide o vymoženie totožnej pohľadávky. Napriek tomu, že súd v roku 2005 exekučné konanie právoplatne zastavil, nie je zrejmé a ani z jedného listinného podkladu nevyplýva, z akého dôvodu sa začalo viesť konanie EX 470/2005 keď konanie EX 87/2005 bolo právoplatne zastavené.

4. Podaním zo dňa 26.08.2021 povinný podal ďalší návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že stará exekúcia bola vedená u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára pod č.k. EX 470/2005, a to na základe poverenia č. 5404 32398 zo dňa 09.06.2005 vydaného OS Nové Zámky. Z poverenia vydaného dňa 09.06.2005 pod č. 5404 032398 je zrejmé a jasné, že exekučným titulom na vykonanie exekúcie nikdy nebol rozsudok č.k. zo dňa 15.05.2003 vydaný KS Nitra a ani rozsudok č.k. zo dňa 24.11.2004 vydaný NS SR. Na vyššie uvedené rozsudky ako exekučné tituly, na ktoré sa poukazuje v repodaji nebolo dňa 09.06.2005 vydané Okresným súdom Nové Zámky žiadne poverenie č. 5404 032398 na vykonanie exekúcie. Nakoľko sa podal repodaj na exekúciu, ktorá od začiatku bola nezákonná, vedená bez poverenia žiada, aby súd nezákonne vedenú exekúciu zastavil.

5. Podaním zo dňa 26.04.2022 podal povinný ďalší návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že z vyjadrenia súdu oprávnený podal znovu návrh, repodaj na základe totožného a vykonateľného exekučného titulu rozsudku zo dňa 15.05.2003 vydaného KS Nitra a rozsudku zo dňa 24.11.2004 vydaného NS SR, ktorý sa uvádzal v starej exekúcii vedenej E. F. G. pod EX 470/05 poukazujúc na poverenie č. 5404032398 vydané OS Nové Zámky dňa 09.06.2005. Oprávnený podal znovu návrh repodaj na taký rozsudok, ktorý sa nestal vykonateľným exekučným titulom, poverenie na vykonanie takej exekúcie súdom nebolo vydané. Oprávnený poukázal na exekučný titul, ktorý nebol ani v starej exekúcii vykonateľným exekučným titulom a z hľadiska práva v znovu podaní repodaji už absolútne nemôže byť vykonateľným exekučným titulom. V exekúcii vedenej E. F. G. bola exekúcia vedená na základe poverenia č. 5404 032398 zo dňa 09.06.2005. V poverení vydanom OS Nové Zámky je vykonateľným exekučný titulom uznesenie CbOR 18/02 zo dňa 22.03.2005 a nie rozsudok zo dňa 15.05.2003 vydaný Krajský súdom Nitra a ani rozsudok zo dňa 24.11.2004 vydaný NS SR. Rozsudok zo dňa 15.05.2003 a rozsudok zo dňa 24.11.2004, na ktorý poukazuje oprávnený, sa nestali v roku 2005 vykonateľnými exekučnými titulmi a repodaj, čiže znova podanie návrhu sa môže podať len na taký exekučný titul, ktorý zo zákona sa stal vykonateľným, čiže rozsudky mali byť v poverení č. 5404 032398 zo dňa 09.06.2005 vyznačené za vykonateľné, čo sa však nestalo. Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie na vykonanie exekúcie na také exekučné tituly, ktoré zo zákona nikdy nenadobudli vykonateľnosť exekučného titulu a súd zo zákona takúto exekúciu

musí zastaviť. Dôkazom o tom, že vykonateľnými exekučnými titulmi nie sú rozsudky, ktoré v repodaji uvádza oprávnený je poverenie č. 5404 032398 vydané súdom zo dňa 09.06.2005, na ktoré poukázal i súdny exekútor Mgr. Cipár a z čoho jednoznačne vyplýva, že viedol exekúciu na rozhodnutie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť exekučného titulu, exekúciu viedol nezákonne a neoprávnene. Súd na návrh oprávneného v repodaji vydal poverenie na vykonanie exekúcie na také rozsudky, ktoré sa nikdy nestali vykonateľnými exekučnými titulmi.

