Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoKR/21/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Václav Sosna, Nám. slobody, 909 01 Skalica, správca úpadcu PNEUMAT INTERNATIONAL s.r.o., so sídlom Galantská 699/8, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 31 443 320, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Liberálny dom s.r.o., so sídlom Priemyselná 8, 821 09 Bratislava, IČO: 36 869 201, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, Šafárikovo nám. č. 2, 811 02 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 08.04.2016, č.k. 36Cbi/20/2014-195, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.4.2014 domáhal určenia, že právny úkon, zmluva o kúpe a predaji časti podniku zo dňa 23.8.2010 uzavretá medzi spoločnosťou PNEUMAT INTERNATIONAL s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Liberálny dom s.r.o. ako kupujúcim je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti bližšie špecifikované v petite žaloby a vydať hnuteľné veci taktiež špecifikované bližšie v žalobe. Žalobca taktiež žiadal uložiť žalovanému povinnosť bezodplatne postúpiť na žalobcu pohľadávky vo výške 919,77 eur a 126,14 eur ako aj poskytnúť peňažnú náhradu do konkurznej podstaty za veci, práva alebo majetkové hodnoty, ktoré nebude možné v prospech žalobcu vypratať, vydať alebo postúpiť na základe určenia.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 08.04.2016, č.k. 36Cbi/20/2014-195 rozhodol tak, že žalobcu zamietol a uložil úpadcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 423,11 eur, ako trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 57 ods. 1 prvá veta, ods. 2,4, § 60 ods. 1,3, § 62 ods. 1,5, § 63 ods. 1,3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len § 118a ods. 1,2, § 132, § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie skôr ako posúdil dôvodnosť podanej žaloby zisťoval, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa ZKR. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 25K/2/2013-102 zo dňa 25.3.2013 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 64/2013 dňa 3.4.2013, bol vyhlásený dňom 4.4.2013 konkurz na majetok dlžníka PNEUMAT INTERNATIONAL s.r.o., so sídlom Galantská 699/8, 929 01 Dunajská Streda a za správcu bol ustanovený žalobca. Dňa 3.4.2014 žalobca uplatnil na súde právo odporovať právnemu úkonu. Súd mal za to, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 57 ods. 2 do jedného roka od vyhlásenia konkurzu) a napadol úkon urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania (§ 60 ods. 3 . Základnými predpokladmi odporovateľnosti v zmysle § 60 sú ukrátenie veriteľov, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle ukrátiť veriteľov. Vo všeobecnosti

platí, že ten, kto právnemu úkonu odporuje, musí preukázať (na ňom je dôkazné bremeno), že druhá strana (žalovaný) o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela. Jedným zo všeobecných a aj osobitných predpokladov odporovateľnosti je vedomosť druhej strany (žalovaného) o úmysle dlžníka právnym úkonom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov. Žabca v konaní tvrdil a preukazoval vedomosť žalovaného tým, že v danom prípade sa nejednalo o prostú kúpnu zmluvu, pri uzatváraní ktorej by kupujúci nemusel poznať pomery predávajúceho. Právnym úkonom bola zmluva o predaji časti podniku, z ktorej vyplýva, že kupujúci mal detailnú vedomosť o účtovníctve predávajúceho a teda aj vedomosť o tom, že predávajúci má viacerých veriteľov voči ktorým neplní svoje záväzky. Kupujúci vedel, že skutočná hodnota predmetu predaja je podstatne vyššia ako dojednaná kúpna cena