Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej žalobcu: B. proti žalovanej: Y., o zaplatenie 1.629,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. októbra 2017, č. k. 6Csp/87/2017-86, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 18. októbra 2017 č. k. 6Csp/87/2017-86 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 1.629,31 eur. Žalovanej priznal náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 23.07.2007 medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a H. J. ako dlžníkom a žalovanou ako spoludlžníkom bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol dlžníkovi a spoludlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 255.000,- Sk (8.464,45 eur). Predmetná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 23.07.2007 je spotrebiteľskou zmluvou, i keď bola uzavretá pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a pred prijatím právnej úpravy, ktorá zaviedla inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd za účelom približovania sa práva s právom Európskej únie, musí vykladať hmotné právo účinné v čase vzniku zmluvy, eurokonformne. Na základe vykonaného dokazovania a § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že ak právny predchodca žalobcu dňa 31.05.2014 odstúpil od predmetnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej zmluvy sú si povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. V zmysle §§ 39, 54 ods. 1, 48 a 457 Občianskeho zákonníka je nutné konštatovať, že zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody), účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade vzniká právo žalobcu domáhať sa od žalovanej vrátenia poskytnutého úveru, nie však úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovenia Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Ustanovenie zmluvy, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu poskytol dlžníkovi a spoludlžníkovi mimoriadny medziúver. V čl. VIII. všeobecných podmienok je uvedené, kedy nastávajú účinky odstúpenia od zmluvy t.j. dňom doručenia druhej zmluvnej strane. Dlžník H. J. si odstúpenie od predmetnej zmluvy prevzal

dňa 10.06.2014. Žalovaná uvedenú zásielku na poslednej známej adrese uvedenej v zmluve na čl. 75 neprevzala, avšak z jej strany nedošlo k akémukoľvek inému nahláseniu adresy na doručovanie, preto súd má za to, že k odstúpeniu od predmetnej zmluvy nastalo dňa 10.06.2014, a v uvedený deň boli dlžník a spoludlžník povinní vrátiť veriteľovi poskytnuté plnenie. Odstúpením od predmetnej zmluvy sa zmluva zrušila od začiatku v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe predmetnej zrušenej zmluvy dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka) titulom bezdôvodného obohatenia. Vydať bezdôvodné obohatenie je povinný každý účastník v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade je to deň, kedy nastali účinky odstúpenia od zmluvy a to deň 10.06.2014. Ak žalobca uplatnil svoj nárok z predmetnej zmluvy na súde dňa 30.05.2017, urobil tak po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú z dôvodu jej premlčania, zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že jeho žalobe vyhovie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukazoval na znenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že účinky zrušenia zmluvy od počiatku sa uplatnia len v prípade, ak iným právnym predpisom, alebo dohodou nie je upravený iný účinok zániku zmluvy. V posudzovanom prípade si zmluvné strany v čl. VIII. bode 4 ÚP dojednali, že úverová zmluva zaniká v prípade odstúpenia od zmluvy až dňom doručenia prejavu vôle veriteľa druhej zmluvnej strane (t.j. s účinkami ex nunc). Zmluva teda nezanikla od začiatku, ale až doručením odstúpenia, a preto v danom prípade neprichádza do úvahy vysporiadanie podľa princípov bezdôvodného obohatenia. Súd vec nesprávne právne posúdil, ak premlčanie posudzoval podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť od 10.06.2014 a uplynula by až dňa 10.06.2017. Nárok si uplatnil pred uplynutím premlčacej doby.

3. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Citovala § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Poukazovala na spotrebiteľský charakter dotknutej zmluvy. V plnej miere sa stotožnila so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je potrebné aplikovať na odstúpenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy, pričom povinnosť na vrátenie plnenia poskytnutého žalobcom žalovanej vznikla najneskôr dňom10.06.2014. Od tohto dňa plynula žalobcovi 2-ročná lehota na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu došlo k zrušeniu zmluvy o úvere od začiatku.

6. V súvislosti s posudzovaním úveru ako absolútneho obchodu je potrebné prihliadnuť na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia z oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. To, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, žalobca žiadnym spôsobom nenamietal.

7. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých stranou je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať

priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

8. Na posudzovanie platnosti právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci, nemôže dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy zásadne medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník takúto úpravu má, a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Mcdo 20/2009). Preto za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku uvádzanú v čl. VIII bode 4 úverových podmienok právneho predchodcu žalobcu o právnych následkoch odstúpenia od zmluvy pre spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ ju nemal možnosť ovplyvniť a táto spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie (naviac bez adekvátnej zmluvnej úpravy právnych následkov v prípade porušenia zmluvného dojednania zo strany veriteľa).

9. Správne preto súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1 a 457 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení ako právnom následku odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

10. Z rovnakých dôvodov súd prvej inštancie správne použil na otázku premlčania právnu úpravu podľa § 107 Občianskeho zákonníka.

11. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

12. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .