Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-844-2010.pdf
PDF · 88.26 KB
Case nature
Subarea
17Er/844/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: H. P., nar. XX.X.XXXX, V. XXX/X, F., zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, pre vymoženie 282,81.- EUR s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ivan Nestor, so sídlom Haburská 49/A, Bratislava, pod sp. zn. EX 1742/2010, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e. II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom dňa 8.3.2010 a exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská a. s., IČO: 35 922 761, zo dňa 17.9.2009 spis. zn. SR 14733/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2009 stal sa vykonateľným dňa 29.10.2009, požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosťou zo dňa 29.3.2010. Súd žiadosti vyhovel a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, vydaním poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX * zo dňa17.5.2010.
2. Dňa 20.3.2015 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie a na povolenie odkladu exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len"Exekučný poriadok"), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1.2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného
pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 2/ Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
7. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
8. Podľa § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
9. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. Vychádzajúc z tohto ustanovenia účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. S poukazom na ustanovenie § 23azákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté nielen podľa Občianskeho zákonníka, ale i Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §52 až 60 Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáha plnenie zo Zmluvy o úvere, na základe ktorej oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah ( zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 17.12.2008, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnil, čim sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v celku dňa 25.4.2009. Charakter úveru, resp. zmluvy, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj zhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka. Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o spotrebiteľskom úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci je ďalej nepochybné, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania, či inej podnikateľskej činnosti.
15. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
16. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku môže súd zastaviť exekúciu, ak to vyplýva z ustanovení osobitného zákona. V danom prípade za takéto ustanovenie považuje súd ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti i bez návrhu. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Uvedené ustanovenie má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a)alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002Z. z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd zistil, že sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. (ďalej ZSU) účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
18.Podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
19.Podľa § 4 ods. 3 ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20.Podľa § 4 ods. 6 ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
21.Súd podľa § 44 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je povinný preskúmať zákonné podmienky, za ktorých bol exekučný titul vydaný, ako aj materiálnu a formálnu
stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný.
22.Pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku exekučný súd vychádzal z exekučného titulu a zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným. Súčasťou uvedenej zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
23. Súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že v tomto prípade zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorú uzavrel dlžník ako fyzická osoba, ktorá pri jej uzavretí nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s veriteľom, ktorý ako právnická osoba poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Teda ide o zmluvu, ktorú medzi sebou uzavreli dodávateľ so spotrebiteľom, nakoľko dlžník a veriteľ spĺňajú zákonné definície uvedené v ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ. Taktiež uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. a) ZSU, nakoľko jej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Na zmluvu o úvere, ktorú uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia ZSU, ktoré presne vymedzujú, aké náležitosti musí obsahovať každá zmluva o spotrebiteľskom úvere.
24.Rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 14. 9. 2009, č. k. SR 14733/10, neaplikoval právne predpisy upravujúce spotrebiteľské zmluvy a z toho dôvodu sa nezaoberal tým, či uvedená zmluva je alebo nie je spotrebiteľskou zmluvou a či spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, nakoľko právny vzťah nepovažoval za spotrebiteľský, pretože povinný vyhlásil v zmluve o úvere, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na iný účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ. Takýto záver je však podľa názoru súdu v rozpore so zákonnou definíciou spotrebiteľa uvedenou v § 52 ods. 4 OZ, podľa ktorej spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Za obchodnú alebo podnikateľskú činnosť nie je možné považovať výkon zamestnania, ktorý bol uvedený v zmluve o úvere ako účel, na ktorý majú byť poskytnuté peňažné prostriedky, pretože podľa § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Naproti tomu zamestnancom je podľa § 11 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Napokon súd dodáva, že spotrebiteľom nie je iba fyzická osoba, ak koná v rámci podnikateľskej činnosti, teda opačným výkladom sa dospieť k záveru, že vo všetkých ostatných prípadoch, v ktorých by fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci akejkoľvek inej činnosti, než podnikateľskej alebo obchodnej, išlo by vždy o spotrebiteľa. Rozhodcovský súd teda bol povinný posudzovať uvedený právny vzťah ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Iný postup by bol v rozpore s ust. § 31 ods. 3 a § 33 ods. 2 ZRK.
25.Súd ďalej zistil, zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej dlžník ako vystaviteľ zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ktorý preňho vyplýva z uzavretej zmluvy o úvere, vystavil zmenku voči veriteľovi ako remitentovi, v ktorej nie sú vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že tieto údaje doplní veriteľ ako remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4. týchto podmienok poskytnutia úveru stane celý dlh splatným. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Uvedené je v priamom rozpore s vyššie citovaným ust. § 4 ods. 6 ZSU, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Dlžník pritom vystavil dňa 17. 12. 2008 listinu označenú ako zmenku, v ktorej sa zaviazal ako vystaviteľ zmenky zaplatiť veriteľovi ako remitentovi dlžnú sumu 282,21 €, teda sumu prevyšujúcu 30 % z poskytnutého úveru, spolu s dohodnutým zmenkovým úrokom 0,25 % denne. Veriteľ bol povinný takúto zmenku neprijať a vydať ju vystaviteľovi, inak jeho konanie v príkrom rozpore s ust. § 4 ods. 6 ZSU. Túto skutočnosť stály rozhodcovský súd nezohľadnil. Súd na základe uvedených skutočností považuje plnenie, ku ktorému bol zviazaný povinný, za právom nedovolené a v rozpore s
dobrými mravmi. Pri uzatvorení predmetnej zmluvy o úvere a pri vydaní rozhodcovského rozsudku, boli porušené zo strany oprávneného a zo strany rozhodcovského súdu viaceré právne predpisy, nakoľko v danom prípade nepostupovali v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa. Súd považuje takýto postup za neakceptovateľný a obchádzajúci vyššie citované zákonné ustanovenia, ktoré ukladajú prísnejšie podmienky pre poskytovanie peňažných prostriedkov, ak na strane dlžníka vystupuje spotrebiteľ, čo bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané.
26.Súd taktiež s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia poukazuje na skutočnosť, že podaním návrhu na odklad exekúcie po celú túto dobu mal povinný de facto odklad exekúcie povolený, keďže podanie odkladu má zo zákona odkladný účinok a to až do rozhodnutia súdu o odklade, nakoľko exekúciu súd zastavil, súd preto o podanom návrhu na odklad exekúcie nerozhodoval, nakoľko to už nie je žiaduce a ani možné.
27. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, v nadväznosti na vyššie citované ustanovenie, súd o nich rozhodne po tom, ako súdny exekútor vyčísli ich výšku v prípade, že si ich uplatňuje a vyčíslenie trov exekúcie doručí súdu spolu s exekučným spisom, resp. oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
28. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( § 357 CSP).