6. Uznesením sp. zn. zo dňa 25.07.2023 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 26.08.2021 a zo dňa 26.04.2022 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Oprávnenému voči povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatoval, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že návrhy povinného na zastavenie exekúcie, doručené na exekútorský úrad dňa 30.08.2021 a druhý 02.05.2022 sú v poradí ďalšími návrhmi povinného na zastavenie exekúcie. K danému súd považoval za potrebné uviesť, že povinný môže podať v priebehu konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, avšak platí, že právne skutočnosti, resp. dôvody na zastavenie exekúcie musí povinný uplatniť včas. Pravidlom včasného uplatnenia skutočností pri ďalších podaných návrhoch je, že v poradí druhom a ďalšom podanom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie; takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. Ide o tzv. koncentračnú zásadu exekučného konania, ktorá sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, a to v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol povinný uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady vyjadrenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď by tu dôvod na zastavenie exekúcie bol (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). V tomto smere tiež súd dal do pozornosti, že koncentračná zásada exekučného konania bola už viackrát uznaná a akceptovaná aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR (napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 09. 03. 2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 16. 03. 2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 01. 06. 2022). Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhoch na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd návrhy povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodné zamietol. Súd dal povinnému do pozornosti ustanovenie § 61l ods. 3 druhá veta, v ktorom je vyjadrené taktiež významné pravidlo vychádzajúce z koncentračnej zásady a síce, že ak súd návrhy na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrhy boli podané oneskorene i keď tu taký dôvod je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. Ide o tzv. žalobu z „lepšieho práva“, ktorá má za cieľ odstrániť napätie medzi požiadavkami hmotného a procesného práva.

7. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že povinný sa opakovanými návrhmi na zastavenie konania domáhal zastavenia prebiehajúceho exekučného konania z dôvodov, že vymáhaná pohľadávka už neexistuje, pretože vymáhaný dlh bol v celom rozsahu zaplatený. V jednotlivých návrhoch na zastavenie exekučného konania, povinný predložil viaceré listinné dôkazy o tom, že vymáhaný dlh už bol uhradený. Povinný podáva touto

