Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/224/2015

Potvrdené rozhodnutím 14Co/50/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členiek senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: Y. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. nad R., X. a I. XXX/X, zastúpená splnomocnenou Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 20C/224/2015-96 zo dňa 27.02.2018, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 20C/224/2015-96 zo dňa 27.02.2018 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: Y. I., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Z. I. XXX/X, Ž. T. R., v konaní právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súdu dňa 09.09.2015 žiadala žalobkyňa zrušiť rozhodcovský rozsudok zo dňa 12.11.2014 sp. zn. SR 15057/14 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Žalobu zdôvodnila tým, že dňa 23.07.2013 uzavrela ako spotrebiteľka so žalovaným zmluvu o úvere a s ňou súvisiacu rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej potom na návrh žalovaného bola uvedeným rozhodcovským rozsudkom zaviazaná na zaplatenie sumy 2.753,44 Eur s príslušenstvom. Poukázala na to, že rozhodcovská zmluva bola vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatnou, samotná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, ktoré robia úver bezúročným a bez poplatkov a aj výška odplaty za úver na úrovni 90 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. V nadväznosti na to žiadala rozhodcovský rozsudok zrušiť s poukazom na dôvody uvedené v ust. § 45 ods. 1 písm. e), i), j) a k) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keď ju pritom exekútor nepoučil v upovedomení o začatí exekúcie o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na to, že žalobkyni uplynula lehota na podanie žaloby. Okrem toho bola rozhodcovská zmluva platne dojednaná, pretože išlo o samostatnú rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnom dokumente a nie o rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných podmienkach.

3. Tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 02.06.2016 č.k. 20C/224/2015-57 tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal vychádzajúc z toho, že žalobkyňa podala svoju žalobu po uplynutí zákonom určenej 30-dňovej lehoty určenej v ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorá vzhľadom na prevzatie rozhodcovského rozsudku dňa 20.11.2014 uplynula dňa 20.12.2014 (a žalobu žalobkyňa podala dňa 09.09.2015), z ktorého dôvodu bolo neaplikovateľným aj od 01.01.2015 účinné ustanovenie § 73 ods. 2 následne prijatého zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 23.01.2018 č.k. 14Co/160/2017-78 rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie konštatujúc, že tunajší súd síce rozhodol podľa správneho právneho predpisu, no nesprávne ho interpretoval, keď nateraz zo spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu včas vzhľadom na ust. § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

5. Po vrátení veci tunajší súd prejednal vec na pojednávaní dňa 27.02.2018 v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného, pričom žalobkyňa cestou právneho zástupcu na žalobe zotrvala. Súd však opätovne dospel k záveru, že žalobkyňa podala svoju žalobu na tunajší súd po uplynutí zákonom určenej lehoty, z ktorého dôvodu je nutné žalobu zamietnuť.

6. Na základe medzi stranami nesporných skutočností, na základe žalobkyňou predložených listinných dôkazov a na základe rozhodcovského spisu zn. SR 15057/14 mal súd za preukázanú nespornú skutočnosť, že žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela dňa 27.03.2013 so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere č. 603701266, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 3.500,- Eur. V ten istý deň bola k zmluve uzavretá aj dohoda o plnení v splátkach a tiež samostatná rozhodcovská zmluva, na základe ktorej sa účastníci dohodli, že všetky spory vzniknuté z predmetnej zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde. Žalovaný na základe toho potom dňa 21.10.2014 podal voči žalobkyni na Stálom rozhodcovskom súde žalobu o zaplatenie sumy 2.753,44 Eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku z predmetnej úverovej zmluvy. Rozhodcovský súd zaslal žalobu žalobkyni na vyjadrenie, túto prevzala dňa 27.10.2014, k veci sa nevyjadrila. Stály rozhodcovský súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 12.11.2014 sp. zn. SR 15057/14 tak, že uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.753,44 Eur s príslušenstvom vrátane trov konania s tým, že jej povolil splátky vo výške 400,- Eur mesačne. Rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 20.11.2014 a je na ňom vyznačená doložka právoplatnosti dňom 15.12.2014 a vykonateľnosti dňom 18.12.2014. V poučení rozsudku bola žalobkyňa poučená o tom, že môže do 15 kalendárnych dní od jeho doručenia iniciovať preskúmanie rozhodcovského rozsudku na rozhodcovskom súde a že tiež môže do 30 dní od doručenia rozsudku podať na príslušnom súde žalobu o jeho zrušenie.

