Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-221-2016.pdf
PDF · 96.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/221/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky U.. Y. H., členov U.. P. X. a U.. H. T., F.., v právnej veci žalobcu: B. X. s.r.o., so sídlom O., XXX XX W., G.: XX XXX XXX (právny nástupca pôvodného žalobcu B. s.r.o., Q. - W. XXX, F., G.: XX XXX XXX), právne zastúpeného U.. F. C., advokátom so sídlom F. 14/A, XXX XX W., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 2. novembra 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne spoločnosť B., s.r.o., Q. - W. XXX, F. G.: XX XXX XXX, ktorá ku dňu 10.05.2017 zanikla zlúčením s označeným žalobcom) sa v zákonnej lehote podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ,,správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.06.2016. Správca dane týmto rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 a 6 z. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil pôvodnému žalobcovi - spoločnosti B., s.r.o. rozdiel v sume 30.849,24 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej ,,DPH“) podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH za zdaňovacie obdobie december 2011 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 12.467,77 Eur a vyrubil daň v sume 18.381,47 Eur. Správca dane neuznal pôvodnému žalobcovi právo na odpočet DPH z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 30.12.2011 od dodávateľa A. X. s.r.o., F., G.: XX XXX XXX (dodanie granitových dosiek) a z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30.12.201 od dodávateľa B. s.r.o. (dodanie mramorových dosiek). U oboch dodávateľov faktúru vyhotovil G.. U. U. konateľ oboch dodávateľských spoločností v čase uskutočnenia dodávky tovarov a zároveň tiež konateľ žalobcu.
2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Navrhol z uvedených dôvodov zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.
3. Žalobca namietal, že žalovaný a správca dane niektoré skutkové zistenia, preukázané vykonaným dokazovaním, vyhodnotili ako právne bezvýznamné a vôbec sa nimi nezaoberali, preto je rozhodnutie
žalovaného zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny záver žalovaného o absencii materiálneho podkladu k dokladom predloženým v súvislosti s uplatnením práva na odpočet dane je nesprávny, založený na žalovaným vytvorenej fiktívnej konštrukcii, ktorou len konštatuje nezrovnalosti v predložených faktúrach ohľadne obsahu faktúr, nijakým spôsobom však nespochybňujúcim nakúpenie a dovezenie tovaru do skladu žalobcu. Žalovaným ani správcom dane v ich rozhodnutiach opísaný skutkový stav nepreukázal, že by sa predmetné plnenia neuskutočnili, ani že by neboli splnené vecné a formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH, a to najmä podmienka, aby žalobca disponoval tovarom ako vlastník a faktúrou obsahujúcou všetky povinné náležitosti. Závery žalovaného o absencii materiálnej stránky, že tovar nebol žalobcovi nikdy dodaný, že tovar nezmenil vlastníka, sú založené na ľubovôli bez akejkoľvek racionálnej opory v zistenom skutkovom stave.
3.1 Nárok na odpočítanie DPH mohol byť žalobcovi zamietnutý iba v prípade, ak by s ohľadom na objektívne skutočnosti bolo preukázané, že žalobca, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočítanie, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Potrestanie žalobcu, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že plnenie bolo súčasťou daňového podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť predchádzajúceho alebo nasledujúceho stupňa v rámci dodávateľského reťazca bolo súčasťou podvodu na DPH, zamietnutím práva na odpočítanie DPH, je nezlučiteľné s pravidlami odpočítania DPH. Založenie systému objektívnej zodpovednosti prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu verejných financií. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie DPH je výnimkou z uplatnenia zásady, ktorú predstavuje toto právo, bolo povinnosťou správcu dane a žalovaného predložiť dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré od nich možno dôvodne požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli súčasťou podvodu, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iný podvod, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe.
3.2 Podľa žalobcu, odkazujúceho na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, články 167, 168 písm. a), 178 písm. a) a 273 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje plnenie tohto nároku, je zdaniteľnou osobou, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a uplatnenia práva na odpočítanie DPH upravené citovanou smernicou boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala žiadnou informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať, že v rámci aktivít uvedeného vystaviteľa faktúry bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. V predmetnej veci však podľa žalobcu nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by žalobca zavinil nezákonnosť alebo daňový podvod. Preto ani nebol dôvod na zamietnutie práva na odpočet DPH.
3.3 Žalobca napokon namietal, že žalovaný sa pri výklade právnych predpisov aplikovateľných na zistený skutkový stav odchýlil od platných zásad interpretácie právnych noriem uznávaných právnou teóriou i aplikačnou praxou a neprimeraným extenzívnym výkladom zákona o DPH a Smernice Rady 2006/112/ES v niektorých momentoch nesledujúcich účel právnej úpravy dospel k takým rigoróznym záverom, ktoré odporujú základnej právnej logike. Žalovaný pri rozhodovaní použil neadekvátne metódy výkladu právnej úpravy, ktorá je vo svojej podstate komplikovaná a neujasnená a pripúšťa viaceré interpretačné výsledky. Použité metódy výkladu by sa mali primeraným, zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom prejaviť aj v odôvodnení rozhodnutia, čo sa však nestalo, keďže podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné bez pochybností zistiť, akými relevantnými právnymi úvahami bol žalovaný vedený, keď zo zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že žalobca v príslušnom zdaňovacom období porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a ) a § 51 zákona o DPH uplatnením práva na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa A. X. s.r.o. za dodávku granitových dosiek, lebo neboli
preukázané skutočnosti týkajúce sa jeho pôvodu a reálnej existencie. Týmto postupom žalovaný porušil ústavné právo žalobcu na zákonný a spravodlivý proces.
4. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. K otázke dôkazného bremena doplnil argumentáciu poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sžf/84/2012. Taktiež upozornil na to, že niektoré ďalšie rozhodnutia žalovaného vo veci toho istého platiteľa dane za iné zdaňovacie obdobia už boli predmetom konania aj pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý vyhlásil rozsudky vo veciach sp. zn. 4Sžf/76/2015, sp. zn. 4Sžf/58/2015, sp. zn. 4Sžf/27/2016. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v danej veci postupoval on i správca dane v súlade s platnými predpismi. 5. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), pričom správny súd je viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi (§ 134 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko nariadenie pojednávania nežiadal žalobca ani žalovaný, nevyžadoval to verejný záujem a správny súd to ani nepovažoval za potrebné.
6. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.11.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX zo dňa 08.06.2016, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určený pôvodnému žalobcovi rozdiel v sume 30.849,24 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2011 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 12.467,77 Eur a vyrubením dane v sume 18.381,47 Eur.
7. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vykonal u platiteľa dane daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011. Daňová kontrola bola začatá dňa 20.3.2012 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. Dňa 31.01.2014 bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly č.XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Remi, z ktorého okrem iného vyplýva, že platiteľ dane - spoločnosť B., s.r.o. - patrila do skupiny cca 11 spoločností, v ktorých v čase realizácie zdaniteľných obchodov boli G.. U. U., S. U. a U. M. konateľmi, spoločníkmi alebo členmi dozornej rady. Na základe údajov uvedených samotným platiteľom dane vo výkazoch ziskov a strát a súvahy za roky 2009 až 2012 bolo zistené, že spoločnosť B., s.r.o. dosahovala od svojho vzniku v roku 2009 iba stratu. V roku 2009 bol hospodársky výsledok - (mínus) 1.190,- Eur, v roku 2010 -103.968,- Eur, v roku 2011 -158.409,- Eur, v roku 2012 -153.984,- Eur. Obchodná marža spoločnosti bola nulová, spoločnosť jednoznačne fakturačne obchodovala so stratou a vykazovala v jednotlivých rokoch vysokú celkovú zadlženosť. Od roku 2010 do júna 2013 spoločnosť vykázala daňovú povinnosť na DPH len vo výške 1.636,67 Eur, pričom suma uplatnených nadmerných odpočtov v daňových priznaniach na DPH spolu za uvedené zdaňovacie obdobia bola celkom 318.347,32 Eur.
8. V predmetnom zdaňovacom období - december 2011 si pôvodný žalobca uplatnil odpočítanie dane v sume 10.560,- Eur z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 30.12.2011 od dodávateľa A. X. s.r.o. (nákup granitových dosiek) vyhotovenej G.. U. U. a tiež si uplatnil odpočítanie dane v sume 20.279,24 Eur s faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30.12.2011 od dodávateľa B. s.r.o. (nákup mramorových dosiek), vyhotovenej G.. U. U., pričom dodávateľom spoločnosti B. s.r.o. bola spoločnosť A. X. s.r.o.. G.. U. U., ktorý vyhotovil predmetné faktúry, bol zároveň konateľom pôvodného žalobcu.
9. S uvedenými dodávateľmi B. s.r.o. a A. X. s.r.o., ktorý v tomto prípade bol i dodávateľom spoločnosti B. s.r.o., pôvodný žalobca obchodoval nielen v decembri XXXX, ale i v ďalších zdaňovacích obdobiach, v ktorých správca dane tiež vykonával daňovú kontrolu a nebolo priznané pôvodnému žalobcovi právo na odpočet DPH za dodanie tovaru - granitových a mramorových dosiek, z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 2 zákona o DPH. Rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane, napadol pôvodne označený žalobca správnymi žalobami, o ktorých rozhodoval tunajší súd v konaniach napr. pod sp. zn. 11S/33/2014, 11S/37/2014 a 13S/193/2014, tak, že žaloby ako nedôvodné zamietol. Proti rozsudkom tunajšieho súdu podal pôvodný žalobca odvolania, o ktorých rozhodol NS SR pod. sp. zn. 4 Sžf/58/2015 (rozsudok zo dňa 03.05.2016) 4 Sžf/76/2015(rozsudok zo dňa 4.10.2016 a 4 Sžf/27/2016 (rozsudok zo dňa 07.02.2017) tak, že rozsudky tunajšieho súdu potvrdil.