cestou sťažnosť voči Uzneseniu, ktorým boli zamietnuté návrhy na zastavenie exekúcie podané dňa 26.08.2021 a dňa 26.04.2022. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom naposledy v decembri 2022 povinný doložil viaceré listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že vymáhaná suma bola uhradená a exekúcia zastavená. Dodatočne sa podarilo povinnému nájsť doma aj kópiu potvrdenia o úhrade vymáhaného dlhu, čo povinný doložil do konania. Vyššia súdna úradníčka pri vyhodnocovaní jednotlivých návrhov sa riadila literou zákona, pričom žiadosti zamietla rýdzo z procesného dôvodu, a to potreby rešpektovať koncentračnú zásadu, pričom odkázala na ust. § 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku. V zmysle tohto ustanovenia by mohol povinný následne žalobou sa domáhať vrátenia plnenia voči oprávnenému. Takýto postup síce môže byť rigorózne vzaté zákonný, no v skutočnosti významným spôsobom ohrozuje povinného výkonom exekúcie predajom bytu – v ktorom povinný žije. Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že výkonom exekúcie, a teda predajom nehnuteľnosti, proces ktorého už začal, keďže došlo k obhliadke nehnuteľnosti za účelom stanovenia jej všeobecnej hodnoty, by došlo k ohrozeniu bytovej otázky povinného a to len z dôvodu procesnej formality – nedodržania zásady koncentrácie. Javí sa ako neprimerane prísne nezaoberať sa argumentmi o nedôvodnosti podstaty exekučného konania len z dôvodu procesnej koncentrácie. Do konania boli doložené podklady, ktoré preukazujú, že vymáhaný dlh bol uhradený. Žiaľ VSÚ sa s týmito dôvodmi vôbec nezaoberala, pretože považovala za postačujúce poukázať na nedodržanie zásady koncentrácie, ktorá ale podľa jeho názoru nemôže mať prednosť pred skúmaním samotnej podstaty dôvodnosti exekučného konania. Inak povedané, ak aj v neskoršom štádiu povinný preukáže, že dlh bol uhradený, súd by sa mal zaoberať dôvodnosťou trvania ďalšieho exekučného konania a nezamietať žiadosť len z procesných dôvodov, zvlášť ak tým reálne hrozí povinnému škoda. Je potrebné zdôrazniť, že od počiatku, t.j. od roku 2005 doposiaľ ide o vymoženie totožnej pohľadávky. Napriek tomu, že súd v roku 2005 exekučné konanie právoplatne zastavil, nie je zrejmé a ani z jedného listinného podkladu nevyplýva, z akého dôvodu sa začalo viesť konanie EX 470/2005, keď konanie EX 87/2005 bolo právoplatne zastavené. Povinný do konania predložil aj potvrdenie o úhrade dlhu, ktoré predložil síce v neskoršom štádiu konania, ale len z dôvodu, že ho nemal k dispozícii včas. Navyše poverenie, na základe, ktorého sa začalo exekučné konanie EX 470/2005 sa týka exekučného titulu CbOR 18/02 zo dňa 22.03.2005, avšak toto zjavne nemôže byť správny exekučný titul, keďže sa jedná o rozhodnutie o vymenovaní likvidátora spoločnosti AGROCONTRACT Ltd., spol. s r.o. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať toto exekučné konanie v žiadnom prípade za zákonné, a preto nie je možné považovať za zákonné aj nadväzujúce súčasné exekučné konanie. Upovedomenie o začatí exekúcie EX 470/2005-19, ktoré bolo zastavené ex offo v súlade so bolo vydané na základe poverenia, ktoré sa ale netýka poverenia na vykonanie exekúcie z exekučného titulu, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť istinu s príslušenstvom, ale týka sa uznesenia, ktorým sa len zrušila obchodná spoločnosť AGROCONTRACT Ltd., spol. s.r.o. s likvidáciou, a bol vymenovaný likvidátor. Inak povedané, nejde o exekučný titul – rozsudok z 15.05.2003, ale o uznesenie z 22.03.2005. Povinnému sa táto situácia nejaví ako náhoda, práve naopak. V každom prípade, súčasne vedená exekúcia, je pokračovaním starej exekúcie, tej vedenej pod č. EX 470/2005, na základe poverenia, ktoré nebolo vydané na vykonateľný rozsudok, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť dlh. Gro tejto argumentácie s prílohami a dôkazmi, na ktoré povinný odkazuje sú doložené v súdnom spise, a preto žiada, aby sa nimi súd riadne zaoberal, pretože tvoria podklad k súčasnému exekučnému konaniu. Záverom poukázal na to, že zmyslom súdnej ochrany je poskytnúť účastníkom konania právnu ochranu ich subjektívnych práv, a to nielen ex post, ale aj preventívne, ak hrozí zásah a vznik ujmy do týchto práv. Keďže spoločnosť oprávneného je v likvidácii, v prípade výkonu exekúcie predajom bytu, by sa povinný dostal do situácie, kedy by si síce právne mal možnosť sa domáhať svojich práv v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, avšak prakticky by jeho vymožiteľnosť bola blízka nule, navyše by hrozilo niekoľkoročné súdne konanie, ktoré určite nemôže byť efektívnym riešením pre povinného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhol, aby súd rozhodol tak, že napádané uznesenie vyššej súdnej úradníčky zruší a rozhodne o sťažnosti tak, že exekučné konanie v celom rozsahu zastaví.

