Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-10Csp/23/2022

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica v spore žalobcu N. Y., a. s., so sídlom Bratislava, S. XXX/A, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. P. Y., so sídlom advokátskej kancelárie N. N., G. X, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.Ú., M.. Z. XX, o zaplatenie 191,90 eur s príslušenstvom, sudcom Mgr. Petrom Vojsovičom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 79,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 5 % ročne zo sumy 20,24 eur od 09.10.2018 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 27,61 eur od 07.11.2018 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 15,90 eur od 08.12.2018 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy 15,90 eur od 08.01.2019 do zaplatenia,

a to všetko do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.02.2022 bola súdu postúpená Okresným súdom Banská Bystrica žaloba, ktorou sa žalobca domáha aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu 109,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20,24 eur od 09.10.2018, zo sumy 27,61 eur od 07.11.2018, zo sumy 40,69 eur od 08.12.2018 a zo sumy 20,89 eur od 08.01.2019, všetky úroky až do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 82,47 eur. Uvedené nároky odôvodňoval tým, že jeho právny predchodca (Z. H., a. s.), ktorý zmluvou zo dňa 03.12.2020, postúpil na žalobcu predmetnú pohľadávku, uzatvoril so žalovanou zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb, za ktoré sa žalovaná zaviazala zaplatiť. Žalovaná však vyfakturované služby neuhradila.

2. Žalovanej bola následne doručená žaloba s možnosťou vyjadriť sa (č. l. 62). Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu aj žalovanú. Ani jedna zo strán sa však pojednávania nezúčastnila.

4. Súd vykonal dokazovanie nasledovnými listinami, a to: poštový podací hárok (č. l. 6), faktúra zo dňa 22.09.2018 (č. l. 8), faktúra zo dňa 22.12.2018 (č. l. 10), faktúra zo dňa 22.11.2018 (č. l. 12), faktúra zo dňa 22.10.2018 (č. l. 14), faktúra zo dňa 22.08.2019 (č. l. 16), faktúra zo dňa 06.12.2018 (č. l. 18), kúpna zmluva (č. l. 19), odstúpenie od zmluvy o poskytovaní

verejných služieb (č. l. 25), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 28), zmluva o poskytovaní verejných služieb (č. l. 30).

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že:

6. Právny predchodca žalobcu Z. H., a. s., so žalovanou uzavreli dňa 22.11.2017 zmluvu o poskytovaní verejných služieb (č. l. 30), na základe ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanej službu s názvom „Verejná telefónna služba“ a žalovaná sa zaviazala platiť za službu dohodnutú odplatu podľa cenníka, resp. prvých 30 mesiacov v cene 15,- eur mesačne. Doba viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov.

7. Za poskytnuté služby boli právnym predchodcom žalobcu žalovanej vystavené nasledovné faktúry:

- faktúra zo dňa 22.09.2018 (č. l. 8) na sumu 20,24 eur (za hlasové služby), splatná dňa 08.10.2018,

- faktúra zo dňa 22.10.2018 (č. l. 14) na sumu 27,61 eur (za hlasové služby), splatná dňa 06.11.2018,

- faktúra zo dňa 22.11.2018 (č. l. 12) na sumu 40,69 eur (15,90 eur za hlasové služby, 19,80 eur a 4,99 eur za náklady vymáhania), splatná dňa 07.12.2018,

- faktúra zo dňa 22.12.2018 (č. l. 10) na sumu 20,89 eur (15,90 eur za hlasové služby, 4,99 eur za náklady vymáhania), splatná dňa 07.01.2019,

- faktúra zo dňa 06.08.2019 (č. l. 16) na sumu 82,47 eur (zmluvná pokuta), splatná dňa 06.09.2019.

8. Následne dňa 09.09.2019 žalobca odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb (č. l. 25) s tým, že žalovaná bola upozornená, že v prípade ak bude v omeškaní so splnením peňažného plnenia viac ako 90 dní môže pohľadávku postúpiť. Právny predchodca žalovanej následne pohľadávku pozostávajúcu zo sumy 191,90 eur, vyplývajúcej z vyššie uvedených faktúr postúpil dňa 03.12.2020 na žalobcu (č. l. 28).

9. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

10. V prvom rade mal súd za preukázané, že právny predchodca postúpil platne pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb na žalobcu. V tomto súd prihliadol na to, že bol dodržaný postup v zmysle , keď právny predchodca pred postúpením pohľadávky vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky, pričom tá bola po výzve viac ako 90 dní naďalej v omeškaní. Výzva bola súčasťou odstúpenia od zmluvy zo dňa 09.09.2019 (č. l. 25). Právny predchodca postúpil pohľadávku na žalobcu až zmluvou zo dňa 03.12.2020 (č. l. 28). Tým je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu (žalobca sa stal veriteľom pohľadávky proti žalovanej).

