Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-168-2021.pdf
PDF · 112.22 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/168/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: O. U., P.. XX.XX.XXXX a O. U., P.. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., deti rodičov: matka Y.. O. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. E., O. XXXX/XX, právne zastúpená: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., Uhrova 4, Bratislava
- Nové Mesto, a otec O. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. E., H. XXXX/XX, na návrh starých rodičov: B. U., P.. XX.XX.XXXX a N. U., P.. XX.XX.XXXX, A. Y. E., H. XXXX/XX, právne zastúpení: AK Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, v konaní o úpravu styku s maloletými deťmi, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/249/2018-209 zo dňa 8.6.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Starí rodičia sa návrhom domáhali úpravy styku s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Stará matka mal. detí N. U. je oprávnená stýkať sa s mal. deťmi O. N. O. U. nasledovne:
- počas prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku prostredníctvom Skype každú párnu nedeľu v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod.
- po uplynutí dvoch mesiacov vždy v poslednú nedeľu v mesiaci v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky pred obchodným centrom D..
II. Matka je povinná technicky zabezpečiť a umožniť mal. deťom tento styk so starou matkou a doviezť deti v uvedený čas na miesto stretnutia.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh starých rodičov zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 25 ods. 5, čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že realizácia styku otca s mal. deťmi si vyžaduje dlhší čas, jedná sa o dlhodobý proces, ktorý navyše v tomto období poznačila aj pandémia, v dôsledku čoho nemohli prebehnúť jednotlivé stretnutia v W. E. I. N. Z. tak ako boli plánované psychológom centra. Toto sa v konečnom dôsledku podpísalo aj na možnej realizácii styku starých rodičov s mal. deťmi a tento styk sa značne oddialil. Vzájomný konflikt rodičov a v neposlednom rade aj starého otca a matky však má vplyv aj na možnosti stretnutia mal. detí so starými rodičmi, resp. starou matkou. Z dokazovania vyplynulo, že matka je pre deti referenčný rodič, ktorého deti rešpektujú a podľa ktorého si budú vytvárať aj postoj k ostatným členom rodiny. Preto sa súd stotožňuje v danej veci s názorom kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že práve v tomto špecifickom prípade by bolo vhodné začať stretnutím starej matky a matky mal. detí, ktoré by boli schopné nekonfliktne riešiť danú situáciu a umožniť tak starej matke a mal. deťom aspoň krátke stretnutie, kde by sa mohol začať budovať vzťah detí a starých rodičov, resp. starej matky. Je nesporné, že nie je známa dĺžka procesu, kedy sa takéto stretnutie uskutoční s otcom detí, čo by následne viedlo aj k možnému stretnutiu starej matky a mal. detí a taktiež s tým súvisiaci proces stretnutia starých rodičov a detí. Je potrebné poukázať aj na prioritu, ktorou je vzťah otca s deťmi, čo súd nespochybňuje, avšak za daných okolností by pravdepodobnosť stretnutia detí so starými rodičmi, resp. so starou matkou bola vylúčená. A preto s poukazom na takto zistený skutkový stav opätovne apelujúc na dobrú vôľu účastníkov konania má súd zato, že by bolo vhodné realizovať tento styk postupne. Na základe týchto faktov súd rozhodol o realizácii styku tak, že stará matka mal. detí je oprávnená stýkať sa s mal. deťmi počas prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku prostredníctvom Skype každú párnu nedeľu v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod. a po uplynutí týchto dvoch mesiacov vždy v poslednú nedeľu v mesiaci v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky pred obchodným centrom D.. Súd má zato, že po dobu prvých dvoch mesiacov je možné tento kontakt nadviazať prostredníctvom komunikačného programu, kde by sa deti mohli bez strachu z osobného stretnutia porozprávať so starou mamou, nadviazať určitý kontakt bez toho, aby to u nich vyvolalo psychické napätie a následne po prekonaní tejto prvotnej fáze pristúpiť k možnosti stretnutia, ktoré aj keby sa neuskutočnilo počas celej hodiny, ale aby aspoň zo začiatku stretnutie prebehlo aj keď len na pár minút, či už v priestoroch obchodného centra, cukrárne alebo požiadaviek detí. Je potrebné, aby obe strany dodržiavali pokyny tak, ako budú inštruované psychológom z W. E. I. N. Z., ktorý by posúdil najvhodnejšiu formu a realizáciu tohto stretnutia.