8. Oprávnený sa k sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za zákonné a vecne správne. Nemožno považovať rešpektovanie koncentračnej zásady za neprimerane prísne. Povinnému totiž zákon priznáva v prípade oneskorene podaného návrhu, ktorý by bol dôvodný, oprávnenie v takomto prípade domáhať sa vrátenia plnenia žalobou voči oprávnenému. Nad rámec uvedeného oprávnený uviedol, že dôvod na zastavenie exekúcie (v prípade včasného podania návrhu povinným) nie je daný. Poukázal na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu v Nových Zámkoch sp. zn. z 25.08.2005, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 28.04.2006. V tomto rozhodnutí sa už súd zaoberal argumentmi a

dôkazmi povinného o údajnej neexistencii vymáhanej pohľadávky. Vyslovil v ňom jednoznačný právny názor, že povinný žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by došlo k zániku jeho dlhu voči oprávnenému: „Súd dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné... súd považuje vo vzťahu k tejto exekúcii úkony jedného z konateľov oprávneného H. E. za neúčinné. H. E. totiž za oprávneného uznal dlh voči povinnému v rozsahu 2 890 000,- Sk, čo bolo spísané vo forme notárskej zápisnice notárky JUDr. Ireny Bošanskej so sídlom Bratislava, Budatínska 1, N 10/2005 Nz 2285/2005 NCRIs 2229/2005 zo dňa 19.1.2005. Následne dňa 27.1.2005 H. E. za oprávneného uzatvoril s povinným dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorenú podľa , keď malo dôjsť k vzájomnému započítaniu vo výške 1 374 084,- Sk a to pohľadávky oprávneného priznanej vyššie uvedeným exekučným titulom a pohľadávky povinného priznanej vyššie uvedenou notárskou zápisnicou. Ide o zjavnú kolíziu záujmov oprávneného ako obchodnej spoločnosti a dvoch jej konateľov ako fyzických osôb, ktoré majú povinnosť realizovať peňažné plnenie pre oprávneného na základe jedného vykonateľného exekučného titulu. V dôsledku toho súd nemôže prihliadnuť na úkony, ktoré za oprávneného vykonal H. E. a ktorými sú vyššie uvedená notárska zápisnica zo dňa 19.1.2005 a dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 27.1.2005. Povinný žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by medzičasom došlo k zániku jeho dlhu voči oprávnenému, niektorým zo zákonných spôsobov, prípadne, že by uviedol existenciu skutočností uvedených v Exekučného poriadku...“