NS SR v uvedených rozhodnutiach poukázal na to, že konania pred správnym orgánom boli v súlade so zákonom, žalobca neuniesol v administratívnom konaní ani v súdnom konaní dôkazné bremeno o reálnosti obchodov na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH a z rozsiahleho dokazovania správcu dane je zjavné, že úlohou spoločnosti A. X. s.r.o. bolo len vystavenie fiktívnych faktúr, o čom G.. U. - konateľ žalobcu musel vedieť, keďže cez jeho osobu boli tieto spoločnosti personálne prepojené.
10. Podľa § 140 Správneho súdneho poriadku vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
11. V prejednávenej veci správny súd zistil, že ide o totožného žalobcu a totožný predmet konania pred správnym súdom, ako v konaniach, ktoré boli právoplatne rozhodnuté rozsudkami NS SR, uvedenými v bode 9. tohto rozsudku. Dôvody, pre ktoré správne orgány neuznali pôvodnému žalobcovi uplatnený odpočet DPH sú totožné ako v prejednávanej veci a tiež skutkový stav, z ktorého správne orgány vychádzali je zhodný, keďže napriek tomu, že žalobca má vystavené faktúry od dodávateľov, správca dane a žalovaný dospeli k zhodnému záveru, že neboli preukázané reálne dodania tovarov tak, ako to žalobca deklaroval predloženými faktúrami. Z rozsiahleho dokazovania správcu dane bolo preukázané:
A/ pôvodný žalobca a jeho dodávatelia sú spoločnosti personálne a ekonomicky prepojené osobou konateľa G.. J. U. (konateľ žalobcu i dodávateľov)
B/ žalobca a jeho dodávatelia majú prenajaté tie isté skladové priestory, v ktorých sú v nájme i ďalšie spoločnosti, a nedá sa zistiť, kto je vlastníkom konkrétneho tovaru
C/ žalobca viedol skladovú evidenciu účelovo, jednotlivé zásoby nevykazujú kontinuitu
D/ obchodné transakcie s dodávateľmi prebehli bez toho, aby došlo k pohybu tovaru, ktorý sa stále nachádzal v sklade na ul. X. v F.
F/ spoločnosť L.K. B. s.r.o., od ktorej mal dodávateľ A. X. s.r.o. tovar nadobudnúť je rizikovým subjektom, nikdy nemal zamestnancov, všetky účtovné a daňové doklady má jediný spoločník B. S. D., W., v čase vydania rozhodnutia žalovaného L.K. B. s.r.o. nemala konateľa, predchádzajúci konateľ bol neexistujúca osoba.
G/ tovar na faktúrach nie je presne identifikovateľný
H/ pôvodný žalobca od založenia spoločnosti v r. 2009 vykazuje stratu na dani z príjmov právnických osôb, nulovú daňovú povinnosť
CH/ pôvod tovaru sa nepodarilo preukázať, bol zakúpený ako druhotriedny v Taliansku a obchodovaním medzi „vsunutými spoločnosťami sa navýšila jeho cena niekoľkonásobne, zmenila sa kvalita na I. triedu bez toho, aby ktokoľvek z obchodujúcich spoločností kameň opracovával. Uvedené zistenia sú zhodné so zisteniami správcu dane v konaniach, v ktorých už rozhodoval nielen tunajší súd na základe správnej žaloby pôvodného žalobcu, ale i NS SR a preto podľa vyššie citovaného ust. § 140 SSP správny súd poukazuje na rozsudky NS SR v konaniach vedených pod sp.zn. 4 Sžf/58/2015, sp.zn. 4 Sžf/76/2015 a 4 Sžf/27/2016, v ktorých NS SR uviedol: „Je zjavné, že úlohou spoločnosti A. X. s.r.o. bolo len vystavenie fíktívnej faktúry na predmetný tovar, o čom G.. J. J., konateľ žalobcu musel mať vedomosť, nakoľko jeho osobou boli tieto spoločnosti personálne prepojené.“
12. Krajský súd zároveň poukazuje i na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 11S/30/2017 zo dňa 9. januára 2018, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného, v ktorom konaní bolo predmetnom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného a správcu dane za zdaňovacie obdobie november 2010, kde žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH za dodanie tovaru od dodávateľa B. S., s.r.o. I v tomto konaní správny súd dospel k zhodnému záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a neodstránil pochybnosti o reálnosti dodania tovaru žalobcovi v zmysle faktúry, z ktorej si uplatnil odpočet DPH. Skutkový stav a právny dôvod zamietnutia žaloby je zhodný
ako v prejednávanej veci i vo veciach, v ktorých už rozhodoval NS SR (bod 11. tohto rozsudku) a preto správny súd v zmysle § 140 SSP poukazuje i na tento rozsudok a jeho odôvodnenie.
13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Keďže námietky žalobcu v správnej žalobe (totožné ako v predchádzajúcich žalobách a odvolacích dôvodoch proti rozsudkom tunajšieho súdu) neboli spôsobilé privodiť žalobcovi úspech v konaní, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa vyššie cit. ust. § 190 SSP zamietol.
15. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu trovy v súdnom konaní nevznikli.
16. Tento rozsudok prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).