5. V prevyšujúcej časti súd návrh starých rodičov zamietol, pretože v súčasnosti nie je možné, aby prebehol styk v zmysle ich návrhu s poukazom na zistený skutkový stav. Taktiež vzhľadom na konfliktný vzťah medzi matkou a starým otcom je najvhodnejšie, aby sa styk realizoval bez jeho prítomnosti, teda zatiaľ len v prítomnosti starej matky.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu
7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh starých rodičov na úpravu styku s maloletými deťmi zamietne. V odvolaní uviedla chronologický sled úkonov procesných strán a súdu. Namietala, že súd pri rozhodovaní nevzal dostatočne na zreteľ skutočnosti, pre ktoré je akýkoľvek styk starých rodičov kontraindikáciou pre obe maloleté deti. Ako kľúčovú udalosť, ktorá sa negatívnym spôsobom podpísala na psychickom zdraví maloletého O., označila incident zo dňa 9.11.2018, kedy sa otec spoločne so starou matkou dostavili do školského zariadenia maloletého O., čo mu spôsobilo preukázateľne traumu, ujmu na detskej psychike a od tohto momentu úzkostne odmieta akýkoľvek kontakt s otcom aj starými rodičmi. Poukázala na znalecký posudok č. X/XXXX znalkyne D.. O. O.. Uviedla, že v odvolaní matky zo dňa 21.8.2019 advokát matky zdôrazňoval, že súd prvej inštancie zaslal advokátovi matky výlučne uznesenie, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené bez samotného návrhu starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, čo je v rozpore s ust. § 331 ods. 1 CSP. Samotný návrh starých rodičov nebol do samotného rozhodnutia advokátovi matky, ani matke samotnej, doručený, čím bolo porušené právo, čo považuje za porušenie práva na spravodlivé konanie a rovnosť účastníkov pred
súdom, keďže bolo matke a advokátovej matke odňaté právo na oboznámenie sa s podaným návrhom starých rodičov spoločne so všetkými prílohami, na základe ktorého sa predmetné konanie pod sp.zn. 14P/249/2018 vedie. Zdôraznila, že matka v čase, keď bývali spoločne s otcom maloletých detí a maloletými deťmi u starých rodičov v období roku 2015, mal maloletý O. X roky a O. X roky. V čase rozhodovania súdu mal maloletý O. XX rokov a maloletý O. X rokov. Z uvedeného je zrejmé, že maloletý O. od svojich X rokov až do incidentu dňa 9.11.2018 nevidel starých rodičov, ktorý vyvolal u maloletého O. psychické problémy a stavy úzkosti, len veľmi okrajovo si uvedené obdobie pamätá a prostredie u starých rodičov mu je úplne cudzie. U maloletého O. je akákoľvek citová väzba na starých rodičov vzhľadom k jeho veku úplne vylúčená. Predmetné vyplýva aj zo znaleckého posudku zo strany 8 „dedka a babku s ockovej strany veľmi nepoznám“. Zdôraznila konštatovanie psychológa E.. D.. D. Š., E.., ktorý konštatoval, že vynútením a následným správaním starých rodičov, ktorí sa dostavili do miesta bydliska matky po nariadenom neodkladnom opatrení a dožadovali sa úpravy styku s maloletými deťmi, došlo opätovne k zvýšeniu úzkosti a problémov so spánkom, najmä u maloletého O., pričom maloletý O. začal mať problémy s prijímaním stravy. Psychológ po zrealizovaní psychoterapeutických sedeniach skonštatoval, že je nevyhnutné pokračovať v terapii a vytvárať pre obe maloleté deti kľudné prostredie, saturovať im pocit bezpečia a istoty až do doby, kedy sa psychický stav oboch detí nestabilizuje. Súčasne psychológ konštatoval, že je potrebné obmedziť do tohto času styk oboch maloletých detí so starými rodičmi a otcom. Matka má za to, že súd prvej inštancie rozhodol nekriticky nezohľadňujúc predložené dôkazy vo forme znaleckých posudkov, potvrdení o psychologických a terapeutických stretnutiach, ako aj vykonaných výsluchov. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu rozhodnutiu veci, preto žiadala, aby odvolací súd návrh starých rodičov v celom rozsahu zamietol.