9. Súdny exekútor sa k sťažnosti povinného vyjadril, pričom uviedol nasledovné: V exekučnom konaní 306 EX 512/2020 došlo k obhliadke nehnuteľnosti na základe upovedomenia o čase a mieste oceňovania, ktoré bolo riadne doručené povinnému dňa 28.04.2023, avšak v daný deň, kedy za prítomnosti znalca a zamestnanca exekútorského úradu bola vykonaná návšteva povinného za účelom oceňovania nehnuteľnosti ju tento odmietol sprístupniť a tým neumožnil súdnemu znalcovi vykonať obhliadku za účelom vypracovania znaleckého posudku. S otázkou úhrady vymáhanej pohľadávky sa vysporiadal Okresný súd Nové Zámky v texte odôvodnenia uznesenia zo dňa 25.08.2005 č. k. -39 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.04.2006 pod č. k. – 110, kde súd zaujal stanovisko k úhrade pohľadávky oprávneného povinným v exekučnom konaní EX 470/05, kde uviedol na strane 4 a 5: „Vo vzťahu k tejto exekúcii považuje úkony jedného z konateľov oprávneného H. E. za neúčinné. H. E. za oprávneného uznal dlh voči povinnému v rozsahu 2. 890 100 Sk, čo bolo spísané vo forme notárskej zápisnice notárky doktorky JUDr. Ireny Bošanskej so sídlom v Bratislave NCRIs 2229/2005 zo dňa 19.01.2005. Následne dňa 27.01.2005 H. E. za oprávneného uzatvoril s povinným dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorenú podľa s. 3 , keď malo dôjsť k vzájomnému započítaniu vo výške 1.374.084 Sk (vystavený príjmový doklad zo dňa 20.01.2005), a to pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom a pohľadávky povinného priznanej vyššie uvedeného notárskou zápisnicou. Ide o zjavnú kolíziu záujmov oprávneného ako obchodnej spoločnosti a 2 jeho konateľov ako fyzických osôb, ktoré majú povinnosť realizovať peňažné plnenie pre oprávneného na základe jedného vykonateľného exekučného titulu, v dôsledku toho súd v exekúcii nemôže prihliadať na úkony, ktoré za oprávneného vykonali H. E. a ktorými sú vyššie uvedená notárska zápisnica zo dňa 19.01.2005 a dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 27.01.2005. Povinný žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by medzičasom došlo k zániku jeho dlhu voči oprávnenému niektorým zo zákonných spôsobov prípadne by uviedol existenciu skutočností uvedených v Exekučného poriadku.“ S otázkou zle uvedeného exekučného titulu v poverení sa vysporiadal Okresný súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k. zo dňa 22.07.2022 kde na strane 3 až 4 uviedol „z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. , v ktorom bola vedená exekúcia súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom súd zistil, že na poverení vydanom Okresným súdom Nové Zámky je skutočne ako vykonateľné rozhodnutie uvedené uznesenie Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. CbOR 18/02 zo dňa 22.03.2005. Uvedené ale súd považuje za zrejmú chybu v písaní poverenia. Zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií zo dňa 12.05.2005 je zrejmé, že súdny exekútor žiadal udeliť poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -83 zo dňa 15.05.2003 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo191/03 zo dňa 24.11.2004. Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 04.05.2005 vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 11.05.2005 domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu a to rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -83 zo dňa 15.05.2003 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka zo dňa 24.11.2003. V spise založené exekučné tituly (na č.l. 4 - 6 a č.l. 11 - 14 ) pripojeného spisu sú práve a jediné rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. - 83 zo dňa 15.05.2003 a rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.11.2004. Na č.l. 9 až 10 pripojeného spisu je aj uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. - 65 zo dňa 22.03.2005, ktorým bolo rozhodnuté, že obchodná spoločnosť AGROCONTRACTLtd. Spol. s.r.o. sa zrušuje likvidáciou a vymenúva I. A. J. a I. K. L. za likvidátorov spoločnosti. Uvedené rozhodnutie (rozhodnutie Okresného súdu Nitra a nie rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky ako je uvedené v poverení) tak bolo k návrhu na vykonanie exekúcie pripojené ale, iba na preukázanie oprávnenia konať I. A. J. a I. K. L. za oprávneného, nie ako exekučný titul. Uvedené rozhodnutie ani nemôže byť exekučným titulom (keď Okresný súd Nové Zámky uvedené uznesenie ani nevydal), keď nezaväzuje osobu povinnú na plnenie, či na inú povinnosť. Súd tak dospel k záveru, že jedine zrejme chybou v písaní sa do poverenia pre súdneho exekútora (č. l. 18 pripojeného spisu) ako exekučný titul uviedlo práve rozhodnutie o zrušení spoločnosti likvidáciou. Uvedená chyba je zrejmá aj zo skutočnosti, že hoci v poverení je uvedená vymáhaná povinnosť o zaplatenie 970.293 SK s príslušenstvom plus trovy exekúcie, uvedenú povinnosť uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. CbOR 18/02 – 65 zo dňa 22.03.2005 neukladá. Uvedená zrejmá chyba v písaní poverenia ale nemá vplyv na tú skutočnosť, že súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár viedol exekúciu pod sp. zn. Ex 470/2005 (Okresný súd Nové Zámky pod sp. zn. ) na vymoženie pohľadávky priznanej oprávnenému exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -83 zo dňa 15.05.2003, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.01.2005 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24.11.2003 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka zo dňa 24.11.2004, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.01.2005. Uvedené je zrejmé hneď aj z prvého rozhodnutia exekučného súdu, ktorý v uznesení číslo konania -39 zo dňa 25.08.2005 (č. l. 39 až 44 pripojeného spisu), ktorým námietky povinného proti exekúcii zamietol, uviedol v 1. odseku ako vykonateľný exekučný titul rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.05.2003. Rovnako tak všetky ďalšie podania povinného ako aj rozhodnutia súdu uvádzajú ako exekučný titul rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. zo dňa 15.05.2003 a nie uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. CbOR 18/02-65 zo dňa 22.03.2005, ktoré ani neexistuje. Na základe vyššie uvedeného má exekútor za to, že k dnešnému dňu sa už súdy vysporiadali so všetkými tvrdeniami, ktoré boli zo strany povinného uvedené v sťažnosti, a preto nič nebráni tomu, aby sa riadne pokračovalo v konaní a to opakovaným vykonaním obhliadky za účelom vypracovania znaleckého posudku a následným predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného formou dražby.

10. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

14. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

15. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

16. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

18. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

19 Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

20. Podľa ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

21. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

22. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Napriek zneniu Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentované v sťažnosti, súd nad rámec dodáva:

24. V právnej úprave exekučného konania platnej od 01.04.2017 je stanovený nový spôsob obrany povinného proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii s tým, že sú stanovené pevné rámce, v akých sa má relevantná obrana pohybovať. Zákonodarca ponechal povinnému v tomto smere iba jeden právny prostriedok obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie, ktorý síce môže podať i opakovane, ale s rozličnými účinkami a zároveň s možnosťou opakovaného podávania takýchto návrhov určil vo väzbe na efektívnosť exekučného konania, že povinný v každom jednom návrhu na zastavenie exekúcie musí riadne po skutkovej a právnej stránke vyšpecifikovať dôvody nedôvodnosti, resp. neprípustnosti exekúcie, nakoľko ich už následne nebude môcť relevantne podať. Stanovil tak preto, aby exekučný súd vedel, čo je predmetom obrany a vedel kam má smerovať svoju procesnú činnosť. Ak teda existuje relevantný dôvod zastavenia exekúcie k určitému dôležitému časovému medzníku v rámci exekúcie, je ho povinný povinný predložiť súdu na posúdenie, lebo ináč na neho neprihliadne, nech by bol akokoľvek relevantný.

25. V novom ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je teda vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, tzn. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene, napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania a to najmä v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. Tento nárok má byť vymožený čo najskôr v súlade článkom 48 ods. 2 SR a preto, ak chce povinný iniciovať exekučný spor, zákonodarca mu na to stanovil určité limity a pre prípadné prekročenia nedodržania týchto medzí zároveň stanovil, ako má

súd (61k ods. 2 Exekučného poriadku), resp. povinný (61l ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku) postupovať.

26. Uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie sa prejavuje v tom, že nové tvrdenia a dôkazy nemožno účinne podať. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka ( v spojení s ). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie a súd (sudca) v sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nemôže riešiť povinným novonastolené právne a skutkové otázky.

27. So zreteľom na uvedené je súd toho názoru, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď napadnutým uznesením návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

28. Súd aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nad rámec udáva:

29. Pokiaľ ide o opakovanú argumentáciu povinného, že pohľadávka oprávneného z exekučného titulu bola v plnej výške uhradená a exekúcia vo veci bola právoplatne zastavená, v tejto súvislosti súd uvádza, že exekúcia v predmetnej veci naďalej pokračuje, vo veci sa naďalej vymáha oprávneným uplatnený nárok. Pokiaľ ide o upovedomenie o zastavení starej exekúcie, na základe ktorej sa povinný zrejme domnieva, že exekúcia bola s konečnou platnosťou zastavená súd udáva, že o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v -u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom zároveň uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr, ako ubehne rok. Oprávnený túto zákonom stanovenú možnosť využil a podal návrh na vykonanie exekúcie v časti nároku, ktorý v pôvodnom konaní vymožený nebol. Povinný ako dôkaz predložil súdu uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. – 27 zo dňa 03.03.2005 ktorým súd exekúciu zastavil.

