Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-7-2018.pdf
PDF · 85.44 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudcov JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci navrhovateľky G. bytom u starých rodičov C. a otca N., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5. októbra 2017, č.k. 3Pc/25/2017-39, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 5. októbra 2017, č. k. 3Pc/25/2017-39 súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľke zo sumy 59,75 eur (1.800,- Sk) mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 09.08.2017, ktoré výživné mu uložil zasielať navrhovateľke do 15. dňa v mesiaci vopred. Zameškané výživné za obdobie od 09.08.2017 do 31.10.2017 vo výške 247,43 eur, mu uložil zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 01.08.2007, č.k. 3P/16/2007-15 v časti o určení výživného pre vtedy maloletú navrhovateľku zo strany otca. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného zo strany otca zo sumy 59,75 eur (1.800,- Sk) na sumu 150,- eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že v zmysle rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 01.08.2007 č. k. 3P/16/2007-15 bol otec povinný prispievať na výživu vtedy ešte maloletej navrhovateľky sumou 59,75 eur mesačne. Odvtedy sa jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke neupravovala. Navrhovateľka žiada zvýšiť výživné na sumu 150,- eur mesačne dôvodiac, že sa jej značne zmenili pomery a ešte nie je schopná sama sa živiť. Je nesporné, že od doby ostatnej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery na strane navrhovateľky, a to prirodzeným plynutím času - v čase ostatnej úpravy výživného mala X rokov, navštevovala X. ročník základnej školy (od 01.09.2007 mala začať navštevovať X. ročník); v súčasnosti je navrhovateľka už plnoletá, naďalej sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole - momentálne navštevuje X. ročník z C. ročníkov strednej školy v C. Navrhovateľka je teda o S. rokov staršia, vyspelejšia a v súvislosti s týmto nepochybne vzrástli celkové náklady na uspokojovanie jej potrieb. Navrhovateľka jednoznačne preukázala, že jej pomery sa od ostatnej úpravy výživného zo strany otca výrazne zmenili. Sumu, s ktorou mesačne hospodári, v súčasnosti tvorí výživné od matky cca 100,- eur mesačne a otca v súčasnosti vo výške 59,75 eur a rodinné prídavky. Čo sa týka matky navrhovateľky, táto je na materskej dovolenke a nemá žiadny príjem, pričom so súčasným manželom, s ktorým žije v D., má dieťa. Okrem toho, že matka prispieva na výživu navrhovateľky, s touto sa aj pravidelne stretáva. Na strane otca došlo tiež k podstatnej zmene pomerov - kým v čase ostatnej úpravy bol slobodný, pracoval s príjmom podľa jeho vyjadrenia vo výške 18.000,- - 19.000,- Sk (597,49 eur - 630,68 eur) a okrem navrhovateľky nemal inú vyživovaciu povinnosť, v súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, zároveň je konateľom i spoločníkom spoločnosti, ktorá za rok 2016 vykázala zisk. Podľa vyjadrenia otca sú jeho príjmy v súčasnosti na úrovni 400,- - 450,- eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou V. N., ktorá poberá materský príspevok vypočítaný z hrubého príjmu, ktorý podľa výpovede otca mala vo výške cca 750,- eur. V rozvodovom konaní v roku 2016 pred Okresným súdom Žilina otec uvádzal príjmy 350,- - 400,- eur mesačne s tým, že mal vyživovaciu povinnosť k maloletej J. pochádzajúcej z jeho prvého manželstva, z ktorej sumy platil za bývanie sumu 225,- eur a svojej vtedajšej manželke sumu 270,- eur. