Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: V. V., N.. XX.XX.XXXX, A. M. A., W. X, zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská 14, a JUDr. Barbora Ficeková, advokát s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská 14, proti žalovanému: F. T..E.., B..T..Y.., B. B. M. A., J. E. XX, J.Y.: XX XXX XXX, D.. B. R., B..T..Y.., B. B. M. A., W. XX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 21. septembra 2017 č.k. 12Cpr/3/2016-102 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, daného mu žalovaným ako zamestnávateľom, datovaným dňa 27.04.2016, ako i náhrady mzdy, súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou C. B., spotrebné družstvo so sídlom J. E., A. ako zamestnávateľom bol dňa 11.02.2014 uzavretý pracovný pomer. Dňa 01.07.2014 došlo k prechodu práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov z C. B., B. F. na spoločnosť F., T..E.., B..T..Y.. Dňa 14.04.2016 o 22,10 hod. v predajni žalovaného, v ktorej žalobca vykonával funkciu zástupcu vedúceho predajne, bola vykonaná kontrola flexi hliadkou, ktorú pre žalovaného zabezpečovala súkromná bezpečnostná služba Z..X..X.., B..T..Y.. - Z. X. X. so sídlom na Bajkalskej 31 v Bratislave. Pracovníci bezpečnostnej služby V. B. P. V. S. boli pri kontrole svedkami toho, že žalobca po zatvorení predajne žalovaného na adrese D. L. XX M. A. pri odchode z prevádzky žalovaného po zhliadnutí pracovníkov bezpečnostnej služby utiekol do kancelárie, kde sa zamkol a odmietol pracovníkom bezpečnostnej služby otvoriť a vpustiť ich dnu. Po následnom vpustení pracovníkov bezpečnostnej služby do kancelárie bol u žalobcu nájdený nezaplatený tovar. Vyššie uvedené zistenia boli obsahom zápisu spísaného pracovníkmi bezpečnostnej služby dňa 14.04.2016 /č.l. 30/. Toto konanie žalobcu predstavovalo v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov žalovaného ako zamestnávateľa závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na mimoriadnu udalosť zo dňa 14.04.2016 žalovaný poveril svojho zamestnanca R. D., N.. XX.XX.XXXX, aby celú vec so žalobcom prejednal. Dňa 25.04.2016 R. D. ako inšpektor osobne v prevádzke žalovaného žalobcovi vysvetlil vzniknutú situáciu, pričom následne došlo zo strany žalobcu k dohode o skončení pracovného pomeru. Keď inšpektor žalovaného R. D. naznačil žalobcovi, že od nasledujúceho týždňa bude vedením prevádzky žalovaného poverený iný zamestnanec a žalobca už nebude mať prístup k tržbám prevádzky žalovaného a k trezoru, žalobca priamo v prevádzke žalovaného R. D. fyzicky napadol, opätovne sa ho pokúsil napadnúť aj následne pred prevádzkou zariadenia, čím došlo k ujme na zdraví

inšpektora R. D.. Následne žalobca vzal R. D. podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú roztrhal. O uvedenom konaní žalobcu bolo dňa 26.04.2016 spísané oznámenie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave, a zároveň R.Á. D. navštívil lekára, ktorý potvrdil, že došlo k jeho napadnutiu a potvrdil pásovitý hematóm na pravej strane krku R. D. /č.l. 34-35/. 3. Svedkovia V. B. P. V. S. jednoznačne potvrdili, že sa skutok stal tak, ako to nahlásili v rámci mimoriadnej udalosti zo dňa 14.04.2016 o 22,10 hod., kde je uvedená i tá skutočnosť, že žalobca toto hlásenie odmietol podpísať /č.l. 30-31/. Žalobca výpoveď svedkov spochybnil, vzhľadom k tej skutočnosti, že títo sa vyjadrili vo svojich výpovediach výlučne k okolnostiam zo dňa 14.04.2016, pričom žalovaný neskončil okamžite pracovný pomer so žalobcom z dôvodu udalosti, ktorá sa mala stať dňa 14.04.2016, ale z dôvodu udalosti, ktorá sa mala stať dňa 25.04.2016, t.j. udalosti, ktorú riešil svedok R. D., a kde došlo k údajnej inzultácii svedka zo strany žalobcu. V danej veci žalobca spochybnil fyzické napadnutie svedka a podľa jeho názoru je teda kľúčové, či k fyzickému napadnutiu došlo alebo nie. Podľa vyjadrenia žalobcu svedok R. D. žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že by zo strany žalobcu došlo k jeho fyzickému napadnutiu. 4. Súd prvej inštancie mal za to, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, pretože výpoveďou svedka R. D. bolo preukázané, že v inkriminovaný deň svedok bol prítomný v prevádzke na D. L. M. A., kde riešil otázku rozviazania pracovného pomeru so žalobcom. Túto skutočnosť sám žalobca na pojednávaní nepoprel. Dôvodom rozviazania pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným mala byť udalosť, ktorá bola spísaná obomi svedkami S.N. P. B. zo dňa 14.04.2016, ktorej boli obaja svedkovia účastní, a z ktorej spísali mimoriadne hlásenie. To, že žalobca popiera, že došlo z jeho strany k fyzickému napadnutiu svedka R. D., súd vyhodnotil ako irelevantné, vzhľadom na tú skutočnosť, že zranenie, ktoré popísal svedok Lukáš Zeman potvrdil i lekárskym potvrdením V.. Ľ. S. zo dňa 26.04.2016. To, že bolo podané i trestné oznámenie na žalobcu dňa 26.04.2016 potvrdzuje i doklad vydaný OR PZ v Bratislave, pod č. p.: DU: 527/2016 zo dňa 26.04.2016. 