30. Z pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nové Zámky mal súd preukázané nasledovné skutočnosti:

- sp. zn. : Exekučným titulom bol rozsudok Krajského súdu Nitre sp. zn. -83 zo dňa 15.05.2003, kde žalovanými boli 1/ A. B., Nové Zámky, Nábrežná 23 (povinný) a H. E., Dubník, dvor Mikuláš 630 a rozsudok NS SR zo dňa 24.11.2004 kde rovnako vystupovali účastníci na strane žalovaných A. B. (povinný) a H. E.. V čase podania návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku boli konateľmi oprávneného 1/ I. A. J., 2/ I. K. L., 3/ H. E., dvor E. XX a 4/ A. B. (povinný) s tým, že každý z nich bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Návrh na zastavenie exekúcie v mene oprávneného podal H. E., ako dôvod uviedol, že pohľadávka oprávneného bola aj s príslušenstvom v celkovej výške povinným uhradená pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 20.01.2005). Za oprávneného teda konala osoba povinná z exekučného titulu v 2/ rade, ktorej záujmy boli v rozpore so záujmami oprávneného. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -27 zo dňa 03.03.2005 teda došlo zo strany súdu k zastaveniu exekúcie na návrh konateľa oprávneného, dôvodom zastavenia exekúcie však bol dispozitívny procesný úkon oprávneného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku „zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie“. Súd v predmetnom konaní teda nezastavil konanie z dôvodu splnenia vymáhanej povinnosti, touto okolnosťou sa súd nazaoberal. sp. zn. : V predmetnom exekučnom konaní sa vymáhal nárok totožný v konaní ako v konaní vedenom pod sp. zn. t.j. na základe totožných exekučných titulov. K návrhu na vykonanie exekúcie bolo naviac doložené rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. CbOR 18/02-65 zo dňa 22.03.2005, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení obchodnej spoločnosti s likvidáciou a za likvidátora spoločnosti bol vymenovaný I. A. J., ktorý splnomocnil JUDr. Dušana Ivana, advokáta na podanie návrhu

na vykonanie exekúcie. Do poverenia na vykonanie exekúcie sa premietlo uvedené rozhodnutie, avšak nič to nemení na skutočnosti, že oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil ako exekučný titul rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. zo dňa 15.05.2003, rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 24.11.2004. V predmetnom konaní podal povinný A. B. námietky proti exekúcii a trovám exekúcie z dôvodu že pohľadávka, ktorá je predmetnom exekúcie zanikla dňa 27.01.2005, a to na základe dohody o vzájomnom započítaní uzatvorenej v zmysle ust. medzi obchodnou spoločnosťou – oprávneným v zastúpení konateľom spoločnosti H. E. (osobou povinnou z exekučného titulu) a povinným. Okresný súd v Nových Zámkoch sa v uznesení č. k. -39 zo dňa 25.08.2005 náležite vysporiadal s námietkami povinného proti exekúcii a zdôraznil, že v spore medzi žalobcom – spoločnosťou proti žalovanému – konateľovi tejto spoločnosti, nemôže žalovaný úspešne vziať žalobu späť, ktorú podala právnická osoba obchodná spoločnosť, pretože aj keď je štatutárnym orgánom žalobcu, sú záujmy žalobcu a žalovaného v konaní rozdielne. H. E. nemôže účinne vykonávať úkony za oprávneného v exekúcii. Čo sa týka dohody o započítaní, ide o zjavnú kolíziu záujmov oprávneného ako obchodnej spoločnosti a dvoch jeho konateľov ako fyzických osôb, ktoré majú povinnosť realizovať peňažné plnenie pre oprávneného na základe jedného vykonateľného exekučného titulu. V dôsledku toho súd v exekúcii nemôže prihliadnuť na úkony, ktoré za oprávneného vykonal H. E. a ktorými sú uvedená notárska zápisnica zo dňa 09.01.2005 a dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 27.01.2005.