11. Zmluvu zo dňa 22.11.2017 súd právne posúdil ako zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa , v zmysle ktorého žalovanej vzniklo právo aby jej bola poskytnutá dohodnutá telekomunikačná služba (v tomto prípade „Verejná telefónna služba“). Zároveň poskytovateľovi služby vzniká právo na zaplatenie dohodnutej úhrady za túto službu ( ). Nakoľko právny predchodca poskytol žalovanej dohodnutú službu (táto skutočnosť nebola v konaní sporná, nakoľko ju žalovaná nenamietala), vznikol mu voči žalovanej nárok na zaplatenie za túto službu vo výške dohodnutej odplaty.

12. Žalovaná však za služby vyúčtované predloženými faktúrami nezaplatila (ani táto skutočnosť nebola sporná, keďže ju žalovaná nenamietla). Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti týkajúcej sa sumy za poskytnutú službu. V tomto konkrétnom prípade ide o sumu celkom 79,65 eur, ktorá pozostáva zo sumy:

- 20,24 eur vyúčtovaných vo faktúre zo dňa 22.09.2018 (č. l. 8),

- 27,61 eur vyúčtovaných vo faktúre zo dňa 22.10.2018 (č. l. 14),

- 15,90 eur vyúčtovaných vo faktúre zo dňa 22.11.2018 (č. l. 12),

- 15,90 eur vyúčtovaných vo faktúre zo dňa 22.12.2018 (č. l. 10).

13. Súd zamietol žalobu v časti istiny v sume 29,78 eur (4,99 + 19,80 + 4,99). Z predložených faktúr zo dňa 22.11.2018 a 22.12.2018 (č. l. 12 a 10) totiž vyplynulo, že právny predchodca žalobcu si účtoval okrem poskytnutých služieb aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Súdu z obsahu žaloby však nevyplynulo, že by sa žaloba týkala aj týchto nákladov. Naopak z obsahu pomerne nekonkrétnej žaloby súd ustálil, že tá sa týka iba poskytnutých služieb. Konkrétne súd prihliadol k časti, kde je uvedené, že: „Z. H. podľa uzatvorenej zmluvy poskytol žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami“. Ak sa mala žaloba týkať aj nákladov spojených s vymáhaním mal to žalobca vyslovene uviesť. Tiež je nutné poukázať, že žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by ozrejmili na základe čoho a akým spôsobom právny predchodca dospel k vyfakturovaným sumám pokiaľ ide o náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Vzhľadom na uvedené preto pokiaľ ide o istinu, súd priznal žalobcovi iba sumu za vyfakturované služby.

14. Súd ďalej zamietol žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 82,47 eur, pretože žalobca v tejto časti neuniesol bremeno tvrdenia, ktoré ho ako žalobcu zaťažuje (čl. 8 základných zásad a , - ďalej ako „CSP“). V žalobe k uplatnenej zmluvnej pokute uviedol nasledovné: „V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta = základ - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ) Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa .“

15. Z uvedeného znenia žaloby vyplýva neurčité uplatnenie si práva na zmluvnú pokutu („v prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu“), ktorej výpočet vôbec nie je uvedený. Jedná sa iba o uvedenie všeobecného postupu pre výpočet zmluvnej pokuty, bez prihliadnutia na konkrétny prípad. Ide zjavne o snahu žalobcu uľahčiť si písanie žaloby a prenechanie spôsobu výpočtu v danej veci na súd, ktorý má sám dospieť k žalovanej sume po preštudovaní príloh k žalobe. Takýto postup je neakceptovateľný a v rozpore so zásadou nestrannosti súdu a jeho následkom je neúspech žalobcu v spore pre neunesenie bremena tvrdenia rozhodných skutkových okolností.

16. Žalovaná sa zároveň dostala do omeškania ( ), a to dňom nasledujúcim po termíne splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaná je tak v zmysle povinná zaplatiť žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v sadzbe podľa nariadenia č. , podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 %, vždy od dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

17. Pokiaľ ide o sumu, z ktorej priznal úrok z omeškania, tak súd v tomto zamietol návrh v časti, keďže žalobca odvíjal úrok z omeškania v prípade faktúr zo dňa 22.11.2018 a 22.12.2018 (č. l. 12 a 10) z výšky istiny, ktorá ako vyplynulo z dokazovania zahŕňala nielen sumy za poskytnuté služby, ale aj sumy vyúčtované za vymáhanie pohľadávky. Nakoľko však súd vyhovel žalobe iba pokiaľ išlo o sumy za poskytnuté služby, odvíjal od týchto súm aj úrok z omeškania, teda od sumy 15,90 eur.

18. O trovách konania súd rozhodol nasledovne. Úspech žalobcu v spore predstavuje priznanie istiny 79,65 eur s úrokmi z omeškania, čo z celku predstavuje úspech v rozsahu 41,51 %. Úspech žalovanej čo do zamietnutia sumy 112,25 eur predstavuje 58,49 %. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná bola v konaní úspešnejšia a mala by proti žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania ( ). Nakoľko však žalovanej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, súd túto skutočnosť považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý jej náhradu trov konania v zmysle nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, uvedenia spisovej značky konania, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú vo vyššie uvedenom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.