Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-187-2016.pdf
PDF · 111.86 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/187/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: PACKING TRADE, s.r.o., Priemyselná 8, 924 01 Galanta, IČO: 36 816 647, právne zastúpený advokátom JUDr. Petrom Wolfom, Mierové námestie č. 2, Galanta, proti žalovanému: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, X., zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Rendekom, Šafárikova 1522, Galanta, o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 25Cb/36/2011-272, zo dňa 13.06.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 917,67 eur do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalujúca spoločnosť žiadala vylúčiť žalovaného zo spoločnosti s poukazom na to, že žalovaný spoločne s Q. R. dňa 09.07.2007 uzatvorili spoločenskú zmluvu a založili žalobcu, ktorý mal v obchodnom registri zapísaných viacero predmetov podnikania. Žalovaný bol nielen spoločníkom, ale i konateľom žalujúcej spoločnosti spoločne s Q. R.. Pretože žalujúca spoločnosť potrebovala na rozvoj podnikateľských aktivít finančné prostriedky, ktorými ale v potrebnom rozsahu nedisponovala, manželka Q. R. poskytla spoločnosti pôžičky, ktoré sa spoločnosť snažila postupne vrátiť, oproti čomu žalovaný vyberal z účtu žalobcu finančné prostriedky a tieto míňal na osobné účely. Odo dňa 05.11.2009 sa dopúšťa i zákazu konkurencie, keď je spoločníkom v spoločnosti PACK-KING SLOVAKIA s.r.o., ktorá podniká v rovnakom predmete činnosti ako žalobca, čím je založený dôvodný nárok na vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo žalujúcej spoločnosti. Okrem toho sa žalovaný bez dôvodu nezúčastňuje na valných zhromaždeniach, čím spôsobuje neschopnosť uznášania valného zhromaždenia, čím ohrozuje existenciu samotnej žalujúcej spoločnosti a hrozí obava, že táto bude súdom podľa § 68 ods. 6 písm. a/ Obchod. zák. zrušená.
3. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Nepoprel existenciu názorových rozdielov medzi ním a spoločníkom Q. R. k otázkam podnikania. Potvrdil, že spoločnosť PACK-KING Slovakia s.r.o. je spoločnosťou, ktorej je so svojou manželkou spoločníkom, konateľkou v tejto spoločnosti je jeho manželka a na strane žalujúcej spoločnosti neexistuje dôvod, pre existenciu ktorého by mal byť zo spoločnosti vylúčený. K neúčasti na valnom zhromaždení poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/350/1998.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, vypočul strany sporu, svedkov P. V., Ing. Z. H., V. R., V. C., P. S., Y. S. a Mgr. W. S. a zistil, že spoločníkmi a konateľmi žalujúcej spoločnosti je Q. R. a žalovaný. Konateľ koná v mene spoločnosti samostatne. Ďalej sa súd oboznámil so spoločenskou zmluvou žalujúcej spoločnosti zo dňa 09.07.2007 , konkrétne znením článku VIII/3.4, 5/b, 6 7, znením článku X/1 písm. c/ a d/, ktoré sa týkajú zákazu konkurencie. Dňa 25.11.2009 bola zapísaná do obchodného registra spoločnosť PACK-KING SLOVAKIA s.r.o., ktorej spoločníkmi sú žalovaný a P. V., ktorá je konateľkou tejto spoločnosti a manželkou žalovaného. Táto vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že jej manžel 20 rokov pracuje s obalmi, tak pri ňom nadobudla skúsenosti a poznatky z tejto oblasti predmetu činnosti a tak sa rozhodla založiť a byť konateľkou podobnej firmy.
5. Z hľadiska právneho posúdenia veci prvoinštančný súd vychádzal z právnej úpravy uvedenej v § 149 Obchod. zák., § 65 ods. 1 a § 136 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 Obchod. zák., podľa ktorej posudzoval zákaz konkurencie vo vzťahu k funkcii člena štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorej predmet podnikania je podobný s predmetom podnikania spoločnosti, na ktorú zákaz konkurencie pôsobí.
6. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný ako spoločník a konateľ žalujúcej spoločnosti vykonáva činnosť v spoločnosti s podobným predmetom podnikania, v ktorej je spoločníkom, konateľkou v tejto spoločnosti je jeho manželka.