pretože kupujúci mal k dispozícii znalecký posudok č. 28/10 a mal aj účtovníctvo dlžníka, z ktorého taktiež táto skutočnosť vyplývala. Kupujúci si teda musel byť vedomý toho, že až dlžník predá svoj majetok pod cenu a súčasne všetok výťažok z predaja odovzdá v prospech jedného veriteľa, nebude mať finančné prostriedky na uspokojenie svojich ostatných veriteľov. Z toho vyplýva, že kupujúcemu musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že poprel akúkoľvek vedomosť o účtovníctve úpadcu a aj vedomosť o tom, že úpadca má viac veriteľov, ktorým neplní svoje záväzky. Súd mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom neobjasnil na základe čoho tvrdí, že žalovaný mal vedomosť o účtovníctve a veriteľoch úpadcu. Žalovaný potvrdil, že mal vedomosť o jedinom veriteľovi Slovenská sporiteľňa a.s., ktorého práve úpadca uspokojoval z obdržanej kúpnej ceny. Práve táto skutočnosť (uspokojovanie veriteľa z kúpnej ceny) svedčí v prospech žalovaného, nakoľko z konania úpadcu, ktorý súhlasil s uspokojovaním veriteľa z obdržanej kúpnej ceny a obsiahol to priamo do zmluvy, je práve naopak možné predpokladať, že má snahu uspokojovať svojich veriteľov, nevyhýbať sa ich uspokojeniu a nemá úmysel svojich veriteľov ukracovať. Teda z obsahu zmluvy mohol žalovaný poňať vedomosť nie o úmysle úpadcu ukracovať svojich veriteľov, ale teda práve ešte naopak mohol poňať vedomosť o úmysle úpadcu svojich veriteľov riadne uspokojovať. Tvrdenia žalobcu vyznievajú veľmi nepresvedčivo a podľa súdu ide len o ničím nepodložené špekulácie a právne konštrukcie a to aj bez vzájomnej logickej súvislosti. Súd má za to, že tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom jednoznačne a dostatočne hodnoverne (čo je zásadné pre preukázanie akéhokoľvek tvrdenia, aby bolo možné uzavrieť, že strana uniesla dôkazne bremeno) nepreukazujú vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov daným právnym úkonom. Nakoľko na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu musia byť splnené všetky predpoklady súčasne, tak zistenie a preukázanie zákonného predpokladu vedomosti žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov má zásadný a relevantný význam. Bez splnenia tohto predpokladu nie je možné úspešne napadnúť odporovateľnosť. Právne úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak je preukázaná daná vedomosť. Až v prípade preukázania daného predpokladu a zákonnej podmienky (čo sa v danom konaní nepreukázalo) súd posudzuje ďalšie osobitné predpoklady odporovateľnosti uvedené v jednotlivých skutkových podstatách, napr. § 60 ZKR. Z uvedeného dôvodu súd ani neposudzoval splnenie ďalších podmienok odporovateľnosti v danom konaní (ukrátenie, úmysel úpadcu ukrátiť napadnutým právnym úkonom svojich veriteľov) a bližšie sa nevysporiadaval s ďalšou právnou argumentáciou oboch sporových strán, nakoľko žalobe by nemohol vyhovieť z dôvodu ako je vyššie odôvodnené, keďže nebol splnení jeden zo základných zákonných predpokladov odporovateľnosti (vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov) a všetky predpoklady, podmienky musia byť splnené kumulatívne, súčasne. Súd mal za to, že žalobca nielenže nepreukázal vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov ako jeden z predpokladov odporovateľnosti, ale za daného skutkového stavu žalobca nepreukázal ani žiadnym spôsobom úmysel úpadcu ukrátiť napadnutým právnym úkonom svojich veriteľov a ani hodnoverne a bez pochybností ukrátenie veriteľov ako ďalšie predpoklady odporovateľnosti, bez ktorých nie je možné žalobe opäť vyhovieť. V konaní nebolo žalobcom žiadnym spôsobom preukazované, že hodnota