Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-78-2017.pdf
PDF · 103.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Csp/78/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, N. D. N., o zaplatenie 1 489,46 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 353,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 353,74 eur od 21.10.2017 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 60,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 13,28 eur z a s t a v u j e.
III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 81,78 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, a to do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o výške trov.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, sa žalobou podanou dňa 18.08.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1 489,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.03.2014 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1 500,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 35,63 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, a preto pôvodný žalobca listom zo dňa 27.08.2014 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Dňa 19.10.2014 pôvodný žalobca úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 29.10.2014. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1 489,46 eur. Na preukázanie svojho nároku pôvodný žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o poskytnutí pôžičky, predžalobnú upomienku, doručenku, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a prehľad splátok a úhrad.
2. V priebehu konania pôvodný žalobca a spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, súdu oznámili, že pohľadávku z uvedenej zmluvy postúpil pôvodný žalobca tejto spoločnosti, o čom ako dôkaz predložili rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohy rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, a to žiadosť o postúpenie a prevod, identifikáciu prípadu a oznámenie pôvodného žalobcu o
postúpení pohľadávky s poštovým podacím hárkom. Zároveň zhodne navrhli zmenu na strane žalobcu. Súd uznesením č. k. 5Csp/78/2017 - 41 zo dňa 06.12.2017 rozhodol tak, že pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, vstúpila spoločnosť: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154. Stranou v konaní sa tak na strane žalobcu stala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, ktorá v priebehu konania zmenila svoje obchodné meno na Intrum Slovakia s.r.o. (ďalej už len žalobca).
3. Podaním zo dňa 21.02.2018, doručeným súdu dňa 26.02.2018, žalobca špecifikoval žalovanú sumu a zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 13,28 eur titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky.
4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a vyššie uvedených písomných podaní a listinných dôkazov.
5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že problémy sa jej začali v roku 2009, kedy zahynula jej nevesta pri nehode autobusu v A.. Zostali dve nezaopatrené deti, ktoré jej súd zveril ako poručníčke, nakoľko syn bol celý rok v nemocnici a musela deti živiť, šatiť. Okrem syna tam bola aj vnučka, ktorá tiež mala operovanú hlavu. Syn zostal vdovcom a predtým menili plastové okná, takže žiadne peniaze mu nezostali a žalovaná musela s manželom financovať pohreb a všetky výdavky. Stále financovala všetko. Zomrel jej potom aj 38-ročný syn, po ktorom zostala 12-ročná dcéra a nevesta študovala na vysokej škole v N., bolo toho teda na ňu veľa. Financie, ktoré si požičala od žalobcu, požičala synovi na dostavbu domu, ale ten nečakane zomrel. Žalovaná zostala úplne bez peňazí, starší syn, ktorý utrpel pri havárii poranenie, nebol schopný jej pomáhať splácať pôžičku. Požiadala aj dcéru, ale tá sa k tomu ani nevyjadrila. Keď manžel videl, koľko je dlžná, tak prestal so žalovanou žiť, finančne ju nepodporoval, nestará sa o nič. V roku 2016 chalupu prepísal na deti. Žalovaná má tri pôžičky od žalobcu a nevie, koľko je to spolu. Dlhuje vyše 8 000,- eur. Je si vedomá toho, že to bude musieť splatiť a hanbí sa, že to došlo až k súdu. Žalovaná má dôchodok vo výške 393,- eur, platí plyn, telefón, vodné a stočné, smeti, stravu a lieky. Z dôchodku jej zostane podľa toho, koľko platí za lieky, keďže trpí cukrovkou.
6. Z predložených dôkazov zistil súd tento skutkový stav. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej aj len veriteľ), uzatvorila dňa 31.03.2014 ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej pôžičku vo výške 1 500,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť 60 mesačnými splátkami po 35,63 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa boli 637,80 eur. Konečná splatnosť bola dohodnutá na marec 2019 a splátky boli splatné do 20. dňa v mesiaci. Žalovaná z pôžičky uhradila sumu 146,26 eur. Listom zo dňa 27.08.2014, označeným ako „predžalobná upomienka“, vyzval veriteľ žalovanú na zaplatenie nedoplatku na splátkach v sume 153,20 eur bezodkladne s upozornením, že ak do 05.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2014, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Dňa 29.10.2014 veriteľ vypracoval list adresovaný žalovanej a označený ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“, v ktorom uviedol, že dlh z úverovej zmluvy č. 7136161 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Veriteľ postúpil pohľadávku z uvedenej zmluvy voči žalovanej žalobcovi, a to k 20.11.2017.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 31.03.2014 (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
13. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 144 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi veriteľom a žalovanou na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže veriteľ je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku pôžičky, jej účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaná pôžičku nesplatila a pohľadávku voči nej veriteľ platne postúpil žalobcovi, ktorý tak bol oprávnený domáhať sa jej zaplatenia.
20. V zmysle § 9 ods. 2 pís. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iných náležitosti aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky (35,63 eur) a počet splátok (60), neobsahuje však výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára alebo plánu amortizácie), teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej - ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istinu, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Z predloženej zmluvy uvedené údaje nie sú zrejmé. Žalobca má teda na podklade takejto zmluvy o pôžičke právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovanej na úrokoch a poplatkoch.
21. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola 1 500,- eur a žalovaná z úveru vrátila 146,26 eur. Keďže žalobca má nárok iba na vrátenie istiny, zostáva tak žalovanej uhradiť žalobcovi sumu 1 353,74 eur, čo je rozdiel medzi istinou úveru a platbami žalovanej. Na zaplatenie uvedenej sumy zaviazal súd žalovanú z dôvodu, že si túto povinnosť nesplnila dobrovoľne a ide o jej nesplnený zmluvný záväzok, ktorý je po lehote splatnosti. Pokiaľ nárok presahoval sumu istiny, ktorá by žalobcovi patrila, tak v tej časti bola žaloba nedôvodná, pretože sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
22. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, bola by istina úveru 1 500,- eur splatná pri výške dohodnutej splátky 35,63 eur 43 splátkami. Keďže prvá splátka bola splatná 20.04.2014, 43. splátka by bola splatná dňa 20.10.2017. Výška poslednej splátky by bola už len 3,54 eur. Pokiaľ ide o vyhlásenie okamžitej splatnosti celého úveru zo dňa 29.10.2014, tak žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že bolo doručené, alebo aspoň len zaslané žalovanej, a preto je neúčinné. Úver sa tak nestal splatným v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na základe výzvy veriteľa z dôvodu omeškania žalovanej, ale splatnosťou poslednej splátky istiny, keďže žalobca nepreukázal, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanej vôbec zaslané. Žalovaná je so zaplatením dlžnej sumy, ktorú súd žalobcovi priznal, v omeškaní, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej jednotlivo splatnej splátky. Súd však priznal žalobcovi úrok z omeškania od neskoršieho dňa, a to odo dňa 21.10.2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po tom, čo nastala splatnosť poslednej splátky a tým aj splatnosť celého úveru, pretože žalobca si uplatňoval úrok z omeškania nie na skutkovom základe omeškania jednotlivých splátok, ale na skutkovom základe splatnosti celého úveru, ktorá však nastala z uvedených dôvodov neskôr, než tvrdil žalobca. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a nie 5,05 % ako si uplatňoval žalobca.
23. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, súd konanie zastavil a v časti, v ktorej nárok presahoval sumu nesplatenej istiny a z nej žalobcovi patriaceho úroku z omeškania, ako aj sumu, o ktorú žalobca zobral žalobu späť, súd žalobu zamietol z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na úrok z omeškania iba v zákonnej výške z priznanej istiny.
24. V súvislosti s tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, považuje súd za potrebné uviesť, že mu je známy právny názor vyslovený v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti KU., ktorý je však podľa právneho názoru konajúceho sudcu nepoužiteľný na prejednávaný spor. Predmetom uvedeného konania a rozsudku bolo prejudiciálne konanie iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti G. N.. Okresný súd Dunajská Streda prerušil vnútroštátny spotrebiteľský spor a položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky ako sa majú vykladať niektoré články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Súdny dvor okrem iného rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Členské štáty Európskej únie a teda aj Slovenská republika sa vzhľadom na tzv. úplnú harmonizáciu od ustanovení Smernice nesmeli odchýliť. Je tak zrejmé, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky a ustanovenia, ktoré sankcionujú absenciu tejto náležitosti úverovej zmluvy bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nie sú v súlade so Smernicou a idú nad jej rámec. Uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch však boli platné a účinné v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy a v konečnom dôsledku sú platné a účinné v rovnakom význame doposiaľ (aj keď v iných ustanoveniach). Na základe takto platnej a účinnej zákonnej úpravy existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou. Smernica je však prameňom práva EÚ sekundárnej povahy a je záväzná iba pre členské štáty a nie priamo pre fyzické a právnické osoby, ktorými sú aj strany sporu, a preto jej priama aplikácia a použitie právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Súdneho dvora v tejto veci neprichádza do úvahy. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, je namieste sa zaoberať tým, či Smernici možno priznať nepriamy účinok, a teda či možno uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jednoznačné, že zákon požaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov a akýkoľvek iný výklad, ktorý by mohol byť v súlade so Smernicou, by bol v priamom rozpore so zákonom, teda tým, čo je v zákone jasne napísané a čo je platné a účinné. Výklad, ktorý by považoval za postačujúce uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere výšku splátky bez jej ďalšieho členenia, by bol nielen v rozpore so znením zákona, ale zároveň by porušil zásadu právnej istoty, keď aj v tomto prípade strana sporu mohla legitímne očakávať, že súd rozhodne tak, ako iné súdy v stovkách obdobných prípadov, keď úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov, keď zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
25. Žalovaná je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku, t. j. povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom, povinná vykonať v zmysle § 232 ods. 3, ods. 4 CSP v splátkach, keďže z vykonaného dokazovania, konkrétne z ničím nespochybneného vyjadrenia žalovanej bolo preukázané, že táto nie je schopná zaplatiť žalovanú sumu naraz. Pomerom žalovaného a zároveň výške dlžnej sumy tak, aby bola uhradená v primeranej lehote, zodpovedá mesačná splátka v sume 60,- eur. Súd zároveň rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
26. Súd vyhovel žalobe iba v časti 90,89 % a žalobca tak mal čiastočný úspech v konaní, a to v rozsahu čistého úspechu 81,78 %, ktorý je rozdielom medzi úspechom žalobcu 90,89 % a úspechom žalovanej 9,11 %. Pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania, tak v tejto časti pre účely trov konania ide o zavinenie zo strany žalobcu, a preto v tejto časti by patrili trovy žalovanej. Vo vzťahu k celému nároku však túto časť považoval súd za neúspech žalobcu a z uvedených dôvodov rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 81,78 %, pričom o konkrétnej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené pomery žalovanej určil jej súd aj na zaplatenie trov konania dlhšiu lehotu, a to trojmesačnú, ktorá začne plynúť od právoplatnosti uznesenia o výške trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.