7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vo veci bolo pôvodne rozhodnuté rozsudkom č.k. 25Cb/36/2011-226 zo dňa 30.01.2014, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel, ale z dôvodu odvolania žalovaného bolo toto rozhodnutie uznesením odvolacieho súdu č.k. 21Cob/91/2014-247 zo dňa 30.06.2015 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol prvoinštančnému súdu, že dostatočne jednoznačne neidentifikoval ktorých závažných porušení povinností spoločníka sa žalovaný mal dopustiť tak, ako vyplýva z § 149 Obchod. zák., ktoré by založili dôvod pre jeho vylúčenie zo spoločnosti.
8. Prvoinštančný súd následne rešpektujúc právny názor vyslovený odvolacím súdom a s nim spojenú právnu úpravu uvedenú v § 149 Obchod. zák. dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, pretože vylúčenie spoločníka súdom prichádza do úvahy iba v prípade závažného porušenia povinnosti zo strany spoločníka, pričom musí ísť o také povinnosti, ktoré má spoločník voči spoločnosti z titulu jeho priamej účasti spoločnosti. V konaní ale nebolo žalujúcou spoločnosťou preukázané, že by žalovaný porušoval povinnosti spoločníka, ktoré vyplývajú z ustanovení Obchodného zákonníka, ani povinnosti spoločníka upravené v spoločenskej zmluve žalujúcej spoločnosti zo dňa 09.07.2007.
9. Základnými povinnosťami spoločníka podľa Obchodného zákonníka sú splatenie vkladu za podmienok a v lehote určenej v spoločenskej zmluve , povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov, podieľať sa na vytvorení rezervného fondu v rozsahu ustanovenom v §124 Obchodného zákonníka, pokiaľ sa pri vzniku spoločnosti vytvára, a ďalšie povinnosti spoločníka určuje spoločenská zmluva, a je tak na spoločníkoch, v akom rozsahu si ich ešte upravia .- Spoločenská zmluva žalujúcej spoločnosti zo dňa 9. júla 2007 v článku XI bod 2 nad rámec zákonných povinností spoločníka ukladá spoločníkovi ešte povinnosť dodržiavať ustanovenia tejto spoločenskej zmluvy, zdržať sa akéhokoľvek konania v neprospech spoločnosti, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť existenciu, hospodárske napredovanie spoločnosti aj jej dobré meno, zachovávať o veciach spoločnosti mlčanlivosť a zachovávať obchodné tajomstvo a rešpektovať rozhodnutia z valného zhromaždenia a plniť povinnosti vyplývajúce z týchto rozhodnutí.
10. Dňa 27.12.2010 bola žalovanému doručená výzva, ktorou bol vyzvaný k plneniu si povinností spoločníka a to zúčastňovať sa zvolaných valných zhromaždení , inak bude pristúpené k jeho vylúčeniu zo spoločnosti.
11. Ako vyplýva zo znenia žaloby i z výzvy zo dňa 27.12.2010 dôvodom vylúčenia spoločníka zo spoločnosti, ktorého sa žalobca domáha na súde, bolo porušenie povinností, ktoré žalovaný nerešpektuje, hoci mu ich plnenie ako spoločníkovi ukladá zákon i spoločenská zmluva, a to účasť žalovaného na zasadnutiach valných zhromaždení, ktorý svojou neúčasťou marí schopnosť uznášať sa a porušuje i zákaz konkurencie uvedený v ust. § 136 ods. 1 písm. d/ Obchod. zák.
12. Súd prvej inštancie poukázal na znenie článku X bod. 1 písm. c/ a d/ spoločenskej zmluvy žalobcu, ktorý sa vzťahuje na konateľa spoločnosti, pre ktorého platí zákaz konkurencie podľa ust. § 136 Obchod. zák, podľa ktorého sa konateľ nesmie zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením, vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť. Z uvedeného článku teda vyplýva, že zákaz konkurencie sa nevzťahuje na žalovaného ako spoločníka, ale sa týka výlučne konateľa, ktorého pri porušení konateľských povinností nemožno súdom vylúčiť ako spoločníka zo spoločnosti a tak nie je to dôvod, aby na základe uvedeného bol žalovaný zo žalujúcej spoločnosti vylúčený.
13. Za dôvod, ktorý by založil úspešnosť návrhu súd prvej inštancie nepovažoval ani neúčasť žalovaného spoločníka na valnom zhromaždení. Uvedené nemožno považovať za porušenie povinnosti spoločníka podľa ust. § 149 Obchod. zák., preto i podľa ustálenej judikatúry zúčastňovať sa valných zhromaždení je výlučne právom spoločníka a nie povinnosťou , k čomu dal súd do pozrnosti rozsudok Najvyššieho súdu SlR z 25. februára 2004 sp. zn. Obdo V 56/2002.