8. Starí rodičia vo vyjadrení k odvolaniu matky označili tvrdenia matky za iracionálne vnímanie spojené s obštrukciami zo strany matky, ktorá dlhodobo využíva situáciu a pod rôznymi zámienkami bráni v styku maloletých detí s navrhovateľmi. Matka účelovo zdokumentovala rozhodujúce udalosti, medzi ktorými chýbajú ďalšie dôležité udalosti, a to zdokumentovanie obštrukcií zo strany matky, ktoré by odvolaciemu súdu priblížili jej konanie smerujúce v neprospech maloletých detí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým je umožnený styk aspoň starej matke s vnúčatami, je prospešné pre obe maloleté deti, nakoľko matka využila pandemickú situáciu. Starý otec napriek čiastočne rezervovanému postaveniu voči matke, ktorá dlhodobo znemožňuje styk s vnúčatami, neinicioval ďalšie konanie v podobe odvolania vo veci samej a samotný styk s ním ponechal na maloleté deti a starú matku. Vyjadrenia advokáta matky na súdnom pojednávaní, že starí rodičia nejavia žiaden záujem o maloleté deti, je v príkrom rozpore s princípmi elementárnej logiky. Nakoľko návrh na úpravu styku s vnúčatami podali obaja starí rodičia zo strany otca, ktorí k deťom dlhodobo majú dobrý vzťah, vyjadrenie detského psychológa, ktorý vyjadril svoj predpoklad o tom, že je potrebné primárne riešiť vzťah otec a deti, je nesprávnym odborným postojom, nakoľko neboli zodpovedané viaceré súvisiace dôležité aspekty, a to najmä zistenie, prečo matka využíva takmer vydieračské praktiky v podobe odopierania styku detí s rodinou otca, namierené voči otcovi a celej jeho najbližšej rodine. Matka ani pri príležitosti narodenín detí neumožnila uskutočniť osobné stretnutie medzi deťmi a starou matkou, resp. oboma starými rodičmi. Deklarácia potreby pokračovania v terapii matkou, ktorej sa sama matka všetkými možnými spôsobmi vyhýba a naťahuje časový úsek odlúčenia detí od ostatnej rodiny zo strany otca, je veľmi nebezpečným javom, ktorý môže mať ďalekosiahle následky na psychický vývoj detí, ktoré si pod vplyvom matky a odlúčenia od rodiny ich otca nenájdu primerané miesto v rodinnej komunite. Starí rodičia navrhli odvolanie matky zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zdôraznil, že medzi rodičmi dlhodobo pretrvávajú problémy, rodičia spolu nekomunikujú. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom 14P/185/2017 zo dňa 26.05.2020, na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk otca s maloletými deťmi, ktorý doposiaľ neprebieha. Bolo nariadené aj výchovné opatrenie a rodičia sa podrobili odbornému psychologickému poradenstvu na zlepšenie vzájomnej komunikácie a zlepšenie vzťahov v W. E. I. N. Z. J. E.. Nariadené výchovné opatrenie však nesplnilo svoj účel, počet stretnutí rodičov s psychológom a ich vzájomná spolupráca s W. E. I. N. Z. bola ovplyvnená protipandemickými opatreniami súvisiacimi so šírením ochorenia COVID-19. rodičia spolupracovali s psychológom W., ale nedarilo sa mu nadviazať vzťah s maloletými deťmi a nedošlo ani k stretnutiu otca s maloletými deťmi za prítomnosti psychológa v W. E.. Kolízny opatrovník vzhľadom na skutočnosť, že medzi matkou a starým otcom je veľmi konfliktný vzťah, ktorý pretrváva už niekoľko rokov, navrhoval upraviť styk maloletých detí len so starou matkou za prítomnosti matky, aby sa deti cítili bezpečne a mali istotu v osobe matky,
že na spoločnom stretnutí so starou matkou im nič nehrozí. Styk upravený napadnutým rozsudkom je upravený postupne, najprv len cez Skype a potom prostredníctvom osobných stretnutí na neutrálnej pôde za prítomnosti matky maloletých. Takouto formou by bolo možné nadviazať vzťah maloletých detí so starou matkou, ktorý bol niekoľko rokov prerušený a naštartovať budovanie vzťahu maloletých detí bez napätia a traumatizujúcich následkov na psychiku maloletých detí. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu.
