Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-22-2017.pdf
PDF · 77.18 KB
Case nature
Subarea
3Co/22/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Á. U., K.M. XX, Č., zastúpeného euroadvokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, Nábrežie sv. Metoda 14, Prievidza, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C/22/2016-27, zo dňa 25.8.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil; žalovanému priznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 23.2.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie 1.045,10 eura titulom nároku na náhradu majetkovej škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie uviedol, že písomným podaním doručeným súdu 18.8.2016 vzal žalobca žalobu v plnom rozsahu späť. Späťvzatie odôvodnil poskytnutím žalobou uplatneného plnenia zo strany žalovaného. Poznamenal, že v predmetnej právnej veci vzal žalobca žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie; prípadný nesúhlas žalovaného k späťvzatiu nie je účinný. Na uvedenom základe konanie vo veci samej podľa § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil.
3. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise mu vyplynulo, že k priznaniu žalovaného nároku žalovaným došlo písomným stanoviskom z 30.12.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené 20.1.2016, teda pred podaním žaloby (23.2.2016). Z platobného poukazu č. XXXXX/XXXX-XXXX/XX ďalej zistil, že 28.1.2016, t.j. tiež pred podaním žaloby, bola žalobcovi poukázaná suma odškodnenia 1.045,10 eura. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že žaloba bola v časti istiny 23.2.2016 podaná nedôvodne, pričom k späťvzatiu žaloby v tomto rozsahu nedošlo pre správanie žalovaného po začatí konania, nakoľko žalovanú čiastku plnil ešte pred podaním žaloby, ale pre správanie žalobcu, ktorý v tejto časti zavinil zastavenie konania. V tejto súvislosti považoval za bezpredmetné, že žalovaný prekročil lehotu podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o 14 kalendárnych dní; podstatným bolo, že istinu plnil pred podaním žaloby. Žalobcovi tak vznikol len nárok na úroky z omeškania od 18.12.2015 do 28.1.2016, ktoré vo výške 5,93 eura žalovaný v zmysle platobného poukazu z 3.5.2016 uhradil. Na uvedenom
základe mal za to, že žaloba bola podaná v časti istiny, t.j. v prevažnej časti nedôvodne a uzavrel, že žalovanému podľa § 256 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania.
4. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podal žalobca odvolanie a žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov (prvoinštančného) konania. Uviedol, že v danej veci išlo o to, že sa nechal v konaní zastupovať právnym zástupcom. Žalovaný mal komunikovať s jeho právnym zástupcom, nie s ním ako žalobcom. Keď jeho právny zástupca zistil, že žalovaný na žiadosť o predbežné prejednanie v šesťmesačnej lehote nereagoval (ako sa to deje v celom rade ďalších prípadov), tak tento podal žalobu. Žalovaný poslal jeho právnemu zástupcovi 1.8.2016 oznámenie spolu s priloženým stanoviskom z 30.12.2015 a preto tento vzal žalobu späť, nakoľko žaloba sa stala bezpredmetnou. V tejto súvislosti zdôraznil, že pochybenie nenastalo na jeho strane a ani na strane jeho právneho zástupcu, ale na strane žalovaného. Ak si zvolil právneho zástupcu, mal žalovaný komunikovať s ním. Táto všeobecná zásada zvlášť vyniká v tomto prípade, keď je maďarskej národnosti a písomnosti z 30.12.2015 v slovenskom jazyku by aj tak nerozumel.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Poznamenal, že v prejednávanej veci je rozhodujúcou skutočnosťou, že k poukázaniu finančných prostriedkov došlo 28.1.2016, teda v čase pred 23.2.2016, kedy si žalobca uplatnil svoj nárok žalobou na súde prvej inštancie. Táto skutočnosť je relevantná pre prijatie akýchkoľvek záverov pri otázke, ktorá procesná strana zavinila zastavenie konania. Keďže žaloba bola bezpochyby podaná potom, čo požadovaná suma bola z jeho strany žalobcovi uhradená, zastavenie konanie pre späťvzatie žaloby z tohto dôvodu zavinil žalobca.
6. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nepovažoval za rozhodujúce kedy došlo k poukázaniu finančných prostriedkov, ale kto zavinil, že konanie vzniklo; konanie vzniklo kvôli tomu, že žalovaný v zákonnej šesťmesačnej lehote neodpovedal jeho právnemu zástupcovi na podanie zo 17.6.2015.
7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
10. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že podľa § 256 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (R 49/1993, tiež bod 15 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09).
11. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie právnych okolností vedúcich k priznaniu trov konania žalovanému. Súd prvej inštancie spoľahlivým spôsobom preukázal splnenie základných predpokladov pre aplikáciu § 256 C.s.p., v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Svoje dôvody vedúce k priznaniu trov konania žalovanému, keď mal za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, aj riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil.
12. Na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia nemohli zmeniť nič ani námietky žalobcu, že žalovaný mal informovať o úhrade žalovanej istiny právneho zástupcu žalobcu a nie žalobcu samotného. V konaní bolo totiž jednoznačne preukázané, že žalobca podal žalobu dňa 23.2.2016, t.j. po tom, ako mu bol žalovaným uhradený žalobný nárok 1.045,10 eura (č.l. 19), pričom oznámenie uvedenej skutočnosti bolo žalobcovi doručené 20.1.2016 (č.l. 21), teda pred podaním žaloby (23.2.2016); inými slovami, žalobca žaloval sumu, ktorá mu bola uhradená už pred podaním žaloby žalovaným. Je nesporné, že konanie bolo v spore zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 145 ods. 1 C.s.p.). Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis, ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť, a to nie v reakcii na správanie žalovaného k jeho požiadavkám, potom z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Je preto bez právnej relevancie, či žalovaný predtým ako žalobca podal žalobu, komunikoval so žalobcom alebo s jeho právnym zástupcom; žalovaný konanie žalobcu, či jeho právneho zástupcu v súvislosti s podávaním žaloby nemohol ovplyvniť, a nemôže znášať zodpovednosť za to, že žalobca neupovedomil svojho právneho zástupcu o skutočnosti, že mu bola uhradená (neskôr žalovaná) suma 1.045,10 eura. Na uvedenom základe, keďže žalobca podal žalobu po uhradení istiny, ktorú neskôr žaloval, späťvzatím podanej žaloby procesne zavinil zastavenie konania a preto v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie správne priznal náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovanému.
13. Keďže žalobca v podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti; ďalšie odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).