zostávajúceho majetku úpadcu po vykonaní odporovaného právneho úkonu bola nižšia ako súčet prihlásených a zistených pohľadávok v konkurznom konaní existujúcich ku dňu vykonania právneho úkonu. Žalobca v konaní, okrem iného, len veľmi všeobecne konštatoval, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a zmareniu uspokojenia ich pohľadávok, prípadne argumentoval neprimeranou kúpnou cenou a tým, že žalovaný neprevzal pri kúpe časti podniku aj záväzky. Pri posudzovaní podmienok odporovateľnosti podľa § 60 je otázka neprimeranosti ceny nepodstatnou a už vôbec nie je možné, bez ďalšieho, ňou argumentovať pri preukazovaní ukrátenia. Pri preukazovaní ukrátenia je podstatné preukázať či majetok, ktorý zostal úpadcovi po vykonaní právneho úkonu postačoval na uspokojenie pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní existujúcich v čase vykonania úkonu. K preukázaniu tejto skutočnosti tvrdenia žalobcu vôbec nesmerovali. Obdobne to je nutné posudzovať aj pri tvrdení, že k ukráteniu došlo z dôvodu, že na žalovaného neprešli aj záväzky, ktorá skutočnosť nie je rozhodujúca pri posudzovaní

ukrátenia a naviac z obsahu zmluvy vyplýva opak, že záväzky na žalovaného prechádzajú. Súd zdôrazňuje, že v danom konaní musel žalobca jednoznačne preukázať (a to dostatočne hodnoverne), či hodnota majetku, ktorý zostal úpadcovi po vykonaní napadnutých právneho úkonu je nižšia ako hodnota zistených pohľadávok prihlásených do konkurzného konania existujúcich v dobe vykonania právneho úkonu úpadcu (dlžníka). Žalobca však v konaní hodnotu majetku úpadcu žiadnym spôsobom ani nespomenul a už vôbec naznačeným smerom nešpecifikoval. Dôkazné bremeno preukázať vyššie uvedené zaťažuje iba a len žalobcu. Žalobca má povinnosť preukázať že majetok dlžníka, ktorý mu po vykonaní napadnutých úkonoch zostal nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok a právnym úkonom preto došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Súd má za to, že žalobca si vôbec túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, a preto už len z tohto dôvodu nemôže byť v konaní úspešný, nakoľko požiadavka preukázania predmetného základného predpokladu odporovateľnosti musí byť naplnená vždy. Žalobca síce opakovane v konaní poukazoval na neprimeranosť plnenia, ktoré úpadca za predaj časti podniku získal s tým, že v zmluve vyčíslená hodnota len nehnuteľného majetku sa nezhoduje s jeho hodnotou určenou v znaleckom posudku, ktorá predstavuje len 59 %, s ktorým tvrdením žalovaný nesúhlasil a popieral neprimeranosť plnení, súd považoval posudzovanie neprimeranosti resp. ceny obvyklej za predaj časti podniku pri posudzovaní odporovateľnosti podľa § 60 za absolútne irelevantné, nakoľko nie je jednou zo zákonných podmienok odporovateľnosti podľa cit. zákonného ustanovenia. Uvedená skutočnosť by bola rozhodujúcou v prípade, ak by žalobca odporoval právny úkon podľa § 58 ZKR, ktorý hovorí o úkone bez primeraného protiplnenia. Podľa § 58 je však možné odporovať úkonu bez primeraného protiplnenia iba ak bol urobený v lehote 1 roka pred začatím konkurzného konania, avšak daný úkon bol vykonaný pred touto lehotou.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonnej podmienky odporovateľnosti a to vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť napadnutým právnym úkonom svojich veriteľov, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Dňa 1.4.2016 žalobca navrhol súdu prerušenie daného konanie do rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 24Cb/107/2014, v ktorom konaní sa súd zaoberá a posudzuje na základe žaloby žalobcu platnosť Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 23.8.2010, čo je podľa žalobcu otázka, ktorá má nesporne význam aj pre dané konanie prebiehajúce na tunajšom súde. Súd sa s názorom žalobcu nestotožnil, keď mal za to, že predmetné konanie prebiehajúce pred Okresným súdom Bratislava II. nie je prekážkou konania a rozhodnutia súdu v danej veci. Pre právne posúdenie nároku uplatneného v danom konaní (nárok na určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu), ako je aj vyššie uvedené a podrobne, obsiahlo zdôvodnené je rozhodujúce a zásadné posúdenie splnenia, naplnenia všetkých zákonných podmienok odporovateľnosti podľa § 60 ZKR. V danom konaní súd naplnenie všetkých zákonných podmienok odporovateľnosti skúmal a dospel k záveru, že tieto naplnené nie sú a z uvedeného záveru následne vychádzal pri rozhodnutí o zamietnutí žaloby ako nedôvodnej. Otázka platnosti resp. neplatnosti napadnutého úkonu je tak pri právnom posúdení z vyššia právne bezvýznamná a nebránila súdu v rozhodnutí. Z dôvodu hospodárnosti a v záujme predchádzania zbytočných prieťahov v konaní súd o tomto procesnom návrhu nerozhodoval samostatne pred rozhodnutím o veci samej. Z uvedeného dôvodu súd ani nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania o pripojenie spisu Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 24Cb/107/2014, čo by bolo vzhľadom na vyššie uvedené absolútne nadbytočné a neúčelné. Súd prvej inštancie konštatoval, že právna argumentácia žalobcu v konaní vyznieva značne rozporuplne, nelogicky a až účelovo, keď na jednej strane v konaní pred Okresným súdom Bratislava II. sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o predaji časti podniku a na strane druhej sa domáha v predmetnom konaní určenia neúčinnosti, odporovateľnosti totožného právneho úkonu, ktorej je možné sa domáhať len u právnych úkonoch platných. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Žalobca v konaní navrhol vypočuť ako svedkyňu konateľku úpadcu Elvíru Matusovú, ktorá sa mala vyjadriť a potvrdiť tvrdenia žalobcu, že predávajúci mal v čase uzavretia zmluvy viac nesplatených záväzkov a môže tieto záväzky konkretizovať, vyjadriť k tvrdeniu žalovaného o tom, či žalovaný vedel alebo nevedel o existencii ďalších záväzkov predávajúceho, k otázke spôsobu určovania kúpnej ceny. Vzhľadom k tomu, že v danom konaní je skutočnosť primeranosti resp. neprimeranosti dohodnutého plnenia irelevantnou, ako aj vedomosť či nevedomosť žalovaného o ďalších záväzkoch predávajúceho (zásadná je vedomosť o úmysle predávajúceho ukrátiť úkonom

svojich veriteľov a nie len vedomosť o týchto veriteľoch, pričom žalovaný v konaní vedomosť o iných veriteľoch úpadcu popieral a ani samotná výpoveď konateľky úpadcu by popierané tvrdenia nepreukázala), súd z uvedeného dôvodu nevidel akýkoľvek zmysle doplniť a vykonať dokazovanie navrhnuté žalobcom, lebo by bolo vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie uvedené právne posúdenie nadbytočným a neúčelným. Súd poskytol na požiadanie žalobcovi na pojednávaní dňa 8.4.2016 lehotu na oboznámenie sa s listinným dôkazom a to znaleckým posudkom č. 01/2016, ktorým žalovaný vyvracal tvrdenia žalobcu o neprimeranosti kúpnej ceny, ktorý predložil žalovaný na pojednávaní žalovaný, ktorú lehotu pokladal za primeranú, vzhľadom k tomu, že tento listinný dôkaz (preukazujúci primeranosť plnenia) je v danom konaní pri posudzovaní neúčinnosti napadnutého právneho úkonu v zmysle § 60 absolútne irelevatný a ak by súd odročil pojednávanie len z uvedeného dôvodu, tak by konal nehospodárne a neúčelne. Procesné práva žalobcu neboli tak žiadnym spôsobom dotknuté alebo obmedzené.

4. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 11 ods.1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania vo výške 423,11 eur za trovy právneho zastúpenia (za 2 hlavné úkony pr. služby po á 61,85 eur /prevzatie a príprava zastúpenia 29.4.2014 advokátom JUDr. Alojzom Beránikom, vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 7.5.2014/ za 1 úkon po á 16,14 /1/4 odmeny 64,54 eur za účasť na pojednávaní v deň 25.11.2015 odročeného bez prejednania veci/, za 1 úkon po á 66 eur / účasť na pojednávaní v deň 8.4.2016/, náhrada hotových výdavkov (§ 15 a nasl. vyhlášky): 2 x náhrada cestovného Bratislava - Trnava a späť, 100 km, spolu 57,24 eur, 2 x režijný paušál (§ 16 vyhlášky) po á 8,04 eur, 1 x po á 8,39 eur, 1 x po á 8,58 eur, náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky): 2 x Bratislava

- Trnava a späť, 2 polhodiny po á 13,28 eur, 2 polhodiny po á 14,30 eur, spolu 56,56 eur, odmena a náhrady zvýšené podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o 20 % daň z pridanej hodnoty) s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalovaného. Zvyšné uplatnené trovy žalobcu za prevzatie a prípravu zastúpenia JUDr. Schweighoferom dňa 27.1.2015 vo výške 64,54 eur + režijný paušál 8,39 eur súd neuznal a nepriznal ich náhradu, nakoľko má za to, že tieto neboli uplatnené účelne. Žalobca je síce oprávnený v priebehu konania meniť svojich právnych zástupcov (pôvodne žalobcu zastupoval v konaní advokát JUDr. Alojz Beránik), avšak náklady s tým súvisiace musí znášať zo svojich prostriedkov, nakoľko takto vynaložené trovy nie sú trovami účelne vynaloženými, a to preto, lebo na vzniku týchto trov sa žalobca žiadnym spôsobom nepodieľal. Trovy konania sú vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzu, čo znamená, že súd môže tieto trovy konania procesne úspešnému účastníkovi priznať, avšak tieto nie je možné uspokojiť z konkurznej podstaty. V prípade, ak v konaní bol neúspešný správca, trovy konania súd prizná úspešnému účastníkovi voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu. Aj keď je priznaná náhrada trov konania proti správcovi, nie sú jeho „osobnými trovami“, pretože správca koná v mene úpadcu a na jeho účet. Náhrada trov konania je preto pohľadávkou proti úpadcovi.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe v zmysle navrhovaného petitu príp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) O.s.p. Žalobca namietal odňatie možnosti konať pred súdom, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho procesných práv priznaných mu O.s.p. za účelom ochrany jeho práv a práva chránených záujmov. V predmetnej veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 08.04.2016, keď vzhľadom na objektívnu nemožnosť účasti právneho zástupcu žalobcu bola táto skutočnosť súdu riadne oznámená a má za to, že v prípade, ak súd o oznámení právneho zástupcu nevyhotovil do spisu úradný záznam, uvedené nemôže byť na ťarchu účastníkovi konania a práve naopak, nárok na odročenie mal byť súdom posúdený s akcentom na fakt, že na konanie sa aplikuje zásada koncentrácie a teda neumožnením zmeny termínu súd markantne zasiahol do procesných práv účastníka. Súd dopredu odoprel žalobcovi právo na súdnu ochranu bez toho, aby rešpektoval objektívny riadne preukázaný dôvod na odročenie pojednávania. Žalobca pri žiadosti o odročenie pojednávania deklaroval záujem právneho zástupcu zúčastniť sa predmetného pojednávania, napriek tomu pojednávanie nebolo odročené a súd na pojednávaní dňa 08.04.2016 aj rozhodol a to napriek tomu, že priamo na danom pojednávaní bol predložený znalecký posudok, ktorý mohol mať na vplyv na posúdenie merita predmetnej právnej veci s tým, že žalobca a jeho právny zástupca nemali možnosť sa k nemu vyjadriť.