7. Ako vyplýva z obsahu upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 19.08.2015, žalovaný na podklade uvedeného rozhodcovského rozsudku inicioval voči žalobkyni exekúciu u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý ju okrem iného vyzval na dobrovoľnú úhradu sumy 2.599,17 Eur s príslušenstvom do 14 dní od doručenia upovedomenia. Na predloženom upovedomení sa nachádza rukou dopísaný text, podľa ktorého bolo upovedomenie doručené dňa 26.08.2015.

8. Pri právnom posúdení veci súd potom postupoval nasledovne: Do 01.01.2015 bola účinná právna úprava rozhodcovského konania obsiahnutá v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorá v § 41 určovala, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno na príslušnom súde podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) (t.j. z dôvodov, pre ktoré bolo možné žiadať o obnovu konania podľa Občianskeho súdneho poriadku) bolo možné podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

9. Z tejto právnej úpravy účinnej v čase rozhodcovského konania medzi sporovými stranami (ktoré rozhodcovské konania aj súčasne bolo právoplatne ukončené do 01.01.2015) je zrejmé, že nakoľko žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 12.11.2014 doručený dňa 20.11.2014, nepodala podľa tejto právnej úpravy žalobu včas pokiaľ ju podala na tunajšom súde dňa 09.09.2015, keďže 30-dňová lehota uplynula dňa 23.12.2014 (nakoľko posledným 30. dňom lehoty bola sobota dňa 20.12.2014, tak posledný jej deň pripadol na pondelok dňa 22.12.2014).

10. S účinnosťou od 01.01.2015 došlo k zmene pravidiel rozhodcovských konaní v tom smere, že zákonodarca do osobitnej právnej úpravy odčlenil reguláciu rozhodcovských konaní týkajúcich sa

spotrebiteľských sporov. Ide o zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý s účinnosťou od 01.01.2015 lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v § 46 ods. 1 predĺžil tak, že ju možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania a ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

11. V tomto smere nebolo žiadnych pochybností, že v prípade úverovej zmluvy sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľky podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (opak preukázaný a už vôbec ani tvrdený nebol) na rozdiel od žalovaného, ktorý mal postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka konajúceho pri uzatváraní a plnení úverovej (spotrebiteľskej) zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti.

12. Súčasne zákon č. 335/2014 Z.z. v § 46 ods. 2 určil, že doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

13. V ust. § 46 ods. 3 cit. zákona je tiež určené, že ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) aj v exekúcii.

14. Podľa prechodného ustanovenia § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. platí, že ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

15. Prechodné ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. súčasne vo vzťahu k doterajšej právnej úprave zákona č. 244/2002 Z.z. určilo, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