5. Súd mal za to, že žalobca svojím konaním sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, na základe ktorého bol žalovaný oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom v zmysle § 68 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce. V konaní bolo preukázané jednak listinnými dôkazmi, ako i výpoveďami svedkov V. B., V. S. P. R. D., že zo strany žalobcu prišlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, a žalovaný teda v súlade so zákonnou úpravou okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom. Žalobca počas celého konania neuniesol dôkazné bremeno, nijakým spôsobom nepreukázal, že k uvedeným skutočnostiam neprišlo, a teda dôvody, ktoré zakladali okamžité skončenie pracovného pomeru, nijakým spôsobom nevyvrátil. 6. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 odsek 1 CSP, žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na skutkové vymedzenie dôvodu, pre ktorý žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer, teda údajnú udalosť z 25.4.2016, keď mal žalobca údajne napadnúť iného zamestnanca žalovaného. Súd prvej inštancie vážnym spôsobom pochybil pri právnom posúdení veci, keď aj v konaní vykonával dokazovanie smerujúce k posúdeniu správania žalobcu pred dňom 25.4.2016, a to dňa 14.4.2016, ktorá udalosť však nebola dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení mal pritom vychádzať výlučne z toho, či skutok, ktorý žalovaný uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru ako skutok, pre ktorý okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom, sa stal, a či tento je závažným porušením pracovnej disciplíny. Súd však k záveru o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné, dospel vo vzťahu k úplne inému skutku, ako je skutok, pre ktorý žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer. Pokiaľ súd konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkaz dôkazné bremeno a nepreukázal, že k uvedeným skutočnostiam nedošlo, poukázal odvolateľ na to, že subjektom povinným preukázať, že zamestnanec porušil pracovnú disciplínu konkrétnym správaním, ktoré je závažným porušením pracovnej disciplíny, je zamestnávateľ, teda tento nesie dôkazné bremeno v spore. Pokiaľ bol vykonaný výsluch svedka R. D., ním uvádzané skutkové tvrdenia neboli iným spôsobom preukázané, v jeho svedeckej výpovedi boli viaceré rozpory. Ak svedok D. tvrdil, že fyzické napadnutie videli aj iní svedkovia, ktorých mená vie označiť súdu, v skutočnosti žiadni svedkovia pri údajnom incidente neboli, ani byť nemohli, keďže k žiadnemu fyzickému napadnutiu zo strany žalobcu voči svedkovi D. nedošlo. Pravdivosť tohto skutkového tvrdenia nepriamo vyplýva aj zo skutočnosti, že označený svedok súdu nepredložil mená údajných svedkov, ktorí mali byť pri fyzickom napadnutí, samotné fyzické napadnutie ako rozhodujúca skutočnosť tak preukázané nebolo. Pokiaľ svedok D. podal dňa 26.4.2016 trestné oznámenie na žalobcu v súvislosti s údajným fyzickým napadnutím dňa 25.4.2016, doposiaľ žalobcovi nebolo vznesené obvinenie, rovnako sa voči nemu nevedie ani priestupkové konanie. Žalobca rovnako poukázal na skutočnosť, že priebeh skutku popísaný svedkom D. nepotvrdzuje ani kamerový záznam,

z ktorého vyplýva, že žiadna osoba nebola svedkom údajného fyzického napadnutia, o uvedenom napadnutí tak neexistuje okrem nevierohodnej a vnútorne rozpornej výpovede svedka D. žiaden iný dôkaz. Podľa kamerového záznamu žalobca svedka neťahal, nebránil mu vyjsť z prevádzky, takisto na tvári svedka D. nie je vidno žiadny hematóm ani iné zranenia. S uvedenými námietkami žalobcu k vykonanému dokazovaniu sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal, ani na ne nijakým spôsobom neprihliadol. Dôkaz prehratím kamerového záznamu súd prvej inštancie údajne vykonal, avšak tento dôkaz bol vykonaný mimo pojednávania, čím došlo k porušeniu základných zásad civilného sporového konania - zásady bezprostrednosti a zásady ústnosti, čím znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Následne sa súd s týmto dôkazom v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal a neposúdil ho vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi, konanie teda trpí vadou, ktorá mala v danom prípade za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie rovnako neprávne vyhodnotil i listinný dôkaz - lekársku správu zo dňa 26.4.2016. Z tohto dôkazu je zrejmé, že v danom čase svedok Zeman mal pásovitý hematóm na pravej strane krku, z ničoho však nevyplýva, že zranenie bolo spôsobené žalobcom, čo je spochybnené i samotným odstupom času medzi údajným skutkom a vyšetrením. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 a dospel k záveru že opodstatnené nie je. 10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z ktorého vyvodil zodpovedajúce skutkové a na ne nadväzujúce právne závery o neopodstatnenosti žaloby. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje. 11. Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny zamestnancom najprísnejší spôsob skončenia pracovného pomeru. Pre jeho použitie preto zákonodarca stanovil najprísnejšie kritériá, ktoré majú svoje vyjadrenie jednak v skutočnosti, že takýmto spôsobom možno skončiť pracovný pomer len vtedy, ak došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, druhým predpokladom je jeho použitie v zákonnom stanovenej prekluzívnej lehote. 12. V danom prípade žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom uviedol: „Dňa 25.4.2016 ste sa počas Vašej pracovnej smeny nevhodne správali a neoprávnene ste fyzicky napadli inšpektora W.. R. D. a spôsobili mu zranenie. Z tohto dôvodu na vás bolo podané aj trestné oznámenie na OR PZ Bratislava I. Zároveň ste zničili pracovno - právne dokumenty, roztrhali ste doklad o skončení pracovného pomeru. Vašej chovanie bolo už aj v minulosti nevhodné, na čo ste boli ústne upozornený vaším nadriadeným“. 13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa svojím konaním dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, na základe ktorého bol žalovaný oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom v zmysle § 68 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce. V konaní bolo preukázané jednak listinnými dôkazmi, ako i výpoveďami svedkov V. B., V. S. a R. D., že zo strany žalobcu prišlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, a žalovaný teda v súlade so zákonnou úpravou okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom. 14. Strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 , najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka (§ 187 ods. 2 . O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, rozhoduje však súd (§ 185 . Z uvedeného je zrejmé, že Civilný sporový poriadok strane konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalobca v danej veci aj využil (nebolo mu odňaté). Keďže rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný, zákon ponecháva súdu, samotnú skutočnosť, že súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz (prehratie kamerových záznamov), nemožno považovať za postup, ktorým súd odňal žalobcovi možnosť konať pred ním. 15. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o nich môže oprieť svoje skutkové zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, poprípade v akom smere). Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané (zadovážené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné); k dôkazom, ktoré boli získané (zadovážené) alebo vykonané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, je možné považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. 16. Pri dôkaze výpoveďou/výsluchom svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k stranám konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu sa pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, poprípade či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. 17. Za rozhodujúci dôkaz vykonaný v súdenej veci aj odvolací súd považuje výsluch svedka Zemana pred súdom prvej inštancie dňa 11.5.2017. Z obsahu jeho výpovede vyplýva, že po tom, ako žalobca podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru a po následnom upozornení žalobcu, že jeho činnosť na predajni bude obmedzená, pri vychádzaní svedka z kancelárie ho žalobca začal škrtiť, došlo k fyzickému kontaktu oboch strán, čo videli minimálne dvaja svedkovia - zamestnanci predajne. Svedok sa následne vytrhol z rúk žalobcu, vybehol pred predajňu, kde videl hliadku mestskej polície, dohodu o skončení pracovného pomeru odovzdal policajtovi do auta. Policajt sa vydal smerom k žalobcovi, žalobca policajtovi ušiel, obehol auto, dostal sa do auta a podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru roztrhal so slovami „teraz na mňa nič nemáte“. 18. Útok nakoniec nepriamo potvrdzuje aj zdravotná dokumentácia, resp. lekárska správa zo dňa 26.4.2016, pričom nebolo preukázané, že by sa od momentu skutku do ošetrenia svedok zúčastnil iného incidentu, kde by bol napadnutý. Svedok rovnako dostatočne rozumne vysvetlil, prečo bol na ošetrení až 26.4.2016 a nie skôr. Skutočnosť, že svedok súdu nepredložil mená ďalších svedkov, ktorí mali byť pri fyzickom napadnutí, nevylučuje, že ku skutku došlo tak ako svedok uviedol, rovnako tak skutočnosť, že voči žalobcovi nebolo vznesené obvinenie resp. sa voči nemu nevedie ani priestupkové konanie. 19. Nakoniec však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v okamžitom skončení pracovného pomeru sú ako dôvod uvádzané viaceré porušenia pracovnej disciplíny, kedy okamžité skončenie treba považovať za platný právny úkon v prípade, ak by čo len jedno z vytýkaných porušení pracovnej disciplíny vykazovalo znaky závažného porušenia. Zničenie pracovno - právneho dokumentu roztrhnutím podpísanej dohody o skončení pracovného pomeru (tento skutok žalobca nijako nespochybňoval) je bezosporu porušením pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) a je rovnako samostatným dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. 20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 21. Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 . 22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .