Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-3-2018.pdf
PDF · 78.9 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/3/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, proti žalovanému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, K. R. XXX/XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Trenčín, Piaristická 46, IČO: 36837857, o zaplatenie 237,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 10C/125/2014-104 zo dňa 12. októbra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e, vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštačný súd žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 237,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 237,63 eur od 13.04.2014 do zaplatenia, zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s prihliadnutým na jeho úspech v spore. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že 10.02.2014 došlo ku škodovej udalosti, poškodenou bola žalovaná, z povinného zmluvného poistenia druhého účastníka škodovej udalosti jej bolo vyplatené 21.02.2014 titulom náhrady škody rozpočtom za poškodenie vozidla 492,02 eur. Následne jej žalobca listom zo dňa 24.03.2014 oznámil, že opätovným prešetrením predmetnej poistnej udalosti zistil, že jej omylom poskytli náhradu škody aj za poškodenie predného nárazníka, za ktoré ich poistenec nezodpovedá, nakoľko je technicky neprijateľné, aby pri uvádzanom priebehu vzniku škody na mieste vzniku škody došlo aj k poškodeniu predného nárazníka na jej osobnom motorovom vozidle. Zároveň ju vyzval, aby sumu vo výške 237,63 eur, ktorá je rozdielom medzi pôvodným výpočtom náhrady škody a novým výpočtom, vrátila žalobcovi do 15 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie žalobcu žalovaná prevzala 27.03.2014. Uvedené žalovaná poprela, uviedla, že o nároku žalobcu na vrátenie 237,63 eur sa dozvedela až pri doručení platobného rozkazu. Nespochybnila však fakt, že v spise sa nachádza doručenka s jej podpisom. K uplatnenému nároku uviedol, že hoci ide o neštandardný postup žalobcu pri ustaľovaní výšky náhrady škody vzniknutej pri škodovej udalosti, nakoľko pri náležitej odbornej starostlivosti mal postupovať tak, aby predišiel vzniknutej situácii, na druhej strane jeho nárok uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia považoval za nespochybniteľný. V nadväznosti na to s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi i neuplatnený úrok z omeškania.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Vytýkala prvoinštančnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukazovala na ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP s tým, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva predpokladá, že ochrana procesných práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Ak súd na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa zdôvodnil svoje rozhodnutie len v bode 31 odôvodnenia, a to v jednej vete. Žiadne iné odôvodnenie rozhodnutia nie je v obsahu napadnutého rozsudku obsiahnuté. Zastal názor, že súd prvého stupňa nevenoval predmetnej právnej veci náležitú pozornosť, nakoľko v opačnom prípade by nemohol dospieť k záveru, že žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila fakt, že v spise sa nachádza doručenka s jej podpisom. Súd prvého stupňa zrejme prehliadol písomné podanie žalovanej zo dňa 10.10.2014 - odpor proti platobnému rozkazu, v obsahu ktorého žalovaná jasne a zrozumiteľne namietala okrem iného, že podpis na doručenke odporkyni nepatrí, čo nerozporoval v priebehu konania ani žalobca. Poukazovala ďalej na nelogickosť odôvodnenia tohto rozhodnutia súdom prvého stupňa obsiahnutom v bode 34 napadnutého rozsudku. Za nepravdivé označila tvrdenie súdu, že minimálne od 27.03.2014 vedela o svojej povinnosti vrátiť peňažné plnenie žalobcovi. Nesprávne ďalej prvostupňový súd uvádza, že žalobca sa žalobou podanou na súde 14.07.2017 domáhal svojich nárokov voči žalovanej, keď z prezenčnej pečiatky súdu vyplýva, že žaloba bola doručená 14.07.2014. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vyčítať nielen to, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi žalovanej, ale ani to, či sa týmito vôbec zaoberal. Žalobca, pokiaľ plnil, bol povinný poskytnúť plnenie žalovanej na základe hmotného práva a nepreukázal, že tento hmotnoprávny dôvod nebol daný, odpadol, resp. je neplatný. Prvoinštančný súd nevysvetlil, dokonca ani neuviedol konkrétnu právnu kvalifikáciu bezdôvodného obohatenia a nevysvetlil ani neodôvodnil, v ktorých skutkových okolnostiach videl konkrétnu právnu kvalifikáciu. Žalobca dodatočne nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by mu umožňovali dospieť k novému záveru ohľadne výšky ním poskytnutého plnenia, bez akéhokoľvek zdôvodnenia, len opätovným prešetrením tých istých skutočností, ktoré posudzoval. Už pri prvotnom šetrení poistnej udalosti dospel k iným záverom, pričom súd prvého stupňa nijako neobjasnil, ako sa vysporiadal s námietkami žalovanej. Dôkaz o tom, že by druhé prešetrenie žalobcu malo byť správne, nepriniesol v konaní ani samotný žalobca. Súd sa tým nezaoberal ani len sčasti. V tejto súvislosti poukazovala na znenie § 37 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovenia § 415 a § 420 OZ, napadnutý rozsudok považovala za nesprávny, bez riadneho odôvodnenia a nepresvedčivý, poukazujúc na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 CSP.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd nevykonal vo veci dokazovanie potrebné na riadne zistenie skutkového stavu, jeho rozhodnutie je predčasné a nezdôvodnené. Pri svojom rozhodovaní vychádzal jednostranne z tvrdení žalobcu bez toho, aby sa dôsledne vyporiadal s námietkami žalovanej, uvedenými či už v podanom odpore proti platobnému rozkazu alebo v priebehu konania.
7. Na dôsledné zistenie skutkového stavu odvolací súd doporučuje v ďalšom konaní prvoinštančnému súdu, aby vykonal obhliadku na mieste samom za prítomnosti strán sporu, účastníkov dopravnej nehody, svedka Ing. I. X. tak, aby žalovaná mala možnosť priamo na mieste samom označiť nielen miesto, kde k dopravnej nehode a poistnej udalosti došlo, ale i označiť obrubník, do ktorého bola odhodená motorovým vozidlom svedka B. P.. I za použitia motorového vozidla žalovanej bude potrebné porovnať, či vzhľadom na výšku obrubníka je prijateľné poškodenie predného nárazníka vozidla žalovanej a či pri rýchlosti, ktorou motorové vozidlá žalovanej a svedka P. v tom čase jazdili, je možné, aby došlo k takej rotácii, že by odhodilo vozidlo žalovanej do ňou tvrdeného obrubníka. Iba po zistení týchto skutočností za prítomnosti všetkých zúčastnených osôb bude môcť prvoinštančný súd dospieť k takým skutkovým zisteniam, aby mohol posúdiť odôvodnenosť nároku žalobcu uplatneného v predmetnom konaní. Zároveň sa prvoinštančný súd vyporiada aj s námietkou žalovanej o tom, že výzvu žalobcu na úhradu žalovanej finančnej čiastky osobne neprevzala a že podpis na doručenke nie je jej. Uvedené
zistenie je potrebné z hľadiska ustálenia momentu omeškania žalovanej s úhradou žalovanej sumy v prípade, ak sa nárok žalobcu preukáže ako dôvodný.
8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)