Súd prvej inštancie neprihliadol na zdôvodnenia preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov, súd bez ohľadu na fakt, že dlžník mal k dispozícii niekoľko znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva hodnota nehnuteľnosti nesprávne skonštatoval, že žalovaný si nemohol byť vedomý neprimerane nízkej ceny, len pre úplnosť uviedol, že uvedené mohlo byť v konaní vyvrátené navrhovaným výsluchom konateľky úpadcu, ktorú však súd odmietol vypočuť. Žalovaný mal pri transakcii detailnú vedomosť o účtovníctve úpadcu a bol si vedomý jeho záväzkov voči viacerým veriteľom. Majetkové pomery úpadcu charakterizuje aj jeho účtovná závierka za príslušné roky, ktorá je verejne prístupná v registri účtovných závierok na webovej stránke a teda k tejto mal bezpochyby žalovaný prístup, čo súd opomenul. Zo zverejnených dokumentov úpadcu jednoznačne vyplýva, že úpadca mal negatívny výsledok hospodárenia a voči svojim veriteľom evidoval viaceré záväzky v tak vymedzenej výške, a teda ani v tejto časti odôvodnenie súdu nemôže obstáť. Odvolateľ má za to, že aj rozhodnutie, ktorým súd konanie neprerušil je arbitrárne, nakoľko sa nezaoberal vecnými dôvodmi, uvádzanými žalobcom v návrhu na prerušenie konania, keď žalobca podrobne vysvetlil dôvody na prerušenie konania, keď konanie o neplatnosť právneho úkonu a konanie o neúčinnosť právneho úkonu sa markantne ovplyvňujú. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu a to vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, keď súd ani nešpecifikuje, prečo nebolo zo strany súdu pristúpené k vykonaniu dôkazov žalobcom opakovane navrhovaných, spisový materiál Okresného súdu Bratislava 2 sp.zn. 24Cb/107/2014, výsluch konateľky úpadcu, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nevykonaním navrhovaných dôkazov si súd žalobcom predkladané dôkazy nesprávne vysvetlil a tým došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda nesprávnym právnym záverom. Súd nepristúpil k relevantnému hodnoteniu jednotlivých vykonaných listinných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti a zároveň hodnotiaca úvaha súdu nevychádza zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Súd v posudzovanej veci nemohol svojvoľne nezohľadniť dôkazné prostriedky predkladané žalobcom, nakoľko s uvedeným nesprávnym a nezákonným formalistickým prístupom súdu by došlo k evidentnému odmietnutiu spravodlivosti.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žiada napadnutý rozsudok ako vedne správny potvrdiť. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že vo veci boli pred pojednávaním, kde bol vyhlásený rozsudok vytýčené termíny na deň 25.11.2015 a 10.02.2016, keď z obidvoch termínov sa ospravedlnil žalobca, keď vo svojom ospravedlnení uviedol termíny, v ktorých je predvolaný na súdy v iných právnych veciach, súd obe ospravedlnenia akceptoval a pojednávania odročil. Rešpektujúc návrh žalobcu ohľadne termínov ním uvádzaných odročil pojednávanie na deň 08.04.2016. Nie je možné považovať za súčinnosť, ak sa žalobca dvakrát ospravedlnil z pojednávania a v treťom prípade sa ospravedlnil právny zástupca žalobcu nehľadiac k tomu, že ospravedlnenie bolo zahlásené vždy v deň konania sa pojednávania. Taktiež dôvod ospravedlnenia sa právneho zástupcu nie je známy. Pojednávanie sa uskutočnilo 08.04.2016, pričom 04.04.2016 bol podaný návrh na prerušenie konania. Súd prvej inštancie pred otvorením pojednávania uviedol, že sa s týmto návrhom vyporiada v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že skutočnosti, pre ktoré žiadal prerušiť konanie boli žalobcovi známe už oveľa skôr, ako 4 dni pred pojednávaním. V sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom reštrukturalizácie sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný mal pri podpisovaní zmluvy detailnú vedomosť o účtovníctve úpadcu a bol si vedomý záväzkov žalobcu voči viacerým veriteľom, tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal práve naopak v konaní bolo preukázané, že žalovaný mal vedomosť len o jedinom veriteľovi, ktorým bola Slovenská sporiteľňa a.s., keď z kúpnej ceny bol priamo uspokojovaný tento veriteľ a preto uvedený dôvod odvolania nie je možné akceptovať. Žalovaný nemal vedomosť o iných veriteľoch žalobcu a ani o žiadnych ďalších pohľadávkach z účtovníctva týkajúceho sa časti podniku, a vo vzťahu k pohľadávke, o ktorej