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam otca o tom, že je momentálne schopný zarobiť si len sumu 400,- - 450,- eur, keď len výška jeho výdavkov v súvislosti s bývaním a platbami vtedajšej manželke (bez výdavkov na stravu, oblečenie, a iné bežné výdavky) prevyšovala vtedy deklarovaný príjem otca. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že otcov príjem je vyšší, než tvrdí. Okrem iného, otec žije v spoločnej domácnosti so súčasnou manželkou, ktorá má príjem a s ktorou sa delí o všetky spoločné náklady (minimálne bývanie, strava), a teda aj v tomto smere sa otcovi zmenili pomery. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že je potrebné vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľku zvýšiť, a to zo sumy 59,75 eur mesačne na ňou požadovanú sumu 150,- eur mesačne, a to od podania návrhu. Súd prihliadal pritom na osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného (otca) a odôvodnené potreby navrhovateľky a rovnako tak aj na to, že otec sa s navrhovateľkou vôbec nestretáva od jej dvoch rokov a nad rámec výživného jej žiadnym spôsobom neprispieva. Podľa názoru súdu je neakceptovateľné, aby otec na maloletú J., ktorá pochádza z jeho prvého manželstva, a ktorá je mladšia od navrhovateľky o XX,X roka, platil výživné vo výške 150,- eur a na navrhovateľku, ktorá už nadobudla plnoletosť, navštevuje strednú školu, bol ochotný prispievať sumou 75,- eur mesačne. Je pritom všeobecne známe, že vekom rastú výdavky na odôvodnené potreby detí. Preto súd vyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu, nakoľko má za to, že výdavky na jej odôvodnené potreby sú minimálne v takej výške, ako sú výdavky na odôvodnené potreby maloletej J., mladšieho dieťaťa otca. V súvislosti so zvýšením výživného vzniklo otcovi zameškané výživné za obdobie od 09.08.2017 do 31.10.2017 vo výške 247,43 eur (za mesiac 8/2017 pomerná časť vo výške 66,93 eur a za mesiace 9, 10/2017 za každý vo výške 90,25 eur), ktoré je otec povinný poukázať navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 a 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
2. Proti tomuto rozsudku podal otec ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, odvolanie. Uviedol, že nie je ochotný a schopný platiť výživné z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Rozsudok označil za likvidačný. Namietal, že navrhovateľka uvádza mesačné výdavky spolu 51,99 eur. Ďalšie výdavky ako príspevok starým rodičom na domácnosť od nezárobkovo činnej osoby, nie sú špecifikované, ale pokladá to za irelevantné, nakoľko stará matka navrhovateľky dostáva príspevok vo výške 51,26 eur. Rovnako príjem matky nie je uvedený, podľa informácií príjem matky na materskej dovolenke v D. je 400 eur/mesačne. Nesúhlasím s vyjadrením súdu, kde sa uvádza, že jeho príjem je vyšší, než sa snaží tvrdiť v tomto konaní. Deklarovaný príjem 400-450 eur mesačne sa zakladá na skutočnosti. Ďalšiu časť týchto nákladov tvorí pôžička od tety. Poukazoval, že jeho súčasná manželka nemá príjem, je na materskej dovolenke, má príjem vo výške 60% z priemerného zárobku, túto čiastku bude dostávať po dobu 6 mesiacov, následne sa jej príjem zmení na 220 eur mesačne, čo značne zmení ich situáciu. Náklady vyčíslil spolu 790-800 eur mesačne, príjmy na cca 900 eur mesačne spolu s manželkou, 100 eur im tak zostáva pre starostlivosť o novonarodené dieťa. Súd podľa neho nemôže brať do úvahy tú skutočnosť, že je konateľom v spoločnosti, pretože táto skončila v strate 200 eur. Žiadal súd, aby zmenil rozsudok tak, že mu uloží prispievať na výživu navrhovateľky vo výške 75 eur mesačne. Podotkol, že na výživnom pre dieťa, sú obaja rodičia povinní prispievať v rovnakej výške a takto sa požadované výživné vo výške 150 eur rozdelí medzi matku a otca po 75 eur mesačne.