31. S poukazom na argumentáciu povinného teda súd udáva, že s námietkami povinného ohľadom splnenia vymáhanej povinnosti sa náležite vysporiadali súdy v pôvodných exekučných konaniach, s ktorými sa súd v predmetnej exekúcii stotožňuje. Naviac predložený príjmový pokladničný (bez uvedenia čísla) a opatrený pečiatkou spoločnosti ktorou sám povinný ako konateľ spoločnosti disponoval nie je podľa názoru súdu relevantným dokladom preukazujúcim splnenie povinnosti zo strany povinného v prospech oprávneného za situácie, keď na jednej strane sa povinný dovolával zastavenia exekúcie z dôvodu úhrady záväzku, na druhej strane splnením záväzku formou započítania v spolupráci s druhým konateľom (osobou rovnako zaviazanou z exekučného titulu).

32. So zreteľom na uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.07.2023 zamietol.

33. Povinní podaním zo dňa 30.07.2024 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 02.08.2024, podaním zo dňa 02.08.2024 doručený súdnemu exekútorovi dňa 07.08.2024 a podaním zo dňa 05.08.2024 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.08.2024 podal vo veci opätovné návrhy na zastavenie exekúcie, ktoré budú v ďalšom konaní predmetnom posúdenia zo strany vyššieho súdneho úradníka.

34. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

36. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

37. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko si však oprávnený žiadne trovy konania v súvislosti s vyjadrením k podanej sťažnosti povinného neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. V tejto súvislosti súd udáva, že Exekučný poriadok neukladá ex offo povinnosť rozhodovať o trovách konania v prípadoch, kedy rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Okrem iného platí, že exekučný súd nemá vo svojom postavení zákonnú povinnosť rozhodovať o

takom procesnom nároku, ktorý v zásade nebol účastníkmi konania riadne a včas uplatnený. Nakoľko si teda oprávnený nárok na náhradu trov v súvislosti s vyjadrením k podanej sťažnosti povinného neuplatnil, súd mu ho nepriznal. Exekučný poriadok neukladá účastníkovi povinnosť uplatniť si trovy konania, ide o fakultatívnu možnosť, či si nárok na náhradu trov konania od protistrany uplatní alebo nie. Pokiaľ platí základná zásada, že si každý z účastníkov hradí trovy konania sám (podľa ustanovenia § 199b Exekučného poriadku), potom prípadný nárok na ich náhradu od protistrany je možnosťou a nie povinnosťou účastníka konania a zákon takúto povinnosť ukladať nemôže.

38. Podaním zo dňa 16.04.2023 doručeným súdu dňa 19.04.2023 podal povinný žiadosť o prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci t.j. do rozhodnutia súdu o podanej sťažnosti, nakoľko v poverení zo dňa 17.08.2020 označený exekučný titul rozsudok vydaný Krajským súdom Nitra zo dňa 15.05.2023 bol v plnej výške uhradený a exekúcia na uvádzaný rozsudok ako exekučný titul bola právoplatne zastavená.

39. Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

40. So zreteľom na uvedený návrh súd udáva, že nakoľko dnešným dňom súd rozhodol o podanej sťažnosti povinného, návrh na prerušenie konania v predmetnej veci sa stal bezpredmetným. Naviac v návrhu na prerušenie konania povinný neuvádzal žiaden z dôvodov uvedených v ust. a ust. , pre ktoré možno konanie prerušiť. Je nelogické žiadať o prerušenie toho istého exekučného konania, v ktorom sa povinný domáha rozhodnutia o podanej sťažnosti, nakoľko v dôsledku jeho prerušenia by súd v konaní nemohol pokračovať, teda ani rozhodnúť „vo veci samej“.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).