16. Toto ustanovenie teda stanovilo, že pokiaľ lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala v prípade spotrebiteľského sporu plynúť podľa predchádzajúcej právnej úpravy, spravovala sa jej dĺžka a (u)plynutie zákonom č. 244/2002 Z.z., čo znamená, že ak lehota podľa tejto úpravy už uplynula, neplynie žiadna nová, či dlhšia lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa novej úpravy § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Logicky sa tak toto prechodné ustanovenie vzťahuje len na lehoty, ktoré podľa „starej“ úpravy už začali plynúť, no ešte ku dňu 01.01.2015 neuplynuli. Preto len a iba ohľadne tých prípadov k 01.01.2015 stále plynúcich 30-dňových lehôt na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku stanovených § 41 zákona č. 244/2002 Z.z., ktoré ešte ku dňu 01.01.2015 neuplynuli, platí časť vety za bodkočiarkou - že ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté, čím zákon plne logicky premosťoval lehoty, ktoré síce začali plynúť ešte podľa starej právnej úpravy, no v čase nadobudnutia účinnosti novej úpravy ešte neuplynuli a len vtedy sa aplikuje časť ustanovenia za bodkočiarkou, že ust. § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Toto prechodné ustanovenie potom vyjadruje aj vo väzbe na ust. § 73 ods. 1 cit. zákona tú skutočnosť, že aj na ešte ku dňu 01.01.2015 právoplatne neukončené rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015 sa má aplikovať ust. § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. a v dôsledku toho po podaní návrhu na začatie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku môže spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok stanovených Exekučným poriadkom. V danom prípade však rozhodcovské konanie strán tohto sporu právoplatne skončilo do 01.01.2015 a teda prechodné ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. nemožno vôbec na prejednávaný prípad aplikovať, lebo ak jednoducho rozhodcovské konanie skončilo právoplatne do 01.01.2015 za účinnosti starej právnej úpravy, tak nie je dôvod ohľadne takého rozhodcovského konania

aplikovať novú právnu úpravu. V týchto súvislostiach preto nie je vôbec rozhodujúce, kedy začalo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku.

17. Exekučný poriadok bol totiž práve v tejto súvislosti novelizovaný zákonom č. 335/2014 Z.z. tak, že bolo do Exekučného poriadku zavedené s účinnosťou od 01.01.2015 ust. § 48 ods. 2, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu (v zákonnom texte je odkaz na zákon č. 335/2014 Z.z.) v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

18. K novele sa vzťahujú prechodné ustanovenia § 243d Exekučného poriadku (v znení účinnom do 01.04.2017) ohľadne úprav účinných od 01.01.2015 a konkrétne § 243d ods. 1 Exekučného poriadku stanovuje, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákona č. 335/2014 Z.z.) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. To znamená, že ak išlo o rozhodcovské rozhodnutie vydané do 01.01.2015 ohľadne spotrebiteľského sporu bolo možné „dať na exekúciu“, teda mohlo byť podkladom exekúcie len vtedy, ak exekúcia bola začatá do 01.04.2015, inak prestalo ex lege strany rozhodcovského konania zaväzovať.

19. Ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 01.04.2017) potom určuje, že na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákona č. 335/2014 Z.z.) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Toto prechodné ustanovenie jednoznačne určuje to, že znenie Exekučného poriadku účinné do 01.01.2015 sa použije nielen na neskončené exekučné konania už v tom čase vedené na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý má parametre spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku ale aj na v čase od 01.01.2015 do 31.03.2015 novo začaté rozhodcovské konania spotrebiteľského charakteru. Teda ak bol „spotrebiteľský“ rozhodcovský rozsudok bol vydaný do 01.01.2015 ako v danom súdenom prípade, na exekučné konanie začaté na jeho podklade sa vzťahovali len ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 01.01.2015.

20. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku ohľadne spotrebiteľského sporu, ktorý rozhodcovský rozsudok bol vydaný do 01.01.2015 podľa dovtedajšej právnej úpravy zákona č. 244/2002 Z.z. bolo možné začať len do troch mesiacov od účinnosti zákona, t.j. len do 31.03.2015, v opačnom prípade nebolo možné súdnemu exekútorovi vydať poverenie na vykonanie exekúcie na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku, ktorý potom prestal byť pre účastníkov záväzný. Ak bol takýto návrh v lehote do konca marca 2015 exekútorovi podaný (§ 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku), ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku stanovilo, že exekučné konania na základe týchto rozhodcovských rozsudkov majú z hľadiska procesného režimu „dobehnúť“ podľa procesnej úpravy Exekučného poriadku platnej a účinnej do 01.01.2015, čo sa rovnako vzťahovalo aj na už prebiehajúce a neskončené exekučné konania na podklade rozhodcovských rozsudkov vydaných do 01.01.2015 ohľadne spotrebiteľského sporu podľa dovtedajšej právnej úpravy zákona č. 244/2002 Z.z., ktoré exekučné konania však ešte k 01.01.2015 neboli ukončené.

