Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-405-2014.pdf
PDF · 86.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/405/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: P. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.. N.V. XXXX/X, K., o zaplatenie 656,32 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 656,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 656,32 € za obdobie od 16.4.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.4.2014 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 656,32 € spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 656,32 € od 16.4.2011 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 15.5.2010 zmluvu o pôžičke č. 1951505, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 989,96 €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 15 mesačnými splátkami po 52,80 €. Žalovaný titulom pôžičky uhradil len sumu 409,16 €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 26.3.2011 ho vyzval k okamžitej úhrade celej dlžnej sumy jednorazovo. Dlh žalovaného ku dňu predčasného zosplatnenia predstavuje sumu 656,32 €. Okrem zaplatenia tejto sumy si uplatnil na zaplatenie i sumu úroku z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia.
2. V priebehu konania došlo k zmene strany sporu vystupujúcej v konaní ako žalobca, keď o tejto zmene súd rozhodol uznesením č.k. 14Ro/613/2014-19 zo dňa 8.10.2014.
3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to zmluvou o pôžičke, podmienkami k zmluve o pôžičke, predžalobnou upomienkou, kópiou doručenky, prehľadom splátok a úhrad, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 10.6.2014 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. 1951505 zo dňa 15.5.2010, ktorá je predmetom tohto konania. Tunajší súd uznesením č.k. 14Ro/613/2014-19 zo dňa 8.10.2014 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do
konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (ku dňu 17.2.2018 došlo k zmene obchodného mena na: Intrum Slovkia, s.r.o.).
5. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 15.5.2010 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 1951505. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 601,04 €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 52,80 € s dobou splácania 15 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 54,03 %, RPMN vo výške 54,03 % pri priemernej RPMN vo výške 48,66 %. Žalovaný mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 792,- € + akontáciu vo výške 197,96 €, celkove sumu 989,96 €. Termín konečnej splatnosti bol podľa dohody zmluvných strán stanovený uplynutím 15 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli podmienky k zmluve o pôžičke. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.3.2011, tento vyzval žalovaného na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy vo výške 607,20 € v lehote do troch dní od doručenia upomienky. Predmetnú upomienku žalovaný neprevzal, zásielka bola vrátená odosielateľovi dňa 12.4.2011. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný titulom poskytnutej pôžičky do 16.3.2014 zo sumy 972,39 € uhradil sumu vo výške 409,16 €. K predčasnému zosplatneniu úveru došlo dňa 20.4.2011.
6. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu 656,32 € s príslušenstvom.
7. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 15.5.2010 zmluvu č. 1951505, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 601,04 €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť 15 mesačnými splátkami po 52,80 €. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v tomto zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.
ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva je platným právnym úkonom. Zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného k predčasnému zosplatneniu úveru k 20.4.2011.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru súd podanej žalobe o zaplatenie dlžnej istiny predstavujúcej rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru uhradiť (972,39 € + 93,09 €) a sumou, ktorú uhradil (409,16 €), t.j. o zaplatenie sumy 656,32 € vyhovel, keď žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne existencie a výšky pohľadávky nepopieral. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 656,32 € počnúc dňom 16.4.2011 (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie určenej v predžalobnej výzve) a to až do zaplatenia. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v spore plne úspešnou stranou. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.