Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-149-2017.pdf
PDF · 94.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/149/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, predsedníčkou senátu Mgr. Danielou Pilarčíkovou a členmi senátu Mgr. E. L. a E. L., v trestnej veci proti obžalovanému Y. T., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 02. 2018 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. T., nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom A. č.XXXX, t. č. v D. na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Q.
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v bode 1)
v presne nezistenom čase najmenej od septembra 2015 minimálne do 12. 05. 2017 v rodinnom dome č. XXXX v obci A., opakovane fyzicky napádal svoju matku T. T., nar. XX. XX. XXXX, tr. bytom A. č. XXXX tým spôsobom, že ju chytil oboma rukami za krk, vykrúcal jej ruky, po čom mávala modriny, hovoril pri tom vulgárne nadávky, snažil sa strčiť jej hlavu do horúceho jedla, udrel ju po pravej nohe doskou od plávajúcej podlahy, čím jej spôsobil krvnú podliatinu na pravej spodnej časti nohy, neraz ju tlačil násilím do rohu izby, či manzatky pričom jej vulgárne nadával a škrtil ju, v auguste 2016 počas dňa ju naháňal vidlami na dvore ich rodinného domu, pričom sa jej vyhrážal, že ju tými vidlami prepichne a vulgárne jej nadával, pričom tieto jeho útoky sa začali voči jeho matke stupňovať vždy pod vplyvom alkoholu, v uvedenom období po požití alkoholických nápojov sa správal agresívne aj voči svojim deťom a to ml. J. P., nar. XX. XX. XXXX, mal. M. P. , nar. XX. XX. XXXX a mal. M.P., nar. XX. XX. XXXX tým, že sa im vyhrážal, vyháňal ich z domu, naháňal ich po dvore rodinného domu v A. č. XXXX, pričom na ne kričal, že ich zahluší, čo chytil do ruky, tým po nich hádzal, hovoril, nech skapú, zakazoval im zobrať si jedlo, naposledy v kuchyni rodinného domu pustil plyn, na základe uvedeného konania sa deti od strachu pred ním zamykali, mal. M. ponižuje svojim správaním tým, že ho nazýva „ tučným prasaťom“, ponižuje ho aj rôznymi nadávkami, v júni 2016 v rodinnom dome v A. č. XXXX hodil do hlavy mal. J. pracovné náradie, ktorým mu spôsobil nezistené zranenie na hlave, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, čím spôsobil svojej matke T. T., nar. XX. XX. XXXX a svojim deťom ml. J. P., nar. XX. XX. XXXX, mal. M. P. , nar. XX. XX. XXXX a mal. M. P., nar. XX. XX. XXXX od septembra 2015 do súčasnej doby doposiaľ nezistené zranenia,
v bode 2)
- dňa 16. 08. 2017 v čase o 22.00. hod. prišiel domov do rodinného domu č. XXXX obec A. zjavne pod vplyvom alkoholu, kde prišiel do izby v ktoré, sa nachádzala jeho mama T. T., nar. XX. XX. XXXX a jeho syn ml. M.P. nar. XX. XX. XXXX a ako vošiel do izby povedal im, aby vypadli z domu, lebo za štyri minúty vybuchne dom a na to sa otočil a odišiel z izby preč, v čom u nich vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie,
- dňa 17. 08. 2017 v čase o 08.30 hod. v obci A. vyšiel z rodinného domu č. XXXX pred rodinný domom, kde šiel za svojim synom ml. M.P. nar. XX. XX. XXXX a ako jeho syn kráčal od domu smerom k poľu zabral sekeru, ktorú za ním hodil čo videla T. T., nar. XX. XX. XXXX, následne ku ktorej prišiel a chytil ju za ruky a pritisol ju o plot a začal jej vulgárne nadávať čo chceš ty kurva stará a krava stará, čo chceš a prečo ma stále udávaš na čo sa jej podarilo vyšmyknúť v čom u nich vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, k ublíženiu na zdraví poškodenej nedošlo,
t e d a
v bode 1)
blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním, alebo iným správaním, bezdôvodným odopieraním oddychu alebo spánku, výchovy a takto ohrozil ich fyzické a psychické zdravie a takto konal závažnejším spôsobom na viacerých osobách,
v bode 2)
inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a takto konal na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l
v bode 1)
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona,
v bode 2)
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona u k l a d á obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo doručil súdu obžalobu zo dňa 21. 12. 2017 pod sp. zn. Pv 436/17 na obž. Michala Pekného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona a iné na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vo veci súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 27. 02. 2018. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu obžalobou zo dňa 20. 12. 2017 kvalifikované ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona a pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za súdené trestné činy. Prokurátor, obhajca a poškodení nemali námietky proti tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal. Súd potom vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Poškodení sa nepripojili s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu.
Súd nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona a pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, a to tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke.
Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona sa dopustí, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, závažnejším spôsobom konania.
Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb pred domácim násilím.