21. Preto súdny exekútor v uvedených exekučných konaniach spravujúcich sa predpismi účinnými do 01.01.2015 nemohol postupovať tak, že by v rámci upovedomenia o začatí exekúcie poučoval spotrebiteľa podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku o jeho práve podať v lehote na podanie námietok žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor má totiž takto postupovať len v prípadoch, ak ide o v spotrebiteľskom spore po 01.01.2015 vydaný rozhodcovský rozsudok, čo aj v súdenej veci znamená, že žalobkyňa správne nebola a ani nemohla byť poučovaná o postupe podľa 48 ods. 2 Exekučného poriadku, lebo na jej prípad sa toto ustanovenie vzhľadom na citované a rozobraté prechodné ustanovenia nevzťahovalo.

22. Vzhľadom na doteraz uvedené a vo väzbe na § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. účinného až od 01.01.2015 (znovu súd uvádza, že rozhodcovské konanie vo vzťahu k žalobkyni bolo právoplatne

skončené do 01.01.2015) a jeho odkaz na ustanovenia Exekučného poriadku obsahujúce podmienky, za ktorých môže spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno uzavrieť, že zákonodarca ohľadne rozhodcovského rozsudku vydaného do 01.01.2015, ktorého predmetom bol spotrebiteľský spor nezakotvil v rámci prípadnej exekúcie žiadnu akúsi ďalšiu „novú“ lehotu na podanie žaloby o jeho zrušenie, ak už raz takáto lehota uplynula. Len takýto výklad možno podľa súdu považovať za ústavne súladný. Nasvedčuje tomu v konečnom dôsledku aj formulácia zvolená zákonodarcom v ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý operuje so spojením „rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu“, kde nasleduje odkaz na zákon č. 335/2014 Z.z. na rozdiel od spojenia obsiahnutého v § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku „rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu“, kde je takisto odkaz na zákon č. 335/2014 Z.z., z čoho súd vyvodzuje, že ak by zákonodarca chcel spotrebiteľom poskytnúť „druhú šancu“ a teda novú lehotu už po zmeškaní lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného do 01.01.2015, bol by to výslovne uviedol v rámci prechodných ustanovení či už zákona č. 335/2014 Z.z. alebo Exekučného poriadku, kde však žiadna takáto úprava nie je a ani ju podľa súdu nemožno z týchto predpisov výkladom vyvodiť.

23. Súd pri tomto právnom posúdení vychádzal i z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoSr/1/2016, 43CoR/3/2016 a 12Co/224/2016 (a preto sa aj odklonil od názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení), ktoré riešili totožnú problematiku ako v tejto veci a v ktorých sa súdy i z hľadiska aplikácie zásady zákazu pravej retroaktivity okrem iného vyslovili, že ust. § 73 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno vykladať izolovane a ak podľa predchádzajúcej úpravy lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplynula, jej navrátenie, resp. plynutie novej lehoty podľa novej úpravy nie je možné (viď najmä odsek 37. a nasl. a hlavne odsek 45. odôvodnenia uvedeného rozsudku KS BB sp. zn. 43CoR/3/2016).

24. Aplikujúc všetko uvedené na prejednávanú vec súd musel konštatovať čo už bolo uvedené vyššie, že 30-dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku žalobkyni uplynula dňa 23.12.2014 (t.j. pred podaním žaloby na tunajší súd dňa 09.09.2015) a v takomto prípade nemožno aplikovať novú právnu úpravu § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. účinnú od 01.01.2015. Právna úprava, ktorej použitia sa žalobkyňa dovolávala sa na jej prípad nevzťahuje, lebo síce podľa predloženého upovedomenia o začatí exekúcie bolo exekučné konanie na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku zo dňa 12.11.2014 začaté dňa 01.03.2015 kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, no nová právna úprava zákona č. 335/2014 Z.z. a Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 nezaviedla v takýchto prípadoch opätovnú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd preto žalobu zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na plný úspech žalovaného podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, vyslovil, že mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.