vedomosť mal, bolo zabezpečené uspokojenie tejto pohľadávky. Žalobca existenciu iných veriteľov a pohľadávok v konaní pred súdom ani nepreukázal. Jeho tvrdenia súd hrubo zavádzajúce, nelogické, nepravdivé, v úmysle bez právneho dôvodu získať naspäť majetok, ktorý bol už raz riadne platne účinne prevedený na žalovaného. Žalobca v konaní hodnotu majetku žalovaného žiadnym spôsobom ani nespomenul, nešpecifikoval a nesplnil si tak svoju dôkaznú povinnosť, teda v konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že hodnota zostávajúceho majetku úpadcu po vykonaní odporovaného právneho úkonu bola nižšia, ako súčet prihlásených a zistených pohľadávok v konkurznom konaní existujúcich ku dňu vykonania právneho úkonu. Pokiaľ ide o odvolaciu

námietku a to údajné procesné pochybenia súdu vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania žalovaný uviedol, že jedným z predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu je jeho platnosť a účinnosť. Žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je v príkrom rozpore so žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Žalobca podaním žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu tvrdil, že právny úkon Zmluva o kúpe a predaji časti podniku je platným a účinným právnym úkonom, inak by nemal dôvod tento právny úkon odporovať, keďže odporovať je možné len platné a účinné právne úkony. Z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca sa žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu domáhal vypratania nehnuteľnosti, pričom z pohľadu práva tým deklaruje, že právny úkon je platný a účinný. Žalobca napriek tomu podal návrh na prerušenie konania, aby Okresný súd Bratislava 2 najskôr posúdil platnosť právneho úkonu a následne by sa malo konať o určenie neúčinnosti právneho úkonu, čo odôvodňoval tým, aby totožná vec bola posudzovaná v dvoch konaniach rozdielne, čo by mohlo vo vyššie uvedených konaniach hroziť, keď daný právny vzťah vyvolal svojim konaním priamo žalobca, ktorý má právnické vzdelanie a naviac je zastúpený advokátskou kanceláriou. Za týchto okolností má žalobca vedieť akým spôsobom si bude uplatňovať svoje práva a na ktorom súde. Žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu je svojou povahou žalobou na plnenie, ktorú konzumuje žalobcu určovaciu, ktorú podal na Okresný súd Bratislava 2. Súd sa návrhu na prerušenie konania venoval už pred otvorením pojednávania dňa 08.04.2016. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný mal vedomosť o úmysle žalobcu ukrátiť svojich veriteľov práve naopak je zrejmé, že žalovaný mal záujem na tom, aby jediný veriteľ žalobcu bol riadne uspokojený. Žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že majetok, ktorý mu po vykonaní napadnutých úkonov zostal nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok a právnym úkonom preto došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov žalobcu. Odvolací dôvod spočívajúci k vyhodnoteniu dôkazných prostriedkov a k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci uvádzaný žalobcom v odvolaním žiadnym spôsobom neobstojí. Celá žaloba a následné konanie sa javí ako účelové ničím nepodložené, keďže žalobca nepreukázal žiadnu sním tvrdených skutočností práve naopak, jeho tvrdenia a argumentáciu vyhodnotil konajúci súd ako rozporuplnú, nelogickú, účelovú, ničím nepodloženú, špekulatívnu právne konštrukcie bez vzájomnej logickej súvislosti.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., vrátane závislého výroku o trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd najskôr preskúmal odvolacie týkajúce sa procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku odvolateľa, že postupom súdu prvej inštancie mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv priznaných mu O.s.p. za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ktorú odôvodnil tým, že súd rozhodol na pojednávaní dňa 08.04.2016 napriek tomu, že právny zástupca žalobcu sa z objektívnych dôvodov nemohol dostaviť na pojednávanie a požiadal o odročenie pojednávania a stotožňuje sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že boli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, aby súd mohol vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti zástupcu žalobcu, nakoľko predvolanie na pojednávanie na deň 8.4.2016 bolo zástupcovi žalobcu riadne doručené dňa 19.2.2016 (č.l. 129) a zástupca žalobcu v čase do rozhodnutia súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 8.4.2016 (pojednávanie sa začalo o 10.00 hod. ) nepožiadal o odročenie pojednávania, nakoľko z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 8.4.2016 až po vyhlásení napadnutého rozsudku, v čase o 14.30 hod. bolo doručené súdu faxom podanie zástupcu žalovaného označené ako odročenie