Týranie je zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné, alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť a bezohľadnosť, alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Pod pojmom psychické, alebo fyzické utrpenie súdna prax rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky prechodný čas. Obžalovaným svojím protiprávnym násilným a verbálnym konaním pod vplyvom alkoholických nápojov konal spôsobom, ktorým naplnil ustanovenia skutkovej podstaty zločinu, a to aj s poukázaním na závery znaleckých posudkov z odvetvia psychológie. Obžalovaný konal v priamom úmysle tak ako je to uvedené v § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona sa dopustí kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spácha na chránenej osobe.
Konanie obžalovaného v bode 2/ bolo právne posúdené ako prečin nebezpečného vyhrážania, pretože obžalovaný zasiahol do záujmu spoločnosti na ochrane pred nebezpečnými vyhrážkami a násilnými útokmi. Obžalovaný sa poškodenej vyhrážal takým spôsobom, že tieto vyhrážky boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu. Obžalovaný aj v tomto prípade konal v priamom úmysle tak, ako je uvedené v § 15 písm. a Tr. zákona.
Podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.
Podľa § 139 ods. 1 písm. a/,c/, e/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie dieťa, blízka osoba a osoba vyššieho veku.
Podľa § 127 ods. 1, 3, 4 Tr. zákona dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov. Blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal k osobným a majetkovým pomerom a svoje konanie pred súdom úprimne oľutoval.
Súd oboznámil správy vzťahujúce sa k osobe obžalovaného a zistil, že v odpise z registra trestov má obžalovaný celkom 2 záznamy, pred spáchaním stíhaných skutkov sa obžalovaný dopustil dvoch trestných činov, v prvom prípade išlo o zahladené odsúdenie spred viac ako 20-tich rokov a v druhom prípade trestné stíhanie obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania bolo skončené rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo z 24. 02. 2011 uzavretím zmieru. Záznamy v registri trestov bránili konštatovaniu, že obžalovaný pred spáchaním súdenej trestnej činnosti viedol riadny život, ale zároveň na ne nebolo možné prihliadať ani ako na priťažujúcu okolnosť (že v minulosti už bol obžalovaný potrestaný), keďže v prvom prípade bolo odsúdenie zahladené a v druhom prípade nešlo o odsudzujúce rozhodnutie. Zo správy o povesti na obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný dlhodobo pracoval v ČR, ale od 21. 05. 2016 bol bez práce, vo väčšej miere požíval alkoholické nápoje, na vlastnú žiadosť podstúpil protialkoholické liečenie, liečenie nesplnilo svoj účel, obžalovaný opätovne požíval alkohol a po jeho konzumácii sa správal agresívne a ohrozoval svoju matku a deti. Z evidencie priestupkov vyplynulo, že bol opakovane riešený a postihovaný v priestupkovom konaní, za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu voči blízkym osobám.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4 Tr zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v súdenej trestnej veci konštatoval, že na strane obžalovaného je jedna poľahčujúca okolnosť, že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a tiež priťažujúcu okolnosť, že sa dopustil viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Súd tak konštatoval rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Keďže obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov, súd mu ukladal úhrnný trest. Pri ukladaní úhrnného trestu súd použil asperačnú zásadu upravenú v ust. § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona, t.j. zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody najprísnejšieho trestného činu o jednu tretinu. Dolná hranica ostala nezmenená na úrovni 7 rokov. Súd v prípade obžalovaného pri ukladaní trestu aplikoval ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona a mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. Súd rozhodol o použití inštitútu mimoriadneho zníženia trestu aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že obžalovaný prejavil záujem o konanie o dohode o vine a treste a na hlavnom pojednávaní urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu obžalobou, čím sa vzdal práva na verejný súdny proces, teda práva na vykonanie dokazovania kontradiktórnym spôsobom na hlavnom pojednávaní a tiež sa vzdal práva na podanie riadneho opravného prostriedku proti výroku, ktorým bol uznaný vinným, čím bol vytvorený obdobný stav, akoby došlo ku konaniu o dohode o vine a treste. Súd tak obžalovanému uložil trest odňatia slobody kratšieho trvania ako bola dolná hranica trestnej sadzby, súd znížil dolnú hranicu trestnej sadzby v prípade obžalovaného takmer o jednu tretinu. V prípade obžalovaného mal súd za to, že na jeho prevýchovu postačí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere päť rokov, a to práve aj za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia, ktoré podľa názoru súdu bude zásadného významu na jeho prevýchovu, keďže znalcom konštatovaná závislosť obžalovaného na alkohole sa podstatným spôsobom podpísala pod jeho protiprávne konanie. Súd tak obžalovanému uložil popri nepodmienečnom treste aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, pretože podľa znaleckého skúmania obžalovaný trpí závislosťou na alkohole a trestnej činnosti násilného charakteru sa dopustil práve pod jej vplyvom.
Obžalovaného súd pre výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred spáchaním trestných činov ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Z týchto všetkých dôvodov súd dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného, aj pre účely generálnej prevencie bude postačovať uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. poraidku)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) - Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.