Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-28-1999.pdf
PDF · 79.48 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/28/1999
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného v 1. rade: F. Y., T..: XX.XX.XXXX, U. H.: I. XXXX/XX, XXX XX C., povinnému v 2. rade: G. C., T..: XX.XX.XXXX, U. H.: S. XXX, XXX XX S., povinnému v 3. rade: I.. I. C., T..: XX.XX.XXXX, U. H.: G. H. XX, XXX XX G. H., proti povinnému: Agrospolis, spol. s r.o. „v likvidácii", toho času neexistujúci subjekt, IČO: 34 113 011, s predošlým sídlom: Ž. Bosniakovej 8, 942 01 Šurany, na vymoženie pohľadávky vo výške 3.667,26 Eur (110.480,-Sk) s príslušenstvom vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. EX 4/1999, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 003396 * zo dňa 08.02.1999 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Máriu Bugárovú, ktorú nahradil a toho času v exekúcii koná JUDr. Ing. Miroslav Paller, Exekútorský úrad so sídlom: Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom.
2. Okresný súd z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/363/1999, Dnot 69/1999 zistil, že pôvodný oprávnený z exekučného titulu neb. G. C., T..: XX.XX.XXXX, T. H.: Q. Y.Á. XXX/XX, XXX XX Ž. F. S. XX.XX.XXXX. Podľa Osvedčenia o dedičstve sa stali jeho právnymi nástupcami v rovnakom diele jeho deti: F. Y., T..: XX.XX.XXXX, U. H.: I. XXXX/XX, XXX XX C., G. C., T..: XX.XX.XXXX, U. H.: S. XXX, XXX XX S. Z. I.. I. C., T..: XX.XX.XXXX, U. H.: G. H. XX, XXX XX G. H.. 3. Dňa 23.01.2016 bol okresnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie zo dňa 15.03.2016. Vo svojom podaní súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že povinný bol ku dňu 23.09.2015 ex offo vymazaný z obchodného registra, a to Krajský súd Bratislava uznesením č. k. 3K 24/2000-489 zo dňa 18.12.2014, právoplatným dňa 31.01.2015, zrušil konkurz vyhlásený dňa 28.04.2000 z dôvodu, že nie sú predpoklady pre konkurz. Súd zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. Júliusa Gogu, so sídlom AK Štefánikova 47, Nitra 949 01 a z obchodného registra OS Nitra sa vymazala z oddielu: Sro, vložky č.: 890/N, spoločnosť Agrospolis, spol. s r.o. v likvidácii, Ž. Bosniakovej č. 8, Šurany, IČO: 34 113 011. 4. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
10. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné vady konania sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania.
11. Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
12. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotno-právna subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva občiansky zákonník v spojení s obchodným zákonníkom.
13. Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie.
14. Nakoľko okresný súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
15. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
18. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu Exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
19. Súdny exekútor podaním si podaním zo dňa 15.03.2016 uplatnil trovy exekučného konania vo výške 210,82 Eur.
20. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku definujú, že konania začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončia už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné
ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002. 21. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinný zanikol povinného bez právneho nástupcu, súdny exekútor žiadal, aby bol na úradu trov zaviazaný oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Okresný súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Okresný súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti, keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu viac ako desať rokov potom, ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 má okresný súd za to, že samotná skutočnosť, že povinný je nemajetný a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zák. č. 32/2002 Z. z., síce zaviedla do ust. § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej do 31. januára 2002. Okresný súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 41 CoE 340/2011/. 22. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“, je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.