14. Na základe vyššie uvedeného dospel prvoinštančný súd k záveru, že nebolo zo strany žalujúcej spoločnosti preukázané, že by z dôvodov uvedených v návrhu žalovaný porušil závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený. V žalobe uvedené dôvody nespĺňajú kritéria porušenia povinností a návrh zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. , ktoré podrobne v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval.
16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie s poukazom na odvolacie dôvody vyplývajúce z ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. s tým, že všetky hmotnoprávne podmienky uložené v ust. § 149 Obchod. zák. boli pre vyhovenie návrhu v celom rozsahu a jednoznačne splnené. Pri posudzovaní veci mal súd brať do úvahy i vzájomné súvislosti, ktoré vyšli z dokazovania najavo, keď žalovaný práve úmyselným konaním porušil povinnosti, ktoré má ako spoločník, čím ohrozil existenciu spoločnosti, čo znamená, že jeho konanie smeruje k jej zániku. Tvrdenie o tom, že účasť na valných zhromaždeniach je právom spoločníka, keď žalovaný je spoločníkom s 50% majetkovým podielom je pri podmienenosti uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia zužujúcim výkladom, a takýto pohľad na konanie žalovaného nemôže byť len formalistické, vytrhnuté z kontextu zákona, ak práve účasť na valnom zhromaždení má byť iba právom a nie povinnosťou za žalobcom uvádzanej situácie. Okrem toho žalobca zdôraznil, že pri posudzovaní zákazu konkurencie, i keď sa vzťahuje na činnosť konateľa a nie spoločníka, pri hodnotení skutkového stavu mal súd vziať do úvahy, že činnosť žalovaného mimo žalujúcej spoločnosti, ktorú vykonáva v konkurenčnej spoločnosti a jeho nečinnosť u žalobcu má za následok zablokovanie rozhodnutí v závažných otázkach týkajúcich sa žalujúcej spoločnosti, čo vedie k jej likvidácii a teda zakladá dôvod pre vylúčenie žalovaného zo spoločnosti. Žalovaný vedome porušuje zásadu poctivého obchodného styku, vyvoláva nebezpečenstvo zámeny v hospodárskej súťaži a to nielen používaním dominantnej časti základu obchodného mena, ktorý má rozlišujúcu schopnosť a ktorú právom používa iný súťažiteľ, ale tým dochádza i k parazitovaniu na povesti podnikateľa. Žalovaný si založil konkurenčnú spoločnosť, na ktorej činnosti sa aktívnej zúčastňuje a hoci konštantná judikatúra uvedenú problematiku jednoznačne nerieši a podľa nej nie je takéto konanie žalovaného samo osebe porušením povinnosti spoločníka, zrejme konštantná judikatúra nemala pri vyslovený právneho názoru k dispozícii podobný prípad, ako je predmetom tohto konania. Žalovaný obchoduje s rovnakým sortimentom tovaru a s obchodnými partnermi, ktorých prevzal od žalujúcej spoločnosti a manželka, ktorá je konateľkou jeho spoločnosti je ňou iba formálne, pretože celý chod spoločnosti riadi žalovaný. Žalovaný počas celého konania neuvádza pravdu, čo potvrdili i svedecké výpovede v súvislosti s tým, že sa nezúčastňuje na valnom zhromaždení. V konaní bolo preukázané, že svoju manželku oboznámil s predmetom a spôsobom podnikania žalujúcej spoločnosti a tak jeho manželka získala vedomosti o fungovaní spoločnosti a manželka žalovaného ako konateľka spoločnosti nemala žiadne vedomosti o tom, ako spoločnosť, ktorej je konateľkou funguje, čo uviedla vo svojej výpovedi dňa 08.10.2012. V závere odvolateľ zdôraznil, že napriek snahe žalovaného, ktorý sa snaží subsumovať svoje konanie pod rozhodnutia iných súdov na ktoré odkazuje, by sa súd mohol odchýliť od konštantnej judikatúry, ale svoje rozhodnutie musí precizne vyhodnotiť a vyporiadať sa tak z dôvodmi odklonu od judikovaných rozhodnutí. Odvolateľ opakovane poukázal na špecifické
okolnosti daného prípadu, na výpovede v konaní vypočutých svedkov, ktoré dôkazy preukázali odlišnosť uvedeného sporu od prípadov, na ktoré konštantná judikatúra odkazuje, preto postoj vo veci konajúceho súdu prvej inštancie ako aj odkaz na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu označil za nepružné, ktoré odôvodňuje zmenu takéhoto rozhodnutia a v prípade, že mu nebude ako odvolateľovi vyhovené bude sa zmeny domáhať i cestou dovolacieho konania.
17. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 30.08.2016 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a zároveň si uplatnil i nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení zdôraznil, že ak má byť žalobca úspešný pre žalobu podanú podľa § 149 Obchod. zák., musia byť splnené všetky v ňom uvedené podmienky kumulatívne, pričom žalobca sa neustále snaží podsúvať slovíčko „konateľ“ hoci ust. § 149 Obchod. zák. hovorí len o spoločníkovi a upravuje právo spoločnosti domáhať sa na súde vylúčenia len spoločníka, ktorý závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti. Okrem toho zákaz konkurencie sa podľa spoločenskej zmluvy týka výlučne konateľov, a žalovaný neporušil zákaz konkurencie ani ako konateľ, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry a podľa ktorej nie je daný dôvod na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti. Vlastníctvo obchodného podielu spoločnosti PACK - KING SLOVAKIA s.r.o. nie je samo osebe dôkazom toho, že by porušil žalovaný zákaz konkurencie v žalujúcej spoločnosti, pričom ani raz nebol zo strany žalujúcej spoločnosti vyzvaný, aby sa zbavil svojho obchodného podielu pod hrozbou vylúčenia. K neúčasti na valných zhromaždeniach uviedol, že i keby sa valného zhromaždenia konaného dňa 15.12.2010 zúčastniť chcel nemohol tak urobiť, pretože sa konalo na inom mieste, ako bolo uvedené v pozvánke, o čom vedomosť nemal a na ďalšie valné zhromaždenie konané dňa 07.01.2011, pozvánka prišla ešte pred jeho konaním s tým, že sa bude konať dňa 19.01.2011, z čoho logicky žalovaný predpokladal, že sa pôvodne určený termín na deň 07.01.2011 zrušil. Na valné zhromaždenie konané dňa 19.01.2011 prišiel, ale žiadne sa na adrese uvedenej v pozvánke nekonalo. V závere zdôraznil, že nedostavenie sa na valné zhromaždenie nie je dôvodom na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, ako uviedol už v odôvodnení svojho uznesenia odvolací súd, čo vyslovene nepovažoval za porušenie povinnosti spoločníka, čo je v súlade s právnou teóriou a rozhodovacou praxou. Na možnosť vylúčenie zo spoločnosti nebol ani písomne upozornený a vyzvaný k tomu, aby obchodný podiel previedol. Nedopustil sa žiadneho závažného porušenia svojich povinností spoločníka, ktoré by zakladalo dôvod pre jeho vylúčenie zo spoločnosti. Okrem toho sa ho žalobca snaží vykresliť ako osobu, ktorá sa dopúšťa nekalo súťažného konania a to napriek tomu, že syn druhého konateľa a spoločníka žalujúcej spoločnosti má spoločnosť PIERO SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Galanta, ktorá sa venuje tiež baliacim potrebám vrátane obalového materiálu a ktorá spolupracuje so žalobcom, čo ale zrejme pánu R. neprekáža a činnosť jeho syna v takom prípade nenapĺňa nekalosúťažné konanie.
18. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené na podanie odvolacej repliky právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho dňa 26.09.2016 prevzal, odvolaciu repliku ale nepodal (doručenka na č.l. 286).
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.
Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p)
21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), odvolací súd uvádza, že pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
22. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konania je nárok žalujúcej spoločnosti na vylúčenie žalovaného z tejto spoločnosti. V konaní bolo preukázané, že žalovaný je spoločníkom a konateľom žalujúcej spoločnosti, ktorá tvrdí, že sa žalovaný dopustil závažného a opätovného porušenia povinnosti spoločníka, ktorý sa nielenže nezúčastňuje valných zhromaždení, ale vykonáva i nekalosúťažnú činnosť, ktorou sa dopúšťa zákazu konkurencie. Ani raz za štyri roky nezvolal valné zhromaždenie, nezúčastňuje sa jeho zasadnutí a svojou neúčasťou tak spôsobuje možnosť zrušenia žalujúcej spoločnosti súdom, na čo bol ako spoločník i písomne upozornený s možnosťou vylúčenia zo spoločnosti.