3. Navrhovateľka sa vyjadrila k odvolaniu, s odvolaním otca nesúhlasí a súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie. Namietala otcov výpočet jej mesačných výdavkov. Poukazovala, že, keď si kúpila rovnošatu do školy, musela ju zaplatiť jednorázovo, ako aj baristický kurz, a nie na mesačné splátky. Stravné 27 eur mesačne je iba za obed v školskej jedálni, nie za celomesačnú stravu. Namietala, že otec požaduje, aby počas štúdia pracovala. Jej starí rodičia platia nájomné 280 eur a 42 eur za elektrinu, pretože v byte žijú traja, mala by tiež prispievať mesačne 106,60 eur. Matka jej prispieva aj nad rámec. Materská v D. je iba XX týždňov a jej sestra už má XX mesiacov, takže výživné od matky jej v skutočnosti hradí jej nevlastný otec. Nepožaduje výživné od matky, ale od otca, ktorý ju celý život zanedbával.
4. Otec k vyjadreniu uviedol, že finančná situácia mu nedovoľuje platiť navrhovateľke sumu, ktorú navrhla v pôvodnom návrhu. Situáciu komplikuje aj fakt, že sa mu narodilo ďalšie dieťa, o ktoré sa stará so súčasnou manželkou. Momentálne im prispieva na živobytie rodina, hlavne na nájomné, pretože v opačnom prípade ich príjmy nedosahujú výšku výdavkov.
5. Navrhovateľka k vyjadreniu odvolateľa uviedla, že trvá na pôvodnom návrhu. Matka ju finančne podporuje aj nad rámec možností.
6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods.1, 2 CSP z nasledovných dôvodov: 7. Otec v odvolaní namietal výšku zvýšeného výživného pre plnoleté dieťa - navrhovateľku.
8. V posudzovanej veci je nepochybné, že od skoršej dávnej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca, u navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, a s tým spojenému nárastu jej životných nákladov na základné, kultúrne a sociálne potreby. Je zrejmé, že došlo k zvýšeniu výdavkov jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov - cien tovarov a služieb, a jednak zo subjektívnych dôvodov -fyzického, fyziologického, kultúrneho a psychického rastu detí. Komplexné potreby dieťaťa sú povinní zabezpečiť jeho rodičia, a to výkonom osobnej starostlivosti o dieťa a poskytovaním výživného.
9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že zistené pomery umožňujú otcovi prispievať na výživu navrhovateľky určenou sumou.
10. Zo spisu vyplynulo, že otec je dobrovoľne nezamestnaný. Hoci tvrdí, že jeho príjem je v súčasnosti 400,- - 450,- eur mesačne, z jeho výdavkov je zrejmé, že jeho skutočný príjem je vyšší. Jeho obranné tvrdenie, že mu finančne pomáha rodina, nijako nepreukázal.
11. Poukaz otca na matku navrhovateľky nie je dôvodný, pretože matka si podľa žalobkyne plní vyživovaciu povinnosť aj nad rámec určeného výživného.
12. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka je plnoletým dieťaťom, s ktorým sa otec dlhodobo nestretáva, neplní si riadne ani určenú vyživovaciu povinnosť, pričom životné náklady navrhovateľky sú oveľa vyššie ako náklady mladších detí otca, ktorým sa otec venuje, zaujíma sa o nich a ktorých výdavky uhrádza vo vyššej sume výživného (mal. J., nar. XX.XX.XXXX -150,- Eur mesačne).
13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pre potreby rozhodnutia o výživnom pri posúdení veci správne aplikoval a interpretoval príslušné ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a jeho úvahy, hodnotenia dôkazov a všetkého, čo účastníci uviedli, sú náležite odôvodnené, preskúmateľné, dostatočne doložené, a zodpovedajú pravidlám logického uvažovania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd nezistil žiadne právne významné okolnosti v preskúmavanej veci, pre ktoré by bolo potrebné vydať iné než potvrdzujúce rozhodnutie. 14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Z uvedených dôvodov v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 :0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.