10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že jeho vyjadrenie vníma ako nezohľadňujúce celý skutkový stav, ktorý by zohľadňoval ataky starého otca vyústené do straty zamestnania matky, ako aj neustáleho osočovania a verbálnych atakov. Matka má za to, že starí rodičia nemajú riadny záujem o nadviazanie styku s maloletými. Kolízny opatrovník nezohľadňuje problematickosť celého prípadu a posúva do popredia výlučne práva starých rodičov. Má za to, že kolízny opatrovník postupuje nedôsledne nezohľadňujúc predložené dôkazy vo forme znaleckých posudkov, potvrdení o psychologických a terapeutických stretnutiach, ako aj vykonaných dôkazov. K vyjadreniu starých rodičov uviedla, že starí rodičia nepredložili ani jeden dôkaz, ktorý by presvedčil o ich záujme o styk s maloletými deťmi. Zdôraznila, že znalecké posudky a vyjadrenia detských psychológov odzrkadľujú reálny a objektívny stav. Tieto boli vyhotovené na návrh samotného súdu, preto nemožno o ich objektívnosti alebo nesprávnosti polemizovať. Matka sa v plnej miere pridržiava podaného odvolania, ktoré podrobne a objektívne pomenováva problém na strane starých rodičov, v dôsledku ktorého ich návrhu vyhovieť ani v najmenšom rozsahu nemožno.
11. Starí rodičia vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedli, že súd citlivým prístupom riadne a zákonným spôsobom vedenia súdneho konania dal aspoň čiastočnú možnosť na to, aby maloleté deti spoznali aspoň starú matku zo strany otca, čo môže viesť k očakávanému pokroku v rozvoji rodinných vzťahov maloletých detí k jednotlivým členom rodiny otca. Je nepochybné, že pokiaľ bude reálne odlúčenie maloletých detí podporované a presadzované ich matkou od rodiny otca naďalej trvať, definitívne môže zaniknúť akýkoľvek zárodok pestovania rodinných väzieb medzi maloletými deťmi a starými rodičmi, resp. ostatnou rodinou zo strany otca maloletých detí. V danej veci je dôvodné pripomenúť, že všetky aktivity matky pre rozvoj maloletých detí sa obmedzili iba na neúmerné materiálne požiadavky týkajúce sa zvyšovania výživného, pričom matka sa pokúša z otca prostredníctvom vynútenia povinnosti realizácie priamej platby zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré nie sú v celom rozsahu určené na výživu maloletých detí, nakoľko deti nemajú také potreby. Navrhli odvolaciemu súdu potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
13. Odvolací súd preskúmaním rozsudku okresného súdu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pretože pri rozhodovaní zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie, pričom prihliadol najmä na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Správne prihliadol aj na príslušný článok Dohovoru o právach dieťaťa, v súlade s tým aj na príslušné ustanovenia zákona o rodine, ktorými sa dôsledne riadil. Okresný súd mal preukázané, že došlo k narušeniu vzťahov medzi starými rodičmi detí a matkou mal. detí. Práve starí rodičia ako blízke osoby, sú osobami, ktorým zákon umožňuje právo stretávať sa so svojimi vnukmi, aj keď nemajú rovnaký rozsah práv k maloletým deťom, ako samotní jeho rodičia. Aj starí rodičia sa môžu podieľať na ich výchove, avšak nemôžu rozhodovať o ich právach, resp. o ich výchove bez prihliadnutia na názor rodičov dieťaťa.
14. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd konštatuje, že tieto tvorili jej obranu už v konaní na súde prvej inštancie a s týmito sa súd v napadnutom rozsudku náležite vyporiadal, teda dal odpoveď na všetky podstatné otázky nastolené účastníkmi konania. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že do práva účastníka na spravodlivý proces nepatrí jeho právo, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
15. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi matkou mal. detí a starými rodičmi zo strany otca, ako aj vzťahy medzi rodičmi navzájom sú dlhodobo vyhrotené a konfliktné. Medzi účastníkmi konania prebiehalo na Okresnom súde Poprad viacero súdnych konaní, predovšetkým konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode pod sp.zn. 14P/185/2017. Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 14P/185/2017-230 zo dňa 26.05.2020 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené, na čas po rozvode boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný výživným a bol upravený styk otca s mal. deťmi ako aj výchovné opatrenie týkajúce sa realizácie tohto styku prostredníctvom W.X. E. I. N. Z. J. E.. K ďalšej odvolacej argumentácii matky obsiahnutej v odvolaní je potrebné konštatovať, že táto tvorila jej obranu jednak v konaní na súde prvej inštancie (14P/185/2017), okrem toho v podstatnej miere aj v predchádzajúcich konaniach o nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku starých rodičov s maloletým (14P/249/2018) a týmito sa už konajúce súdy viackrát vysporiadali. Súd uznesením pod sp. zn. 14P/249/2018-62 zo dňa 09.08.2019 vydal neodkladné opatrenie s tým, že starí rodičia sú oprávnení stýkať sa s mal. deťmi každý párny týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. V prevyšujúcej časti návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutím Krajského súdu Prešov pod sp. zn. 24CoP/195/2019-139 zo dňa 19.12.2019 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Poprad tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý.
16. Matka sa neustále snaží styk obmedziť spochybňovaním rodičovských kompetencií otca, prostredia, v ktorom sa dieťa počas styku s otcom nachádza, vplyvu starých rodičov zo strany otca, pričom žiadne z matkou tvrdených skutočností neboli v konaní preukázané. V prejednávanej veci sa matka domáha zamietnutia návrhu na styk starých rodičov s mal. deťmi odôvodňujúc to nevhodným vplyvom starých rodičov na výchovu maloletého, odmietaním maloletých stýkať sa so starými rodičmi s prejavmi rôznych psychosomatických ťažkostí, zhoršeným zdravotným stavom maloletého. Matka na preukázanie svojich tvrdení predložila lekárske správy psychologičky a odvolací súd dodáva, že z týchto nevyplynuli skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o nevhodnom vplyve starej matky a starého otca na výchovu alebo zdravotný stav maloletého. Konkrétne vo vzťahu k správam z psychologického vyšetrenia odvolací súd uvádza, že predmetné správy, nemožno považovať za objektívne a relevantné dôkazy v tomto konaní, pretože všetky boli vyhotovené na základe jednostranných informácií poskytnutých matkou bez možnosti vyjadrenia starých rodičov alebo otca.
17. V konaní tiež nebolo sporné, že konfliktný vzťah medzi matkou a starými rodičmi bol manifestovaný aj pred maloletými a je prirodzené, že dieťa preberá negatívne emócie predovšetkým od matky, ktorej starostlivosti sa toho času nachádza a trávi s ňou najviac času, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že dieťa v útlom veku je výrazne ovplyvňované prostredím, v ktorom sa nachádza a osobami, ktoré sú v jeho blízkosti a výchovne na neho pôsobia.
18. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že záujem dieťaťa, ktorý je prioritný v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti, nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je však otázkou právnou, nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde z čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale má právo aj na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Zároveň Dohovor o právach
dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5), nota bene je v záujme dieťaťa, pri zohľadnení individuálnych okolností rodiny, vytvorenie podmienok pre pravidelný kontakt dieťaťa so svojimi starými rodičmi. Za vytvorenie takýchto podmienok je zodpovedný v prvom rade rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, preto ak nie je rodič, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti (v prejednávanom prípade matka) schopný alebo ochotný vytvoriť podmienky pre stretávanie maloletého dieťaťa s inými blízkymi osobami, čím trpia nielen tieto blízke osoby (starí rodičia, tety, strýkovia, a pod.) ale takáto situácia je nepochybne aj v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.