23. Podľa § 149 Obchod. zák.
Spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. Ustanovenie § 113 ods. 4 tým nie je dotknuté. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
24. Vylúčenie spoločníka súdom je možné v prípade závažného porušenia povinnosti zo strany tohto spoločníka, pričom súd rozhoduje o vylúčení spoločníka vtedy, keď pôjde o porušenie inej než vkladovej alebo príplatkovej povinnosti. Jednotlivé povinnosti možno spoločníkom ukladať buď v spoločenskej zmluve, prípadne ich spoločníci môžu na seba prevziať inou zmluvou, ktorou je upravený ich vzťah k spoločnosti. Pri posudzovaní existencie a podmienok pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti je potrebné vziať do úvahy také povinnosti, ktoré má spoločník voči spoločnosti z titulu jeho účasti v spoločnosti, pričom sa musí preukázať, že spoločník závažným spôsobom porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali z príslušných dokumentov a že ho spoločnosť vyzvala, aby tieto konkrétne povinnosti neporušoval a zároveň ho na možnosť vylúčenia písomne upozornila. Nedodržanie písomnej formy má za následok neplatnosť právneho úkonu a súd v takom prípade návrh na vylúčenie spoločníka musí zamietnuť (rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Obo/325/1994).
25. Dôvodom na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, ktorej je zároveň konateľom nemôže byť jeho porušenie povinnosti konateľa, ako vyplýva z rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Obo/350/1998. Z dokazovania, ktoré bolo vykonané súdom prvej inštancie ale nevyplýva, že by žalovaný ako spoločník, vylúčenia ktorého sa žalujúca spoločnosť domáha, porušoval či už zo zákona vyplývajúce, ale spoločenskou zmluvou žalujúcej spoločnosti upravené povinnosti spoločníka, čomu je potrebné zdôrazniť, že žalobca v návrhu i v priebehu konania považuje za dôvod pre vylúčenie žalovaného spoločníka zo spoločnosti súdom porušenie povinností, ktoré ale patria konateľovi a sú upravené ako zákaz konkurencie v ust. § 136 Obchod. zák., ktoré sa však nesankcionuje vylúčením spoločníka zo spoločnosti, i keď ako konateľ porušuje povinnosti konateľa. Odvolateľ v odvolaní zdôraznil, že porušením povinností žalovaného je zneužitie obchodného mena žalujúcej spoločnosti, k čomu odvolací súd uvádza, že žalovaným je fyzická osoba, ktorá vystupuje pod svojim menom a priezviskom, nemá obchodné meno a nie je podľa žalujúcou spoločnosťou uvádzaných tvrdení a označovaní skutkových podstát nekalosúťažného konania žiadnym súťažiteľom, ktorý by zneužíval práva žalobcu. Na ochranu žalujúcej spoločnosti zákon poskytuje iné prostriedky právnej ochrany.
26. Ako vyplýva z obsahu odvolania, žaloby i prejavov žalujúcej spoločnosti, táto zrejme nemá ujasnený rozdiel medzi povinnosťami spoločníka a povinnosťami konateľa a následky, ktoré pri ich neplnením nastupujú, inak by v odvolaní nemohol odvolateľ tvrdiť, že jeho situácia je tak špecifická, že vyvoláva potrebu odkloniť sa od ustálenej judikatúry a tento odklon odôvodniť, k čomu dáva odvolací súd do pozornosti odvolateľa rozhodnutie NS SR vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obo 101/1999. Žalobca ani nekonkretizoval, ktorú konkrétnu povinnosť spoločníka uloženú mu zákonom a spoločenskou zmluvou žalovaný porušil, ak súd neprihliadne na porušenie povinností konateľa, na ktoré žalobca poukazuje. Odvolací súd ešte považuje za vhodné zdôrazniť, že ani výzva zo dňa 27.12.2010, ktorá bola adresovaná žalovanému nespĺňa náležitosti vyžadované podľa § 149 Obchod. zák., pretože účasť na valného zhromaždenia je právom a nie povinnosťou, čo je dané i zákonom, ktorý účasť nedefinuje ako povinnosť, ale ako právo v ust. § 122 Obchod. zák. a ktoré znenie nemôže súd výkladom meniť.
27. V závere odôvodnenia tohto rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné upozorniť súd prvej inštancie, aby sa dôsledne riadil a rešpektoval právnu úpravu uvedenú v ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ktorá síce neovplyvnila správnosť rozhodnutia v prejednávanej veci, ale odvolací súd považuje za zbytočný opis zrušeného rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacieho uznesenia, ktoré boli vydané v tomto konaní. Súd prvej inštancie sa musí sústrediť a koncentrovať na stručné a výstižné odôvodnenie, ktoré by znamenalo vydanie logicky konzistentného a argumentačne opodstatneného rozhodnutia.
28. Odvolací súd dospel po preskúmaní napadnutého rozhodnutia k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, z toho dôvodu odvolanie ako neopodstatnené nevzal do úvahy a podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. rozsudok potvrdil.
29. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).