pojednávania nariadeného na deň 8.4.2016, keď tvrdenie zástupcu žalovaného, že konajúcemu súdu včas oznámili dôvody týkajúce sa neúčasti na pojednávaní, a že požiadali o odročenie pojednávania, zástupca žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázal a z obsahu spisu tieto skutočnosti nevyplývajú, a preto nemožno dať za pravdu odvolateľovi, že konanie pred súdom prvej inštancie je z tohto dôvodu postihnuté inou vadou konania. Ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie určovalo dve podmienky, ktoré museli byť súčasne splnené, aby mohol súd prejednať vec v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu a to riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, keď obidve tieto podmienky boli v danom prípade súčasne splnené.

10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že na pojednávaní bol predložený znalecký posudok, s ktorým nemali možnosť sa oboznámiť, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že znalecký posudok č. 1/2016, ktorým mal žalobca vyvracať tvrdenia o neprimeranosti kúpnej ceny, v predmetnom spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 60 je absolútne irelevantný, nakoľko neprimeranosť kúpnej ceny nie je zákonnou podmienkou pre určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle sut. § 60 ZKR, a preto odročenie pojednávania z tohto dôvodu by bolo nehospodárne a neúčelné.

11. Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že súd procesným postupom neposkytol účastníkovi konania odpovede na základné otázky vyplývajúce z opodstatnenosti potreby konania prerušiť a svoj záver o nedôvodnosti navrhovaného prerušenia riadne v rozsudku neodôvodnil, čím porušil základné práva účastníka konania, medzi ktoré patrí aj náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nakoľko z obsahu spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie vôbec nerozhodol o návrhu na prerušenie konania, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 1.4.2016, ktorým sa žalobca podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. domáhal, aby súd konanie vo veci 36Cbi/7/2014 prerušil až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II. vedenej pod sp.zn. 24Cb/107/2014. Súd prvej inštancie o tomto návrhu nerozhodol ani vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, keď len v odôvodnení uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu a má za to, predmetné konanie pred Okresným súdom Bratislava II. nie je prekážkou konania ani rozhodnutia súdu v danej veci. Pre posúdenie nároku uplatneného v danom konaní, otázka platnosti či neplatnosti napadnutého úkonu je právne bezvýznamná a nebránila súdu v rozhodnutí. Z dôvodu hospodárnosti a v záujme predchádzania zbytočných prieťahov v konaní súd o tomto procesnom návrhu nerozhodoval samostatne pred rozhodnutím o veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo k závažnému pochybeniu v konaní súdu prvej inštancie tým, že o návrhu na prerušenie konania vôbec nerozhodol a to ani samostatným uznesením, ani ďalším výrokom v napadnutom rozsudku a to napriek tomu, že toto rozhodnutie pripúšťa odvolací prieskum, keď proti tomuto rozhodnutiu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako aj rozhodnutia vo veci samej bolo prípustné odvolanie podľa § 170 ods. 3 v spojení s § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p. a contrario. Uvedená vada je dôvodom pre zrušenie meritórneho rozhodnutia, ktoré nemôže predchádzať rozhodnutiu o návrhu na prerušenie konania. Súd prvej inštancie svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytoval Občiansky súdny poriadok účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom príp. ďalšími všeobecne záväznými predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

12. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania a následne znovu rozhodnúť vo veci samej.

14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

15. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).