19. Nepochybne je na prospech maloletých detí, aby mali pravidelný kontakt aj so svojou širšou rodinou, teda starými rodičmi, súrodencami rodičov a pod., a to aj v prípade, keď sa rodičia mal. dieťaťa z akéhokoľvek dôvodu rozídu a nežijú naďalej v spoločnej domácnosti. Každé dieťa potrebuje rodinné zázemie, potrebuje si osvojiť princípy fungovania rodiny ako takej, ktoré ho v konečnom dôsledku pozitívne obohacujú a napomáhajú jeho všeobecnému rozvoju, tak po fyzickej ako aj psychickej stránke. Rodinou maloletého nie sú len rodičia, teda matka a otec, súrodenci a prípadne ich noví partneri, čiže osoby, ktoré s nim žijú často v spoločnej domácnosti. Deklarujúc teda najlepší záujem maloletých všetkými účastníkmi konania, ktorí si však každý vykladá inak - zo svojho uhľa pohľadu, nemôže mať za následok oklieštenie vzťahov maloletých detí v rodine rodiča, do osobnej starostlivosti ktorého neboli zverené, následkom ktorého by mohlo byť skreslené vnímanie rodinných vzťahov a fungovanie rodiny maloletými v budúcnosti. Starí rodičia majú v živote svojich vnúčat významnú rolu, preto je potrebné, aby v najlepšom záujme mal. detí ich matka, ako aj starí rodiča neobnovovali staré krivdy a nevyvolávali medzi sebou žiadne vyhrotené situácie, Uvedená súdna úprava podľa odvolacieho súdu prispeje k tomu, že režim styku bude pravidelný, teda bude zabezpečený kontakt starých rodičov s vnukmi, čím budú uspokojené ich potreby sociálneho kontaktu s maloletými príslušníkmi ich rodiny,
20. Pre úspešné rozvíjanie citových vzťahov maloletého dieťaťa je dôležité, aby došlo k náprave vzťahov aj medzi matkou dieťaťa a starými rodičmi (rodičmi otca detí), pretože pokiaľ nefungujú tieto vzťahy, nemôže to byť na prospech maloletého dieťaťa. Nie je totiž potrebné, aby dieťa bolo vystavené konfliktným a napätým situáciám v rámci realizácie styku pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie preto považuje za vecne správne.
21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že argumenty uvádzané matkou maloletých detí v odvolaní nemožno považovať za také, ktoré by spôsobili zmenu rozhodnutia, tak ako navrhovala matka, pretože pre citový rozvoj maloletých je nepochybne dôležité, aby poznali aj rodinu a blízkych príbuzných zo strany svojho otca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie rešpektuje citové vzťahy maloletých, pričom pre vytvorenie citových vzťahov so starými rodičmi a rodinou zo strany otca, je dôležité pre duševný rozvoj maloletých a bránenie styku zo strany matky s týmito osobami, môže mať negatívny vplyv nielen na stabilitu výchovného prostredia, ale najmä na všestranný rozvoj maloletých detí. Aj starí rodičia, ktorí milujú svoje vnúča, majú právo na vnúča, to znamená stretávať sa s ním, rozvíjať jeho osobnosť, venovať sa mu tak, aby dieťa prežilo pekné detstvo. Pretrhnutie takéhoto puta môže mať nepriaznivé dôsledky na citový vývoj dieťaťa, tak aj nadobúdaniu vzťahu k bližšej alebo vzdialenejšej rodine v budúcnosti. Starí rodičia by totiž po rodičoch dieťaťa mali byť druhými najdôležitejšími osobami v živote maloletého dieťaťa.
22. Námietka matky, že samotný návrh starých rodičov nebol do samotného rozhodnutia advokátovi matky, ani matke samotnej, doručený, je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh bol doručený matke dňa 26.8.2019 (č.l. 55 spisu), a teda jej právo na spravodlivé konanie a rovnosť účastníkov pred súdom, porušené nebolo.
23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením a doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 396 ods. 1 CSP v spojení § 52 CMP, pretože nevzhliadol dôvody aplikácie § 55 CMP.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).