Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cbi/32/2016

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: VZ MONT, a.s., so sídlom Opatovská cesta 10, Košice, IČO: 36 572 063, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Kucharčík, advokát so sídlom Štefánikova 40, Košice, proti žalovanému: JUDr. Marián Dobiš, so sídlom Farská 30, Nitra, správca úpadcu: Dopravné stavby, a.s., so sídlom Námestie sv. Michala 171/4, Bohunice, IČO: 36 834 921, právne zastúpený: AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30, Nitra, 36 859 061, o určenie popretých pohľadávok, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.11.2016, doručenou súdu dňa 25.11.2016 domáhal voči žalovanému určenia, že pohľadávky žalobcu uplatnené v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 21.09.2016 do reštrukturalizačného konania na majetok dlžníka Dopravné stavby, a.s., Námestie sv. Michala 171/4, Bohunice, IČO: 36 834 921, na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25R/3/2016 vo výške 27.207,63 eur, 1.419,72 eur, 1.290,18 eur a 2.875 eur, ktoré vznikli zo Zmluvy o dielo č. DS-06/205-2013, sú nesporné čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia. Zároveň sa domáhal voči žalovanému náhrady trov konania.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.12.2016 okrem iného namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie s tým, že pasívne legitimovaným v tomto prípade nie je správca, ale samotný dlžník s poukazom na § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca teda v žalobe nesprávne označil pasívne legitimovanú stranu konania. Správca môže byť žalovaným v rámci konania o určení pohľadávky len v konkurze, a nie v reštrukturalizácii.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.02.2017 uznal argumentáciu žalovaného s tým, že správca nemal byť označený ako žalovaný v žalobe a teda nemôže byť stranou sporu v konaní o určenie popretej pohľadávky prihlásenej do reštrukturalizačného konania. Z tohto dôvodu berie žalobu vo vzťahu k žalovanému - správcovi JUDr. Mariánovi Dobišovi, žalobu späť. Zároveň však dodal, že v žalobe na strane žalovaného označil nielen správcu, ale aj samotného dlžníka a dlžník je v žalobe špecifikovaný celým svojím obchodným menom, adresou jeho sídla a uvedením identifikačného čísla.

4. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

8. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním, resp. pred predbežným prejednaním sporu. Za prvé pojednávanie treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci (R 28/1974).

9. Súd neuznal argumentáciu žalobcu, že v žalobe na strane žalovaného označil nielen správcu, ale aj samotného dlžníka (spoločnosť Dopravné stavby, a.s.). Z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca označil ako žalovanú stranu výlučne správcu. Skutočnosť, že žaloba obsahuje aj identifikačné údaje dlžníka (v žalobe nesprávne označovaného ako „úpadcu“) vonkoncom neznamená, že na strane žalovanej strany ide o pluralitu žalovaných. Uvedenie identifikačných údajov dlžníka je len upresnením údajov správcu, teda žalobca uviedol tieto údaje dlžníka v žalobe len z toho dôvodu, aby upresnil postavenie správcu ako žalovaného. Argumentáciu žalobcu, že žaloba sa mala vzťahovať aj na dlžníka ako žalovaného vyhodnotil súd len za účelové tvrdenie nezodpovedajúce obsahu žaloby.

10. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovanému späť, súd konanie zastavil.

11. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh späť, musí sa súd zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podstatné teda je to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010)

15. V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, nakoľko tento vzal žalobu späť z dôvodu, že uznal argumentáciu žalovaného o jeho nesprávnej pasívnej vecnej legitimácii, teda žalobca uznal, že žalobu podal voči nesprávnemu subjektu. Preto súd rozhodol o nároku žalovaného na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 a žalobcu ako stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.